Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoP-24-2018.pdf
PDF · 137.29 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/24/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti : B. C., nar. XX.X.XXXX, B. C., nar. XX.X.XXXX, E. C., nar. XX.X.XXXX, Q. C., nar. X.X.XXXX, M. C., nar. X.X.XXXX, V. C., nar. XX.X.XXXX, V. C., nar. XX.X.XXXX, všetky deti bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, deti rodičov: matky B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, právne zastúpenej JUDr. Anna Mozolíková, advokátkou, AK O. XXXX, Y. a otca B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, prechodne bytom I. XXXX, C., zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Karlou Návedlovou, H. XXXX/X, K., Česká republika, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. 8P/39/2016 zo dňa 21. apríla 2017, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním II. a III. m e n í takto:
Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 5P/102/2013-164 zo dňa 16.03.2015 v časti III. výroku, ktorým bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť otca B. C., nar. XX.XX.XXXX, k maloletým deťom B., B., E., Q., M., V. a V. m e n í tak, že počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k mal. B. C., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 50,- eur na sumu 60,- eur mesačne, k mal. B. C., nar. XX.X.XXX, zo sumy 50,- eur na sumu 60,- eur mesačne, k mal. E. C., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 50,- eur na sumu 60,- eur mesačne, k mal. Q. C., nar. X.X.XXXX, zo sumy 40,- eur na sumu 55,- eur mesačne, k mal. M. C., nar. X.X.XXXX, zo sumy 40,- eur na sumu 55,- eur mesačne, k mal. V. C., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 40,- eur na sumu 50,- eur mesačne a k mal. V. C., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 40,- eur na sumu 50,- eur mesačne, ktoré je otec p o v i n n ý platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí.
Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý .
Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie o návrhu matky na zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi rozhodol nasledovne : I. Konanie o návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi zastavuje. II. Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 5P/102/2013 - 164 zo dňa 16.03.2015 v časti III. výroku, ktorým bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť otca B. C., nar. XX.XX.XXXX k maloletým deťom E., Q., M., V. a V. mení tak, že počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku z v y š u j e vyživovaciu povinnosť
otca k maloletej E. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 50 € na sumu 70 €, k maloletej Q. C., nar.. zo sumy 40 € na sumu 60 €, k maloletej M. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 40 € na sumu 60 €, k maloletému V. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 40 € na sumu 50 € a k maloletej V., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 40 € na sumu 50 €, ktoré je otec povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. III. Návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého B. C., nar. XX.XX.XXXX a maloletú B. C., nar. XX.XX.XXXX zamieta. IV. Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 62, § 75, § 78 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery : Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k podstatnej zmene pomerov u maloletých detí: u E., ktorá nastúpila v septembri 2015 do 1. ročníka základnej školy, u M. a Q., ktoré nastúpili v septembri 2016 do 1. ročníka základnej školy a u V. a V., ktorí nastúpili v septembri 2016 do materskej školy. Vo vzťahu k týmto deťom považoval návrh na zvýšenie výživného za dôvodný. Vo vzťahu k maloletému B. a B. nemal zistenú podstatnú zmenu pomerov, za túto súd nevyhodnotil nástup na vyšší stupeň základnej školy. U maloletého B. matka tvrdila mesačné výdavky spolu vo výške 56,77 €, zohľadňujúc príspevky na školské obedy a školské pomôcky. Matka zakúpila B. okuliare v roku 