Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/135/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou v právnej veci žalobcu: Ing. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, X., právne zastúpený: Mgr. Jozef Vida, advokát, Turecká 36, Nové Zámky, proti žalovaným v rade : 1. C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. nad O. č. XX, 2. T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. nad O. č. XXX, 3. K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. nad O. č. XXX, žalovaní v rade 1 až 3 zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., Ernestova bašta 2, Nové Zámky, IČO: 36 857 751, 4. T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F. č. XXX, o zaplatenie 828,- eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1. rade, žalovaný v 2 rade a žalovaná v 3 rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 92,25 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná v 4. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 92,25 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

IV. Súd p r i z n á v a žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v rozsahu 56 %.

V. Súd p r i z n á v a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v rozsahu 56 %.

VI. Súd p r i z n á v a žalovanej v 3. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v rozsahu 56 %.

VII. Súd p r i z n á v a žalovanej v 4. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v rozsahu 56 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.5.2012 domáhal pôvodne od žalovaných v rade 1 , 2 a 3 zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 414,-eur a súčasne sa domáhal aj od žalovanej J. U. zaplatenia žalovanej sumy 414 ,-eur. Návrh na začatie konania odôvodnil tým, že dňa 28.10.2008 uzatvoril ako kupujúci kúpnu zmluvu s predávajúcimi F. Q., Družstvo Agropodnikateľov F., D. G., L. O., E. F., K. O. ( právny predchodca žalovaných v rade 1 až 3) a J. U.. Predmetom tejto kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti uvedené čl. I. kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva bola uzavretá na notárskom úrade JUDr. Petra V.. Ľudovít O. ( právny predchodca žalovaných v rade 1 až 3 a J. U. boli vlastníkmi nehnuteľností

označených ako parc. č. 920, 821, 822, každý z nich po 1/6 z celku. Za ich podiely v nehnuteľnostiach im žalobca zaplatil sumu 2.779,-Sk, t.j. každý z nich obdržal v prepočte na menu euro po 92,25 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že okrem kúpnej ceny hradil všetky náklady súvisiace so spísaním zmluvy a s vkladom do katastra, t.j. zaplatil za vyhotovenie geometrického plánu potrebnému ku konaniu o vklade sumu 7.000,-Sk, čo je v prepočte na euro 232,-eur. Okrem uvedeného žalobca v žalobe uviedol, že platil aj poplatky za overenie podpisov. Kúpna zmluva bola po podpísaní doručená správe katastra, táto však vkladové konanie prerušila z dôvodu, že zomrel jeden z predávajúcich a to K. O.. Preto bolo nutné uzavrieť dohodu s dedičmi menovaného, predávajúceho. Dedičmi po K. O. boli žalovaní v rade 1 až 3, ako to vyplýva z osvedčenia o dedičstve číslo XXD/XXX/XXXX, na ktoré poukazuje vo svojom rozhodnutí aj Správa katastra Nové Zámky. Nakoľko právny nástupcovia nebohého K. O., t.j. žalovaní v 1 až 3 rade, ako aj pôvodne žalovaná J. U., neboli ochotní uzavrieť príslušný dodatok ku kúpnej zmluve, musel žalobca s ostatnými kupujúcimi uzavrieť príslušné kúpne zmluvy osobitne. Za vyhotovenie osobitných kúpnych zmlúv zaplatil žalobca JUDr. V. 3 x 50,-eur. Čo sa týka predávajúceho Ladislava F. tak s týmto kúpnu zmluvu po prerušení konania uzatvoril tak, že ju žalobca vyhotovil sám. Okrem vyššie uvedených troch osobitných kúpnych zmlúv vyhotovených notárom, žalobca zaplatil aj správne poplatky za návrhy na vklad do katastra nehnuteľností, t.j. 4 x správny poplatok 66,-eur, t.j. spolu 264,-eur a aj túto sumu si žalobca v žalobe uplatňuje voči žalovaným. Žalobca mal za to, že žalovaní označení v žalobe nesú zodpovednosť za to, že po uzavretí kúpnej zmluvy a po zaplatení kúpnej ceny sa žalobca nestal vlastníkom príslušných podielov, pričom žalovaní mu nevrátili ani kúpnu cenu, ktorú im zaplatil, resp. ich právnemu predchodcovi. Vzhľadom na neochotu žalovaných uzavrieť dodatok ku kúpnej zmluve potom ako kataster vkladové konanie prerušil, musel teda žalobca uzavrieť z pôvodnej kúpnej zmluve predávajúcimi nové kúpne zmluvy, musel znovu zaplatiť príslušné správne poplatky, čím mu vznikla škoda, ktorú si vyčíslil spolu vo výške 828,-eur. Z tejto si v žalobe sumu 414,-eur uplatnil voči žalovaným v rade 1 až 3 ako právnym nástupcom pôvodne predávajúceho K. O. a sumu 414,- eur od pôvodne predávajúcej J. U.. 2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 5C/135/2012-9 , ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu. Proti platobnému rozkazu podali včas odpor v tom čase žalovaní v rade 1 až 4. Žalovaní v tom čase v rade 1 až 4 nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy spochybnili tým, že voči nemu vzniesli námietku premlčania.

3. Okresný súd Nové Zámky vo veci po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom č.k. 5C/135/2012-157 a to tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Vo svojom zdôvodnení uviedol, že nárok posudzoval podľa § 420 odsek 2,3, §101, §106 Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného dokazovania nárok žalobcu vyhodnotil ako premlčaný a preto žalobu zamietol. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol odvolací súd dňa 2.4.2015 uznesením č.k. XCo/XXX/XXXX - 231 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to z dôvodu, že rozsudok je predčasný a nepreskúmateľný. Odvolací súd v predmetnom uznesení uviedol, že: ,, prvostupňový súd riadne neposúdil žalobcom uplatňované jednotlivé (viaceré) nároky a to s prihliadnutím na to, že ktorý z v žalobe uplatnených nárokov predstavuje nárok na náhradu škody a ktorý predstavuje iný nárok, napríklad na vydanie bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti poukázal nato, že súd nie je viazaný právnym posúdením nárokov žalobcu uplatňovaných v tomto konaní, pričom nárok žalobcu na vrátenie mu zaplatenej kúpnej ceny (z nezavkladovanej kúpnej zmluvy) nesporne predstavuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia plnením z právneho dôvodu, ktorý opadol, keď v tomto smere samotný žalobca vo vyjadrení k podanému odporu poukazoval aj na ustanovenie § 107 ods. 3 OZ, s ktorým vyjadrením sa však súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí vecne nevysporiadal. Za dôvodný považoval odvolací súd ďalej aj poukaz žalobcu na ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka ohľadom potreby súčasného splnenia oboch podmienok pre začatie plynutia mu subjektívnej premlčacej doby a o tom, že premlčacia doba mu nemohla začať plynúť skôr, než mu uplatňovaná škoda vôbec vznikla, teda pred vynaložením (zaplatením) peňažných súm, ktorých zaplatenia sa od žalovaných titulom náhrady škody domáha v tomto konaní. Súd prvého stupňa svoj záver o tom, že ku škodnej udalosti došlo dňa 28.10.2008 náležite nezdôvodnil a pozornosť nevenoval ani tomu, že žalobcom vyčíslované nároky (v žalobe) presahujú súčet žalovaných súm voči jednotlivým odporcom. V ustanovení § 106 upravená kombinovaná premlčacia doba (subjektívna a objektívna) je koncipovaná tak, že sú od seba nezávislé čo do svojho priebehu i konca, a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Subjektívna doba nemôže začať skôr ako objektívna a nemôže skončiť neskôr ako objektívna lehota (s objektívne určeným začiatkom). Ak škoda tvorí jeden celok, premlčanie plynie až od dozvedenia sa o celej škode, keď pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje

skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého rozsahu, ktorú je možné objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, a ďalej vedomosť o tom, kto za ňu zodpovedá. Pojem škodová udalosť (udalosť, z ktorej škoda vznikla), na ktorú je viazaný začiatok plynutia objektívnej lehoty, je potrebné vykladať tak, že zahŕňa nielen protiprávny úkon alebo zákonom osobitne kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla k vzniku škody, ale aj vznik škody samotnej (inak by mohla začať plynúť skôr, ako ku škode na majetku vôbec došlo, prípadne by škoda mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby alebo by nemusela vzniknúť vôbec); preto škodová udalosť nastane až keď vznikne škoda“.

4. Po vrátení veci prvoinštančnému súdu tunajší súd zistil, že pôvodne žalovaná v rade 4. J. U. po začatí konania v tejto veci zomrela, preto súd uznesením č.k. 5C/135/2012-279, zo dňa 9.5.2017 rozhodol o tom, že v tomto konaní bude pokračovať v súlade s § 63 C.s.p. s jej právnou nástupkyňou a to T. B.- v súčasnosti žalovaná v rade 4.

