Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/10/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej, vo veci manželky W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., B. XXX/X, prech. bytom W., G. XXX/XX, proti manželovi X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., B. XXX/X, o rozvod manželstva, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 10Pc/18/2017-16 zo dňa 24. októbra 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania, uzavreté dňa 29.11.1997 v Zlatej sále Bojnického zámku a zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Bojnice, vo zväzku XX, ročník 1997, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. V odôvodnení uviedol, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 29.11.1997. Z manželstva účastníkov nepochádzajú žiadne maloleté deti. Z vykonaného dokazovania zistil, že návrh na rozvod manželstva je dôvodný. Manželstvo účastníkov je formálne a neplní si žiadne funkcie, pre ktoré bolo vytvorené. Účastníci od júla 2017 doposiaľ nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária podľa vyjadrenia manželky od uzavretia manželstva a v súčasnosti sa intímne sa nestýkajú. I napriek tomu, že manžel s rozvodom manželstva nesúhlasil, podľa názoru súdu ďalšia existencia manželstva účastníkov nemá pre nich význam, pretože nevytvárajú prostredie, kde by si poskytovali vzájomnú pomoc a podporu a žili vo vzájomnej úcte a citovom zblížení. Ich manželský zväzok je formálny, neplní si biologickú a ekonomickú funkciu a pre nezáujem manželky o udržanie manželstva neexistuje reálny predpoklad, aby ich manželstvo začalo plniť svoj spoločenský účel, ktorý spočíva v tom, že manželia žijú spolu v citovej zhode, spolupatričnosti a porozumení. Manželka nebola ochotná obnoviť spolužitie s manželom, nemala záujem o odbornú spoluprácu s psychológom, terajšiu známosť nepovažovala za povrchnú, ale jednoznačne sa vyjadrila, že ju považuje za perspektívnu. Za danej situácie súd považoval vzťahy medzi manželmi za vážne narušené a trvalo rozvrátené, odôvodňujúce zrušenie manželstva rozvodom. Príčinu rozvratu vzťahov medzi manželmi videl v ich odlišných povahových vlastnostiach, odlišných názoroch na manželský a rodinný život.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie manžel, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh zamietne. Namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/, h/ CSP. Uviedol, že na pojednávanie obdržal predvolanie spolu s návrhom na rozvod dňa 16.10.2017, teda len 7 dní pred jeho konaním, pričom súd mu určil na písomné vyjadrenie k návrhu sedemdňovú lehotu. Z pojednávania sa bezodkladne, hneď ako mu to umožnil zdravotný stav ospravedlnil, doložil potvrdenie od lekára. Náhle zdravotné problémy mu neumožnili riadne sa

