Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27CoP-14-2018.pdf
PDF · 116.88 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoP/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y. zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v F.ieťa rodičov: matky P. a otca U., o udelenie súhlasu matke na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.decembra 2017, č.k. 10P/49/2017-34, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie zamietol návrh matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala udelenia súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa z dôvodu, že otec dieťaťa nejaví žiadny záujem o maloletého, nestretáva sa s ním, nezaujíma sa o jeho zdravotný stav a nepodieľa sa na jeho výchove. Ďalší dôvod pre zmenu priezviska dieťaťa videla v tom, že maloletý o pár mesiacov nastúpi do materskej školy a rozdielne priezvisko matky a maloletého mu spôsobí viaceré problémy, najmä v sociálnej interakcii sa stane terčom narážok od rovesníkov, čo môže u neho vyvolať stres a v extrémnych prípadoch problémy s vlastnou identitou. Uviedla, že aj lekári pri návšteve s dieťaťom jej kladú otázku, prečo maloletý nemá priezvisko zhodné s matkou, čo im musí vysvetľovať. Otec dieťaťa so zmenou priezviska nesúhlasil, pretože má záujem o rozvíjanie vzťahu s maloletým, v ktorom mu matka bráni tým, že nerešpektuje súdnu úpravu styku s dieťaťom. Vyživovaciu povinnosť si plní riadne a pravidelne. Kolízny opatrovník návrh matky nepovažoval za dôvodný, pretože matka nepreukázala dôvody pre zmenu priezviska dieťaťa.
3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 7P/60/2015-62 zo dňa 5.1.2016, právoplatným dňa 25.1.2016 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej maloletý zostal v osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na jeho výživu sumou 80,- eur mesačne od 1.12.2015. Súčasne bol upravený styk otca s maloletým každú prvú sobotu v kalendárnom mesiaci od 13.00 hod. do 16.00 hod., každú tretiu nedeľu v kalendárnom mesiaci od 9.00 hod. do 12.00 hod. v prítomnosti matky. V čase rozhodovania súdu bol maloletý vo veku XX mesiacov. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/54/2016-152 zo dňa 23.6.2017, právoplatným dňa 26.7.2017 bol zmenený styk otca s dieťaťom tak, že bol oprávnený sa s ním stretávať každú prvú a tretiu sobotu v kalendárnom mesiaci od 15.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky, súčasne bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného a návrh matky na zákaz styku otca s dieťaťom a na zmenu
priezviska dieťaťa. Matka maloletého dieťaťa trvala na zmene priezviska dieťaťa z dôvodu, že otec na dieťa nadáva, nazýva ho zasraný pankhart a takto sa o ňom vyjadruje v krčme, ktorú navštevuje dvakrát počas pracovného týždňa a aj od piatku od nedele. Tvrdila, že otec dieťaťa pravidelne požíva alkohol.. Ďalším dôvodom bola skutočnosť, že otec dieťaťa stále a každého klame, klame o dieťati, klame o peniazoch. Rozhodla sa, že dieťa umiestni v MŠ len vtedy, keď bude mať rovnaké priezvisko ako ona. V opačnom prípade ho do MŠ neprihlási, pretože si myslí, že v škôlke by negatívne vnímalo to, že má iné priezvisko. Dieťa má T. a matka je s ním na materskej dovolenke. Uvažovala o umiestnení dieťaťa do MŠ kvôli tomu, aby si zlepšila finančnú situáciu, pretože sa chce zamestnať. Dôvod pre zmenu priezviska dieťaťa videla aj v tom, že jej vadí, odlišné priezvisko dieťaťa od jej priezviska, čo si všímajú aj detskí lekári pri ošetrovaní dieťaťa. Pýtajú sa jej, prečo dieťa nemá rovnaké priezvisko ako ona, čo im musí vysvetľovať. Tvrdila, že dieťa má z otca strach, plače, keď sa s ním má stretnúť. Je vo veku, keď sa učí rozprávať, jeho verbálny prejav je horší ako u iných detí v rovnakom veku, pretože trpí trvalým ochorením, má nevyvinutú časť lebky - dg. Corpus callosum. Dieťa otca pozná, ale oslovenie "tata" používa voči jej priateľovi, s ktorým matka nežije v spoločnej domácnosti. Uviedla, že naposledy sa otec s dieťaťom stretol na jeseň 2016. V roku 2017 ho videl na námestí v E., v lete alebo na jeseň. Podľa rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/54/2016-152 zo dňa 23.6.2017 styk otca s dieťaťom do dnešného dňa neprebehol. Naposledy darček dieťa od otca dostalo na jeseň 2016. Otec si vyživovaciu povinnosť podľa vyjadrenia matky plní nepravidelne. Predpokladala, že v mesiacoch júl, august 2017 výživné nezaplatil. Naposledy výživné zaplatil dňa 11.12.2017. Matka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a maloletým synom. Otec maloletého dieťaťa nesúhlasil so zmenou priezviska dieťaťa, pretože je stále jeho otcom, riadne platí výživné a chce, aby malo jeho priezvisko. Nestretáva sa s ním pravidelne, pretože matka mu v realizácii styku bráni tým, že má rôzne požiadavky, napr. aby stretnutie prebehlo aj v prítomnosti jej priateľa alebo sa v čase styku nezdržiavala na Slovensku, prípadne mu oznámila, že už má naplánovaný iný program. Otec naposledy dieťa videl dňa 15.5.2017 na pohrebe otca matky maloletého dieťaťa. Hoci má styk s dieťaťom upravený súdnym rozhodnutím, nedomáhal sa jeho realizácie súdnym výkonom rozhodnutia. Od poslednej úpravy styku s dieťaťom, t.j. od júna 2017 sa asi päťkrát domáhal styku s ním, ale matka mu styk neumožnila s odôvodnením, že už má niečo naplánované. Výživné platí pravidelne a dlh na ňom nemá. Zaplatil aj výživné za mesiace jún, júl 2017. Predložil na nahliadnutie ústrižky poštovných poukážok platenia výživného, z ktorého súd zistil, že v roku 2016 otec zaplatil výživné za celý rok a v roku 2017 rovnako za celý rok. Darčeky dieťaťu nekupuje, lebo nevie, kde sa matka aktuálne zdržiava. Poprel tvrdenia matky, že alkohol požíva pravidelne. Poukázal na to, že denne používa motorové vozidlo, preto nemôže piť a ani večer nenavštevuje pohostinstvá. Poprel, že by dieťaťu vulgárne nadával a označoval ho za zasraného pankharta, ako uviedla matka. Zdravotný stav syna nepozná, pretože od veku troch mesiacov dieťaťa ho matka o ňom neinformuje. Vyhrážala sa mu, že pokiaľ nebude súhlasiť so zmenou priezviska dieťaťa, ublíži mu, alebo mu nechá zapáliť auto. Zo záznamu o šetrení pomerov u účastníkov zo dňa 28.11.2017 súd zistil, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o dieťa a neboli u nej zistené žiadne nedostatky. 4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 35 Zákona o rodine, s odkazom na ktoré dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. V prejednávanej veci matka nepreukázala žiadne vážne dôvody pre zmenu priezviska dieťaťa. Maloletý vo veku T. si v žiadnom prípade vzhľadom na svoju rozumovú a vôľovú vyspelosť nemôže uvedomovať význam svojho priezviska, nie je schopný pozitívne, ani negatívne prezentovať svoj vzťah k priezvisku a v danom veku nemôže negatívne vnímať svoje priezvisko tak, aby u neho spôsobovalo akúkoľvek traumu. Dieťa nenavštevuje predškolské zariadenie, nie je v pravidelnom kontakte s rovesníkmi a preto názor matky, že rozdielne priezvisko maloletého mu spôsobí viaceré problémy a najmä v sociálnej interakcii sa stane terčom narážok od rovesníkov, čo môže u neho vyvolať stres a v extrémnych prípadoch problémy s vlastnou identitou, je predčasný, ničím nepodložený, nezodpovedajúci aktuálnej situácii dieťaťa, ktoré je naďalej vychovávané v domácom prostredí bez pravidelných kontaktov s inými osobami. Matka nepreukázala nezáujem otca o výchovu dieťaťa, pretože z jeho výpovede vyplynulo, že práve matka mu bráni v stretávaní sa s ním a súdnu úpravu styku nerešpektuje. Tiež nepreukázala, že otec dieťaťa si vyživovaciu povinnosť neplní. Práve naopak, otec preukázal, že výživné za rok 2016, 2017 riadne zaplatil, prezentoval názor, že má záujem prehlbovať vzťah so synom, v ktorom mu matka bezdôvodne bráni, má záujem o informácie o jeho zdravotnom stave, ktoré mu matka odmieta poskytovať. Nebolo preukázané, že otec dieťaťa pravidelne požíva alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých sa o maloletom dieťati vulgárne vyjadruje, uvedené skutočnosti zostali len v rovine matkou tvrdených skutočností. Za daného stavu preto súd návrh matky považoval za neopodstatnený a zamietol ho, pretože nie v záujme maloletého dieťaťa.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla matka maloletého dieťaťa, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie, prípadne jeho zmenu tak, že jej návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Uviedla, že sa odvoláva na ďalšie skutočnosti, ktoré v čase konania pojednávania nemohla predložiť. Okrem dôvodov, ktoré uviedla na podporu svojho návrhu v priebehu prvoinštančného konania uvádza, že očakáva narodenie dieťaťa a prikladá fotku tehotenského preukazu, ktoré dieťa bude mať priezvisko P. - P., čo dokladá aj notársky overeným čestným prehlásením otca nenarodeného dieťaťa. Podľa nej je v záujme tohto dieťaťa, by malo rovnaké priezvisko ako jeho súrodenec. Ona ako matka sa snaží dieťa ochrániť pred možnými komplikáciami v škôlke a škole. Nesúhlasí s tým, že jej návrh bol podaný predčasne, jej snahou je vyhnúť sa akýmkoľvek problémom, pretože zo slov svojho partnera, ktorý tým prešiel na základnej škole vie, že to bolo pre neho extrémne zložité a nevyhol sa návštevám psychológa. Má za to, že pred nástupom do materskej školy je ten správny čas na zmenu. Ďalším dôvodom jej odvolania je to, že otec zavádzal súd v tom, že má snahu kontaktovať sa s dieťaťom, pretože dva mesiace bol nedostupný a potom sa mu nemohla dovolať. Oznámil jej, že má nové telefónne číslo, o čom ju predtým neinformoval, čo podľa nej svedčí o tom, že sa o dieťa nezaujíma. Po poslednom pojednávaní tvrdil, že nebol informovaný o zdravotnom stave dieťaťa, čo je zavádzajúce, pretože dostával priamo informácie od poisťovne T., cez SMS správy, ktorá takto informuje o všetkých predpísaných liekoch. Po poslednom pojednávaní sa snažila nájsť pre otca a dieťa miestnosť na stretnutie - školskú telocvičňu, ale keďže nebola dostupná, vybavila detské centrum v F., keďže bola zima a chcela dieťa ochrániť, aby nemuselo byť dve hodiny vonku. Dňa 18.12.2017 sa dohodli s otcom na stretnutí, ktoré malo byť 19.12.2017 pri kine v F., odkiaľ je kúsok do detského centra, následne mala v úmysle nechať otca s dieťaťom samotných. Napriek tomu, že s dieťaťom čakala pol hodinu, otec ani nezatelefonoval, že nepríde, vyhovoril sa, že mal pokazený telefón. Doteraz jej nie je známy dôvod, prečo neprišiel. Toto sa nestalo po prvýkrát. Jeho nezáujem je v praxi evidentný. O týchto skutočnostiach informovala aj kolíznu opatrovníčku. Záujem o dieťa je iba formálny, z donútenia jeho rodičov. Nič nerobí z vlastnej vôle, je ovplyvňovaný rodičmi a právnikom. Neohlásil sa jej, o dieťa sa nezaujíma, jeho prístup k dieťaťu je chladný. Plní si iba vyživovaciu povinnosť, ktorá mu je daná zo zákona. Aj keď sa jej nepodarilo v konaní preukázať, že otec často navštevuje krčmu v M. Q., opíja sa a nepekne rozpráva o maloletom, po poslednom pojednávaní to potvrdila aj krčmárka z baru. Uviedla tiež, že sudkyňa ju nabádala k stiahnutiu návrhu ešte pred začatím pojednávania, z čoho vyplýva, že bola rozhodnutá to podľa jej názoru zamietnuť, čo vníma ako veľký problém. Takéto znaky sudkyne napĺňajú znaky zaujatosti. Má záujem na tom, aby deti vyrastali v harmonickej rodine, v kľudnom prostredí, o čo sa s partnerom snaží. Plánuje s ním svadbu a on následne začne používať jej priezvisko P.. Prostredie, kde má celá rodina rovnaké priezvisko, je každopádne v záujme dieťaťa. Vychádzajúc z obsahu odvolania uplatňovala tak dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. c/, f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery a tiež, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca).
6. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru, matka nepreukázala dôvody pre zmenu priezviska, zotrvával na svojich vyjadreniach produkovaných v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. 7. Otec maloletého dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že ako vždy sú vyjadrenia matky plné klamstiev, poloprávd, z jej návrhu je zrejmé, že to je u nej v poradí už tretí priateľ, ktorého našla ako nového otca pre jeho syna Y.. V zápisnici o pojednávaní zo dňa 23.06.2017 matka uvádza: „Ide o perspektívny vzťah a môj priateľ sa predo mnou vyjadril, že by si Y. osvojil. Všetko je už riešené. Čo sa týka detskej izby, aj tá bude vyriešená. Y. bude mať vlastnú posteľ, vlastnú izbu a všetko v O. A. Q. č. XXX, čo k tomu patrí.“ Priateľ zrejme ukončil perspektívny vzťah a navrhovateľku vyhodil z rodinného domu v O. A. Q. č. XXX. Preto si táto našla už v poradí tretieho otca pre maloletého Y. a sústavne jemu ako otcovi znemožňuje styk so synom napriek rozsudku OS Prievidza sp. zn. 18P/54/2016. Dieťa má už X roky a je pre neho strašné sústavne bojovať s matkou o jeho rodičovské práva. Táto má už zase nového priateľa a ich synovi hovorí toto je tvoj nový tatino a že on je pre neho ujo. Ako biologický otec pravidelne platiaci určené výživné už 312 dní dieťa nevidel, matka zámerne nerešpektuje rozsudok o úprave styku, jej postoj, vyhrážky a nebezpečné konanie mu ako otcovi nezaručujú, že bude môcť urobiť všetko pre zdravý vývin ich syna a samozrejme tráviť s ním voľný čas ako otec. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie rozhodol správne, a preto podanie odvolania je podľa neho nedôvodné.
8. Dňa 15.03.2018 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie matky prostredníctvom ZEP označené ako doplnenie vyjadrenia k odvolaciemu konaniu, v ktorom táto uvádza, že dňa 02.02.2018 sa otec ohlásil za
účelom stretnutia s dieťaťom, v tom čase však bolo dieťa choré, o čom svedčí záznam u detskej lekárky aj u poisťovne. Obvinil ju, že mu nedovolí s dieťaťom sa stretávať, otec jej vyčítal, prečo podala odvolanie, opakovane jej prízvukoval, že bude mať s konaním trovy. O všetkom informovala kolíznu opatrovníčku. Po chorobe dieťaťa iniciovala stretnutie jeho otca s dieťaťom, znova sa vyhováral a slovne ju napádal. Odvtedy sa neozval, ani neprišiel na stretnutie. Intenzívne sa dožaduje stretnutia s dieťaťom len vtedy, keď má byť súdne pojednávanie, aby mal dôkaz, že sa o dieťa zaujíma. Všetko robí len účelovo. Dieťa ho v podstate ani nepozná. Ona je ochotná vzdať sa výživného na dieťa. Dieťa má vytvorenú životnú poistku a ušetrené peniaze na účte na jej priezvisko a ona nechce, aby sa k nim otec dostal. Aj pre tieto dôvody žiada o zmenu priezviska. Dieťaťu by to uľahčilo život. Ich spory s otcom sa neustále opakujú. K uvedenému doplneniu vyjadrenia matka pripojila čestné prehlásenie vyhotovené G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Q. XXX, O. A. Q., v ktorom tento uvádza, že z domu ju nikdy nevyhodil ani on, ani jeho rodina, keďže má pretrvávajúce zdravotné problémy, zostali s ňou naďalej priatelia, nie partneri, on pracuje v A. v F., bol jej nápomocný, keď bola hospitalizovaná na gynekologicko-pôrodnickom oddelení. Počas vzťahu s ňou bol svedkom toho, že otec za dieťaťom neprišiel, hoci bolo dieťa na to riadne pripravené. Pripojila tiež čestné prehlásenie P. U., ktorý uvádza, že s matkou má dlhodobý partnerský vzťah od augusta 2017 a je otcom jej nenarodeného dieťaťa, ktoré bude mať po narodení priezvisko po svojej matke, teda P., s cieľom, aby celá rodina mala jednotné priezvisko. Jeho priezvisko bude zmenené po plánovanej svadbe. V súčasnosti žijú v spoločnej domácnosti u matky, avšak majú podanú žiadosť o nájomný byt s cieľom sa osamostatniť. Ich vzťah nie je dočasný, ako sa snaží tvrdiť otec, dôkazom je to, že sú spolu 7 mesiacov a rozhodli sa pre plánované rodičovstvo. Následne matka ešte svoje vyjadrenia doložila tvrdeniami, že otec si vyživovaciu povinnosť plní nepravidelne a kópiami fotografií, ktoré podľa nej preukazujú, že otec nemá o dieťa záujem. Pripojila tiež fotokópiu tehotenského preukazu, z ktorého je zrejmé, že termín plánovaného pôrodu má byť 06.07.2018.
