Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Pc-4-2018.pdf
PDF · 74.32 KB
Case nature
Area
Subarea
13Pc/4/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v mimosporovej veci účastníkov konania - navrhovateľa: H. Z., S.. XX.XX.XXXX, M. R. V. Č.. XX a povinnej: W. Z., S..XX.XX.XXXX, M. R. V., Č.. XX o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia manželského výživného vo výške 10,- eur mesačne z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/ Navrhovateľ sa podaným návrhom došlým súdu dňa 22.02.2018 domáhal, aby súd zaviazal jeho manželku platiť mu manželské výživné vo výške 10,- eur mesačne. V návrhu uviedol, že sú manželia, pričom od júla 2017 nežijú v spoločnej domácnosti a navrhovateľka mu nevarí a ani neperie a tiež mu ničím neprispieva na výživu. K svojím pomerom uviedol, že je nezamestnaný a sociálne odkázaný. K pomerom povinnej uviedol, že sa zamestnala v Maďarsku a z príjmu sa stará o dve maloleté deti.
2/ Návrh bol doručený povinnej platiť výživné W. Z. dňa 09.03.2018. Táto sa k návrhu nevyjadrila.
3/ Na pojednávanie konané dňa 24.04.2018 sa neustanovili navrhovateľ ako ani povinná W. Z., ktorí doručenie predvolania mali vykázané riadne a včas, pričom sa neospravedlnili a ani nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, preto súd postupom podľa ust. § 180 Zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.
4/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s mailovou správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, pracovisko Bátka zo dňa 17.04.2018 týkajúcou sa informácie ohľadne evidencie navrhovateľa a poberania dávok v hmotnej núdzi navrhovateľom a povinnou, so sobášnym listom účastníkov konania.
5/ Podľa ust. § 71 ods. 1 Zák. o rodine č. 36/2005 Z.z., manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. 6/ Podľa ust. § 75 ods. 1 Zák. o rodine č. 36/2005 Z. z., pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
7/ Podľa § 75 ods. 2 Zák. o rodine č. 36/2005 Z.z., výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 8/ Podľa ust. § 77 ods. 1 vety prvej a druhej Zák. o rodine č. 36/2005 Z. z., právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. 9/ Pri rozhodovaní súd vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania trvá a doposiaľ nebolo rozvedené. 10/ Uvedené ustanovenia Zákona o rodine upravujú vznik a trvanie vyživovacej povinnosti manželov navzájom, počas trvania ich manželstva a vychádzajú zo zásady rodinného práva, že muž a žena majú v manželstve rovnaké práva povinnosti (§ 18 a § 19 Zákona o rodine) a zároveň predstavujú základ pre určenie jej výšky, resp. rozsahu a to tak, aby v zásade bola zachovaná rovnaká životná úroveň oboch manželov, s prihliadnutím na starostlivosť o domácnosť. Zákon predpokladá dobrovoľné plnenie vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi a len v prípade, že takéto plnenie neposkytuje povinný manžel oprávnenému dobrovoľne, môže sa tento domáhať návrhom na súde určenia rozsahu tejto vyživovacej povinnosti a to v prípade, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká.
11/ Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, pracovisko Bátka zo dňa 17.04.2018 súd zistil, že navrhovateľ je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 07.11.2006 a jeho evidencia stále trvá. V období od 01.07.2004 do 31.01.2018 bol navrhovateľom členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi. Od 01.02.2018 je navrhovateľ už samostatne poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, ktorá mu naposledy bola vyplatená za mesiac 04/2018 vo výške 249,40 eur.
12/ Na základe takto zisteného stavu možno konštatovať, že nebola splnená zákonná podmienka v § 71ods. 1 Zák. o rodine pre vznik nároku navrhovateľa voči povinnej na manželské výživné, keď rovnaká životná úroveň neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo možné odvodiť z ich príjmov. V takomto ponímaní vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by životná úroveň navrhovateľa bola nižšia, než životná úroveň povinnej, zohľadniac nielen mesačný príjem finančných prostriedkov účastníkov získaných z rôznych zdrojov, ale aj ich celkové majetkové pomery, keď povinná tým, že pracuje má nepochybne dôvodne aj väčšie výdavky na regeneráciu svojich psychických a fyzických síl ako navrhovateľ, ktorý dlhodobo (viac ako 10 rokov) nepracuje, pričom vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by bol nejako v schopnosti pracovať, limitovaný. Pri rozhodovaní o výške manželského výživného posudzuje súd pri oboch manželoch, keďže ide o vzájomnú vyživovaciu povinnosť nielen príjmy, ale celkové osobné, zárobkové a majetkové pomery, vytvárajúce obraz o ich životnej úrovni spolu s ich odôvodnenými potrebami, ako aj schopnosťami a možnosťami zabezpečiť si tieto svoje odôvodnené potreby a má prihliadnuť aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berú. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, je možné uzavrieť, že súd nezistil dôvod, pre ktorý by mala povinná platiť manželské výživné navrhovateľovi, teda nemal za preukázané, že by životná úroveň oboch účastníkov nebola v zásade rovnaká, navyše vzhľadom na výšku požadovaného výživného 10,- eur mesačne, ktorá nemôže pokrývať odôvodnené potreby plnoletej osoby, sa súdu javí byť podaný návrh čisto formálny, podaný pre účely splnenia podmienok na poberanie dávok od úradu práce. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na určenie manželského výživného, preto potom súd návrh navrhovateľa ako neodôvodnený zamietol.
13/ O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Rimavská Sobota, písomne v troch vyhotoveniach. Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3)