2016, kúpila rám za 59 € a sklá za 39 € (doklad z 11.05.2016 č.l. 14), tento výdavok otec maloletých detí nerozporoval. Ide o nepravidelný výdavok, ktorý existoval a bol vynakladaný a zohľadňovaný už v čase posledného rozhodnutia súdu, teda nejde o výdavok nový, ktorý by vznikol až po poslednom rozhodnutí súdu o výživnom. Na maloletú B. boli produkované tvrdenia ohľadne mesačných výdavkov vo výške 51,77 € s tým, že matka do nich nezapočítala výdavok na zubný strojček. Z výsluchu matky však vyplynulo, že výdavok nie je zatiaľ existujúci, nakoľko sa čaká, kým maloletej B. vypadnú mliečne zuby, má isť teda o výdavok budúci, ktorý môže, ale aj nemusí vzniknúť. Pre súd je rozhodujúci stav v čase rozhodovania, v čase rozhodovania maloletá B. zubný strojček nenosí, nepoužíva. Ani táto skutočnosť neodôvodňuje podľa názoru súdu zvýšenie výživného. Vo vzťahu k ostatným maloletým deťom súd považoval matkou tvrdené výdavky za dôvodné, zodpovedajúce realite. Na maloletú E. matka tvrdila výdavky vo výške 50,99 € plus 2,5 € (30 € ročne) na ortopedickú obuv, teda 53,49 €. Na maloletú Q. tvrdila výdavky vo výške 43,73 €. Na maloletú M. vo výške 47,23 €, na maloletého V. a V. vo výške 36,88 €, na každého z nich. Súčasťou výdavkov sú aj pravidelné cesty do Čadce a späť za účelom návštevy detského psychológa a lekára, čo nebolo otcom sporované, hoci tieto výdavky neboli bližšie špecifikované. Matka uviedla, že do výdavkov na deti nezapočítala ešte hygienické potreby, drogériu a pracie prášky, pričom je zrejmé, že takéto výdavky má. Výšku uvedených výdavkov, ako aj jednotlivý účel vynakladania výdavkov na maloleté deti, otec nerozporoval. Poukazoval len na svoj znížený príjem od posledného rozhodnutia súdu. Súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že matke boli poskytované úľavy na stravnom, ako aj príspevky na školské potreby a pomôcky pre maloleté deti, s poukazom na jej finančnú situáciu. Poukazuje však na to, že bolo preukázané, že matka sa v priebehu uvedeného konania zamestnala, pričom z vyjadrení kolízneho opatrovníka vyplynulo, že v dôsledku zamestnania matka o tieto príspevky príde, je teda zrejmé, že ich bude musieť uhrádzať v plnej výške (čo už len pri strave predstavuje zhruba 20 € mesačne na jedno dieťa). Súd je preto toho názoru, že u maloletej E. došlo k podstatnej zmene pomerov tým, že nastúpila na základnú školu, preto zvýšil výživné na mal. E. o 20 €, čo podľa názoru súdu je suma zodpovedajúca už len školským obedom v školskej jedálni, ktoré matka počnúc jej zamestnaním sa bude musieť hradiť. Avšak aj napriek tomu, že ku dňu rozhodovania súdu úľava na stravnom nebola sporná, bola poskytovaná a je viac než pravdepodobné, a potvrdil to aj kolízny opatrovník, že matka s nástupom maloletých detí do ďalšieho ročníka, s poukazom na to, že sa zamestnala, o tieto úľavy príde, napriek tomu je súd toho názoru, že suma 20 € je dôvodná, už len s poukazom na samotný vek, rast, vývin dieťaťa, čo sa odzrkadľuje vo zvýšených výdavkoch na stravu, ošatenie, a v spojení s nástupom do školy aj na školské pomôcky, potreby a stravu, vrátane výdavkov na hygienu a cestovné, hoci ich matka nevyčíslila. U maloletej E. zohľadnil aj výdavok na ortopedickú obuv, predstavujúci 30 € ročne, čo je 2,50 € mesačne. U maloletej Q. a M., ktoré nastúpili do 1. ročníka základnej školy v septembri 2016, je toho názoru, že rovnako došlo k podstatnej zmene pomerov, výživné zvýšil rovnako o 20 € ako u maloletej E., z rovnakých dôvodov, keď u maloletej Q. zároveň prihliadal aj na výdavok na lieky tvrdený vo výške 5 € mesačne, ktorý otec nesporoval a u maloletej M. na potrebu používať ergonomické pero za cenu 6 €, čo opäť otec nesporoval. Vo vzťahu k maloletým V. a V., ktorí nastúpili do materskej školy, zvýšil výživné o 10 € s poukazom na to, že ešte nie sú školákmi, teda zvýšenie o 20 €, ako pri deťoch, ktoré nastúpili na základnú školu, by bolo neprimerané, je však zrejmé, že výdavky na ne sa matke zvýšili, pretože v čase posledného rozhodnutia súdu boli deti v celodennej starostlivosti matky, v domácom prostredí