písomne ospravedlniť a požiadať o odročenie pojednávania, na súd sa mu nepodarilo dovolať a v čakárni nemal prostriedky elektronickej komunikácie. Zdravotné problémy nemohol vopred predpokladať. Súd neskúmal, či mal alebo nemal závažné dôvody neúčasti na pojednávaní. Súd v záujme zistenia skutočného stavu veci, bez ohľadu na to, či mal ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní doručené pred pojednávaním, a vzhľadom na jeho písomné vyjadrenie k návrhu na rozvod, mal pojednávanie odročiť na iný termín a poskytnúť mu možnosť prejednania veci v jeho prítomnosti. Na prvom pojednávaní nemal hneď rozhodnúť, mal mu dať možnosť vyjadriť sa k skutkovým tvrdeniam manželky a vytýčiť ďalšie pojednávanie. Súd mu neoznámil, že vyhlásil uznesenie o ukončení dokazovania, a nepoučil ho, že ak sa nebude môcť zúčastniť prvého pojednávania, nebude môcť predkladať žiadne návrhy a dôkazy. Podľa § 180 súd síce môže rozhodnúť, či sa pojednávanie bude konať v neprítomnosti predvolaných osôb, ale toto ustanovenie hovorí o tom, že súd otvorí pojednávanie, nie o tom, že rozhodne bez prítomnosti predvolaných osôb. Súd svoje rozhodnutie o pojednávaní v jeho neprítomnosti neodôvodnil. V konaní pred súdom nemal možnosť sa k veci vyjadriť, preto bolo zasiahnuté do jeho ústavného práva a bola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Súd bez náležitého zdôvodnenia nevyužil ani fakultatívnu možnosť podľa § 96 ods. 1 na to, aby účastníkov vyzval, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou. Súd nerealizoval obligatórnu povinnosť súdu viesť manželov k odstráneniu príčiny rozvratu a usilovať sa o ich zmierenie. Bol tu predpoklad, že ak by súd realizoval svoje povinnosti, nerozhodol by o rozvode, ale konanie by zastavil potom, čo by manželka stiahla svoj návrh, tak ako to urobila aj v konaní o návrhu na určenie výživného pre ich plnoletého syna zo dňa 09.07.2017. S manželkou žili v spoločnej domácnosti do 15. septembra a tvrdenie súdu o tom, že účastníci spolu nežijú od júla 2017, nie je pravdivé. Súd nevykonal žiadne dôkazy potrebné na zistenie, že dvadsaťročné manželstvo účastníkov je len formálne a neplní žiadnu zo svojich funkcií. Rozhodoval len na základe jediného dôkazu - výsluchu manželky. O tom, či ich manželstvo plní svoje funkcie, o skutočných manželských problémoch a perspektívne spolužitia môže v odvolacom konaní podať svedectvo jeho matka, O. F.. Žiadal vykonať dokazovanie aj výsluchom priateľky navrhovateľky (W. Z.) a jej snúbenca (P. Q.) ohľadom tvrdenia navrhovateľky, že známosť so svojou priateľkou považuje za perspektívnu. Žiadal tiež vykonať dokazovanie výsluchom syna účastníkov, Q. F., ktorý s rozvodom nesúhlasí. Dokazovanie navrhol doplniť vyžiadaním potvrdenia o prospechu syna na strednej škole. Záver súdu, že návrh na rozvod manželstva je dôvodný, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože sa opiera len o subjektívne tvrdenia navrhovateľky. Až do septembra 2017 žil s manželkou aj intímne. Pokiaľ ide o ekonomickú funkciu rodiny, bol primárnym zdrojom ekonomického zabezpečenia, aj po odchode manželky zo spoločnej domácnosti sa podieľa na ekonomickom zabezpečení syna. Prostriedky svojej procesnej obrany uplatnil včas, vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré na súd doručil 20.10.2017, ale nemal možnosť reagovať na manželkou tvrdené skutočnosti na pojednávaní. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru vec aj nesprávne právne posúdil, nesprávne aplikoval ustanovenia zákona o rodine. Domnieval sa, že manželské vzťahy nie sú hlboko a trvalo narušené, rozvod nie je dôvodný. Manželka konala spontánne, možno pod tlakom známosti a svoje rozhodnutie o odchode s dostatočným odstupom času prehodnotí. Bol presvedčený, že manželstvo môže byť obnovené a v budúcnosti môže plniť svoj spoločenský účel. Navrhol doplniť dokazovanie aj oboznámením sa s návrhom na výživné na syna, vyjadrením k návrhu na výživné, svadobným oznámením účastníkov.

3. Navrhovateľka sa k odvolaniu manžela písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 2 ods. 1,2, § 65 a 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nebolo potrebné na prejednanie odvolania otca nariaďovať pojednávanie.

5. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

6. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom v zmysle ust. § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) je vážny rozvrat vzťahov medzi manželmi, ktorý bráni tomu, aby si manželstvo mohlo plniť svoj spoločenský účel, ktorý spočíva vo vytváraní harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 1 zákona o rodine). Nemôže sa jednať o akýkoľvek krátkodobý, prechodný rozvrat medzi manželmi, ale rozvrat musí vykazovať také znaky, ako je jeho hĺbka, intenzita a trvalosť. Najmä musí ísť o stav rozvratu vzťahov medzi manželmi, ktorý vážne narušuje ich vzájomné spolužitie, má určitú intenzitu a svoje

časové trvanie. Znamená to, že vytvára takú situáciu, v ktorej manželstvo nemôže plniť svoje základné funkcie, ktorými sú funkcia biologická, výchovná, ekonomická, funkcia vzájomnej podpory a pomoci. Intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi závisí od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných stránok manželského spolužitia, či sa jedná len o bežné nezhody, ktoré nebránia tomu, aby si manželstvo plnilo svoje základné funkcie. Záver o závažnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat javí ako nenapraviteľný stav, t. j. bez reálnych predpokladov na obnovenie spolužitia manželov a všetkých funkcií manželstva. Pre posúdenie rozvratu manželstva je teda právne významné zaoberať sa tým, či je reálny predpoklad zlepšenia vzájomných manželských vzťahov, teda, či možno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 7. V predmetnej veci mal súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželstvo účastníkov je dlhodobo nefunkčné a pre zásadný postoj navrhovateľky, ktorá nebola ochotná obnoviť spolužitie s manželom, nesúhlasila s odbornou spoluprácou s psychológom a jednoznačne sa vyjadrila, že má známosť, ktorú považuje za perspektívnu, neexistuje ani predpoklad ich vzájomného zmierenia. V konečnom dôsledku narušenie vzájomných vzťahov minimálne od septembra 2017 potvrdil i sám odvolateľ, keď potvrdil, že manželka odišla zo spoločnej domácnosti a doposiaľ sa do nej nevrátila. Napriek tomu videl nádej na obnovenie manželského spolužitia a stav v manželstve nepovažoval za trvalý.

8. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, po preskúmaní podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď manželstvo účastníkov rozviedol. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona o rodine je manželstvo zväzok muža a ženy, vzniknutý na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia. Zákon o rodine síce manželstvo chápe ako trvalé životné spoločenstvo muža a ženy, no bezpodmienečne netrvá na jeho zachovaní. V odôvodnených prípadoch, za podmienok ním ustanovených, umožňuje pristúpiť k jeho zrušeniu. Odvolací súd má za to, že v danom prípade existujú zákonom stanovené dôvody zrušenia manželstva. Je bez pochybností preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, pričom nie sú reálne predpoklady zlepšenia vzájomných manželských vzťahov a ďalšieho manželského spolužitia, a to i s prihliadnutím na nemenný postoj navrhovateľky. Z obsahu spisu nevyplýva, že by od podania návrhu na rozvod manželstva (05.10.2017) nastala akákoľvek pozitívna zmena vo vzťahu účastníkov.

9. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že sa jedná o trvalý rozvrat, pričom príčinou vzniku a prehlbovania vážneho rozvratu manželstva bol odlišný názor účastníkov na manželský a rodinný život a zásadne odlišné povahové vlastnosti. V dôsledku uvedeného vznikla medzi účastníkmi situácia, v ktorej si manželstvo neplní svoj spoločenský účel, ktorý zákon o rodine vidí vo vytváraní takého rodinného prostredia, kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujú si navzájom podporu a pomoc a spoločne sa podieľajú na výchove maloletých detí. Odvolateľ sám potvrdil, že v súčasnosti si manželstvo účastníkov si neplní žiadnu zo svojich základných funkcií biologickú ( s manželkou sa intímne nestýka), ekonomickú (prispievanie na výživu spoločného syna účastníkov samo osebe nepredstavuje spoločné hospodárenie manželov), funkciu vzájomnej podpory a pomoci, ani funkciu výchovnú. Navrhovateľka obnovenie manželského spolužitia odmieta.

10. Dôvody pre zamietnutie návrhu na rozvod manželstva, uvádzané X. F. v jeho odvolaní, nie sú z právneho hľadiska v danej veci významné, nakoľko § 23 zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom, čo v prejednávanej veci bolo preukázané. Návrhy X. F. na doplnenie dokazovania vo veci výsluchom priateľky manželky, jej snúbenca, syna účastníkov, listinami o prospechu syna na strednej škole, návrhom a vyjadreniami vo veci určenia výživného na plnoletého syna účastníkov a svadobným oznámením účastníkov, potom odvolací súd vyhodnotil ako neúčelné, vykonanie týchto dôkazov by bolo nadbytočné, pretože pre rozhodnutie vo veci ich vykonanie nie je potrebné a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (čl. 12 .

11. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo X. F. na spravodlivý proces, pretože súd nedôvodne konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, odvolací súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú.

12. Podľa § 177 ods. 1 súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

13. Podľa § 183 ods. 1 pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

14. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Uvedená ústavnoprávna zásada je reflektovaná i v ust. § 177 a nasl. CSP. Na prejednanie veci samej sa v zásade nariaďuje pojednávanie; pojednávanie nie je potrebné nariadiť v prípadoch, ustanovených § 177 ods. 2 CSP, čo sa však netýka rozhodovanej veci. Pojednávanie sa môže odročiť len na základe rozhodnutia súdu, a to bez návrhu strany alebo na návrh strany; v obidvoch prípadoch môže byť pojednávanie odročené len z dôležitých dôvodov.

15. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka (zástupcu) treba posudzovať vždy s vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania, a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni súdu prejednať vec v neprítomnosti účastníka. Za takýto dôležitý dôvod treba podľa súdnej praxe považovať aj náhle akútne ochorenie vyžadujúce lekárske ošetrenie, pre ktoré sa nemôže účastník (zástupca) zúčastniť na pojednávaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/95/2003). Ak súd skúma, či účastník (jeho právny zástupca) žiada o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, môže vychádzať len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase jeho rozhodovania o tejto žiadosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 136/2010 zo dňa 31.01.2012 a iné). Zistenie, či účastník podal alebo nepodal do okamihu otvorenia pojednávania, na ktoré bol riadne predvolaný, žiadosť o odročenie pojednávania, je významný s ohľadom na právne následky s týmto okamihom spojené. Ak totiž účastník o odročenie z dôležitého dôvodu nepožiadal, môže súd vec prejednať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti a vychádza pritom iba z obsahu spisu a dovtedy vykonaných dôkazov (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/171/2011 zo dňa 31.01.2012).

16. Súd prvej inštancie doručil odvolateľovi návrh spolu s predvolaním na pojednávanie na deň 24.10.2017 dňa 16.10.2017. Odvolateľ dňa 20.10.2017 súdu prvej inštancie doručil písomné vyjadrenie k veci samej. Na pojednávanie dňa 24.10.2017 sa nedostavil, neúčasť vopred neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania. Dňa 25.10.2017 súdu doložil písomné ospravedlnenie z pojednávania konaného 24.10.2017, z dôvodu náhlych zdravotných ťažkostí. K ospravedlneniu doložil priepustku, podľa ktorej mal dovolené opustiť pracovisko 24.10.2017 za účelom návštevy lekára. Na priepustke sa nachádza pečiatka lekára, MUDr. Drahoslava Staňáková, všeobecný lekár a poznámka „24.10.2017 celodenné vyšetrenie“.

17. V deň pojednávania 24.10.2017 teda súd prvej inštancie nemal k dispozícií žiadne podanie odvolateľa, ktorým by ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o jeho odročenie z dôležitých dôvodov, a preto jeho procesnému postupu, keď vec prejednal a rozhodol niet v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku čo vytknúť. Odvolateľ pritom následne súdu prvej inštancie a ani v odvolacom konaní nepreukázal, že by mu v účasti na danom pojednávaní bránili dôležité dôvody, konkrétne dôvody, spočívajúce v takých akútnych zdravotných ťažkostiach, pre ktoré by nebol objektívne schopný zúčastniť sa na pojednávaní. Z listiny, ktorú súdu prvej inštancie predložil vyplýva len, že dňa 24.10.2017 sa zúčastnil celodenného vyšetrenia u všeobecnej lekárky, bez akejkoľvek ďalšej špecifikácie tohto vyšetrenia. Ani odvolací súd potom neuznal túto skutočnosť ako dôvod na odročenie pojednávania a konštatuje, že procesné práva manžela porušené neboli. V konaní na súde sa vyžaduje súčinnosť strán tým, že sa dostavia na pojednávanie, vyjadria sa k veci, reagujú na výzvy súdu. Odvolateľ tieto práva plne nevyužil, preto ani nemôže namietať ich porušenie. X. F. bol poučený o možnosti odročiť pojednávanie len z dôležitých dôvodov podľa § 183 ods. 1 CSP, ktoré poučenie mu bolo doručené spolu s predvolaním na pojednávanie dňom 16.10.2017 a teda aj táto jeho odvolacia námietka nebola dôvodná.

18. Podľa § 178 ods. 2 predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

19. Predvolanie súdu prvej inštancie na pojednávanie 24.10.2017 bolo doručené odvolateľovi dňa 16.10.2017, teda viac ako 5 dní pred termínom konania pojednávania. Nebola potom dôvodná ani

odvolacia námietka, že X. F. nemal dostatok času na prípravu na pojednávanie. Menovaný sa pritom k veci písomne podrobne vyjadril podaním, doručeným súdu dňa 20.10.2017. Na základe vyššie uvedeného dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1,2 v tejto časti potvrdil.

20. Krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 52 v spojení s § 2 ods. 1 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa ro zhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .