Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Co-241-2017.pdf
PDF · 106.71 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/241/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: S. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., R. XXXX/XX, práv. zast. JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, AK so sídlom Brezno, Moyzesova č. 12, proti žalovaným: 1/ R.. B. P. L., narodenej XX. XX. XXXX, bytom P., K. XXXX/XXD. a 2/ Y. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., K. XXXX/XXD. obaja práv. zast. JUDr. Stanislavom Rešutíkom, advokátom, AK so sídlom Brezno, Nám. M. R. Štefánika 29/36, v konaní o náhradu škody, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 1C/93/2016 - 74 zo dňa 13. 03. 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 1C/93/2016 - 74 zo dňa 13. 03. 2017 vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 514,80 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovaným 1/, 2/ nárok na ich náhradu v rozsahu 81,98 % (výrok III.). Samostatným výrokom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 53, 75 eur zastavil (výrok I.).
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 568,55 eur a náhrady trov konania titulom náhrady škody za ublíženie na zdraví, ktoré utrpel v dôsledku pohryzenia psom patriacim žalovanému 2/. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06. 01. 2015 v popoludňajších hodinách prechádzal pešo cez lúky v lokalite K. - L., okres P., okolo pozemkov patriacich žalovanému 2/. Keď sa cesta priblížila k prvému objektu vzdialenému asi 100 až 150 metrov, začul žalobca ženský krik, na ktorý zistil, že smerom k nemu beží veľký biely pes. Uvedený pes na neho skutočne a zaútočil a to opakovane. Pohrýzol ho do oboch dolných končatín na pravý bok, do pravej hornej končatiny a poškriabal ho. V čase útoku psa viedla a vykonávala nad ním dozor žalovaná v 1/, pričom držiteľom psa bol žalovaný 2/. V dôsledku útoku bola zo strany žalovaných žalobcovi spôsobená ujma poškodením zdravia tým, že žalovaní porušili povinnosti im vyplývajúce z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z. z., a to nemajetková ujma spočívajúca v poškodení zdravia vo výške 514,80 eur podľa lekárskeho posudku vypracovaného všeobecným lekárom pre dospelých - R.. R. X., ďalej majetková ujma vo výške 51 eur, čo predstavovalo približne 1/2 odhadovanej škody za poškodené oblečenie a liečbu, a náklady spojené s uplatnením náhrady škody voči žalovaným vo výške 2,75 eur. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobca podal žalobu dôvodne. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 06. 01. 2015 v popoludňajších hodinách došlo k napadnutiu žalobcu psom patriacim žalovanému v rade 2/, v dôsledku čoho bolo žalobcovi spôsobené poškodenie
zdravia pohryzením na viacerých miestach, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie a liečbu. Uvedený priebeh incidentu nebol ani jednou zo strán namietaný. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že pes žalovaného 2/ bol voľne pustený pod dozorom žalovanej v rade 1/, keď opak preukázaný ani tvrdený nebol. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z. z., v ktorom je upravená povinnosť, aby psa mimo chovného priestoru viedla len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a zabraňovalA tak vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť. Z uvedeného popisu skutkového deja je potom zrejmé, že ani žalovaná v rade 1/, ktorá vykonávala dohľad nad psom, a ani žalovaný v rade 2/, ktorý bol držiteľom psa podľa veterinárneho osvedčenia, nevykonávali nad psom náležitý dozor a nepočínali si tak, aby zabránili útoku psa na žalobcu. Je tak z občianskoprávneho hľadiska dané protiprávne konanie (opomenutie konania) žalovaných v rade 1/ a 2/ ako jeden z predpokladov vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď obaja žalovaní porušili povinnosť im uloženú podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z. Pokiaľ sa žalovaní bránili tým, že k napadnutiu malo dôjsť na súkromnom pozemku vo vlastníctve žalovaného v rade 2/, uvedené preukázané nebolo a súčasne by na ich zodpovednosť malo len nepatrný vplyv. Žalovaní poukazovali predovšetkým na to, že súkromný pozemok od poľnej cesty oddeľoval ostnatý drôt, na ktorom boli navyše umiestnené nápisy s označením súkromného pozemku, avšak tieto svoje tvrdenia ničím nepreukázali (napr. fotodokumentáciou). Súd tak konštatoval, že dôkazné bremeno ohľadom existencie uvedeného oplotenia bolo na žalovaných, ktorí túto skutočnosť tvrdili. Súd preto dospel k záveru, že k napadnutiu nedošlo na pozemku vo vlastníctve žalovaného v rade 2/, keď toto nebolo preukázané, ale na poľnej ceste vedúcej cez parcelu reg. „E“ č. XXXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, ktorá je vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu tak, ako tvrdil žalobca, čo navyše podporuje i argument žalobcu, že pokiaľ by bol súkromný pozemok ohradený ostnatým drôtom tak žalobca, ani pes, ktorý na neho zaútočil, by tento plot neprekonali a k útoku by tak nedošlo, s čím sa súd stotožnil. Keďže nebolo preukázané, že pozemok bol riadne oplotený, bolo povinnosťou žalovaných riadne zabezpečiť psa, ktorý bol voľne pustený. V dôsledku uvedeného útoku došlo u žalobcu k poškodeniu zdravia, ktoré mal súd preukázané listinnými dôkazmi, teda na strane žalovaných 1/, 2/ vznikla zodpovednosť za škodu vzniknutú žalobcovi podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ohľadom samotnej škody a jej výšky si žalobca voči žalovaným uplatnil len nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď po uhryznutiach mu zostali na tele jazvy v celkovej rozlohe 21 cm2, ktoré všeobecná lekárka žalobcu ohodnotila na 30 bodov (viď. bod č. 432a Prílohy II. zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia), čo predstavuje 514,80 eur (30 b. x 17,16 eur pre rok 2015). Predložený lekársky posudok vyhotovený všeobecnou lekárkou žalobcu súd považoval za dostatočný na preukázanie výšky škody. Hoci žalovaní spochybnili vyčíslenie škody z dôvodu, že toto nepodal znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, v tomto smere nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie, preto si súd osvojil vyčíslenie predložené žalobcom. Tiež v zmysle ustanovenia § 7 a § 8 zákona č. 437/2004 Z. z. sa nevyžaduje, aby lekársky posudok na účely náhrady za bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia bol nutne vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie zapísaným v zozname znalcov vedeným MS SR. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší, priznal nárok na náhradu trov konania, vzhľadom na pomer jeho úspechu a neúspechu v rozsahu 81,98% (90,99% - 9,01%). Za neúspech žalobcu súd považoval i čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré nebolo odôvodnené správaním žalovaných 1/ a 2/.
3. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/, pričom upresnili, že odvolanie podávajú proti výroku II. a výroku III., nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že súd prvej inštancie si osvojil tvrdenie žalobcu, že k útoku psa došlo na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/. Uvedené skutkové tvrdenie žalobcu žalovaní v celom priebehu konania popierali a popierajú ho i v podanom odvolaní. Žalovaní tvrdia, že k uvedenej udalosti došlo na pozemku vo vlastníctve žalovaného 2/ a to na pozemku parc. reg. C-KN č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2 vedená na LV č. XXXXX , kat. úz. P.. Navyše podľa vyjadrenia žalovaných 1/, 2/ je tento pozemok ohradený ostnatým drôtom a sú na ňom viditeľne umiestnené tabuľky s uvedením, že ide o súkromný pozemok. Ohrada z dreva bolo v skutočnosti naukladané drevo a objektom, ktorý uvádza žalobca bola stavba - prístrešok so súpisným číslom XXXX postavený na parcele C-KN č.XXXX/X tak, ako to vyplýva z priloženého výpisu listu vlastníctva. Žalobca teda úmyselne vstúpil na pozemok v súkromnom vlastníctve žalovaného 2/.