Súd poukazuje na to, že matka v návrhu žiada zvýšiť výživné počnúc právoplatnosťou rozsudku, nie počnúc podaním návrhu. S poukazom na to sa súd zaoberal tvrdeniami a dôkazmi preukazujúcimi stav, situáciu na strane rodičov a detí ku dňu jeho rozhodovania, kedy pre súd sú podstatné skutočnosti, ktoré sú tu dané v čase rozhodnutia, neposudzuje celé obdobie od podania návrhu (jednotlivé plnenia nad rámec, ich započítanie a podobne), keďže nerozhoduje o zameškanom výživnom, čo je v danom prípade v prospech otca. V čase rozhodnutia je matka zamestnaná, s príjmom 552,48 €, ktorého súčasťou je už daňový bonus vo výške 149,87 € (kópia výplatnej pásky č.l. 144). Popri tomto príjme matka poberá prídavky na maloleté deti spolu vo výške 164,64 € a príspevok na dvojičky Q. a M. vo výške 36,79 €, spolu teda 753,91 € + 310 € výživné, spolu 1 063,91 € (čo po vydelení ôsmimi (matka a sedem maloletých detí) predstavuje 132,99 € na osobu, zatiaľ čo otcovi pri jeho tvrdenom príjme okolo 560 € po odpočítaní 310 € zostáva 250 €). Rodičia detí majú zhruba rovnaký príjem, pričom súčasť príjmu matky tvorí už aj daňový bonus. Zatiaľ však, čo matka žije s deťmi sama a uhrádza všetky výdavky sama, otec maloletých detí žije so svojou matkou a sestrou, s ktorými sa spolu podieľa na úhrade nákladov na spoločnú domácnosť. Súd poukazuje na to, že zohľadňuje tú skutočnosť, že matka maloletých detí sa o maloleté deti osobne stará, poskytuje im riadnu, osobnú starostlivosť, nemôže jej byť na ťarchu, že sa zamestnala. Táto skutočnosť je práve pri siedmich deťoch obdivuhodná. Otec tvrdí, že došlo uňho k zníženiu príjmu. Súd poukazuje na skutočnosti zistené z pripojeného spisu 5P 102/2013, z ktorého je zrejmé, že otec dosahoval príjem, ktorý bol po odpočítaní daňového bonusu zhruba rovnaký ako v súčasnosti, dokonca sám deklaroval príjem 490 € bez daňového bonusu (nižší ako v súčasnosti). Súd je toho názoru, že k podstatnej zmene pomerov na strane otca tak, ako deklaruje, nedošlo. Zároveň je toho názoru, že pokiaľ má dobrý zdravotný stav a netvrdil a nepreukazoval existenciu nejakej objektívnej prekážky, ktorá by mu bránila nájsť si prípadne ďalšie zamestnanie, resp. aspoň brigádu alebo nájsť si iné výhodnejšie platené zamestnanie, aj s poukazom na jeho vzdelanie, podľa názoru súdu sa nemôže uspokojiť s tým, že je riadne zamestnaný a keď by aj došlo k zníženiu jeho príjmu, hoci nie jeho zavinením, nebude automaticky musieť platiť ani vyššie výživné. Súd poukazuje na to, že je otcom siedmych maloletých detí, apeluje na jeho rodičovskú zodpovednosť. Zníženie jeho príjmu ani matka ani maloleté deti nezavinili. Je v jeho záujme, aby sa snažil zabezpečiť riadnu výživu svojich maloletých detí, až do času, kým budú schopné živiť sa samé. Zároveň súd považuje za potrebné poukázať na to, že susedia, známi, či samotná obec, nemôžu suplovať otca a plniť zaňho povinnosti, zabezpečovať deťom dôstojné životné podmienky (darovaním paliva, oblečenia a pod.) namiesto otca, ktorý nepreukazuje existenciu takej prekážky, pre ktorú by nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu svojich siedmich detí v primeranej výške. Súd považuje za potrebné vo vzťahu k výdavkom otca poukázať na to, že nie všetky deklarované a preukazované výdavky hodnotil ako nevyhnutné, napr.: zákonné poistenie vozidla Sharan 8,70 €, zákonné poistenie bager 4,39 €, nájom fliaš plynu Messer 14,60 € (s poukazom na to, že sám otec tvrdil a preukazoval, že mu sú sčasti zamestnávateľom zohľadňované a nahrádzané), autobatéria (vozidlo Sharan) 6 €, úrazové poistenie 18,22 €, nafta a benzín 160 €, pri tomto výdavku súd poukazuje na to, že rovnako nebol v takomto rozsahu preukázaný, aj s poukazom na tvrdenia a dôkazy (výplatné pásky), že sčasti sú tieto náklady otcovi detí ako zamestnancovi kompenzované. Vo vzťahu k výdavkom na lieky deklarovaným vo výške 4,92 €, otec uviedol na pojednávaní, že žiadne z liekov nie je nevyhnutné užívať, zakupuje a užíva ich, pretože mu robia dobre na kĺby, ide o vitamínové doplnky. Úrazové