Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Cb-13-2017.pdf
PDF · 73.96 KB
Case nature
Subarea
12Cb/13/2017
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v spore žalobcu: VIA-REK, a.s., IČ: 49450956, so sídlom Ol. Blažka 145, Rájec, 679 02 Rájec-Jestřebí, zast. JUDr. Zdeňkem Hrouzkem, advokátom, Pražákova 1008/69, 639 00 Brno, proti žalovanému: PLYNEX s.r.o., IČO: 45553033, Cukrovarská 2524, 075 01 Trebišov, zast. SENKOVIC, s.r.o., IČO: 47 253 037, Ladislava Dérera 2749/2, 831 01 Bratislava, v konaní o zaplatenie 7.000,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie vo veci zastavuje.
II. Nariaďuje Y. R., G..Y.. - R. Y., Z.: XXXXXXXX, Y. Y. R. O. X, XXX XX U.Á. U., vrátiť po právoplatnosti tohto uznesenia žalobcovi súdny poplatok zo žaloby v sume 413,30 Eur.
III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu do výšky nevrátenej časti súdneho poplatku.
IV. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov konania za úkony spojené s podaním odporu zo dňa 07.11.2017 a za podanie vyjadrenia zo dňa 20.02.2018.
V. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 24.05.2017 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť sumu 7.000,00 Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 29.12.2016 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný neuhradil do doby splatnosti fakturovanú cenu tovaru, pričom faktúra bola splatná dňom 28.12.2016. Žaloba bola doručená súdu dňa 29.05.2017.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 06.10.2017 sp. zn. 12Cb/13/2017-23, ktorým vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu.
3. Platobný rozkaz bol doručený žalovanému dňa 23.10.2017 a žalobcovi dňa 26.10.2017. Dňa 02.11.2017 bolo doručené súdu podanie žalobcu, ktorým oznamuje, že berie žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 6.729,84 Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne za obdobie od 29.12.2016 do 21.06.2017 v čiastke 270,16 Eur. Žiadal, aby súd rozsudkom uložil žalovanému povinnosť uhradiť pre neho sumu 270,16 Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 22.06.2017 až do zaplatenia. Podanie odôvodnil tým, že dňa 21.06.2017, teda ešte pred vydaním platobného rozkazu uhradil žalovaný na účet žalobcu sumu 7.000,00 Eur z ktorých suma 6.729,84 Eur bola započítaná na úhradu istiny a suma 270,16 Eur na čiastočnú úhradu úrokov z omeškania. Podľa žalobcu totiž pri úhrade sumy 7.000,00 Eur žalovaný neoznámil žalobcovi, či touto sumou sa uhrádza len istina alebo aj časť istiny a časť úrokov z omeškania. Preto žalobca previedol započítanie na jednotlivé dlžné položky tak, ako to uviedol v podaní z 30.10.2017, doručeného súdu 02.11.2017.
4. Dňa 07.11.2017 bol doručený súdu odpor žalovaného zo 07.11.2017 proti platobnému rozkazu zo 16.10.2017. Odpor žalovaný odôvodnil tým, že dňa 20.06.2017, teda ešte pred vydaním platobného rozkazu uhradil žalobcovi sumu 7.000,00 Eur na jeho účet a ďalšou platbou z 24.07.2017 uhradil žalobcovi aj sumu 266,95 Eur ako úroky z omeškania. Tieto platby poukázal žalovaný žalobcovi ešte pred doručením žaloby, preto táto mu bola doručená spolu s platobným rozkazom až 23.10.2017. Žalovaný k odporu predložil aj výpisy z bankových operácií, ktorými preukázal vyššie uvedené úhrady.
5. Aj napriek tomu, že žalobca vzal čiastočne žalobu späť po vydaní platobného rozkazu v lehote na podanie odporu, podaním z 24.11.2017 doručeného súdu 30.11.2017 žiadal o vydanie doložky právoplatnosti predmetného platobného rozkazu.
6. Uznesením zo 07.01.2018 sp. zn. 12Cb/13/2017-46, súd zrušil platobný rozkaz zo 16.10.2017 s odôvodnením, že tento odpor podal žalovaný v zákonnej lehote aj s vecným odôvodnením. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o zrušení platobného rozkazu žiadna zo strán nepodala sťažnosť, a preto toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 07.02.2018.
7. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného z 23.01.2018, ktoré bolo doručené súdu 24.01.2018 uvádza, že odpor žalovaného ohľadne časti nároku žalobcu na úroky z omeškania spočíva na mylnom názore, pretože úroky sa odvíjajú od Českého právneho poriadku vzhľadom na Všeobecné obchodné podmienky žalobcu.
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 22.02.2018 k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcu uviedol, že ako platbu 7.000,00 Eur tak aj platbu 266,95 Eur označil zrozumiteľným údajom preto, aby žalobca mal vedomosť o účele jednej aj druhej platby.