Povinnosť uniesť dôkazné bremeno má v tomto prípade žalobca. V odvolaní poukázal právny zástupca žalovaných na ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravená všeobecná prevenčná povinnosť, ktorá sa vzťahuje aj na konanie žalobcu, nielen žalovaných 1/ a 2/ a tiež poukázal na ustanovenie § 420 ods. 1 OZ, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením povinnosti. V prejednávanej veci k protiprávnemu konaniu a to vstupu žalobcu na cudzí pozemok bez súhlasu vlastníka tohto pozemku došlo konaním žalobcu a ak došlo k ataku žalobcu psom na súkromnom pozemku, nebola táto skutočnosť jediným protiprávnym úkonom v príčinnej súvislosti vo vzťahu k žalobcom tvrdenej spôsobenej škode. Preto je v tomto konaní potrebné skúmať aj zavinenie a porušenie právnej povinnosti žalobcom a to či už pomerné, alebo úplné. Žalovaní 1/, 2 v celom rozsahu zároveň namietali vyčíslenie škody priznanej žalobcom súdom, pretože R.. R. X., ktorá lekársky posudok vydala, je všeobecným lekárom žalovaného a nie súdnym znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia. V dôsledku uvedeného navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. K odvolaniu žalovaných 1/, 2/ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril dňa 15. 01. 2017 žalobca. Uviedol, že dôvody odvolania uvádzané žalovanými 1/, 2/ neobstoja ani procesne a to s poukázaním na ustanovenie § 363 a nasl. CSP, pretože z obsahu odvolania nie je možné zistiť konkrétne odvolacie dôvody (tieto nie sú vôbec špecifikované). Žalovaní 1/, 2/ v odvolaní neuviedli z akých konkrétnych dôvodov považujú napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, súd riadne zistil skutkový stav a dôkazy vyhodnotil v súlade s procesnými zásadami. Právne posúdenie veci je v súlade s hmotným právom. Nie je pravdou, že by žalobca vstúpil na cudzí pozemok (vo vlastníctve žalovaných), naopak žalovaní 1/ a 2/ porušili právnu povinnosť tak, ako správne ustálil súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení, že pes vo vlastníctve žalovaných nebol zabezpečený tak, aby neohrozoval okoloidúcich, voľne sa pohyboval po okolí a teda výlučne zavinením žalovaných došlo k poškodeniu zdravia žalobcu psom. Vyčíslenie výšky škody je v správnej výške a žalovaní nepredložili žiadny konkrétny dôkaz opaku. Vzhľadom na uvedené okolnosti a skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaní 1/, 2/ a uviedli, že povinnosť uniesť dôkazné bremeno o tom, kde presne, na ktorom pozemku došlo k útoku psa žalovaného 2/ na žalobcu, má v tomto prípade žalobca. Žalobca však dôkaz o tom nepredložil. Ďalej poukázali na ustanovenie § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka a opätovne uviedli, že v prejednávanej veci k protiprávnemu konaniu a to vstupu na cudzí pozemok bez súhlasu vlastníka tohto pozemku došlo konaním žalobcu a ak došlo k ataku žalobcu psom na súkromnom pozemku nebola táto skutočnosť jediným protiprávnym úkonom v príčinnej súvislosti vo vzťahu k žalobcom tvrdenej spôsobenej škode. Opätovne zdôraznili, že je potrebné skúmať i zavinenie a porušenie právnej povinnosti žalobcom.
6. K vyjadreniu žalovaných 1/, 2/, sa dňa 19. 06. 2017 opätovne vyjadril žalobca, ktorý poukázal na okolnosti ním uvádzané vo vyjadrení zo dňa 15. 05. 2017 a rozsudok súdu prvej inštancie navrhol ako vecne správny potvrdiť.
7. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Odvolací súd uvádza, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaní 1/ a 2/. Žalobca odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal. Žalovaní 1/, 2/ rozsudok súdu prvej inštancie napadli vo výrokoch II., a III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. (o zastavení konania v časti o 53, 75 eur) odvolaním sporových strán napadnutý nebol, preto zostal v tejto časti nedotknutý.
8. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Na základe podaného odvolania žalobcu, tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 2 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvodu žalobcu uvedené v jeho odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel odvolací súd k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania, v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. K dôvodom odvolania odvolací súd uvádza, že predmetom konania sú nároky žalobcu vyplývajúce z ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, ako nároky na náhradu škody spôsobenej konaním (opomenutím konania) žalovaných 1/ a 2/ .
11. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru a ustálil, že predmetný incident zo dňa 06. 01. 2015, keď žalobcu napadol pes vo vlastníctve žalovaného 2/ sa odohral na poľnej ceste, konkr. na parc. reg. E. č. XXXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, teda na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve žalovaného 2/. Uvedené tvrdenie súd prvej inštancie považoval za preukázané výpoveďou žalobcu, pričom opak v konaní preukázaný nebol, a navyše takémuto záveru svedčili i ostatné logické okolnosti v súdenej veci. Žalovaní 1/, 2/ od počiatku konania pred súdom prvej inštancie, tvrdili, že žalobca prekonal oplotenie (ostnatý drôt s tabuľkami označujúcimi súkromný pozemok) a bez súhlasu (či vedomia) žalovaných vstúpil na pozemok vo vlastníctve žalovaného 2/, na ktorom mal byť žalobca napadnutý. Uvedené tvrdenie o napadnutí žalobcu psom na pozemku vo vlastníctve žalovaného 2/ je i odvolacou námietkou žalovaných 1/, 2/.
12. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaní 1/, 2/ popierali tvrdenia uvádzané žalobcom (v žalobe a následne v prednesoch v priebehu konania), vyvíjali tak procesnú obranu, ktorá sa však s poukazom na vykonané dokazovanie ukázala ako neúčinná. Odvolací súd poukazuje na základnú zásadu civilného sporového procesu obsiahnutú v Čl. 8 CSP (procesné povinnosti a procesné bremená), v zmysle ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. V zmysle uvedeného dôkazná povinnosť zaťažuje v kontradiktórnom spore obe sporové strany v rozsahu ich tvrdení. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia a tým pádom i dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno). Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena je sankcionované stratou sporu. Dôkazné bremeno tak nesvedčí len žalobcovi, ale stíha obe sporové strany v rozsahu ich tvrdení. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ tvrdili, že k incidentu došlo na pozemku vo vlastníctve žalovaného 2/, mali v konaní povinnosť takéto svoje tvrdenie podporiť i dôkazmi. Pokiaľ tak neurobili, súd tvrdené okolnosti nemal za preukázané. Len tvrdenou a zo strany žalovaných nepreukázanou okolnosťou bolo tiež oplotenie pozemku vo vlastníctve žalovaného 2/ ostnatým drôtom. Navyše tvrdenia žalovaných 1, 2/ postrádajú i logický základ vo vzťahu k ostatným okolnostiam priebehu incidentu (napadnutia žalobcu psom).
13. Ani odvolací súd nevidel logické zdôvodnenie toho, za akým účelom by žalobca v popoludňajších hodinách v mesiaci január prekonával žalovanými tvrdenú prekážku - len s ťažkosťami prekonateľný ostnatý drôt a takýmto spôsobom sa dostával na pozemok žalovaného 2/. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že bolo vykonaným dokazovaním dostatočne preukázané (nebolo vyvrátené dôkazom opaku), že k útoku psa žalovaného 2/ došlo na poľnej ceste, t.j. na pozemku vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu.
14. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje však i na priebeh skutku, tak ako bol v konaní popísaný žalobcom, pričom tento priebeh nebol žalovaným 1/ a 2/ rozporovaný. Tu je potrebné uviesť, že k útoku psa na žalovaného došlo opakovane, t. j. dvakrát bezprostredne po sebe. Po prvom útoku žalovaná 1/ odvolala a na chvíľu získala pod kontrolu psa vo vlastníctve žalovaného 2/, avšak následne po tom, ako
žalobcu vyzvala, aby ju nasledoval za účelom poskytnutia ošetrenia, v čase, keď mala psa výlučne v dispozícii ona, tento sa žalovanej 1/ opätovne vytrhol, vymkol spod kontroly a zaútočil na osobu žalobcu. Už v takomto (v poradí druhom) útoku - i pokiaľ by sa udial na pozemku vo vlastníctve žalovaného 2/ - možno vzhliadnuť porušenie povinnosti žalovanou 1/, nakoľko táto nebola spôsobilá vykonávať dohľad a kontrolu nad psom v čase, keď sa nachádzala v jeho bezprostrednej blízkosti a v čase, keď mala vedomosť o tom, že na osobu žalobcu už pes pred krátkym časovým okamihom zaútočil.
15. Žalovaní 1/, 2/ v konaní tvrdili, že predmetný pozemok, na ktorom malo k incidentu dôjsť, bol oplotený ostnatým drôtom a opatrený tabuľkami upozorňujúcimi na súkromný pozemok a zakazujúcimi vstup na pozemok. Žalovaní 1/, 2/ v konaní neuniesli dôkazné bremeno svojho tvrdenia ani v tom smere, že pozemok bol skutočne oplotený tak, ako tvrdili ostnatým drôtom, a že bolo tak dostatočne zamedzené vstupu iných tretích osôb na pozemok vo vlastníctve žalovaného 2/, ale zároveň, že bolo zabezpečené a zamedzené úniku chovných zvierat (napr. psa žalovaného) z uvedeného pozemku. Žalovaní tak v konaní nepreukázali jednak tvrdenie o náležitom zabezpečení pozemku v súkromnom vlastníctve žalovaného 2/, tak aby z uvedeného pozemku neunikali chovné zvieratá a zároveň nepreukázali ani tú okolnosť, žeby k incidentu, k útoku psa žalovaného došlo na pozemku vo vlastníctve žalovaného 2/. Procesná obrana zo strany žalovaných tak ostala len v rovine tvrdenia nepodloženého náležitých dôkazom. Z uvedených dôvodov odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že je daná zodpovednosť žalovaných 1/, 2/ za škodu vzniknutú v dôsledku útoku psa na osobu žalovaného, pričom žalovaný 1/, 2/ si dostatočne nesplnili povinnosť vyplývajúcu z § 4 ods. 1, 3 zákona č. 282/2002 Z. z..
16. Žalovaní 1/, 2 v odvolaní namietali i výšku škody vyčíslenú na základe lekárskeho posudku vydaného R.. R. X., resp. relevanciu samotného lekárskeho posudku, nakoľko R.. X. je všeobecným lekárom a nie je znalcom v oblasti zdravotníctva a farmácie a teda nie je oprávnená vydávať lekársky posudok. Odvolací súd uvádza, že v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok.
17. Z uvedeného vyplýva, že požiadavka, aby lekársky posudok bol podaný resp. vypracovaný výlučne znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia nie je zakotvená v právnom predpise a preto tvrdenie o možnosti podať lekársky posudok týkajúci sa zdravotného stavu osoby a rozsahu vzniknutých poranení výlučne znalcom, je požiadavkou nad rámec platnej a účinnej právnej úpravy. Na dôvažok odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 7 ods. 6 citovaného zákona č. 437/2004 Z. z., podľa ktorého ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného, alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.
18. Osobou v zmysle ustanovenia § 7 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. je i fyzická alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá alebo poskytovateľ náhrady. I napriek nesúhlasu s ustálením výšky škody lekárskym posudkom vydaným R.. X., žalovaní 1/, 2/ ( pričom na uvedenom postoji zotrvávali od počiatku konania pred súdom prvej inštancie) , vypracovanie znaleckého posudku v konaní nenavrhli, hoci na to boli v zmysle ust. § 7 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z. oprávnení.
19. Z uvedených dôvodov súd odvolaciu námietku žalovaných 1/, 2/ ani v tomto smere nepovažoval za dôvodnú a opodstatnenú. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej a rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1, 2, vo veci samej potvrdil ako vecne správny.
20. Ako výrok závislý, odvolací súd preskúmal i výrok o trovách konania (označený ako výrok III.) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne i v tejto časti, keď v konaní bol procesne úspešný žalobca z veľkej časti, pričom súd prvej inštancie považoval za procesný neúspech žalobcu i jeho čiastočné spätvzatie žaloby, pričom výlučne v dôsledku uvedeného úkonu bol pomer úspechu žalobcu vo výške 90,99 %. Po odčítaní úspechu žalovaných (v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom) bol čistý pomer úspechu žalobcu v rozsahu 81,98 %. Uvedený záver súdu je správny, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil i vo výroku III.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods.1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako procesne úspešnej strane sporu v odvolacom konaní v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
22. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).