poistenie tiež nevyhodnotil za nevyhnutný výdavok, ale ako výdavok nadštandardný. Z výplatných pások predložených otcom maloletých detí vyplýva, že zamestnávateľ uhrádza otcovi maloletých detí náhradu výdavkov na cestovné, ako aj na dopravu do zamestnania v sumách 54,60 a 6,72 € v mesiaci august 2016, v mesiaci september 2016 na cestovné 33,60 €, na dopravu do zamestnania 7,68 €, titulom náhrady za použitie náradia 14,70 €, v mesiaci október 2016 na cestovné 4,20 €, do zamestnania doprava 8,16 €, náhrada za použitie náhrada 26,46 €, náhrada za údržbu odevov 9 €, mimoriadna odmena 80 €, v mesiaci november 2016 náhrada výdavkov na cestovné 12,60 €, doprava do zamestnania 8,64 €, náhrada za použitie náradia 9,80 €, mimoriadna odmena 200 €, v mesiaci január náhrada výdavkov na cestovné 9 €, na dopravu do zamestnania 8,16 €, náhrada za použitie náradia 5,88 €, v mesiaci marec 2017 náhrada na cestovné 9 €, doprava do zamestnania 11,04 €, náhrada za údržbu odevov 9 €. Teda z jednotlivých výplatných pások vyplýva, že nie každý mesiac používa otec maloletých detí svoje náradie a v súvislosti s tým aj naftu, ktorú zakupuje na vlastné náklady do niektorého z náradia. Z týchto dôkazov ďalej vyplýva, že otec dostáva, hoci nepravidelne, mimoriadnu odmenu. Pokiaľ je pre otca finančne nevyhovujúvi spôsob výkonu práce, používanie jeho náradia a vozidla, v ktorom náradie vozí (preto nemôže používať hromadnú dopravu), je na ňom, aby zvážil, či nie je vhodné zamestnať sa inde, s inými podmienkami pre výkon práce.
S poukazom na to, že pre súd je rozhodujúci stav ku dňu rozhodovania a že matka žiada o zvýšenie výživného počnúc právoplatnosťou rozsudku, súd nepovažoval za nevyhnuté vykonať ďalšie navrhnuté dôkazy, najmä dôkazy navrhnuté otcom maloletých detí za účelom zistenia, aké úľavy boli poskytované matke v rozhodnom období (bez jeho konkretizácie) titulom príspevkov na stravu a na školské pomôcky pre maloleté deti a či matka mohla v rozhodnom období od podania návrhu poberať príspevok v hmotnej núdzi, keď predmetom dokazovania neboli pomery v období od podania návrhu, vzhľadom k čomu súd nerozhodoval ani o zameškanom výživnom. Matka žiada zvýšiť výživné až počnúc právoplatnosťou rozsudku. Súd je toho názoru, že matka deklarovala symbolické poplatky, resp. výdavky na maloleté deti, pokiaľ ide o stravu a školské pomôcky, netvrdila, že by túto úľavu nemala poskytovanú a že by hradila tieto náklady v iných, vyšších sumách. Súd považuje za potrebné poukázať na to, že je viac než pravdepodobné, že matka o tieto úľavy príde, z dôvodu jej zamestnania sa bude musieť uhrádzať stravu aj školské potreby a pomôcky v plnej výške, čo bolo potvrdené kolíznym opatrovníkom. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že je dôvodné zvýšiť výživné na maloleté deti, u ktorých bola podstatná zmena pomerov preukázaná. S poukazom na to, že vo vzťahu k maloletému B. a B. nebola preukázaná podstatná zmena pomerov od posledného rozhodnutia súdu, súd návrh matky v tejto časti ako nedôvodný z už vyššie uvedených dôvodov zamietol. O trovách tohto konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Civilný mimosporový poriadok v časti upravujúcej konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti inak neustanovuje.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v časti výroku II. podal odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním zmeniť tak, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti zamietne. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne zhodnotil a rozhodol. Nedostatočne vyhodnotil potreby maloletých detí, zárobkové možnosti otca, ktoré sú po úhrade výživného na hraniciach núdze. S návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil, pretože mal za to, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom na maloleté deti. Deti síce dochádzajú do iných školských zariadení ako v dobe posledného rozhodovania súdu o výživnom, ale náklady sú zrovnateľné ako v dobe posledného rozhodnutia. Otec sa s maloletými deťmi stretáva, berie ich ku svojej matke a v rámci svojich možností im prispieva. Pokiaľ ide o pomery na strane rodičov, tieto sa preukázateľne zmenili. Matka začala pracovať a bez nástupom do práce jej bol priznaný zo strany súdu príspevok rozvedenej manželky, poberá dávky štátnej sociálnej podpory a sponzorské dary. U neho došlo preukázateľne k zníženiu príjmu, čo by odôvodňovalo naopak zníženie výživného. V predmetnej veci môže súd rozhodnúť o zmene výživného pre maloleté deti, avšak pre určenie rozsahu výživného sú rozhodné odôvodnené potreby oprávneného, t.j. maloletých detí a ich majetkové pomery ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, t.j. otca. Od posledného rozhodovania o výške výživného uplynuli len 2 roky a 1 mesiac. Za uvedenú dobu niektoré z detí, a to konkrétne maloletý B. a maloletá B. nastúpili do 7. ročníka základnej školy, maloletá E. do 2. triedy základnej školy, maloletá Q. a maloletá M. do 1. triedy základnej školy a maloletý V. a maloletá V. do materskej školy. Všetky deti sú zdravé, úmerne veku vyspelé, rovnako ako v dobe posledného rozhodovania súdu o výživnom nie sú zapojené do platených mimoškolských aktivít. Otec má o deti záujem, kupuje im drobnosti a dary. Otec si je vedomý, že súd nemôže prihliadnuť k darom ako k plneniu vyživovacej povinnosti, lebo dary nemajú charakter výživného. V osobných pomeroch otca došlo k výraznej zmene v porovnaní s dobou posledného rozhodovania súdu, pretože došlo k poklesu jeho príjmu cca o 170 eur. Nezískal žiadny mimoriadny príjem a naopak umožňuje matke s deťmi bývať v dome, v ktorom je väčšinovým vlastníkom. Príjmy otca v roku 2017 sú nižšie oproti dobe posledného rozhodovania, a preto nemožno od neho spravodlivo požadovať vyššiu úhradu výživného. Pokiaľ ide o vyjadrenie matky o jej výdajoch na maloleté deti, tieto neboli preukázané dostatočne. Pokiaľ matka uvádzala čiastky na výlety a kultúru v škole, neuviedla konkrétne akcie, ktorých sa deti zúčastnili. Okrem toho matka ohľadne detí s otcom odmieta komunikovať, neradí sa s ním, zneužíva to, že jej deti boli zverené do starostlivosti. O deti sa stará nedostatočne a s prihliadnutím k veku maloletých detí svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom si neplní úplne výkonom osobnej starostlivosti, a teda je povinná na potreby detí taktiež prispievať. U matky maloletých detí došlo k významnej zmene, pretože je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere.
Súd vo svojom rozhodnutí nelogicky zvýšil výživné maloleté E., ktorá navštevuje 2. triedu základnej školy a stanovil jej výživné vo výške 70 eur, t.j. o 20 eur vyššie než má určené výživné maloleté B. a B., žiaci 7. triedy. Taktiež maloletej Q. a M., ktorým bolo výživné určené na 60 eur mesačne s tým, že medzi deťmi je vekový rozdiel, taktiež má iné potreby žiak prvého stupňa a žiak druhého stupňa. Svoje rozhodnutie sudkyňa riadne nezdôvodnila a nevyporiadala sa s uvedeným rozdielom, napriek tomu, že nebolo preukázané, že by niektoré z detí malo zvýšené nároky, napr. na zdravie či mimoškolské aktivity. K významnej zmene pomerov došlo u neho, jeho príjem sa oproti pôvodnému rozhodovaniu, kedy bol cca 677, 90 eur mesačne znížil na 490 eur mesačne. Uvedený príjem je pohyblivý s ohľadom na prácu, ktorú vykonáva, avšak je znížený. U rovnakého zamestnávateľa pracuje od roku 2003 nepretržite, celkom 23 rokov s vyučením pre firmu a nemožno od neho spravodlivo požadovať zmenu zamestnávateľa či výkon inej činnosti. Pri zníženom príjme otca nemožno výživné zvýšiť o 80 eur celkovo. Súdne rozhodnutie tak otca privádza do životnej a hmotnej núdze. 