9. Podaním zo 17.04.2018 doručenom súdu 23.04.2018 oznámil žalobca súdu, že berie späť aj žalobu v časti o zaplatenie úrokov vo výške 270,16 Eur, pretože sa rozhodol zvyšok úroku z omeškania nad rámec uhradeného žalovaným nepožadovať.
10. Keďže podaniami žalobcu z 30.10.2017 a 17.04.2018 došlo k úplnému späťvzatiu žaloby pred začatím pojednávania, súd podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), konanie vo veci zastavil.
11. Podľa § 11 ods. 3, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., súd zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi kráteného o sumu 6,70 Eur.
12. Žalobca v podaní zo 17.04.2018 uplatnil nárok na náhradu trov konania ale iba vo výške 420,00 Eur, čo je hodnota zaplateného súdneho poplatku. Iné trovy neuplatňoval. Nárok na náhradu trov konania odôvodnil tým, že vznik trov zavinil žalovaným, pretože žaloba proti žalovanému bola podaná dôvodne, keďže ku dňu podania žaloby, žalovaný neuhradil dlh splatný ešte pred podaním žaloby.
13. Žalovaný žiadal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť uhradiť pre neho trovy konania, pretože tieto zavinil žalobca tým, že potom, čo mu v mesiaci júni 2017 uhradil žalovaný dlh, neoznámil túto skutočnosť súdu v primeranej lehote, čoho dôsledkom bolo, že súd vo veci vydal v mesiaci október 2017 platobný rozkaz, voči ktorému bol žalovaný povinný podať odpor, keďže dlh bol uhradený ešte pred vydaním platobného rozkazu a podľa žalovaného povinnosťou žalobcu bolo túto skutočnosť oznámiť súdu a žalobu zobrať späť ešte pred vydaním platobného rozkazu.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
17. Z vyššie uvedených zistení jednoznačne vyplýva záver, že zastavenie konania zavinil žalovaný, pretože žalobca oprávnene podal žalobu voči žalovanému, keďže žalovaný ku dňu podania žaloby dlh voči žalobcovi nesplatil hoci jeho splatnosť nastala pred podaním žaloby. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu tvoriaceho výšku časti nevráteného súdneho poplatku, pretože v podaní zo dňa 17.04.2018 nároky na iné trovy žalobca neuplatnil. Žalobca síce uplatňuje uvedeným podaním nárok na náhradu trov vo výške zaplateného súdneho poplatku vo výške 420,00 Eur, avšak žalobcovi bude vrátený súdny poplatok v sume 413,30 Eur, a preto mu súd priznal proti žalovanému náhradu trov konania iba v rozsahu výšky súdneho poplatku, ktorá sa nevracia.
18. Vychádzajúc z ustanovenia § 256 ods. 2 CSP, súd dospel k záveru, že bol to žalobca, ktorý zavinil procesne trovy konania žalovaného tým, že v primeranej lehote neoznámil včas súdu, že žalovaný uhradil v mesiacoch jún a júl 2017 žalovanú čiastku. Týmto nedbanlivostným konaním žalobcu došlo k tomu, že súd vydal platobný rozkaz vo veci v čase, keď žalobcovi už pohľadávka voči žalovanému zanikla, čím vyvolal u žalovaného nutnosť procesnej obrany podaním odporu proti tomuto platobnému rozkazu. Rovnako svojim ďalším podaním z 23.01.2018 vyvolal u žalovaného nutnosť procesnej obrany, ktorú žalovaný využil podaním z 20.01.2018, keď reagoval na zotrvanie žalobcu na úhrade úrokov z omeškania v sume 270,16 Eur, hoci v tom čase už na toto planenie nárok žalobcu zanikol. Toto uznal žalobca podaním zo 17.04.2018. Žalobca teda procesne zavinil vznik trov žalovaného, ktoré by inak neboli vznikli, ak by v období od mesiaca júla 2017 do 15.10.2017 oznámil súdu, že žalovaný po podaní žaloby uhradil žalovanú pohľadávku. Zavinenie spočíva v tom, že žalovaný bol nútený využiť prostriedky procesnej obrany, keďže žalobca pred podaním odporu žalovaného proti platobnému rozkazu žalobcovi ani neoznámil, že berie žalobu späť, takže žalovaný bol nútený podať odpor proti tomuto platobnému rozkazu aby nedošlo k nadobudnutiu jeho právoplatnosti a vykonateľnosti. Rovnaká procesná situácia nastala aj potom, čo žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby trval na úhrade časti úrokov z omeškania, hoci v tom čase už nárok na úhradu týchto úrokov žalobcovi zanikol. Z vyššie uvedených dôvodov súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov, ktoré žalobca procesne zavinil, tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
19. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môžu podať strany odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 2 vyhotoveniach. Odvolanie len proti dôvodom uznesenia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah v akom rozhodnutie napadá, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.