9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len „CMP“), prihliadnuc i na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť, pričom podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
10. Vychádzajúc z obsahu odvolania sa odvolací súd zaoberal najskôr dôvodnosťou odvolacej námietky spočívajúcej v tom, že rozhodoval zaujatý sudca (súd), čím odvolateľka (matka) uplatnila dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1, písm. c/ CSP, naplnenie ktorého videla v tom, že sudkyňa ju viedla k tomu, aby návrh vzala späť, resp. že ho nepovažovala za spôsobilý k vyhoveniu.
11. Vyššie uvedenú odvolaciu námietku matky vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
12. Ústavná požiadavka na nezávislý a nestranný súd sa v priebehu konania na súde prvej inštancie zabezpečuje povinným „samonamietaním“ sudcu, ak si je vedomý vylúčenia, alebo kvalifikovanou námietkou zaujatosti sudcu vznesenou stranou sporu, ak sa o vylúčení sudcustrana dozvie. Dôvody vylúčenia sudcu vymedzuje ust. § 49 ods. 1 a 2 CSP. Napriek existencii týchto mechanizmov nemožno vylúčiť, že vec prejednal a rozhodol vylúčený sudca. Pre naplnenie ústavného práva na nezávislý a nestranný súd, zákon umožňuje túto vadu konania odstrániť aj po vydaní meritórneho rozhodnutia prostredníctvom uplatnenia tohto odvolacieho dôvodu a to bez ohľadu na to, či bola táto otázka predmetom posudzovania v priebehu konania pred súdom prvej inštancie.
13. Podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
14. Podľa § 49 ods. 2 CSP vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie.
15. Podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
16. Z citovaného ust. § 49 ods. 3 CSP vyplýva, že zákon výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanom spore. Postupom sa rozumejú procesné úkony sudcu, vrátane rozhodnutí, a to aj vo veci samej. V postupe sudcu pri prejednávaní konkrétneho sporu sa prejavuje samotný výkon súdnictva, preto tieto okolnosti nemôžu byť dôvodom zaujatosti sudcu. Rovnako zákon vylučuje, aby dôvod pochybnosti o sudcovej nezaujatosti bol spájaný s jeho rozhodovacou činnosťou. Keďže žalobkyňa dôvod zaujatosti zákonného sudcu vzhliadala práve v skutočnostiach, ktoré sú z hľadiska zákona vylúčené zakladať pochybnosť o sudcovej nezaujatosti ( nesprávny procesný postup), nebolo možné uplatnený odvolací dôvod vyhodnotiť inak, ako neopodstatnený, pričom z obsahu podaného odvolania, či obsahu spisového materiálu nevyplynuli žiadne skutočnosti, indikujúce v prospech záveru o existencii okolností spočívajúcich na strane zákonnej sudkyne, či už vo vzťahu k pomeru k veci, či účastníkom dôvodne opodstatňujúce záver o zaujatosti zákonnej sudkyne. Pokiaľ matka spochybňuje objektivitu zákonnej sudkyne na základe svojho dojmu založeného na tom, že sudkyňa viedla účastníkov k dohode, či sa vyslovila v zmysle predbežného posúdenia veci, tieto námietky nie sú spôsobilé k spochybneniu jej objektivity. 17. Matka odvolaním ďalej namietala, že súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, zistené skutočnosti nesprávne vyhodnotil a právne posúdil, z ktorých dôvodov tiež vo výsledku nesprávne o jej návrhu rozhodol.
18. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní matkou dieťaťa vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie po zodpovedajúcom dokazovaní, dostatočne sa zaoberajúc tvrdeniami a dôkazmi, tieto vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, vychádzajúc z ktorého návrh matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska mal. dieťaťa zamietol. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Matka v podanom odvolaní neuviedla žiadne podstatné okolnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.
19. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd dodáva nasledovné:
20. Predovšetkým sa možno plne identifikovať s tým, čo uvádza vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie, že právo na meno a teda aj na jeho časť - priezvisko, patrí medzi základné práva dieťaťa dané čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa, z čoho je zrejmé, že prípadná zmena priezviska maloletého dieťaťa nie je len „formálnym“ úkonom, ale do značnej miery ide o skutočný zásah do identity maloletého dieťaťa, ktorý môže a pravdepodobne aj bude mať určitý dopad na jeho ďalší vývin. Z tohto dôvodu je zmena priezviska dieťaťa závažným zásahom do jeho práv a je opodstatnená len z vážnych dôvodov, s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa.
21. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach, súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní mal. dieťaťa do cudziny, o správe majetku mal. dieťaťa, o štátnom občianstve mal. dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
22. Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, rozhodne o takejto spornej podstatnej veci na návrh niektorého z rodičov súd. Súd teda rozhoduje len o takých nezhodách rodičov, ktoré sa týkajú podstatných vecí súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, ktoré sú príkladmo uvedené v citovanom zákonnom ustanovení. Za podstatnú vec v tomto zmysle súdna prax považuje tiež zmenu priezviska mal. dieťaťa, na ktorej ak sa rodičia nedohodli, je determinovaná prioritne záujmom mal. dieťaťa. Súd jednému z rodičov udelí súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska len vtedy, ak sú pre takéto opatrenie dané skutočne závažné dôvody. Tak je tomu spravidla vtedy, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska dieťaťa nesúhlasí, neplní svoje rodičovské povinnosti k dieťaťu, nejaví o dieťa záujem, stratil
k nemu zrejme citový vzťah, takže nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby pocit spolupatričnosti s ním bol u dieťaťa pestovaný a prehlbovaný.
23. Nemožno opomenúť tiež ust. § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, v zmysle ktorého zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť najmä, ak ide o meno a priezvisko hanlivé, alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Posúdením rozhodujúcich skutočností odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru o nenaplnení zákonných predpokladov pre to, aby z hľadiska záujmu dieťaťa bolo potrebné návrhu vyhovieť. Mal. dieťa má X roky. Rodičia, ktorí nie sú manželmi sa po narodení maloletého dieťaťa dohodli, že priezvisko maloletého bude „W.“. V konaní neboli preukázané žiadne relevantné okolnosti, ktoré by boli spôsobilé samotnému maloletému spôsobovať aktuálne problémy s týmto priezviskom. Dieťa vzhľadom na svoj vek a nemu zodpovedajúcu rozumovú a vôľovú vyspelosť, ako správne uvádza súd prvej inštancie, si nemôže uvedomovať význam svojho priezviska, nie je schopné pozitívne, ani negatívne prezentovať svoj vzťah k priezvisku a v danom veku nemôže negatívne vnímať svoje priezvisko tak, aby u neho spôsobovalo akúkoľvek traumu. Skutočnosti, ktoré uvádzala matka v tom smere, že rozdielne priezvisko maloletého mu spôsobí viaceré problémy a najmä v sociálnej interakcii sa stane terčom narážok od rovesníkov, čo môže u neho vyvolať stres a v extrémnych prípadoch problémy s vlastnou identitou, sú nezodpovedajúce aktuálnej situácii dieťaťa, ktoré je vychovávané v domácom prostredí bez pravidelných kontaktov s inými osobami. Tiež skutočnosti uvádzané matkou v odvolacom konaní (že očakáva narodenie druhého dieťaťa s iným partnerom, ktoré bude mať jej priezvisko, či to, že v budúcnosti hodlá uzatvoriť s otcom jej ešte nenarodeného dieťaťa manželstvo) nie je možné považovať za dôvodné k zmene priezviska maloletého dieťa, naviac, ak nebolo preukázané, že otec sa o dieťa nezaujíma a neplní si vyživovaciu povinnosť, pričom so zmenou priezviska mal. dieťaťa nesúhlasí. Nespôsobilé k zmene napadnutého rozhodnutia sú tiež jej tvrdenia o budovaní rodiny a vzájomných trvalých väzieb, keďže pomerne v krátkom časovom slede matka žije už s tretím partnerom. Pokiaľ táto uvádza, že sa chce vzdať výživného na dieťa zo strany otca, tak toto nie je možné, a ani dohoda v tomto smere, ak by k nej aj prišlo, nemôže byť platnou. Vyživovacia povinnosť rodičov k mal. dieťaťu je daná zo zákona a je jednou z rodičovských povinností voči dieťaťu. Ide o právo dieťaťa, nie o právo matky. Tvrdenie matky, že otec nemá záujem o dieťa sa nepreukázalo, tento jednoznačne prezentuje svoj záujem na kontakte s dieťaťom, tvrdí však, že matka eliminuje tieto stretávania, pretože má záujem dieťa začleniť do rodiny svojho terajšieho partnera. Samotná skutočnosť, že otec sa na nejaké stretnutie s dieťaťom nedostavil (ak by aj bola pravdivou), rozhodne nemôže mať za následok záver o nezáujme otca o dieťa.
25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného aj zo strany odvolacieho súdu je možné konštatovať neexistenciu takých vážnych dôvodov, pre ktoré by nebolo v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby sa u neho udržiaval, vyvíjal a prehlboval pocit spolupatričnosti s otcom. Z postoja otca vyplýva snaha o udržanie a upevnenie týchto väzieb. Za takýchto okolností, by vyhovením návrhu matky došlo k hrubému a ničím neodôvodnenému zásahu do rodičovských práv otca. Odvolací súd považuje odvolacie námietky matky s prihliadnutím k uvedeným skutočnostiam za neopodstatňujúce záver o potrebe zmeny napadnutého rozhodnutia, keďže dospel k záveru, že za takejto skutkovej situácie zmena priezviska maloletého nie je v jeho záujme.
26. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že povinnosťou každého rodiča je svojim deťom vytvárať v rámci svojich možností prostredie citového a bezpečného zázemia a istoty, na čom sa musia podieľať vo vzájomnej zhode obaja. Akékoľvek iné konanie, nemôže byť v súlade so záujmom mal. detí, o ktorý by sa mali ako prioritný cieľ pokúšať obaja rodičia. Je potrebné dôsledne oddeliť rovinu vzájomných konfliktných vzťahov od roviny vzťahu rodičov s deťmi, pretože v konečnom dôsledku to budú jedine deti, ktoré v súčasnosti všetky tieto okolnosti citlivo vnímajú, vo vzťahu ku ktorým nemožno potom ani vylúčiť negatívny dopad na ich psychické a fyzické zdravie. Preto je potrebné v čo najväčšej miere upevňovať a nie narušovať tiež vzájomné väzby dieťaťa s tým z rodičov, ktorý dieťa v osobnej starostlivosti nemá a to aj prostredníctvom v rámci okolnosťami daných limitov upraveného styku a pokiaľ aj samotná matka má na zreteli ako prvoradý záujem mal. dieťaťa, musí v tomto vzhliadať predovšetkým pozitíva v podobe naplnenia práva dieťaťa na čo najplnohodnotnejší kontakt s rodičom, ktorému do výlučnej osobnej starostlivosti dieťa zverené nebolo a to bez ohľadu na to, kedy a s akým partnerom ona sama aktuálne žije.
27. Z vyššie uvedených dôvodov, preto dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
28. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojitosti s § 52 ods. 1 a § 58 ods. 1 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok. Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým, alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok) a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.