3. K odvolaniu otca maloletých detí proti rozsudku okresného súdu podala písomné vyjadrenie matka maloletých detí prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť vo všetkých výrokoch ako vecne správny. Vo svojom vyjadrení uviedla, že súd prvej inštancie sa vecou dostatočne zaoberal a správne rozhodol, pretože je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ktoré odôvodňujú podľa Zákona o rodine zvýšenie výživného. Deti sú staršie, vyspelejšie, navštevujú základnú školu. Úmerne s vekom a rastom detí a s nástupom na povinnú školskú dochádzku došlo k zvýšeniu nákladov v súvislosti so zabezpečovaním stravovania, ošatenia, obutia maloletých detí, s krytím ich odôvodnených kultúrnych, školských, športových a zdravotných potrieb. Výdavky na maloleté deti v konaní dostatočne boli preukázané. Tvrdenia otca v odvolaní, že zmena pomerov u maloletých detí nenastala si protirečia, pretože už vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 14.12.2016 a ani na pojednávaní nepoprel podstatnú zmenu pomerov na strane maloletých detí. Nie je pravdou tvrdenie otca, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom nedošlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko matka maloletých detí túto zmenu pomerov preukázala dostatočným spôsobom súdu. Súd prvej inštancie túto podstatnú zmenu mal preukázanú vykonaným dokazovaním. Nepopiera, že nastúpila do práce s tým, že pracovnú zmluvu má uzatvorenú na dobu určitú, a to do 31.12.2017. V tomto zamestnaní dosahuje minimálnu mzdu, ktorá pri skrátenom úväzku na 35 hodín týždenne predstavuje zhruba 350 eur mesačne. Zároveň jej vznikli výdavky spojené s každodennou dochádzkou do práce. Sídlo firmy sa nachádza v Čadci. Je odkázaná na autobusovú dopravu, nakoľko otec pri opustení spoločnej domácnosti si zobral spoločné osobné motorové vozidlo, čo odôvodnil tým, že ho používa pre svoje zamestnanie. K dávkam štátnej sociálnej podpory ako uvádza otec maloletých detí, že ich poberala uviedla, že tieto nepoberala, zo sociálneho úradu jej boli poskytnuté pre deti školské pomôcky, na každé dieťa predstavuje príspevok 16,60 eur, maloleté deti však nedostávajú peniaze, ale v uvedenej hodnote si môžu vybrať potrebné školské pomôcky. Tiež boli poskytnuté úľavy na stravnom pre deti, ale táto úľava v tomto období odpadla, keďže sa zamestnala a na túto úľavu už nie je nárok. Na tieto úľavy súd prvej inštancie vo svojom rozhodovaní tiež prihliadol. K príjmu otca uviedla, nakoľko sa jeho príjem ako uvádza znížil, mal by si zabezpečiť zamestnávateľa alebo prácu s vyšším príjmom, pretože má 7 detí, ktoré potrebujú výživu a ona z jej príjmu nedokáže pokryť všetky výdavky a náklady spojené s ich výživou. Domnieva sa, že príjem, ktorý otec uvádza, nie je jeho jediným príjmom a nemá záujem zabezpečiť si prácu s vyšším príjmom, pretože nechce prispievať na výživu maloletým deťom vyššou sumou, rovnako ako nejaví záujem o pravidelný styk s maloletými deťmi. Neobstojí argument otca, že umožnil bývať jej ako matke spolu s maloletými deťmi, nakoľko aj ona je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu, kde deti s ňou bývajú. Nie je to žiadna láskavosť zo strany otca, že im umožnil bývať v tomto dome. Domnieva sa, že otec maloletých detí má ešte iný príjem, ktorý však nevie súdu preukázať. Pracuje ako pilčík u štátneho podniku Lesy š.p., OZ Čadca. Pilčícke práce vykonáva aj popri svojom hlavnom pracovnom pomere, čomu nasvedčuje tá skutočnosť, že sám na pojednávaní pri preukazovaní svojich výdavkov nevedel zdôvodnil nákup plynových bômb, píl a ďalších pracovných nástrojov, ktoré k tejto pracovnej činnosti potrebuje. K tvrdeniam otca, že sa neradí so zabezpečovaním potrieb pre maloleté deti je zavádzajúce a účelové, nakoľko otec o deti nejaví záujem. Počas týchto letných prázdnin, i napriek tomu, že boli na styk pripravené, si ich ani raz nezobral. Otec javí o stretnutie s maloletými deťmi záujem len vtedy, keď sa blíži termín ďalšieho pojednávania na súde. S ňou ako matkou nekomunikuje, v ničom jej nepomôže, vo výchove jej neporadí. Staršie deti len výslovne napáda, ktoré potom nejavia oň záujem. K tvrdeniu otca, že nešpecifikuje kultúrne ani žiadne akcie, ktorých sa deti zúčastňujú, že iba alibisticky tvrdí, že maloleté B. bude absolvovať lyžiarsky výcvik, nie je preukázané. Maloleté deti sa zúčastňujú akcií poriadaných
školou ako i obcou. Maloletý B. a Q. sa lyžiarskeho výcviku zúčastnili, a dokonca ich otec na tento lyžiarsky výcvik viezol osobným motorovým vozidlom.
