Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-73-2017.pdf
PDF · 76.85 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/73/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Denisy Šaligovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/ XX, XXX XX K., o zaplatenie sumy 232,58 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 12C/144/2015-71 zo dňa 15.12.2016 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 79 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 27.10.2012 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 232,58 eura s príslušenstvom na tom základe, že jeho právny predchodca - Consumer Finance Holding a.s., ktorý mu pohľadávku postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2015 - uzatvoril so žalovaným dňa 06.12.2010 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX a na jej základe mu bola poskytnutá pôžička vo výške 720 eur, ktorú sa zaviazal uhradiť v 26 mesačných splátkach po 20 eur. Podľa zmluvy predstavovala akontácia 200 eur, celková suma pôžičky 720 eur, pôžička (finančné plnenie) 399 eur a celkové náklady spotrebiteľa 121 eur. Žalovaný uhradil sumu 520 eur. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žaloba je nedôvodná. Právny vzťah strán sporu posúdil ako vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, keďže pôvodný veriteľ bol v postavení dodávateľa a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, a na daný vzťah aplikoval ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré si vyložil v súlade s obsahom a účelom európskej ochrany spotrebiteľov obsiahnutých v príslušných smerniciach. Zmluvu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), pretože táto neobsahovala termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) tohto zákona ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k). Pri stanovení výšky nesplateného zostatku vychádzal súd z prehľadu splátok a úhrad a od celkovej sumy poskytnutej žalovanému vo výške 720 eur odpočítal akontáciu vo výške 200 eur a tiež sumu úhrad vo výške 520 eur, teda celkovo 720 eur. Keďže žalobca má nárok len na sumu poskytnutých finančných prostriedkov a žalovaný túto sumu už uhradil, súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd zaviaže žalovaného na úhradu 79 eur s príslušenstvom. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Nebránil sa právnemu posúdeniu úveru ako bezúročnému a bez poplatkov, avšak namietal, že súd nesprávne matematicky vyčíslil dlžnú sumu. Poukázal na to, že cena tovaru bola v zmysle zmluvy 599 eur. Žalovaný bol povinný zaplatiť akontáciu v sume 200 eur, ktorá bola započítaná na výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a žalovanému bola následne poskytnutá suma 399 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Žalovaný vrátane akontácie uhradil celkovo sumu 520 eur. Táto suma predstavuje úhradu akontácie a 16 splátok. Z uvedeného je zrejmé, že žalovanému bola poskytnutá pôžička bez úrokov a bez poplatkov v sume 599 eur, od ktorej je potrebné odpočítať celkové úhrady v sume 520 eur. Súd však v danom prípade zohľadnil zaplatenú akontáciu dvakrát, pretože ju zahrnul do úhrad v sume 520 eur a ešte ju odrátal aj od sumy 599 eur.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej zamietajúcej časti vecne správny a ako taký ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti prevyšujúcej sumu 79 eur s príslušenstvom v dôsledku absencie odvolania nadobudol právoplatnosť.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 06.12.2010 spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej je uvedené, že celková suma pôžičky je 720 eur, akontácia uhradená žalovaným 200 eur a pôžička, resp. finančné plnenie poskytnuté žalovanému 399 eur. Pôžičku sa žalovaný zaviazal splácať v 26 mesačných splátkach po 20 eur, čo je spolu 520 eur. Keď sa k tejto sume pripočíta suma akontácie, ktorú žalovaný uhradil (200 eur), tak celková suma, ktorú mal žalovaný podľa zmluvy o pôžičke žalobcovi uhradiť, je vo výške 720 eur. Žalobca namietal vo svojom odvolaní, že žalovaný uhradil sumu 520 eur vrátane akontácie a nie sumu 720 eur, ako uviedol súd prvej inštancie. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania vychádzal zo záveru súdu prvej inštancie, že úver je bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. a ďalej sa zaoberal len tým, čo namietal žalobca v odvolaní. Teda v akej sume boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky a koľko z týchto peňažných prostriedkov žalovaný vrátil. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu uvádzaným v odvolaní, že žalovanému bola poskytnutá pôžička v sume 599 eur, od ktorej je potrebné odpočítať celkové úhrady v sume 520 eur, a rozdiel, ktorý predstavuje 79 eur je nedoplatkom, ktorý je žalovaný povinný ešte uhradiť. Žalobca totiž žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by jeho právny predchodca žalovanému poskytol finančné prostriedky v ním uvádzanej sume 599 eur.
6. Súd prvej inštancie prijal správny právny záver, že zmluva neobsahovala všetky zákonné náležitosti, pričom bolo nutné, aby v zmluve bola dohodnutá jasná suma, ktorá činí sumu pôžičky, a ostatné náležitosti tak, aby to zodpovedalo jednotlivým ustanoveniam zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2). Zo zmluvy vyplýva, že pôžička, resp. finančné plnenie bolo poskytnuté v sume 399 eur, a nie v sume 599 eur. Cena tovaru, na kúpu ktorého si bral žalovaný pôžičku, bola 599 eur, avšak v takejto sume nebola žalovanému pôžička poskytnutá a žalobca túto skutočnosť ani ničím nepreukázal. Súd prvej inštancie v opise zisteného skutkového stavu konštatoval skutočnosti zrejmé z obsahu zmluvy o pôžičke (v spise na č.l. 3). Nebolo sporné, že žalovaný uhradil sumu 520 eur, čo napokon potvrdzuje aj prehľad splátok a úhrad predložený žalobcom. Vychádzajúc zo záveru súdu prvej inštancie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok na vrátenie rovnakej sumy, akú reálne jeho právny predchodca žalovanému preukázateľne požičal, teda na vrátenie sumy vo výške len 399 eur. Keďže žalovaný zaplatil sumu 520 eur, z čoho bolo 200 eur započítaných na akontáciu a 320 eur na 16 splátok úveru, potom pri sume reálne poskytnutých finančných prostriedkov a pri sume splatených finančných prostriedkov bolo nutné prijať záver, že žalovaný už požičanú sumu splatil a dokonca zaplatil ešte viac, ako si požičal. K dojednanému obsahu zmluvy o pôžičke odvolací súd poznamenáva, že veriteľ, ktorý predložil formulárový typ zmluvy, uvádzal v nej rôzne pojmy a sumy (predmet financovania pôžičky, kúpna cena, celková suma pôžičky, pôžička, finančné plnenie), ktoré vyzneli evidentne mätúco. Žalobca v smere preukázania svojich tvrdení neuniesol dôkazné bremeno, čím sa dostal do stavu dôkaznej núdze, a z toho dôvodu bola jeho žaloba správne zamietnutá.
7. Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za neopodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne v napadnutej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý by mal nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže mu však v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1 CSP), že sa mu nárok na ich náhradu nepriznáva.
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).