Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoE-29-2018.pdf
PDF · 82.52 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/29/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: E. X., O.. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, P., o vymoženie 2.055,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 10Er/510/2006-19 zo dňa 21.03.2016 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu.
2. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,24 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 57 ods. 1 písm. h); 58 ods. 1; 200 ods. 1, 2; 203 ods. 1 až 3 Exekučného poriadku, § 251 od. 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, §§14 ods. 1 až 3; 15 ods. 1; 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
4. Konštatoval, že dňa 13.08.2015 doručil poverený exekútor exekučnému súdu podnet, ktorým žiadal zastaviť predmetnú exekúciu v celom rozsahu a to z dôvodu v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor v tejto súvislosti žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 61,18 eur a k podaniu pripojil vyúčtovanie a exekútorský spis. Z predloženého exekútorského spisu vyplýva, že poverený exekútor oprávneného informoval správou o stave exekúcie zo dňa 10.06.2015 o nevymožiteľnosti pohľadávky.
5. Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v znení neskorších predpisov, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
6. Súd prvej inštancie rozhodol podľa skutočností zistených v priebehu exekučného konania súdnym exekútorom s tým, že šetrením súdneho exekútora nebol zistený žiaden majetok povinného a to v Katastrálnom portáli a rovnako v evidencii ODI, kde neboli zistené žiadne motorové vozidlá vo vlastníctve povinného; exekútor nezistil ani účty v banke povinného, ktorý je dlhodobo nezamestnaný. Osobným šetrením exekútorského úradu bolo zistené, že povinný sa v mieste trvalého pobytu nezdržiava, kde nezanechal žiaden majetok. Súdny exekútor napokon uviedol, že u povinného nie je predpoklad, že by nadobudol majetok podliehajúci exekúcii.
7. Prvoinštančný súd v tomto prípade mal za preukázanú nemajetnosť povinného a v zmysle citovaného zákonného ustanovenia exekúciu s poukazom na zistenia súdneho exekútora o majetkovej situácii povinného v celom rozsahu zastavil. Ďalej konštatoval, že za danej situácie pri nemajetnosti povinného nemožno spravodlivo požadovať, aby súdny exekútor v exekučnom konaní pokračoval a hradil ho z vlastných zdrojov. Rozhodnutie o zastavení exekúcie nepredstavuje prekážku res judicata, oprávnený má možnosť svoj nárok pri skutočnej zmene majetkových pomerov povinného opätovne uplatniť až do uplynutia premlčacej lehoty výkonu rozhodnutia. Súd prvej inštancie o zastavení predmetnej exekúcie pre nemajetnosť povinného rozhodol v súlade so zásadou, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, preto nevychádzal z možnosti alebo pravdepodobnosti nadobudnutia majetku povinným v budúcnosti.
8. Výrok o trovách exekúcie odôvodnil súd prvej inštancie tak, že o trovách exekúcie rozhodol podľa vyššie citovanej právnej úpravy a podľa § 199 Exekučného poriadku a § 14, 15, 22 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov s použitím § 27a vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie na sumu 61,18 eur a súd prvej inštancie mu priznal trovy exekúcie vo výške 45,25 eur.
9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že konajúci súd prihliadol len na momentálne majetkové pomery povinného a z toho vyvodil záver o jeho nemajetnosti bez predpokladu nadobudnutia reálneho majetku alebo finančných prostriedkov na uspokojenie pohľadávky. Povinný je v produktívnom veku a môže nájsť trvalé pracovné uplatnenie, prípadne môže iným spôsobom nadobudnúť majetok (napríklad dedením alebo darovaním). Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a zastavenie exekúcie v tomto štádiu by bolo v rozpore s touto zásadou. Naviac, povinný dňa 08.07.2015 splatil Slovenskej konsolidačnej, a.s. inú pohľadávku vo výške 35,84 eur. Exekučný súd má zodpovednosť za zastavenie exekúcie aj z hľadiska ochrany práv oprávneného, pretože rozhodnutím o zastavení konania sa výrazne oslabuje možnosť vymôcť pohľadávku vzhľadom na plynutie času a dôsledky s tým spojené. Nesprávnym rozhodnutím by sa v konečnom dôsledku odoprelo právo oprávnenému na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo by mohlo znamenať odmietnutie spravodlivosti.
10. Odvolanie oprávneného smerovalo aj proti výroku o trovách exekúcie.
11. Na základe uvedeného oprávnený vzhľadom na to, že uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, žiadal, aby zákonný sudca prvoinštančného súdu odvolaniu vyhovel, napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a pokračoval v konaní. V prípade, ak zákonný sudca prvostupňového súdu odvolaniu nevyhovie, navrhol, aby príslušný odvolací súd ho zrušil v celom rozsahu a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
13. V zmysle čl. 46 os. 1 Ústavy Slovenskej republiky, integrálnou súčasťou súdnej ochrany v zmysle tohto článku je aj výkon vykonateľného rozhodnutia súdu. Právo na súdnu ochranu tak zahŕňa aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie, obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia v prípade, ak nebola splnená dobrovoľne.
14. Začaté exekučné konanie v zmysle zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, možno v zmysle príslušných ustanovení tohto zákona skončiť zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Exekučný poriadok upravuje jediný spôsob, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu, a to zastavením exekúcie. Kedy je možné exekúciu zastaviť, dotknutý zákon výslovne uvádza v ustanoveniach §§ 57 a 58. Súd môže exekúciu zastaviť na návrh aj bez návrhu, je však povinný skúmať existenciu dôvodov na jej zastavenie.
15. V zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
16. Zákonným predpokladom pre postup súdu podľa citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je vykonať také náležité dokazovanie, z ktorého je možné nepochybne vysloviť záver o tom, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
17. Exekučné konanie je konaním návrhovým a ovládaným dispozičnou zásadou. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého zároveň vyplýva, že proti vôli oprávneného nemožno v tomto konaní pokračovať. Oprávnený má v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku právo navrhnúť zastavenie exekúcie.
18. Odvolací súd zo spisu zistil, že súd prvej inštancie zastavil exekúciu len na základe podnetu súdneho exekútora. Súd a ani súdny exekútor však oprávnenému neposkytli možnosť, vyjadriť sa k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Exekučný súd sa teda pri skúmaní existencie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku sústredil iba na súdnym exekútorom uvedené dôvody bez toho, aby si vyžiadal stanovisko oprávneného, ktorý disponuje návrhom.
19. Takéto postavenie oprávneného je významným z hľadiska toho, že súd musí podnet súdneho exekútora realizovať za súčinnosti s oprávneným, a to nielen v tom zmysle, že oprávnený ako účastník konania môže významne ovplyvniť objasnenie otázok spojených s aktuálnou majetkovou situáciu povinného a tiež v tom zmysle, či u povinného nemožno v budúcnosti očakávať takú zmenu v jeho majetkovom postavení, že bude spôsobilý pohľadávku splniť, ale predovšetkým v tom zmysle, že pokiaľ by aj aktuálne majetkové pomery povinného neumožnili vykonať exekúciu, je potrebné, aby súdny exekútor realizoval súčinnosť s oprávneným vo vzťahu k zisteniu, či je oprávnený ochotný poskytnúť preddavok na trovy exekúcie, ak s jej zastavením, vzhľadom na aktuálne výsledky zistení súdneho exekútora, v súčasnosti nesúhlasí.
20. Exekučný súd tak konal a rozhodoval o zastavení exekúcie na podnet súdneho exekútora, hoci nešlo o návrh, ktorý by (aj keď na podnet súdneho exekútora), podal účastník konania, teda oprávnený alebo povinný.
21. Tak ako vyplýva z predloženého spisu, súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a súd jeho návrhu vyhovel.
22. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd námietku oprávneného za dôvodnú, a to aj v tom smere, že povinný je v produktívnom veku a je možné očakávať zmenu jeho majetkových pomerov v tom zmysle, že povinný môže nadobudnúť majetok, ktorý môže podliehať exekúcii.
23. Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného proti výroku o trovách konania, odvolací súd konštatuje, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
24. Z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku vyplýva, že súd prvej inštancie pre svoje rozhodnutie nemal spoľahlivý skutkový podklad a predovšetkým nepreukázal relevantné stanovisko oprávneného.
25. Na základe uvedeného má preto odvolací súd za to, že odvolanie oprávneného je dôvodné, súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a nedostatočne zistil skutkový stav, preto bolo potrebné napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
26. Úlohou súdu prvej inštancie bude naďalej viesť exekúciu.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).