4. K vyjadreniu matky maloletých detí k odvolaniu otca maloletých detí proti rozsudku okresného súdu podal otec maloletých detí prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrenie. Vo svojom vyjadrení uviedol, že súd celkom nedostatočne vyhodnotil príjem matky, ktorá pracuje a je teda povinná prispievať na maloleté deti nielen svojou osobnou starostlivosťou, ale aj svojimi príjmami. Matka v súčasnosti dosahuje s dávkami štátu vyšší príjem než otec. Samozrejme túto skutočnosť vníma otec kladne, lebo aj matka sa musí svojou prácou podieľať na potrebách detí. Otec má zistené, že matka do práce a z práce dochádza s tretími osobami a nie je pravdivé jej tvrdenie, že je odkázaná na autobusovú prepravu. Podľa neho je nutné, aby súd zohľadnil aj príspevok rozvedeného manžela, ktorý v dôsledku súdneho rozhodnutia otec hradí. Matka získava taktiež dary od tretích osôb, jedná sa o finančné dary, vecné dary od fyzických osôb ako aj od neziskových organizácií. Pokiaľ sa matka odvoláva na zdravotné potreby detí, nebolo preukázané, že by niektoré z detí, s ohľadom na ich zdravotný stav, malo zvýšené potreby. Tvrdenie matky, že by si mal otec zabezpečiť novú prácu s vyšším príjmom je nekonkrétne, je potrebné, aby uviedla, kde vyšší príjem dosiahne. Otec vždy pracoval a nie je schopný so svojou praxou dosiahnuť prácu s vyšším zárobkom. Zamestnávateľa nezmení a je odkázaný na príjem, ktorý mu je vyplácaný. Pracuje manuálne v plnom pracovnom úväzku. Napriek tomu sa snaží zarobiť mimo základnú mzdu u svojho zamestnávateľa ďalšou prácou, konkrétne od 01.11.2017 vykonáva prácu správcu chaty. Popiera tvrdenie matky, že sa o deti nezaujíma, má o deti záujem, naopak práve matka bráni otcovi v riadnom styku s deťmi. Matka sa o deti nedostatočne stará, o čom svedčí to, že maloleté deti niekedy klamú, dokonca kradnú v obchode. Aby sa mohol o maloleté deti starať, zaistil si od 07.11.2017 ubytovanie u svojho zamestnávateľa pre seba a všetky deti. Je pripravený sa s deťmi stretávať a poskytnúť im všestrannú starostlivosť a lásku. Chce, aby deti s ním boli spokojné a vymanili sa z vplyvu matky. Nad rámec výživného sa snaží matke pomáhať v dome, kde matka býva s maloletými deťmi, opravil odpad, zaplatil potrubie, prácu bagru, zaistil drevo na zimu.
5. K vyjadreniu otca maloletých detí podala písomné vyjadrenie matka maloletých detí prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Vo svojom vyjadrení uviedla, že otec sa neustále vyhýba prispievať zvýšené výživné na výživu svojich maloletých detí, hoci dobre vie, aké sú náklady na výživu 7 detí vysoké. O tom, že otec maloletých detí sa chce vyhnúť zvýšenému výživnému nasvedčuje aj skutočnosť, že vo svojom vyjadrení nepoprel zmenu pomerov na strane maloletých detí, ale poukázal na zmenu, ktorá nastala u neho, keď sa mu znížil príjem od posledného rozhodnutia súdu o výživnom, čo však nemôže byť na ujmu maloletých detí. Otec taktiež poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil jej príjem, a že ona je povinná tiež prispievať na výživu maloletých detí. Toto jeho tvrdenie namieta preto, že svoj príjem nepopiera a nepopiera ani skutočnosť, že nastúpila do práce, ako aj výšku svojho príjmu. Tvrdenie otca o tom, že do práce sa zvezie s tretími osobami, nie je pravdivé. Je to iba v čase, keď niekto ide do Čadce a ju vidí stáť na zastávke, alebo jej zavolajú, že ju zoberú autom. Dáva do pozornosti súdu, že sa o deti riadne stará, podieľa sa na ich výžive, majú primerane zabezpečené potreby na ich výživu. Deti sú vždy pripravené do školy, čo dokazujú aj ich dobré výsledky. Sú slušne vychované. Práve zo strany otca je starostlivosť obmedzená, nestretáva sa s nimi, nejaví záujem o deti, nedodržiava styk s nimi ako mu bol určený súdom. K vyjadreniu otca, že má príjem od tretích osôb, sponzorov, ktorí jej v rámci charitatívnej činnosti pomáhajú prežiť ťažké obdobie je skutočne málo, keby boli odkázaný len na jeho vyživovaciu povinnosť tak by sa z toho nedalo vyžiť. Otec by si mal uvedomiť, že jeho základnou povinnosťou ako rodiča je plniť si vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu, aby jeho deti neboli odkázané na charitu a dobré srdce iných osôb. Na údržbe domu sa otec maloletých detí podieľa len z dôvodu, že je 2/3 vlastníkom rodinného domu a je teda aj jeho povinnosť sa podieľať na jeho oprave, prípadne na zabezpečení jeho údržby.
6. Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu a k vyjadreniam účastníkov konania písomne nevyjadril.
7. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je otec maloletého dieťaťa v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v súlade s ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 388 CSP zmenil v časti výroku II. a III.
8. V zmysle ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci konania, konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom ohľadom potreby zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Nestotožnil sa však s výškou zvýšenia vyživovacej povinnosti voči jednotlivým maloletým deťom, ako aj so zamietnutím návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči maloletému B. a maloletej B., z ktorého dôvodu rozsudok okresného súdu v časti výroku II. a III. zmenil v súlade s vyššie citovaným ustanovením Civilného sporového poriadku.
10. V zmysle Zákona o rodine výživné pre maloleté dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov a o toto právo nemôže byť ukracované. Pri určení výšky výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, hygienické potreby, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa.
11. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov dieťaťa a pod. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (kultúrne, rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.
12. Pre posúdenie schopností a možností povinného rodiča v zmysle ust. § 96 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne i majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne majetkové) možnosti, jeho potenciálne zárobkové, majetkové pomery dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností.
13. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti určujúcim hľadiskom sú odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti a možnosti povinného. Je pritom potrebné vychádzať z toho, že výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre maloleté dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a o toto právo nemôže byť ukracované. Pri zverení dieťaťa do výchovy jednému z rodičov sa určuje rozsah vyživovacej povinnosti tomu rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy. Aj keď tomu z rodičov, ktorému bolo dieťa zverené sa vyživovacia povinnosť presne neurčí, ale s plnením jeho vyživovacej povinnosti sa počíta, pri stanovení jej rozsahu sa berie do úvahy aj priama osobná starostlivosť o dieťa.
14. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62, § 75 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Tak ako bolo uvedené vyššie, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného (zmene) je rozhodujúci príjem,
ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. V prípade určovania vyživovacej povinnosti k maloletým deťom (zmeny výšky vyživovacej povinnosti k maloletým deťom) je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. na jeho zjavne nevyužité schopnosti.
15. V predmetnom konaní otec ako povinný rodič má maloleté deti, ktoré sa sústavne pripravujú na budúce povolanie, maloleté deti v predškolskom veku, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, preto je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností, vzdelania a pracovných príležitostí, organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť.
16. Odvolací súd predovšetkým odkazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.
17. Odvolací súd porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi dospel k presvedčeniu, že v prípade, ak by nedošlo k zvýšeniu výživného u všetkých maloletých detí, ponechala by sa výška predtým určeného výživného, resp. by došlo k zníženiu výživného na maloleté deti, čo by znamenalo presunúť zodpovednosť otca za zdravie a život detí na ich matku, ktorá sa o ne aj osobne stará, dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť, uspokojuje ich potreby tak, ako postupne vznikajú, nielen finančne, preto je jej podiel na výživnom niekoľkonásobne vyšší ako podiel otca. Odvolací súd poznamenáva, že otec je schopný zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj maloletým deťom formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie rodičov existovalo.
18. Z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu, ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže dôjsť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, začínajúcou školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napr. v dôsledku vzrastu alebo poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť, musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú. Inak pre rozhodnutie o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživné. Nezvýšenie výživného, resp. zachovanie súdom určeného výživného, dokonca zníženie výživného, by mohla opodstatňovať zmena na strane otca nielen závažného charakteru, ale majúca navyše ráz trvalosti, o ktorý prípad nejde v danej veci.
19. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii otca maloletých detí ako odvolateľa, a preto napadnutý rozsudok v zmysle návrhu odvolateľa zmenil, ale rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.
20. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)