Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/70/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu JPM finance, s. r. o. , so sídlom Banská Bystrica, Pod Skalkou 1, IČO: 36 643 602, proti žalovanému K. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. F., L. Z. XX, v konaní zastúpený JUDr. Ingrid Linkešovou, advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Horná ul. 32, o zaplatenie 18 600 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 13C 15/2015-93 zo dňa 27. 10. 2016 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C 15/2015-93 zo dňa 27. 10. 2016 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol (prvý výrok). Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (druhý výrok). 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol: Žalobca podaným návrhom žiadal aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 18 600 € z titulu poskytnutého úveru, ktorý poskytol na základe zmluvy zo dňa 20. 08. 2010 žalovanému a spoludlžníkom C. V., nar. XX. XX. XXXX a V. V., nar. XX. XX. XXXX.. Žalovaný s návrhom vyjadril nesúhlas. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o úvere zo dňa 20. 08. 2010, z ktorej je zrejmé, že ako veriteľ je označený žalobca a ako dlžník sú označení v predtlačených riadkoch C. V. a V. V. a pod touto časťou je označený žalovaný ako dlžníci. Predmetom zmluvy zo dňa 20. 08. 2010 je poskytnutie zo strany veriteľa dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 18 600, €. Úrok z poskytnutej finančnej sumy medzi účastníkmi tejto zmluvy dohodnutý nebol. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že podpisom tejto zmluvy dlžník potvrdzuje prevzatie peňažnej sumy 18 600 €, ktorú má vrátiť v hotovosti k rukám veriteľa najneskôr do 20. 02. 2010. V tejto časti sa nachádza oprava označenia roku s tým, že je tento rok opravený na rok 2012 a s takouto opravou je vyjadrený súhlas zo strany štatutárnych zástupcov veriteľa a C. L. a V. V.. Zmluva je podpísaná za veriteľa štatutárnymi zástupcami žalobcu a zo strany dlžníka je podpísaná V. V., C. V. a K. V.. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 20. 08. 2010 súd zistil, že boli prijaté finančné prostriedky vo výške 18 600 € od žalobcu, účel poskytnutia finančných prostriedkov je vyznačený ako pôžička, pričom podpisy príjemcu sú z daného príjmového pokladničného dokladu nečitateľné. Žalovaný uviedol, že namieta pasívnu legitimáciu a vznáša námietku premlčania vzhľadom k tomu, že predmetnú zmluvu podpísal, avšak na tento právny úkon bol prizvaný len ako svedok a s týmto vedomím aj túto listinu podpísal. Žalovaný žiadnu peňažnú sumu od žalobcu nikdy neprevzal a mal vedomosť o tom, že reálne takúto sumu žalobca poskytol C. V. a V. V.. Súd prvej inštancie posúdil nárok podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že keďže v zmluve nebola dohodnutá odplata, čo pri zmluve o úvere je pojmovo vylúčené, záväzkovo-právny vzťah, ktorý mal vzniknúť na základe právneho úkonu zo dňa 20. 08. 2010, je potrebné považovať za zmluvu o pôžičke. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a preto

podmienkou vzniku zmluvy okrem dohody zmluvných strán je aj reálne, skutočné odovzdanie predmetu zmluvy dlžníkovi, čo musí preukázať veriteľ. V konaní nebola preukázaná skutočnosť, že by zo strany žalobcu, t. j. v postavení veriteľa došlo skutočne aj k odovzdaniu finančných prostriedkov žalovanému a teda naplnenie zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu. Z vykonaného dokazovania naopak vyplynula tá skutočnosť, že tieto finančné prostriedky, ktoré boli označené v zmluve boli poskytnuté, pričom túto skutočnosť potvrdili vypočutí svedkovia práve im, t. j. C. V. a X. Proti V.. Keďže v konaní žalobca nepreukázal reálne odovzdanie finančných prostriedkov žalovanému, súd jeho návrhu vyhovieť nemohol a tento zamietol ako nedôvodný. O práve na náhradu trov konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 tak, že náhradu trov konania priznal v celom rozsahu žalovanému, keďže bol v konaní v plnom rozsahu úspešný. 3. Proti rozsudku v súlade s § 355 CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 podal odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd návrhu žalobcu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. Odvolanie podal v súlade s § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že nespochybňuje záver súdu, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, v konaní bol predložený originál zmluvy, aj originál príjmového pokladničného dokladu, na ktorých sa nachádzajú autentické podpisy a to vrátane podpisu žalovaného. Žalovaný podpísal zmluvu ako dlžník a takisto ako dlžník podpísal aj príjmový pokladničný doklad, ktorým potvrdil prevzatie finančnej hotovosti. Všetci spoludlžníci podpísali zmluvu a po prepočítaní peňazí podpísali aj príjmový pokladničný doklad, potvrdzovalo prevzatie finančnej hotovosti. Ako si medzi sebou podelili finančné prostriedky, žalobca nemá vedomosť. Žalovaný nespochybnil, že na príjmovom pokladničnom doklade sa nachádza jeho podpis, nevystupoval ako sprostredkovateľ pôžičky. K uzatvoreniu zmluvy o pôžičke došlo medzi viacerými subjektami na strane dlžníkov, ktorí zodpovedajú za záväzok spoločne a nerozdielne bez ohľadu na to, či si celú peňažnú sumu zobral iba jeden dlžník, alebo si požičanú sumu medzi sebou rozdelili, pretože sa jedná o spoločný záväzok. Podstatné je, či došlo k reálnemu odovzdaniu finančnej hotovosti a v konaní bolo nepochybne preukázané, že peniaze odovzdané boli. Súd preto mal posúdiť zmluvu, ako spoločný záväzok troch dlžníkov.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Žalobca nepreukázal, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, jednoznačne z vykonaného dokazovania vyplynulo, že peniaze boli odovzdané manželom W.a nie žalovanému. Žalovaný bol dopísaný na zmluvu a na príjmový pokladničný doklad bez prítomnosti a akejkoľvek vedomosti reálnych dlžníkov - manželov V.. Pani V. ako svedkyňa predložila listinný dôkaz - príjmový pokladničný doklad, z ktorého je zrejmé, že žalovanému neboli žalobcom poskytnuté žiadne finančné prostriedky. Žalovaný poukázal na to, že v zmluve je opravovaná časť splatnosti na rok 2012. Nie je možné vedieť, aký bol obsah originálnej dohody a preto tu vzniká dôvodné podozrenie, že mohlo dôjsť k následnej jednostrannej oprave, preto tento dôkaz nepovažuje najmä v časti splatnosti za hodnoverný. Žalovaný žiadnu zmluvu o úvere, ani zmluvu o pôžičke so žalobcom neuzavrel, žiadne peniaze od žalobcu neprevzal a teda ich nemohol použiť.

5. Žiadne iné vyjadrenia neboli podané.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd návrh zamietol a rozhodol o nároku na náhradu trov konania je potrebné zrušiť v súlade s § 389 ods. 1 písm. b/, c/ a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolateľ namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tom, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že ide o spoločný záväzok a reálne odovzdanie finančnej hotovosti v konaní bolo nepochybne preukázané, pričom nie je rozhodujúce, či peňažnú sumu zobral iba jeden dlžník, alebo si požičanú sumu medzi sebou rozdelili žalovaní, spoloční dlžníci zodpovedajú za záväzok spoločne a nerozdielne.

8. Súd prvej inštancie posúdil nárok v súlade s ust. § 657 Obč. zák. a dospel k záveru, že predloženú zmluvu žalobcom, z ktorej vyvodzoval žalobca nárok posúdil ako zmluvu o pôžičke, pričom ide o reálnu zmluvu, ku ktorej uzavretiu zákon vyžaduje aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Pokiaľ k

odovzdaniu peňazí nedôjde medzi zmluvnými stranami, právny vzťah z pôžičky nevznikne. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebola preukázaná skutočnosť, že by zo strany žalobcu ako veriteľa došlo skutočne aj k odovzdaniu finančných prostriedkov žalovanému a teda naplnenie zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu.

9. Odvolateľ - žalobca súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že predmetnú zmluvu je potrebné považovať za zmluvu o pôžičke, avšak mal za to, že keďže došlo k jej uzavretiu s viacerými subjektami na strane dlžníkov, zodpovedajú za záväzok spoločne a nerozdielne, bez ohľadu na to, či si celú peňažnú sumu zobral iba jeden dlžník, alebo si požičanú sumu medzi sebou rozdelili, pretože sa jedná o spoločný záväzok.

10. Odvolací súd udáva, že správne súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, čo znamená, že zmluvné strany môžu zmluvu uzavrieť aj bez písomnej formy spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu ich dojednania, k založeniu zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním veci. Podstatnými náležitosťami takejto zmluvy je dohoda o 1/ prenechaní druhovo určených vecí, 2/ vrátení vecí rovnakého druhu, 3/ dočasnosť prenechania, 4/ faktické odovzdanie veci dlžníkovi. Až odovzdaním veci dlžníkovi sa tento vzťah medzi nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky. Kým nedôjde k odovzdaniu peňazí, nevznikol medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky (rozhodnutie NS ČR 33 Cdo 4047/2009). Veriteľ, ktorý sa súdne domáha voči dlžníkovi vrátenia požičaných peňazí, musí v intenciách ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka splniť dôkaznú povinnosť (uniesť dôkazné bremeno) nielen o tom, že s dlžníkom v určitej dobe uzavrel zmluvu o pôžičke peňazí a že peniaze mali byť v dohodnutej dobe vrátené, ale aj o tom, že tieto peniaze dlžníkovi skutočne požičal (prenechal mu ich). Nie je vylúčená dohoda strán a spôsob odovzdania veci, čiže strany môžu dohodnúť aj miesto plnenia (NS ČR 28 Cdo 3790/2008).

11. Pre veriteľa vyplýva dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva o pôžičke bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy odovzdal žalovanému finančné prostriedky. Ak neunesie veriteľ (žalobca) bremeno tvrdenia, alebo dôkazné bremeno v tomto smere, musí rozhodnutie súdu vyznieť v jeho neprospech, bez toho, aby sa súd musel ďalej zaoberať pravdivosťou tvrdenia, ktoré je súčasťou procesnej obrany žalovaného dlžníka.

12. V konaní súd prvej inštancie vykonal dokazovanie Zmluvou o úvere, z ktorej sa javí, že bola uzatvorená na strane dlžníkov s viacerými subjektami, v Čl. II. bod. 1 Zmluvy je uvedené v zátvorke, že: „Ak je dlžníkov viac zaviazaní sú spoločne a nerozdielne“.

13. V súlade s § 513 Obč. zák. ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý. V súlade s § 514 ak dlžník (v tomto prípade, ten ktorý mal povinnosť požičať finančné prostriedky) splnil celý záväzok jednému z veriteľov, ktorí sú voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, nemôžu už ostatní od neho nič žiadať.

14. V súlade s § 512 Obč. zák., ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom, ak ide o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený plniť každému z veriteľov rovnaký diel.

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie pre nedostatok dôvodov nie je možné preskúmať, pretože z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé ako okresný súd posúdil zmluvu o pôžičke, či mal za to, že žalobca na základe zmluvy o pôžičke mal v súlade s § 513 Obč. zák. poskytnúť plnenie oprávneným zo zmluvy spoločne a nerozdielne a teda, či v súlade so zmluvným dojednaním mohol, ktorýkoľvek zo subjektov, ktorí si požičiavali peniaze žiadať celé plnenie t. j. celú pôžičku a či bol poskytovateľ pôžičky

- žalobca (v tomto štádiu zmluvného vzťahu „dlžník“) povinný splniť, t. j. poskytnúť pôžičku v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiadal ako prvý a či teda mohlo dôjsť zo strany poskytovateľa pôžičky v súlade so zmluvou k poskytnutiu predmetu pôžičky reálnym odovzdaním len jednému z viacerých subjektov, ktorí si peniaze chceli požičať, alebo, či podľa dojednania išlo len o deliteľné plnenie v súlade s § 512 Obč. zák.. Dlžníci, ktorí uzavreli zmluvu o pôžičke, zodpovedajú veriteľovi spoločne a nerozdielne iba v prípade, keď to bolo dohodnuté, alebo ustanovené právnym predpisom.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, len rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vrátane výroku o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi, či došlo k uzatvoreniu zmluvy, s akým obsahom, medzi akými subjektami či došlo k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, a to v súlade s dohodou aj odovzdaním finančných prostriedkov inej osobe ako žalovanému, či dlžníci, ktorí uzavreli zmluvu o pôžičke zodpovedajú veriteľovi spoločne a nerozdielne (čo vyžaduje dohodu účastníkov zmluvy o pôžičke), ak súd zistí, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená tak, že bolo viac dlžníkov, ktorí na základe dohody boli zaviazaní spoločne a nerozdielne posúdi nárok v súlade s § 511 ods. 1 OZ, či žalobca je oprávnený požadovať celé plnenie len od žalovaného. Svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 17. Súd prvej inštancie v súlade s § 396 ods. 3 v novom rozhodnutí o veci, rozhodne o náhrade trov konania. 18. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .