Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/163/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: IRONAL, spol. s r. o., 974 01 Banská Bystrica, Kynceľová 18, IČO: 36 030 597, zastúpeného: Advokátska kancelária UHAĽ, s. r. o., so sídlom 960 01 Zvolen, Štefana Moyzesa 43, IČO: 47 236 655, proti žalovanej: J.. Q. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A. A., W. cesta XX, zastúpenej: Advokátska kancelária KOVAL & spol., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Komenského 3, IČO: 33 759 537, o zaplatenie ceny diela, o odvolaní žalobcu proti rozsudku okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/61/2012-197 zo dňa 15. 12. 2015, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) rozhodol tak, že žalobu (návrh) žalobcu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobca je povinný v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia nahradiť žalovanej trovy konania - súdny poplatok v sume 211 € a trovy právneho zastúpenia v sume 1 551,19 €, všetko na účet právneho zástupcu žalovanej.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že žalobca pôvodne žiadal súd uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 3 518,40 € s prísl. za dielo (exteriérové a interiérové zábradlie) vykonané na základe ústnej objednávky a cenovej ponuky 93/2010 zo dňa 23. 04. 2010 po dohode žalovanej a zosnulého konateľa žalobcu J.. J. V., vyúčtovanú faktúrou č. 80110433 zo dňa 30. 09. 2011 (splatnou dňa 14. 10. 2011).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že na súdnom pojednávaní dňa 14.05.2013 v reakcii na dôkaz žalovanej, že dňa 09.08.2010 uhradila na súkromný účet nebohého konateľa žalobcu J.. J. V. sumu 1 582 € za materiál na exteriérové zábradlie (označené vo faktúre a dokumentácii ako Z4, Z5, Z6) a subdodávateľovi, firme W. K. - STAKOV, sumu 535 € za jeho montáž, zobral žalobca návrh v časti o zaplatenie sumy 2 117 € späť a súd so súhlasom žalovanej v tejto časti konanie zastavil. Písomným podaním zo dňa 01.10.2015 zobral žalobca návrh späť i v časti zaplatenia 19% DPH z nezaplatenej ceny materiálu a montáže interiérového zábradlia (označeného vo faktúre a dokumentácii ako Z1, Z2, Z3) v sume 155,23 €, a 19% DPH z uhradenej ceny materiálu a montáže exteriérového zábradlia (Z4, Z5, Z6) v sume 402,23 € a súd so súhlasom žalovanej na pojednávaní dňa 24. novembra 2015 konanie v tejto časti, spolu o zaplatenie sumy 557,46 €, zastavil. Predmetom konania tak zostala suma 817 € za interiérové zábradlie (Z1, Z2, Z3) pozostávajúca z ceny materiálu v sume 592 € a sumy 225 € za montáž, s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 80110433.

4. Žalovaná žiada návrh zamietnuť. Nespochybnila dodávku a montáž exteriérového i interiérového zábradlia v jej rodinnom dome, tvrdila však, že realizáciou interiérového zábradlia v rozpore s nákresom a cenovou ponukou jej vznikla škoda, ktorú kompenzovali s nebohým konateľom žalobcu Ing. J. V. dohodou o „nulovom variante“, na základe ktorej si neuplatnila náhradu škody a žalobca nemal žiadať úhradu ceny materiálu a inštalácie interiérového zábradlia.

5. Prvostupňový súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom konateľov žalobcu, žalovanej a svedkov J.. V. H. a V. K., oboznámením sa s písomnými podaniami právnych zástupcov účastníkov, cenovou ponukou 93/2010 zo dňa 23.04.2010 obsahujúcou o.i. nákres zábradlia, faktúrou č. 80110433 zo dňa 30.09.2011, dodacím listom 2011/793 zo dňa 30.09.2011, listom žalovanej „vrátenie faktúry, dod. listu“ adresovaného žalobcovi dňa 02.11.2011, pokusom o zmier adresovaným právnym zástupcom žalobcu žalovenej dňa 29.05.2012 s podacím lístkom a doručenkou, e-mailovou komunikáciou, výpismi z účtu žalovanej voXX. a.s., faktúrou č. 2010013 zo dňa 21. 07. 2010, rozpisom ceny materiálu a montáže zábradlia, kópiou „modrého papierika“ a poznámok konateľa žalobcu J.. J. V., jeho vizitkou, fotodokumentáciou zábradlia.

6. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že účastníci nespochybňujú, že na základe ústnej zmluvy o dielo a cenovej ponuky 93/2010 zo dňa 23.04.2010 zhotovil žalobca pre žalovanú najskôr exteriérové zábradlie (Z4, Z5, Z6) a neskôr aj interiérové zábradlie (Z1, Z2, Z3). Po smrti konateľa žalobcu J.. J. V., ktorý so žalovanou zmluvu o dielo uzavrel a o veci rokoval, vyfakturoval žalobca žalovanej cenu diela v sume 3 518,40 € faktúrou č. 80110433 zo dňa 30.09.2011 splatnou dňa 14.10.2011 (na súdnom pojednávaní dňa 12.03.2013 odpovedali aktuálni konatelia navrhovateľa J.. R. K. a J.. Bc. V. V. na otázku, či je súčasťou vyfakturovanej sumy i cena za montáž rozporne). Prvostupňový súd konštatoval, že niet sporu o tom, že žalovaná dňa 09.08.2010 uhradila na súkromný účet nebohého konateľa žalobcu J.. J. V. na základe jeho pokynu cenu materiálu exteriérového zábradlia (Z4, Z5, Z6) v sume 1 582 € a za montáž tohto zábradlia sumu 535 € dňa 28.07.2010 spoločnosti W. K. - STAKOV na základe faktúry č. 2010013 zo dňa 21.07.2010. Predmetom konania zostáva suma 817 € predstavujúca cenu materiálu a montáže interiérového zábradlia - Z1 (98 € + 50 €), Z2 (305 € + 115 €) a Z3 (189 € + 60 €) s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 80110433 zo dňa 30.09.2011. Žalovaná úhradu tejto sumy netvrdila a prvostupňový súd ostalo sporné, či túto sumu žalobcovi dlhuje alebo uzavrela s jeho nebohým konateľom dohodu o „nulovom variante“, podľa ktorej úhradu tejto sumy žalobca žiadať nemal.

7. Prvostupňový súd uviedol, že žalovaná ako účastníčka konania pred súdom vypovedala, že hoci jej nebohý konateľ žalobcu J.. J. V. nikdy neposlal faktúru za materiál na exteriérové zábradlie (Z4, Z5, Z6), cenu tohto zábradlia uhradila dňa 09.08.2010 na žiadosť J.. J. V. na jeho účet. Pretože bola spokojná s realizáciou exteriérového zábradlia, dohodli sa i na realizácii interiérového zábradlia do kolaudácie domu v októbri 2010. Interiérové zábradlie bolo namontované subdodávateľskou firmou až po jej urgencii 2 dni pred kolaudáciou. Samotné interiérové zábradlie však vykazovalo vady a pri jeho inštalácii bolo poškodené dubové schodisko. Na základe ústnej reklamácie sa bol nebohý konateľ žalobcu J.. J. V. na zábradlie pozrieť a uznal, že nie je dobre realizované a namontované. Uvažovali najprv o demontáži zábradlia, čím by však došlo k ďalšiemu poškodeniu schodiska, napokon sa dohodli na „nulovom variante“ - žalobca nebude žiadať úhradu ceny materiálu a montáže zábradlia a ona náhradu škody. Tento „nulový variant“ mal dať nebohý J.. J. V. „na papier“ čo sa však nestalo.

8. Konateľ žalobcu J.. R. K. ako účastník konania uviedol, že realizáciu interiérového zábradlia v dome žalovanej nevidel. Nebohý J.. J. V., s ktorým sedel v kancelárii, sa vyjadril, že žalovaná prestala byť s realizáciou tohto zábradlia spokojná až po tom, čo jej nejaký projektant povedal, že nie je v poriadku. Nebohý J.. J. V. a žalovaná o veci rokovali, ale nepamätá sa, s akým výsledkom. Hoci bolo interiérové zábradlie realizované už v októbri 2010, dodací list vystavili až po tom, čo zistili nezrovnalosti v zákazkách v referáte nebohého J.. J. V..

