Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Co-80-2018.pdf
PDF · 93.4 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/80/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX H., zastúpený splnomocneným zástupcom: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX H., proti žalovanému: U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. I. XXXX/X, XXX XX H., v odvolacom konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Alušic s.r.o., so sídlom Ružomberok, Madačova 1/A, o náhradu škody 2.520,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti časti rozsudku Okresného súdu Ružomberok zo dňa 8.12.2017 č.k. 6C/84/2015-188, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti výroku, v ktorej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.815,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a v časti výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .
V ostatnej časti nenapadnutej odvolaním, v ktorej súd čiastočne žalobu zamietol, ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .
Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Ružomberok ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom o žalobe žalobcu proti žalovanému tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.815,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti súd žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku súd prvej inštancie popísal zistený skutkový stav, obsah vykonaných dôkazov, citoval ustanovenia § 420 ods. 1,3, § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení veci. Následne podrobne odôvodnil svoj právny záver tým, že na základe vykonaného dokazovania, súd mal za preukázané, že žaloba žalobcu je z časti dôvodná. Základ nároku uplatneného podanou žalobou vo vzťahu k žalovanému, titulom náhrady škody je daný. Je nepochybné, že v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, z ktorého bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok č.k. 1T/23/2015 zo dňa 14.04.2015 došlo k poškodeniu motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu, pričom rozsah poškodenia motorového vozidla bol v priebehu konania ustálený, pričom nebolo sporné, že žalovaný svojim konaním poškodil bočné sklá na motorovom vozidle, zadné svetlá, spätné zrkadlá, žalovaný rozporoval, žeby poškodil na motorovom vozidle žalobcu strechu a mechanizmus zasúvania strešného okna. Vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že tri preliačiny na streche vozidla spôsobil žalovaný. Podľa záverov znaleckého posudku č. 11/2016, z výpovedi žalovaného, ako aj z obsahu pripojeného spisu 1T/23/2015 vyplýva, že žalovaný pri poškodení motorového vozidla nemal žiaden predmet, k poškodeniu došlo kopancami a údermi rúk,
ktoré boli v dôsledku toho poškodené, rovnako zo záznamu o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby zo dňa 10.08.2014 vyplýva, že pri bezpečnostnej prehliadke žalovaného boli nájdené len osobné veci, žiadne predmety, ktorými by mohlo dôjsť k poškodeniu strechy vozidla neboli zadržané. Súd teda ustáli rozsah poškodenia vozidla tak, že bolo poškodené sklo ľavých a pravých predných dverí, sklo ľavé a pravé bočné, svetlo ľavé zadné, svetlo pravé zadné, spätné zrkadlo ľavé a pravé. V súvislosti s uvedeným poškodením motorového vozidla znalec vyčíslil hodnotu náhradných dielov, a to v zmysle cenníkov uvedených v cenníkoch ACI - predaj a distribúcia karosérskych dielov vozidiel, hodnotu práce (normohodiny) pri oprave vozidla a lakovaní stanovil na základe cenníka spoločnosti TODOS Ružomberok s.r.o., ktorá zabezpečuje opravy a lakovanie vozidiel. Znalec uviedol, že na trhu ojazdených vozidiel je minimálny počet vozidiel Opel Calibra, a tak ceny náhradných dielov sú rôzne, a závisia od zásob a dopytu. Samotný znalec vo svojom vysvetlení k námietkam žalovaného konštatuje, že cena tovaru je vecou dohody medzi kupujúcim a predávajúcim, pričom čím je nižšia dostupnosť tovaru, tak tým je vyššia jeho cena. Znalec pri stanovovaní výšky škody nemal inú možnosť, než vychádzať z cien náhradných dielov zverejnených na internetových stránkach, a pokiaľ ide o cenu práce, je nepochybné, že pokiaľ si poškodený opraví poškodené vozidlo sám, tak cena práce je podstatne nižšia, než cena práce realizovaná servisom. Ako už bolo vyššie konštatované, rozsah náhrady škody zohľadňuje výšku prostriedkov potrebnú na obnovenie pôvodného stavu veci. Znalec stanovil hodnotu vozidla pred poškodením na sumu 2.877,- eur s DPH, uviedol, že hodnotené vozidlo bolo vyrobené v roku 1992, je športovým vozidlom, ktoré sa na trhu SR nachádza v minimálnych množstvách. Na trhu SRN sa predáva v hodnote od 2.200,- eur do 9.999,- eur. Posledné vozidlá boli vyrobené v roku 1998 a postupne sa vozidlo stáva zberateľským vozidlom, ktorého cena závisí od konkrétneho stavu a originality náhradných dielov. Znalcom stanovený koeficient predajnosti objektivizuje najpravdepodobnejšiu cenu hodnoteného vozidla ku dňu ohodnotenia, ktorú by vozidlo malo dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže. Celkové náklady na opravu poškodených častí motorového vozidla predstavuje 1.815,- eur vrátane DPH. Podľa záverov znaleckého posudku, teda samotná výška škody na vozidle predstavuje 1.815,- eur, pričom ide o náhradu skutočnej škody, sú to majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do predchádzajúceho stavu. Základom pre zistenie skutočnej škody na poškodenom motorovom vozidle, musí byť určenie všeobecnej hodnoty, ktorú malo vozidlo v čase poškodenia, s prihliadnutím na vek a opotrebenie motorového vozidla. Žalovaný namietal závery znaleckého posudku, v tom zmysle, že znalec stanovil cenu náhradných dielov na základe zverejnených cenníkov, pričom žalobca na opravu poškodených častí motorového vozidla použil staré, použité náhradné diely z vrakoviska, o čom predložil fotodokumentáciu zhotovenú dňa 02.05.2015 (obsah prílohovej obálky č.l. 138 spisu). Zároveň poukázal aj na kalkuláciu dielov na opravu predmetného motorového vozidla (č.l. 135 - 137 spisu). Z predloženej kalkulácie vyplýva, že sklo ľavých a pravých predných dverí je v hodnote 157,- eur bez DPH, sklo ľavé a prvé bočné (zadné) sa nedodáva, rovnako svetlo zadné ľavé sa tiež nedodáva, ani spätné zrkadlo ľavé a pravé, pričom podľa ďalších vyjadrení na predmetné vozidlo výroba už nemá žiadne z požadovaných dielov na sklade. Znalec však pri výpočte náhrady škody za účelom objektivizácie výšky škody mohol použiť len cenníky od dodávateľov autodielov a autodoplnkov, rovnako aj pri hodnotení jednotlivých prác. I keď je všetkým zrejmé, že svojpomocne vykonaná oprava je podstatne lacnejšia, než oprava vykonaná v autorizovanom servise. Keďže v konaní nebol produkovaný zo strany žalovaného taký dôkaz, ktorý by spochybňoval závery znaleckého posudku č.11/2016, súd v tejto časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.815,- eur titulom náhrady škody na motorovom vozidle žalobcu. V ostatnej časti, pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie vyššej čiastky, súd žalobu ako nedôvodnú a nepreukázanú zamietol, keď nebola zo strany žalobcu preukázaná škoda v požadovanom rozsahu, Žalobca poukazoval len na predbežnú kalkulácie opravy, zo dňa 05.11.2014, podľa ktorej oprava poškodených častí motorového vozidla spolu s prácami predstavuje 2.520,- eur. Ide však o predbežnú kalkuláciu opravy, navyše v tejto bola zahrnutá aj oprava strechy a výmena strešného okna, ako aj zasúvací mechanizmus strešného okna, pričom nebolo preukázané, že by túto škodu spôsobil žalovaný. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadna strana sporu nemá na náhradu trov konania právo, keď stany sporu mali vo veci úspech čiastočný.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd čiastočne žalobe vyhovel a v časti o náhrade trov podal odvolanie žalovaný v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorého splnomocnil v rámci odvolacieho konania. V odvolaní konštatuje, že spornou v konaní bola výška škody a žalobcom uplatnená suma, ktorú žalovaný neuznáva s odôvodnením, že uvedená čiastka by zodpovedala kúpe celého ojazdeného motorového vozidla takéhoto typu a veku. Uviedol, že uvedená suma mala byť krátená z dôvodu amortizácie a najmä mala byť zohľadnená skutočná škoda. V tomto smere namietal aj závery znaleckého
posudku. Výška škody by sa mala určiť tak, aby škodca mal povinnosť poškodenému nahradiť škodu vo výške zodpovedajúcej cene poškodenej veci v čase poškodenia. Ďalej uviedol, že náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. V závere odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutej časti a vec mu vrátil na nové konanie alebo aby odvolací súd vo veci sám rozhodol a žalobu zamietol. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
3. K odvolaniu žalovaného podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý považoval rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a odvolanie žalovaného za neopodstatnené. Okrem iného vo vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie správnym smerom, výsledky dokazovanie správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy. Odôvodnenie rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce, a preto nevidí priestor pre jeho doplnenie a dôvody zdôrazňujúce jeho správnosť.
4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP (zák. č. 160/2015 Z.z. - ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v častiach napadnutých odvolaním, preto v odvolaním nenapadnutej časti, v ktorej súd čiastočne žalobe vyhovel, rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmaval a nemohol sa ním odvolací súd v tejto časti zaoberať.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
9. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:
11. V uvedenom spore bol preukázaný kauzálny nexus medzi konaním žalovaného a priznanou výškou škody. Zároveň bolo dodržané pravidlo, že pri určení výšky škody sa vychádza vždy z ceny v čase poškodenia, preto súd prvej inštancie postupoval pri určení priznanej výšky škody správne a v súlade
so zákonom. Odvolací súd poukazuje aj na to, že už v trestnom konaní bol vykonaný znalecký posudok, ktorým bola výška škody stanovená na sumu 1.910,- eur. Znaleckým posudkom v súčasnom občianskoprávnom spore bola stanovená na sumu 1.815,- eur, ktorú uznal súd prvej inštancie za primeranú. Všeobecnou hodnotou vozidla, resp. všeobecnou cenou vozidla sa rozumie hodnota vozidla toho istého druhu, kvality, veku, opotrebovania alebo iného znehodnotenia v danom mieste a čase. Vyjadruje hodnotu vozidla pri jeho predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu. Všeobecná cena vozidla teda predstavuje hodnotu vozidla v danom mieste a čase v eurách, pri stanovení ktorej sú okrem vplyvu opotrebovania zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť takého typu vozidla). Je vlastne súčinom technickej hodnoty vozidla (jeho časovej ceny) s koeficientom predajnosti. Znalec určil technickú hodnotu vozidla pred poškodením na 4.265,- eur, následne vypočítal všeobecnú hodnotu vozidla v čase poškodenia, t.j. 2.877,- eur, všeobecnú hodnotu vozidla po oprave poškodenia 2.877,- eur a náklady na opravu vyčíslil na sumu 1.815,- eur. Znalecký posudok vypracovaný pre účel tohto konania - sporu obsahuje podrobný výpočet jednotlivých zložiek a bol vypracovaný v zmysle zákona.
12. Odvolací súd preto ešte raz zdôrazňuje, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný, vecne správny a presvedčivý.
13. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolateľ v tomto odvolacom konaní úspešný nebol, avšak strana žalobcu si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku odvolacieho súdu.
14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)