5. Predmetom konania po zrušení rozsudku a vrátení veci súdu prvej inštancie bola pôvodne žalovaná suma, ktorú žalobca s poukazom na rozhodnutie krajského súdu na poslednom pojednávaní spresnil tak, že od žalovaných v rade 1 , 2 a 3 žiada spoločne a nerozdielne 414,-eur a od žalovanej v rade 4 žiada tiež 414,-eur. Uviedol, že na tom sa nič nemení. Spresnil však sumu, ktorú si uplatňuje titulom náhrady škody v rámci tej sumy 414,-eur a to tak, že z pôvodne v tej sume 414,-eur obsiahnutej cene geometrického plánu a voči žalovaným 1,2,3 pôvodne uplatnenej vo výške 116,17 eur a voči žalovanej 4 pôvodne uplatnenej tiež vo výške 116,17 eur , si po upresnení teraz titulom náhrady škody spočívajúcej v náhrade za vypracovanie geometrického plánu uplatňuje len po 114,75 eur. T.j. každá z tých súm po 414,-eur pozostáva z uplatňovanej kúpnej ceny 92,25 eur, z náhrady škody za geometrický plán 114,75 eur a z nákladov na vypracovanie kúpnych zmlúv po 75,-eur a z nákladov na správny poplatok po 132,-eur . Súd teda skúmal či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy 414,- eur voči žalovaným v rade 1 až 3 a sumy 414,- eur voči žalovanej v rade 4.

6. V rámci súdneho konania bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a to výsluchom účastníkov, pripojením spisov tunajšieho súdu a zabezpečením potrebných listinných dokladov z Okresného úradu Nové Zámky, odbor katastrálny a tiež dokladov preukazujúcich úhrady správnych poplatkov a poplatky za vyhotovenie osobitných kúpnych zmlúv, ktoré v žalobe uvádza žalobca.

7. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 28.10.2018 uzatvoril žalobca ako kupujúci a F. Q., Družstvo Agropodnikateľov F., D. G., L. O., E. F., K. O. ( právny predchodca žalovaných v rade 1 až 3) a J. U. kúpnu zmluvu. Predmet kúpnej zmluvy tvorili nehnuteľnosti bližšie popísané v článku I. kúpnej zmluvy. Kúpna cena prevádzaných nehnuteľností bola dohodnutá v článku II. kúpnej zmluvy a podľa tejto mal K. O., t.j. právny predchodca žalovaných v rade 1 a 3 a J. U. právna predchodkyňa v súčasnosti žalovanej v rade 4, T. B., nadobudnúť kúpnu cenu každý z nich po 2.779,-Sk , čo v súčasnosti po prepočte na euro predstavuje 92,25 eur. V článku II. uvedenej kúpnej zmluvy sa uvádza, že kúpnu cenu vyplatil žalobca ako kupujúci , predávajúcim, t.j. aj K. O. a J. U. ( právnym predchodcom žalovaných v rade 1 až 4 ) a to ešte pred podpísaním tejto zmluvy, čo predávajúci svojimi podpismi potvrdili na kúpnej zmluve.

8. Ďalej mal súd preukázané, že návrh na vklad vlastníckeho práva na základe uvedenej kúpnej zmluvy bol katastru doručení 20.11.2008. Ďalej mal súd preukázané, že rozhodnutím V zo dňa 15.12.2018 Správa katastra Nové Zámky uvedené vkladové konanie prerušila s odôvodnením že v návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a v článku I. zmluvy je predmetom prevodu spoluvlastnícky podiel X/X F. Q., par.č. XXXX pôvodne evidovaná na LV č. XXXX v katastrálnom území F. a uvedená parcela je zároveň evidovaná na LV č. XXXX vo vlastníctve Družstvo Agropodnikateľov F. na základe kúpnej zmluvy. V návrhu na vklad do katastra nehnuteľností je uvedené, že parcela 920 a XXXX sú evidované v pozemnoknižnej vložke a parcely sú evidované na LV č. XXX a LV č. XXXX, že v článku I. je nesprávne uvedená výška kúpnej ceny pre J. U.. Na odstránenie uvedených nedostatkov Správa katastra určila lehotu 30 dní od doručenia predmetného rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie katastra bolo doručované všetkým účastníkom kúpnej zmluvy. Ďalej súd zistil, že Správa katastra Nové Zámky následne dňa 2.4.2009 opätovne rozhodnutím číslo V rozhodla o prerušení vkladového konania, v ktorom rozhodnutí opätovne vytkla vyššie uvedené nedostatky, ktoré boli vytknuté už v rozhodnutí zo dňa 15.12.2008 a okrem toho vytkla aj ďalší nedostatok a to , že za predávajúceho v druhom rade

- Družstvo Agropodnikateľov F. zmluvu podpísal len predseda družstva, pričom podľa § 243 odsek 3

Obchodného zákonníka pre právny úkon v písomnej forme je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva. Následne dňa 11.8.2009 Správa katastra Nové Zámky vydala rozhodnutie číslo V ktorým katastrálne konanie o vklade opätovne prerušila , opätovne vytkla nedostatky spočívajúce v chýbajúcom podpise druhého člena predstavenstva na kúpnej zmluve, opätovne uviedla, že v návrhu na vklad do katastra je predmetom prevodu spoluvlastnícky podiel 1/2 F. Q., parč. XXXX, pôvodne evidované na LV č. XXXX, ktorá však v tom čase bola evidovaná na LV č. XXXX vo vlastníctve Družstva Agropodnikateľov F. na základe kúpnej zmluvy. Okrem týchto nedostatkov, ktoré boli vytknuté už v predchádzajúcich rozhodnutiach a netýkali sa právnych predchodcov žalovaných v rade 1 a ž 4, správa katastra v tomto rozhodnutí vytkla nedostatok spočívajúci v tom, že v návrhu na vklad do katastra nie sú uvedené všetky čísla listov vlastníctva ktoré sú vkladom dotknuté. Tiež vyzvala k návrhu doložiť ešte dve vyhotovenia kúpnej zmluvy a dodatku ku kúpnej zmluve z dôvodu rozšírenia účastníkov konania a poukázala na to, že z dôvodu úmrtia K. O. ( jedného z predávajúci ) je potrebné, aby k zmluve pristúpili dedičia a to dodatkom ku kúpnej zmluve. Následne rozhodnutím zo dňa 27.3.2009 číslo V8128/08-21 Správa katastra Nové Zámky katastrálne konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zastavila z dôvodu, že nedostatky, ktoré boli vytknuté vyššie uvedenými rozhodnutiami odstránené neboli.

9. Súd ďalej zistil, že následne žalobca ako kupujúci uzatvoril kúpne zmluvy a to dňa 23.7.2010 z Družstvom Agropodnikateľov, D. G. a D.. Mariánom Fábrim ako predávajúcimi. Aj v prípade tejto zmluvy bolo konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva prerušené pre zistené nedostatky a vklad bol povolení až dňa 25.5.2011. Ďalej súd zistil, dňa 15.6.2010 uzatvoril žalobca ako kupujúci kúpnu zmluvu s Darinou Hatalovou, pričom vklad vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy bol povolení dňa 12.8.2010.

10. V žalobe sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom náhrady škody.

11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nespôsobil. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Podľa § 107 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

12. Ako bolo uvedené, žalobca sa v konaní domáhal voči žalovaným v rade 1 až 4, ako právnym nástupcom po Ľudovítovi Holopovi a Rozálii Garamiovej, zaplatenia žalovanej sumy tak, že žiadal, aby súd žalovaných v rade 1 až 3 zaviazal spoločne a nerozdielne na úhradu sumy 414,- eur a aby súd zaviazal žalovanú v rade 4 na úhradu sumy 414,- eur. Nárok na úhradu uvedených súm súd právne posúdil v časti ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a v časti ako nárok na náhradu škody. Bezdôvodné obohatenie podľa súdu predstavuje jednak sumu 92,25 eur , ktorú si žalobca uplatňuje voči žalovaným v rade 1 až 3. Túto sumu totiž právny predchodca žalovaných v rade 1 až 3, pán Ľudovít O. prevzal ako kúpnu cenu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.10.2008, ktorej právne účinky však nenastali. Ďalej ako bezdôvodné obohatenie súd posúdil aj sumu 92,25 eur, ktorú si žalobca uplatňuje od žalovanej v rade 4. Túto sumu právna predchodkyňa žalovanej v rade 4, pani Rozália U. prevzala ako kúpnu cenu na základe kúpnej zmluvy datovanej 28.10.2008, ktorej právne účinky však nenastali. To, že právny predchodcovia žalovaných, t.j. K. O. a J. U. prevzali na nich pripadajúce kúpne ceny mal súd preukázané listinným dôkazom a to kúpnou zmluvou datovanou 28.10.2008 / č.l. 48 v spise/, ktorú kúpnu zmluvu Ľudovít Holop a J. U. riadne podpísali a v ktorej čl. II. sa uvádza, že kúpna cena im bola vyplatená pred podpisom tejto zmluvy a jej prevzatie potvrdzujú svojim podpisom na zmluve. Ako bolo uvedené, Ľudovít O. a J. U. v uvedenej kúpnej zmluve uvedení ako predávajúci túto podpísali, t.j. svojim podpisom potvrdili prevzatie dohodnutej kúpnej ceny, každý z nich po 92,25 eur. Opak v konaní preukázaný nebol. Na základe vykaného dokazovania mal súd za preukázané aj to, že napriek tomu, že kúpna zmluva uzavretá v písomnej forme bola, že bol na základe nej dňa 20.11.2008 podaný návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu ako kupujúceho do katastra nehnuteľností, ku zavkladovaniu vlastníckeho práva však nedošlo, nakoľko príslušná správa katastra, potom čo katastrálne konanie najskôr opakovane niekoľko krát prerušila , neskôr toto zastavila a to rozhodnutím V 8128/08-21 zo dňa 27.3.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9.4.2010. T.j. ku dňu 9.4.2010, kedy nadobudlo právoplatnosť uvedené rozhodnutie katastrálneho úradu, ktorým bolo právoplatne zastavené katastrálne konanie, podľa súdu už nepochybne odpadol právny dôvod na plnenie spočívajúce v zaplatení kúpnej ceny kupujúcim, nakoľko nedošlo k prevodu vlastníctva ku kupovanej veci na kupujúceho. T.j. nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo katastrálne konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho na základe uvedenej kúpnej zmluvy zastavené, odpadol právny dôvod platiť kúpnu cenu na základe predmetnej kúpnej zmluvy a preto plnenie zo strany žalobcu ako kupujúceho spočívajúce v uhradení kúpnej ceny v prospech K. O./ právny predchodca žalovaných v rade 1, 2a 3/ a J. U. / právna predchodkyňa žalovanej v rade 4/ ako predávajúcich, predstavuje bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. V čase platenia kúpnej ceny zo strany žalobcu právny dôvod plnenia / platenia kúpnej ceny/ existoval. Žalobca ako kupujúci, mal totiž podľa kúpnej zmluvy zaplatiť K. O. a J. U. ako predávajúcim kúpnu cenu, každému po 92,25 eur a obaja títo, ako predávajúci sa zaviazali previesť na žalobcu ich vlastnícke právo k ich spoluvlastníckym podielom, každý po 1/6 k celku, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Kamenný most, zapísaným vo V. č. XXX / parcela č. XXX - roľa o výmere 932 m2/a LV č. XXX / parcela č. XXX vinice o výmere 645 m2 a parcela č. 822- vinice o výmere 646 m2/. Uvedený právny dôvod však v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti a to zastavenia katastrálneho konania o zápise vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalobcu ako kupujúceho zanikol a plnenie, ktoré žalobca poskytol ako kúpnu cenu, predstavuje bezdôvodné obohatenie tých, ktorí toto plnenie prijali. Súd má teda zato, že povinnosť žalobcu plniť kúpnu cenu po 92,25 eur Ľudovítovi O. a J. U. zanikla nadobudnutím právoplatnosti zastavujúceho rozhodnutia správy katastra ku dňu 9.4.2010. Uvedeným zastavujúcim rozhodnutím totiž skončilo konanie o zápise vlastníckeho práva v prospech žalobcu, t.j. ako bolo uvedené, odpadol právny dôvodu na zaplatenie kúpnej ceny ako odplaty za nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ku ktorému nadobudnutiu / vlastníctva / žalobcom ako kupujúcim nedošlo. Odpadnutím právneho dôvodu ku dňu 9.4.2010, je teda plnenie žalobcu,

pôvodne predstavujúce kúpnu cenu, potrebné považovať za bezdôvodné obohatenie predávajúcich, t.j. aj Ľudovíta O. a aj J. U.. Z vykonaného dokazovania a to písomného oznámenia notárky JUDr. Anny Z. / č.l. 215 v spise/ vyplýva, že K. O. dňa 8.2.2009 zomrel a jeho dedičmi /s právom dediť rovným dielom / v I. zákonnej skupine sa stali žalovaní v rade 1,2 a 3. Z osvedčenia o dedičstve 16D XXXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX / č.l. 272 v spise/ súd zistil, že J. U. zomrela dňa 30.10.2014 a majetok, ktorý zanechala zdedila v celom rozsahu žalovaná v rade 4 T. B., bez povinnosti vyplatiť spoludediča. S poukazom na ustanovenie § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaní v rade 1 až 3 ako dediča po K. O. a žalovaná v rade 4 ako dedička po J. U. , zodpovedajú za dlhy ich právneho predchodcu. Preto má súd zato, že žalovaní v rade 1 až 3 ako právni nástupcovia K. O. sú povinní spoločne a nerozdielne vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie predstavujúce kúpnu cenu 92,25 eur, ktorú, ako bolo uvedené vyššie, ich právnemu predchodcovi zaplatil žalobca, pričom právny dôvod na jej úhradu dodatočne odpadol. Z tohto istého dôvodu je žalovaná v rade 4 povinná vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie predstavujúce kúpnu cenu 92,25 eur, ktorú, ako bolo tiež uvedené vyššie, jej právnemu predchodcovi zaplatil žalobca. Žiaden zo žalovaných nepreukázal, že uvedená povinnosť ku dňu vyhlásenia rozsudku zanikla / či už splnením, alebo z dôvodu, že do výšky nadobudnutého dedičstva už plnili iný záväzok svojho právneho predchodcu/. Je pravda, že žalovaní vzniesli v konaní námietku premlčania uvedeného nároku. Súd však v tejto súvislosti s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka na premlčanie vôbec neprihliadal. Podľa súdu je toto práve tá situácia, ten typ vzájomného záväzkové vzťahu, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenie § 107 ods. 3 OZ. Predmetom kúpnej zmluvy / synalagmatického zmluvného vzťahu/ mala byť nehnuteľnosť. Ku prevodu vlastníckeho práva na žalobcu ako kupujúceho však vôbec nedošlo, preto je zrejmé, že v tomto prípade by žalobca / kupujúci/ nemohol ako druhý účastník pôvodného zmluvného vzťahu, vzniesť námietku premlčania. Preto súd v tejto časti, v časti o zaplatenia 2 x po 92,25 eur nárok žalobcu vyhodnotil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia po 92,25 eur, s tým , že na námietku premlčania v súlade s § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka neprihliadal a preto o tomto bezdôvodnom obohatení rozhodol tak, ako je uvedené v I. a II výroku rozsudku. Vo zvyšku súd nároky žalobcu, či už voči žalovaným v rade 1 a 3 a aj voči žalovanej v rade 4. posudzoval ako nároky na náhradu škody v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vo zvyšku si žalobca uplatnil v žalobe sumu vo výške 321,75 eur voči žalovaným v rade 1 až 3 spoločne a nerozdielne a voči žalovanej v rade 4 sumu vo výške 321,75 eur. Uvedená suma 321,75 eur , ktorú si žalobca uplatňuje voči žalovaným v rade 1,2 a 3 ako právnym nástupcom Ľudovíta O., pozostáva z nákladov na vyhotovenie geometrického plánu vo výške 114,75 eur a nákladov na vypracovanie kúpnych zmlúv vo výške 75,-eur a nákladov na správny poplatok 132,-eur . Takú istú sumu 321,75 eur tiež titulom náhrady škody, si žalobca uplatňuje aj od žalovanej v rade 4 ako právnej nástupkyni po J. U.. Žalobca tvrdí, že škoda mu bola spôsobená z dôvodu, že žalovaní v rade 1,2 a 3, a predchodkyňa žalovanej v rade 4 odmietli uzavrieť dodatok ku kúpnej zmluve a spôsobili, že konanie o zápise vlastníckeho práva v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam bolo správou katastra zastavené / ako je uvedené vyššie/. Aj v prípade tejto škody bola vznesená námietka premlčania. Súd však v prvom rade skúmal, či vôbec žalovaní v rade 1 až 4 , resp. ich právni predchodcovia porušili nejakú právnu povinnosť a či ich konaním vznikla nejaká škoda. Súd teda skúmal či žalobcovi vôbec vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy 321,75 eur voči žalovaným v rade 1 až 3 a sumy 321,75 eur voči žalovanej v rade 4, titulom nároku na náhradu škody, ktorá mu podľa jeho tvrdenia mala vzniknúť v súvislosti s kúpnou zmluvou, ktorej vklad povolený nebol , t.j. jej účinky nenastali. Vychádzajúc z ustanovenia § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka bolo teda povinnosťou žalobcu v konaní preukázať, že žalovaní , resp. ich predchodcovia porušili nejakú právnu povinnosť a akú. Uvedené však súd nad všetku pochybnosť v konaní preukázané nemal. Súd nemal preukázané, že výslovne porušením nejakej konkrétnej povinnosti len zo strany žalovaných, resp. ich právnych predchodcom došlo k zastaveniu konania o zavkladovanie vlastníckeho práva v prospech žalobcu ako kupujúceho. Žalobca totiž tvrdil, že z dôvodu úmrtia právneho predchodcu Ľudovíta O. bolo potrebné , aby jeho právny nástupcovia podpísali dodatok ku kúpnej zmluve a tiež aby dodatok ku kúpnej zmluve podpísala právna predchodkyňa žalovanej v rade 4, pani Rozália U.. A z dôvodu, že dodatok ku kúpnej zmluve tieto osoby odmietli podpísať, došlo k zastaveniu konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Takéto tvrdenie žalobcu sa však jednoznačne nepotvrdilo. Podľa súdu sa jednoznačne a nad všetku pochybnosť nepreukázala príčinná súvislosť len medzi konaním predchodcov žalovaných, resp . ich právnych predchodcov a to neuzatvorenie dodatku ku kúpnej zmluve, keď podľa rozhodnutia správy katastra o zastavení vkladového konania, toto nebol jediný dôvod pre jeho zastavenie. Naopak už so skorších rozhodnutí o prerušení konania vyplývalo, že tu boli od počiatku aj iné dôvody, iné nedostatky kúpnej zmluvy, za ktoré však predchodcovia žalovaných vôbec nezodpovedali, pretože zmluvu nezabezpečovali, ale, ako vyplynulo aj zo samotnej výpovede žalobcu, jej vyhotovenie zabezpečoval samotný žalobca, ktorý dal zmluvu

vyhotoviť u notára. Ako už bolo uvedené, podľa kúpnej zmluvy mal žalobca od právnych predchodcom žalovaných nadobudnúť do vlastníctva ich spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach zapísaných vo Vložke č. XXX / parcela č. XXX - roľa o výmere XXX m2/ a na LV č. XXX / parcela č. 821 vinice o výmere 645 m2 a parcela č. 822- vinice o výmere 646 m2/. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. XXC/XXX/ XXXX súd zistil, že tieto nehnuteľnosti boli predmetom konania o určenie vlastníctva vedeného voči žalovaným v rade 1 2 a 3 a voči právnej predchodkyni žalovanej v rade 4.. Rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2010 v predmetnej veci súd určil, že dotknuté nehnuteľnosti patrili v čase smrti do podielového spoluvlastníctva v pomere 1/3 k celku neb. F. F., ktorá zomrela dňa 8.7.2007. Z predmetného konania potom pre toto konanie vyplynulo, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy v roku 2008, právni predchodcovia žalovaných ako predávajúci ani neboli vlastníci nimi predávaných podielov. V tejto súvislosti súd ďalej poukazuje aj na výpoveď samotného žalobcu na poslednom pojednávaní, kedy on sám na otázku súdu, kto a koho oslovil pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy, ktorá nakoniec nebola zavkladovaná, či žalobca poznal vôbec predávajúceho Ľudovíta O. a J. U., či ho títo dvaja oslovili, či mu ony ponúkli na predaj ich podiely na pozemkoch, odpovedal tak, že ho neoslovili predchodcovia žalovaných, ale že ich on oslovil. On si na katastri zistil, že sú ako vlastníci zapísaní, resp. že ich rodičia sú zapísaní ako vlastníci a to ich matka. A. však ony dvaja ešte nemali prevedené tieto veci, tak to žalobca zabezpečil, on podal návrh na prejednanie dedičstva po ich matke, ale na súdne pojednávanie išli ony osobne. Žalobca ďalej uviedol, že aj vypracovanie kúpnej zmluvy mal zabezpečiť on. Na otázku súdu, prečo sa robila kúpna zmluva s viacerými predávajúcimi žalobca uviedol, že chcel ušetriť. Na otázku súdu, či so žalobcom, keď vybavoval veci po úradoch, u notára, či teda chodili s ním aj predávajúci Ľudovít Holop a J. U. a či žalobca žiadal od nich, aby si preverili, či sú skutočne vlastníci predávaných nehnuteľností, žalobca uviedol, že s ním nechodili po úradoch. On si zisťoval, ktorú pôdu obrábajú a podľa toho zistil, na koho je tá pôda zapísaná. T.j. aj zo samotného výsluchu žalobcu vyplynulo, že nie predchodca žalovaných , ale žalobca oslovil potenciálnych predajcov pôdy, ktorých si on zistil. Z jeho výsluchu je zrejmé, že si bol vedomý, v tom čase existujúcich vlastníckych vzťahov, sám uviedol, že v čase keď prejavil záujem o pôdu táto nebola ešte prededená. Uviedol, že on zabezpečil vyriešenie tejto situácie a potom sám zabezpečil aj vypracovanie kúpnej zmluvy , ktorej účastníci boli viacerí predávajúci, t.j. nielen predchodcovia žalovaných. Sám žalobca potvrdil, že sám zistil vlastníkov pôdy o ktorú mal záujem, sám ich oslovil s ponukou na odkúpenie pozemkov, sám veci týkajúce sa nadobudnutia vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam na úradoch zabezpečoval / inicioval prejedanie dedičstva/, sám zabezpečil vypracovanie kúpnej zmluvy cestou notára, sám dal vypracovať hromadnú zmluvu s viacerými predávajúcimi, nakoľko chcel ušetriť a bol si vedomí aj toho , že notár, ktorému dal vypracovať kúpnu zmluvu, urobil pri jej vypracovaní viacero chýb. Napriek uvedenému, zodpovednosť za to, že katastrálne konanie bolo zastavené pripisuje výlučne predchodcom žalovaných /2-om predávajúcim/, resp. ich právnym nástupcom/ súčasným žalovaným/. Tvrdí, že ich konaním, resp. nekonaním- nepodpísaním dodatku ku kúpnej zmluve došlo k zastaveniu konania o vklade vlastníckeho práva v prospech žalobcu na základe spomínanej kúpnej zmluvy. A preto v príčinnej súvislosti s uvedeným konaním , resp. nekonaním žalovaných, resp. ich predchodcov, mu vznikla škoda , ktorá súvisela s potrebou uzavrieť následne nové kúpne zmluvy s ostatnými predávajúcimi. S týmto tvrdením sa súd nestotožnil. Ako už bolo uvedené, žalovaní, resp. ich predchodcovi nikdy, t.j. ani v čase uzatvárania kúpnej zmluvy, ktorej vypracovanie zabezpečil sám žalobca na základe ním zistených skutočností / ako sám uviedol, sám si zistil nehnuteľnosti o ktoré mal záujem a aj ich vlastníka, sám toto vlastníctvo na úradoch preveroval/, vlastníkmi predmetných nehnuteľností neboli. T.j. sám žalobca, vychádzajúc z jeho vlastných zistení, bez toho, aby ho tieto osoby sami oslovili, oslovil predchodcov žalovaných ako údajných vlastníkov a navrhol im uzavretie kúpnej zmluvy , ktorú však dal vypracovať notárovi žalobca, nie žalovaní. Nie je teda vôbec zrejmé, akú právnu povinnosť mali žalovaní, resp. ich právni predchodcovia porušiť. A ako už bolo uvedené, v konaní nebolo nad všetku pochybnosť preukázané ani to, že výlučne v príčinnej súvislosti s konaním, resp. nekonaním žalovaných, resp. ich predchodcov, t.j. že výlučne len z dôvodu, že títo neuzavreli dodatok ku kúpnej zmluve, došlo k zastavení konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra. Naopak , aj z katastrálneho spisu jednoznačne vyplýva, že správa katastra pred tým, ako pristúpila k zastaveniu konania, toto viac krát prerušila a to nie výlučne pre nedostatky , ktoré sa týkali, resp. ich spôsobili predchodcovia žalobca, prípadne ich právni nástupcovia. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo aj opomenutím tohto, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Úkon je pritom protiprávny, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti , ktorá vyplýva buď zo

zmlúv , iných právnych úkonov, alebo zo zákona. Pod pojmom škoda treba v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka chápať ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie viac, ani menej. Existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou musí byť v každom konkrétnom prípade bezpodmienečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Ďalšou podmienkou je zavinenie, ktoré môže byť úmyselné, alebo nedbanlivostné. V zmysle ustanovenia § 420 sa zavinenie predpokladá a zbaví sa ho ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Keďže súd nad všetku pochybnosť nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a údajnou škodou, ktorá žalobcovi vznikla súd vo zvyšku žalobu zamietol a vznesenou námietkou premlčania sa nezaoberal pri tomto nároku. Súčasne súd na doplnenie poukazuje aj to , že v tomto prípade , kedy si žalobca sám našiel, resp. vyhliadol predmet kúpy aj domnelých predávajúcich, kedy sa sám podujal predchodcom žalovaných pomôcť majetkovo najskôr vyporiadať / predediť/ nehnuteľnosti o ktoré mal záujem a neskôr zabezpečiť aj všetky úkony smerujúce k uzavretiu kúpnej zmluvy vrátane zabezpečenia jej vypracovanie, snahu žalobcu o prenesenie zodpovednosti za prípadné vady, nedostatky kúpnej zmluvy len na žalovaných , resp. ich právnych predchodcov, považuje súd aj za uplatňovanie práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

13. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 259 C.s.p. ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby , má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. Podľa § 256 C.s.p. ak strana zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p.. Žalobca si uplatnil pôvodne žalobou voči žalovaným v rade 1 a 3 spoločne a nerozdielne sumu 414,- eur a voči žalovanej v rade 4. tiež sumu 414,- eur. Voči žalovaným v rade 1 až 3 bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 92,25 eur / 22% zo žalovanej sumy /, t.j. úspešnejší boli v konaní žalovaní 1,2 a 3 a to v pomere 78% zo žalovanej sumy. Voči žalovanej v rade 4 bol žalobca úspešný taktiež len v časti o zaplatenie sumy 92,25 eur / 22% zo žalovanej sumy /, t.j. úspešnejšia bola v konaní žalovaná 4 a to v pomere 78% zo žalovanej sumy. Miera úspechu sa počíta ako rozdiel pomerných úspechov. Berúc do úvahy pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania, úspešnejší boli v konaní žalovaní v rade 1 až 4 a to v rozsahu 56% , preto im aj súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56%. O konkrétnej výške trov konania jednotlivých žalovaných rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.