9. Svedok J.. V. H. vypovedal, že ako zamestnanec žalobcu uzatvára zákazky, vystavuje dodacie listy, faktúry a pod. Nebohý J.. J. V. prišiel s tým, že majú zákazku od žalovanej. Svedok potvrdil, že prvý dodací list vystavil na pokyn nebohého Ing. V., tento však žalovaná nepodpísala, a preto ho stornovali. Druhý dodací list vystavil až na základe pokynu aktuálneho konateľa dňa 30.09.2011. Na otázku právneho zástupcu žalovanej svedok výslovne potvrdil, že nebohý J.. J. V. mu dal pokyn pôvodný

dodací list zrušiť. Tvrdil, že neskôr na porade dostal od neho pokyn kontaktovať žalovanú a dohodnúť sa s ňou na nejakom kompromisnom riešení, rokovať o cene a pod. Žalovaná však s ním odmietla komunikovať s tým, že nie je konateľom. Informoval o tom nebohého J.. V., ktorý mu povedal, že sa s ňou skontaktuje. To, že si nebohý J.. V. nechal časť ceny zaplatiť na svoj súkromný účet svedok nevedel.

10. Svedok V. K., zamestnanec žalobcu, potvrdil, že pri zameriavaní zábradlia v dome odporkyne bol prítomný aj nebohý J.. J. V..

11. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci aplikoval ust. § 631 Občianskeho zákonníka, § 153 ods. 1 O.s.p. a § 120 ods. 1 O.s.p..

12. Prvostupňový súd v odôvodení svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie tejto veci je založené na zodpovedaní spornej otázky, či sa nebohý konateľ žalobcu J.. J. V. a žalovaná dohodli v prípade úhrady ceny materiálu a montáže interiérového zábradlia na „nulovom variante“, t.j. že ju žalovaná žalobcovi neuhradí ako kompenzáciu za nekvalitné vyhotovenie a montáž zábradlia. Súd prvej inštancie konštatoval, že je nesporné, že o tejto dohode neexistujú okrem tvrdenia žalovanej žiadne priame dôkazy. Rovnako je však nesporné, že celý proces od dohadovania zmluvy o dielo až po finalizáciu bol „v réžii“ žalovanej a nebohého konateľa žalobcu J.. J. V., ktorý si neštandardným spôsobom a mimo účtovníctva firmy žalobcu nechal uhradiť žalovanou na svoj súkromný účet cenu materiálu exteriérového zábradlia bez toho, aby žalovanej vystavil faktúru alebo doklad o prevzatí peňazí a vo firme o tom informoval. Toto neštandardné konanie konateľa žalobcu, jeho e-mailová komunikácia so žalovanou, ale i výpoveď svedka J.. V. H., ktorý má vo firme žalobcu na starosti účtovníctvo, považoval súd za nepriame dôkazy na základe ktorých uveril tvrdeniu žalovanej o dohode na „nulovom variante“. Prvostupňový súd uviedol, že svedok J.. H. potvrdil, že na pokyn nebohého J.. V. pôvodný dodací list stornoval, že mu nebohý J.. V. o nespokojnosti žalovanej s realizáciou interiérového zábradlia povedal, a že nebohý J.. V. mal o veci ďalej so žalovanou rokovať. Okresný súd konštatoval, že o „nulovom variante“ niet písomného dokladu v účtovníctve žalobcu, ale žalobca nedisponoval ani dokladom o úhrade ceny a montáže exteriérového zábradlia, čo jeho tvrdenia činí nedôveryhodnými rovnako ako fakt, že ani po začatí súdneho konania sa aktuálni konatelia žalobcu nevedeli zhodnúť v odpovedi na otázku, či žalovanej vyúčtovali faktúrou č. 80110433 dňa 30.09.2011 len cenu materiálu alebo aj montáž zábradlia. Prvostupňový súd považoval za nesporné, že za života nebohého konateľa J.. J. V. žalobca už voči žalovanej žiadnu požiadavku na zaplatenie ceny interiérového zábradlia nevzniesol a stalo sa tak až po jeho smrti, pričom z pôvodného návrhu žalobcu i neistých a rozporných tvrdení jeho konateľov mal za zrejmé, že o veci informovaní neboli a návrh podali len na základe toho, že našli cenovú ponuku, prípadne ďalšie listiny o realizácii tohto diela. Preto súd uveril tvrdeniu žalovanej podopretého uvedenými nepriamymi dôkazmi, že sa s nebohým konateľom žalobcu J.. J. V. dohodla na „nulovom variante“, a že žalobcovi nič nedlhuje. Za tohto stavu súd prvej inštancie návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal v konaní úspešnej žalovanej právo na náhradu trov konania.

13. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca súdu prvého stupňa vytýka, že v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že „uveril tvrdeniam, ktoré sú podopreté nepriamymi dôkazmi“, avšak takéto odôvodnenie rozhodnutia neobstojí, pretože súd má pri rozhodovaní prihliadať na vykonané dôkazy a rozhodovať na základe nich, pričom v konaní existujú listinné dôkazy a iné skutočnosti, ktoré preukazujú dôvodnosť návrhu žalobcu. Žalobca je tiež názoru, že súd zároveň odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, keď neprihliadol na záverečnú reč doručenú súdu dňa 11. 12. 2015 a nevysporiadal sa v odôvodnení rozsudku, so skutočnosťami v nej uvedenými. Žalobca v odvolaní namietal, že v konaní bolo spoľahlivo preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá ústna zmluva o dielo. Na základe ústnej zmluvy o dielo žalobca dielo vykonal a vystavil odporkyni faktúru 80100433. Skutočnosť, že dielo bolo vykonané a že bola vystavená vyššie uvedená faktúra, nie je sporná. Žalobca uviedol, že predmetom konania je suma vo výške 817 €, ktorá pozostáva z ceny materiálu v sume 592 € a sumy vo výške 225 € za montáž. Súdnym konaním bolo zistené, že žalovaná nespochybňuje ani dodávku ani montáž zábradlia. Dohoda o cene tak ako to tvrdí žalovaná však nie je sporná. Jediná vec, ktorá v celom súdnom konaní sporná je,

existencia resp. neexistencia tzv. „nulového variantu“, na základe ktorého sa mala žalovaná s nebohým konateľom žalobcu Ing. J. F. dohodnúť o tom, že žalovaná nebude uplatňovať nárok na náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť nesprávnou realizáciou interiérového zábradlia a žalobca nebude žiadať úhradu ceny materiálu a inštalácie interiérového zábradlia. Existencia tohto „nulového variantu“ sa nepotvrdila a nebola preukázaná ani prostredníctvom nepriamych dôkazov. Jediný, kto v konaní tvrdí, že takýto „nulový variant“ mal existovať, je žalovaná, ktorá má byť prostredníctvom tohto konania zaviazaná na úhradu dlžnej sumy. Uvedený spôsob procesnej obrany je nanajvýš vynaliezavý a súladný so zákonom, avšak žiaden z dôkazov nepreukázal a z konania nevyplynulo poznanie, z ktorého by mohol súd určiť, že existovala uvedená dohoda. Žalobca uviedol, že o uvedenej dohode nemal absolútne žiadnu vedomosť a neexistujú ani účtovné či iné záznamy, ktoré by jej existenciu potvrdzovali. Podľa vyjadrenia žalovanej uvedenom na pojednávaní, mala byť dohoda o vyrovnaní „premietnutá na papier“, teda uzavretá písomne, k čomu však nedošlo. Aj toto tvrdenie žalovanej znamená, že reálne k uzavretiu žiadnej dohody o urovnaní nedošlo, pretože podľa jej tvrdenia mala byť uzavretá dohoda na papieri. Listinnú dohodu o urovnaní však žalovaná v konaní neprodukovala. Súčasne dôvod, pre ktorý je tvrdenie žalovanej účelové je jej následné konanie po smrti nášho konateľa žalobcu. Žalovaná žalobcu nikdy nevyzvala na uzavretie tejto dohody po smrti konateľa. O tejto dohode sa nezmienila ani v liste pri vrátení faktúry. S týmto tvrdením prišla dokonca až na druhom pojednávaní. Aj preto sa žalobca domnieva, že ide o procesnú obranu žalovanej, ktorá je len špekulatívna a účelová. Tieto okolnosti však opomenul súd prvého stupňa zohľadniť, hoci boli sumarizované v záverečnej reči.

15. Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že súd síce v odôvodnení rozsudku uvádza, že za nepriame dôkazy považuje neštandardné konanie nebohého konateľa žalobcu, emailovú komunikáciu so žalovanou a výpoveď svedka J.. V. H.. Z týchto nepriamych dôkazov však žiadnym spôsobom nevyplýva, že by mala existovať nejaká dohoda o „nulovom variante". Ak by z výpovede svedka J.. V. H., ktorý má na starosti účtovníctvo žalobcu, vyplynulo, že existovala dohoda o urovnaní, nefigurovala by pohľadávka žalobcu voči žalovanej v účtovníctve žalobcu.

16. Žalobca je tiež toho názoru, že je nesprávne, aby súd pri rozhodovaní vo veci samej nezohľadnil všetky predložené listinné dôkazy a výsluchy svedkov a na miesto toho rozhodol na základe nepriamych dôkazov a viery v pravdu tvrdení žalovanej. Takéto odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné a založené na nesprávnom posúdení veci. Nie je možné aby bolo rozhodnutie súdu založené na abstraktnej dohode o „nulovom variante", ktorého existencia sa v konaní žiadnym dôkazom, a to ani nepriamym, nepreukázala. Pokiaľ súd má preukázanú existenciu ústnej zmluvy o dielo, existenciu dohody o cene, skutočnú realizáciu diela a faktúru evidovanú v účtovníctve žalobcu, nie je dôvod pre zamietnutie podanej žaloby. Ide totiž o nesporné a dokázané skutočnosti, ktoré žalovaná dôkazmi nevyvrátila. Súd nemôže založiť svoje rozhodnutie len na tom, že návrh na zaplatenie kúpnej ceny bol voči žalovanej vznesený až po smrti J.. J. V., pretože faktúra bola vystavená koncom roku 2011 a J.. F. skonal začiatkom roku 2012, v dôsledku čoho zrejme nemal veľa času na vymáhanie pohľadávky od žalovanej a zároveň toto krátke časové rozmedzie necelých 4 mesiacov nie je preukázateľným dôkazom o tom, že dlh žalovanej bol odpustený.

17. Žalobca v odvolaní tiež poukázal na to, že ak by aj nebohý J.. J. V. rozhodol, že nebude pohľadávku od žalovanej vymáhať, takéto rozhodnutie konateľa neznamená vzdanie sa práva. Vzdanie sa práva zároveň neznamená odpustenie dlhu. Všetky tieto inštitúty vyžadujú písomnú formu na to, aby ich bolo možné legitímne preukázať a tým aj uznať. Žalobca nemá vedomosť o existencii údajnej dohody o „nulovom variante", preto vzdanie sa práva, či prípadné odpustenie dlhu, nebolo zo strany žalovanej náležité preukázané. Pokiaľ bolo spočiatku sporné vyhotovenie diela žalobcom, túto skutočnosť odporkyňa na pojednávaní doznala. Preto sa súd mal zaoberať len tvrdeniami žalovanej o zániku povinnosti na zaplatenie ceny diela. Tieto tvrdenia však žalovaná dôkazmi nepodložila, preto v tomto smere neuniesla svoje dôkazné bremeno. Je mylný názor súdu prvého stupňa, že ohľadne tvrdení žalovanej ťaží dôkazné bremeno žalobcu. Pokiaľ žalovaná niečo tvrdí, musí toto tvrdenie v konaní aj preukázať dôkazmi, aby uniesla dôkazné bremeno. V prípade, ak tieto dôkazy nepredložila, resp. nenavrhla ich vykonanie, je vystavená procesnej sankcii, ktorou je spravidla neúspech v spore. Neunesenie dôkazného bremena neospravedlňuje ani tá skutočnosť, že je spotrebiteľ, pretože ide o elementárny základ sporového konania. Uvedená úvaha v podstate ešte znamená, že žalobca mal preukazovať tú skutočnosť, že dohoda o urovnaní nebola uzavretá. V tomto prípade však ušlo pozornosti súdu, že neexistencia sa nepreukazuje, pretože dokazovanie negatívnej skutočnosti, nie je možné. Po nikom predsa nemožno žiadať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej právnej

18. skutočnosti, ktorou v tomto prípade bola neexistencia dohody o urovnaní. Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že dňa 11. 12. 215 doručil prostredníctvom právneho zástupcu súdu záverečnú reč zo dňa 08. 12. 2015, v ktorej sa vyjadril ku všetkým skutočnostiam, ktoré v priebehu konania vyšli najavo a sú uvedené v tomto odvolaní. Ako je zrejmé z obsahu rozsudku, žalobcom namietané skutočnosti, vrátane záverečnej reči, však prvostupňový súd vôbec v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, teda žalobca má za to, že na ne neprihliadol. Na základe toho potom súd vychádzal len z tvrdení žalovanej, o čom svedčí jeho záver, že jej „uveril" a keďže sa vecne s argumentáciou žalobcu nevysporiadal, porušil zásadu rovnosti účastníkov konania (rovnosti zbraní) a odňal možnosť žalobcovi konať pred súdom.

19. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, len v rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 a z dôvodov vymedzených odvolaním podľa § 380 ods. 1 a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení v § 470 ods. 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preto na vec na základe podaného odvolania žalobcu, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, aplikoval podľa ods. 1 vo veci už CSP.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

23. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne nedôvodnosti žaloby žalobcu, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 na tieto v celom rozsahu poukazuje.

25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 CSP; § 380 , pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvádzanými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré by sa týkali procesných podmienok (§ 380 ods. 2 .

26. Žalobca svoje odôvodnenie ťažiskovo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca predovšetkým namieta, že nebola potvrdená existencia tzv. „nulového variantu“.

27. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Žalobca žiadnym spôsobom argumentmi uvádzanými v odvolaní, ktoré podľa žalobcu majú byť totožné s argumentmi uvádzanými v záverečnej reči doručenej dňa 11. 12. 2015 súdu prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu, nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

28. Odvolacia námietka žalobcu, že sa existencia „nulového variantu“ nepotvrdila a nebola preukázaná ani prostredníctvom nepriamych dôkazov, nie je dôvodná. Názor odvolacieho súdu v tomto smere je zhodný s názorom prvostupňového súdu, že nepriamymi dôkazmi, hlavne z výsluchu svedka J.. H., ale tiež z výpovední konateľov žalobcu, sa potvrdilo tvrdenie žalovanej o dohode o „nulovom variante“.

29. Konateľ žalobcu J.. R. K. pri výsluchu ako účastník konania (§ 131 ods. 1 O.s.p.) okrem iného uviedol, že nebohý J.. J. V., s ktorým sedel v kancelárii, sa vyjadril, že žalovaná prestala byť s realizáciou zábradlia spokojná. Nebohý J.. J. V. a žalovaná o veci rokovali, ale nepamätá sa však s akým výsledkom.

30. Svedok J.. V. H. vypovedal, že ako zamestnanec žalobcu uzatvára zákazky, vystavuje dodacie listy, faktúry a pod. Nebohý J.. J. V. prišiel s tým, že majú zákazku od žalovanej. Svedok pri výsluchu uviedol, že prvý dodací list vystavil na pokyn nebohého J.. V., tento však žalovaná nepodpísala, a preto ho stornovali. Druhý dodací list vystavil až na základe pokynu aktuálneho konateľa dňa 30.09.2011. Potvrdil, že nebohý J.. J. V. mu dal pokyn pôvodný dodací list zrušiť. Tvrdil, že neskôr na porade dostal od neho pokyn kontaktovať žalovanú a dohodnúť sa s ňou na nejakom kompromisnom riešení, rokovať o cene a pod. Žalovaná však s ním odmietla komunikovať s tým, že nie je konateľom. Informoval o tom nebohého J.. V., ktorý mu povedal, že sa s ňou skontaktuje. To, že si nebohý J.. V. nechal časť ceny zaplatiť na svoj súkromný účet svedok nevedel.

31. V tomto smere je tiež dôležité, že celý proces od dohody zmluvy o dielo až po finalizáciu prebiehal medzi žalovanou a nebohým konateľom žalobcu J.. J. V., ktorý si neštandardným spôsobom a mimo účtovníctva firmy žalobcu nechal uhradiť žalovanou na svoj súkromný účet cenu materiálu exteriérového zábradlia bez toho, aby žalovanej vystavil faktúru alebo doklad o prevzatí peňazí a vo firme o tom informoval. Celý proces od uzavretia zmluvy o dielo až po odovzdanie diela nemožno hodnotiť inak ako neštandardné konanie konateľa žalobcu J.. J. V..

32. Najdôležitejším na takomto neštandardnom konaní zomrelého konateľa žalobcu J.. V. však je to, že za jeho života si nikdy žalobca neuplatnil nárok na zaplatenie ním neskôr požadovanej sumy. Faktúra a dodací list bol žalobcom vystavený 30.09.2011 teda takmer po roku od odovzdania diela, čo tiež možno hodnotiť tak, že zomrelý konateľ žalobcu J.. V. a žalovaná sa dohodli na „nulovom variante“. Je celkom nelogické, aby zo strany žalobcu začal byť uplatňovaný nárok na zaplatenie ceny za dielo až po takmer jednom roku od dokončenia diela, keď bežnou praxou bolo, že žalobca si nechal podpísať dodací list a následne vystavil faktúru. Podľa výpovede konateľa žalobcu Ing. K. zo dňa 14.05.2013 to bolo vždy do jedného mesiaca po dodávke materiálu (diela).

33. Žalobca nemal vedomosť o viacerých konaniach svojho zomrelého konateľa J.. V. vo vzťahu k žalovanej (napr. si nechal vyplatiť sumu 1 582 € na svoj súkromný účet), a teda je bez významu námietka, že o predmetnej dohode žalobca nemá žiadnu vedomosť.

34. Ako nedôvodnú považuje odvolací súd tiež námietku žalobcu, že žalovaná nikdy nevyzvala žalobcu na uzavretie dohody o urovnaní po smrti konateľa žalobcu. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že žalovaná nemala mať akýkoľvek dôvod na pochybnosti o uzavretí dohody medzi ňou a zomrelým konateľom žalobcu J.. V., ak je nepochybné, že nárok na doplatenie sumy za dielo si žalobca voči žalovanej uplatnil až takmer rok po zhotovení diela a nikdy predtým jej nebola vystavená faktúra, a to ani na sumu 1 582 €, ktorú si nechal J.. V. zaplatiť na súkromný účet. Na uvedenom závere odvolacieho súdu nemení nič to, že žalobca namieta, že pohľadávka žalobcu voči žalovanej figuruje v účtovníctve žalobcu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že do účtovníctva bola pohľadávka zavedená až takmer rok po odovzdaní diela, konkrétne 30.09.2011. Ak by J.. V. nebol so žalovanou uzavrel dohodu „nulovom variante“ bola by predmetná pohľadávka v účtovníctve žalobcu zavedená určite skôr [konateľ žalobcu J.. K. vo výpovedi zo dňa 14.05.2013 uviedol, že to bolo vždy do jedného mesiaca po dodávke materiálu (diela)].

35. V neposlednom rade je nedôvodná tiež odvolacia námietka žalobcu, že súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, keď neprihliadol na záverečnú reč doručenú súdu dňa 11. 12. 2015 a nevysporiadal sa v odôvodnení rozsudku, so skutočnosťami v nej uvedenými. Ak žalobca v podanom odvolaní uvádza, že ide o prednesy, ktoré sú totožné s prednesmi uvedenými v odvolaní, je tento prípadný nedostatok v tomto konkrétnom prípade odstránený tým, že v zmysle § 387 ods. 3 sa podstatnými vyjadreniami a tvrdeniami žalobcu vysporiadal odvolací súd.

36. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátene výroku o trovách konania, ktorý bol odôvodnený plným úspechom žalovanej v spore, pričom žalobca nesprávnosť výroku o trovách konania ani nenamietal.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná. Nakoľko však žalovanej žiadne trovy konania v odvolacom konaní nevznikli (vyjadrenie k podanému odvolaniu žalovaná nepodala), odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10. 2016).

38. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .