Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cb/48/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivanou Michalíkovou, v právnej veci žalobcu: Jaroslav Rády, s miestom podnikania Pavlova Ves 55, 032 21 Bobrovec, IČO: 41 323 912, právne zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Garom, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 14, proti žalovanej: Drahomíra Rajniaková, s miestom podnikania Hybe 56, 032 31 Hybe, IČO: 36 994 936, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Kukuricášovou, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Tranovského 1, o zaplatenie 2.631,15 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.631,15 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 295,21 eur a úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 118,95 eur od 01.05.2014 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 118,95 eur od 01.06.2014 do zaplatenia, 9,15 % ročne zo sumy 118,95 eur od 01.07.2014 do zaplatenia, 9,15 % ročne zo sumy 118,95 eur od 01.08.2014 do zaplatenia, 9,15 % ročne zo sumy 118,95 eur od 01.09.2014 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 118,95 eur od 01.10.2014 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 118,95 eur od 01.11.2014 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 118,95 eur od 01.12.2014 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 118,95 eur od 01.01.2015 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 118,95 eur od 01.02.2015 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 118,95 eur od 01.03.2015 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 118,95 eur od 01.04.2015 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 118,95 eur od 01.05.2015 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 118,95 eur od 01.06.2015 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 118,95 eur od 01.07.2015 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 118,95 eur od 01.08.2015 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 118,95 eur od 01.09.2015 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 118,95 eur od 01.10.2015 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 118,95 eur od 01.11.2015 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 118,95 eur od 01.12.2015 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 118,95 eur od 01.01.2016 do zaplatenia a 9,05 % ročne zo sumy 118,95 eur od 01.02.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 28.11.2017 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2.396 eur, spolu s poplatkom z omeškania za každý deň omeškania vo výške 0,5 promile zo sumy 2.396 eur od 16.08.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 01.10.2012 Dohodu o užívaní kancelárskych priestorov a techniky, na základe ktorej vznikla žalovanej povinnosť platiť mesačné nájomné za užívanie kancelárskych priestorov vo výške 112,50 eur a za využívanie techniky - internetovej prípojky vo výške 6,45 eur, teda spolu 118,95 eur. Žalobca prenajal kancelárske priestory žalovanej titulom nájomného vzťahu na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.10.2012 s obchodnou spoločnosťou TRANOSCIUS, a. s., sídlo: Tranovského 1, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 00 179 159 ako prenajímateľom. So súhlasom

prenajímateľa teda žalobca prenajal nebytové priestory žalovanej. Žalovanej vznikol dlh na nájomnom za obdobie od 01.10.2012 do 31.01.2016 vo výške 2.396 eur. Dlh žalobca vyfakturoval žalovanej faktúrou č. 20160001 zo dňa 15.07.2016. Žalovaná do podania žaloby dlh neuhradila.

2. Uznesením zo dňa 06.02.2018 č. k. 20Cb/48/2017-14 súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva, označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podaním doručeným súdu dňa 20.02.2018 sa žalovaná vyjadrila k žalobe a uviedla, že si svoje povinnosti vyplývajúce z nájomného vzťahu riadne a včas plnila. Za obdobie od októbra 2012 až do septembra 2014 uhrádzala nájomné v hotovosti k rukám žalobcu. Žalobca platby prijal, doklad o úhrade jej však nikdy nevystavil. Za obdobie od októbra 2014 do januára 2016 uhrádzala žalovaná dohodnuté nájomné bezhotovostne prevodom zo svojho účtu na účet žalobcu. Týmto spôsobom žalovaná uhradila žalobcovi 1.790 eur. Žalovaná ďalej uviedla, že z faktúry predloženej žalobcom nie je zrejmé, z čoho pozostáva fakturovaná suma a za ktoré mesiace vznikol žalovanej dlh na nájomnom. Pri dohodnutých mesačných platbách vo výške 118,95 eur za celé obdobie trvania nájomného vzťahu, t. j. 40 mesiacov, je celková suma, ktorú mala žalovaná zaplatiť vo výške 4.758 eur. Žalobca však požaduje iné plnenie, ktoré nezodpovedá skutočnosti. Žalovaná ďalej spochybnila nárok žalobcu na zaplatenie nájomného za obdobie od októbra 2013 do januára 2016, keď Zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorú uzavrel žalobca s obchodnou spoločnosťou TRANOSCIUS, a. s., bola uzavretá na dobu určitú od 01.10.2012 do 30.09.2013. Žalovaná zároveň vzniesla námietku premlčania pokiaľ ide o splátky zo obdobie od októbra 2012 do novembra 2014, pretože žaloba bola podaná až dňa 28.11.2017.

3. Uznesením zo dňa 27.02.2018 č. k. 20Cb/48/2017-24 súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej. V replike žalobca uviedol, že trvá na tom, že žalovaná si neplnila riadne a včas svoju povinnosť platiť nájomné. V hotovosti prijal platby, a to vo výške 100 eur za mesiac október 2012, 180 eur za mesiac marec 2014, 170 eur za mesiac jún 2014 a 170 eur za mesiac júl 2014. Tieto platby žalobca presúval k neuhradenému nájomnému za predchádzajúce obdobia. Žalobca nesúhlasil, že by všetky platby boli uhrádzané v hotovosti. Keby to tak bolo, žalobca by ich použil na najskôr splatné nájomné, ako v prípade už uvedených platieb aj bez vystavenia dokladu. Za obdobie od októbra 2014 do januára 2016 žalovaná začala uhrádzať nájomné prevodom na účet. Platby žalobca postupne použil na najskôr splatné nezaplatené nájomné. Z uvedených dôvodov je podľa žalobcu námietka premlčania vznesené žalovanou bez významu. Žalobca tým, že použil platby od žalovanej na najskôr splatné nájomné, žalobou vymáha dlžné nájomné za obdobie od mesiaca apríl 2014 do mesiaca január 2016. Žalobca má za to, že žalovaná nepreukázala, že by za predchádzajúce obdobie nájomné riadne a včas platila.

4. Podaním zo dňa 12.03.2018 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal zmeniť žalobu, pričom požadoval od žalovanej zaplatenie istiny vo výške 2.631,11 eur, spolu s úrokom z omeškania z každej jednotlivej splátky nájomného odo dňa jej splatnosti až do zaplatenia. Žalobca spresnil, že platbami obdržanými od žalovanej v období od októbra 2014 do januára 2016 bolo uhradené dlžné nájomné za obdobie od januára 2013 do marca 2014. Z uvedeného dôvodu žalobca ako neuhradené nájomné eviduje nájomné za obdobie od apríla 2014 do januára 2016. Z dôvodu prehľadnosti priložil žalobca k vyjadreniu tabuľku s prehľadom dlžného nájomného a platieb žalovanej. Žalobca upravil aj výšku žalovanej istiny, keďže faktúra č. 20160001 obsahuje zrejmú chybu v písaní a počítaní. Žalobca k spochybneniu nájomného vzťahu s obchodnou spoločnosťou TRANOSCIUS, a. s. uviedol, že Zmluva o nájme nebytových priestorov bola automaticky predlžovaná podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka a bola ukončená až dohodou zmluvných strán ku dňu 31.01.2016. Pokiaľ sa týka námietky premlčania žalobca poukázal na to, že pokiaľ by bolo tvrdenie žalovanej a riadnom a včasnom platení nájomného pravdivé, nie je zrejmé, aké nároky žalobcu (splátky nájomného) majú byť premlčané a hoci sa záväzkový vzťah žalobcu a obchodnej spoločnosti TRANOSCIUS, a. s. spravoval Občianskym zákonníkom, vzťah medzi žalobcom a žalovanou sa spravoval Obchodným zákonníkom (strany si nevymienili režim Občianskeho zákonníka), v zmysle ktorého je premlčacia doba štvorročná.

5. Uznesením zo dňa 09.03.2018 č. k. 20Cb/48/2017-32 súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu. Žalovaná v duplike uviedla, že vždy odovzdávala peňažné prostriedky žalobcovi na konci mesiaca v hotovosti k jeho rukám, pričom žalobca hoci to prisľúbil, doklad o zaplatení jej nikdy nevystavil. Žalovaná namietla hodnovernosť tabuľkového prehľadu vyhotoveného žalobcom, pretože nezodpovedá skutočnosti, je vyhotovený účelovo, ona má prehľad o jednotlivých platbách. Je pravdou, že žalovaná po dohode so žalobcom mu za obdobie od decembra 2012 do septembra 2013 neuhrádzala

nájomné, tento svoj dlh na nájomnom však vyrovnala v plnej výške tak, že v období od októbra 2013 do septembra 2014 mu uhrádzala niekoľkonásobne vyššie nájomné ako bolo mesačne dohodnuté.

6. Na prejednanie a rozhodnutie veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávaní súd pripustil zmenu žaloby v zmysle upraveného žalobného petitu v podaní žalobcu zo dňa 12.03.2018. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s výpoveďou strán sporu a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to faktúrou č. 20160001 zo dňa 15.07.2016, Dohodou o užívaní kancelárskych priestorov a techniky zo dňa 01.10.2012, Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.10.2012, potvrdením zo dňa 28.11.2017, výpisom z bankového účtu žalovanej, tabuľkami s prehľadom platieb a úhrad, Dodatkom k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.01.2016, ako aj ostatnými dôkazmi založenými v spise. Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav:

7. Podľa Dohody o užívaní kancelárskych priestorov a techniky zo dňa 01.10.2012 poskytol žalobca žalovanej do dočasného užívania kancelárske priestory a techniku (internet) za nájomné vo výške celkovo 118,95 eur, z toho za užívanie kancelárskych priestorov nájomné vo výške 112,50 eur a za užívanie techniky (internetu) sumu 6,45 eur. Nájomné bolo splatné vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca v hotovosti alebo poukázaním na účet žalobcu. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a je možné ukončiť jej platnosť dohodou zmluvných strán.

8. Podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 01.10.2012 medzi žalobcom ako nájomcom a obchodnou spoločnosťou TRANOSCIUS, a. s., sídlo: Tranovského 1, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 00 179 159 ako prenajímateľom, prenajímateľ poskytol do dočasného užívania žalobcovi ako nájomcovi nebytový priestor o výmere 36 m2 na prízemí budovy, súpisné č. 99, postavenej na pozemku Parcely reg. C-KN evidované na katastrálnej mape, parcelné č. 89, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie L. M.. Účelom nájmu bolo zriadenie obchodnej kancelárie. Nájomné bolo dojednané na sumu 225 eur mesačne. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú od 01.10.2012 do 30.09.2013. Podľa Potvrdenia zo dňa 28.11.2017 vystaveného obchodnou spoločnosťou TRANOSCIUS, a. s. táto spoločnosť ako prenajímateľ udelila žalobcovi súhlas na prenajatie kancelárskych priestorov žalovanej. Podľa Dodatku k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.01.2016 bola zmluva zmenená tak, že nájom je dohodnutý na dobu určitú od 01.10.2014 do 31.01.2016.

9. Faktúrou č. 20160001 zo dňa 15.07.2016, splatnou dňa 15.08.2016, vyúčtoval žalobca žalovanej dlžné nájomné za obdobie od 01.10.2012 do 31.01.2016 vo výške 2.396 eur. Z výpisu z účtu žalovanej, vyhotoveného cez internetbanking vyplýva, že žalovaná uhradila žalobcovi za nájom kancelárie nájomné za obdobie od mesiaca október 2014 do mesiaca január 2016 v celkovej výške 1.790 eur. Po vykonanom dokazovaní súd spor takto právne posúdil:

10. Podľa § 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon č. 116/1990 Zb.“), tento zákon sa vzťahuje a) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.

11. Podľa § 2 Zákona č. 116/1990 Zb., s priestormi uvedenými v § 1 nakladajú ich vlastníci, prípadne tí, ktorí vykonávajú právo hospodárenia.

12. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 116/1990 Zb., prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 116/1990 Zb., ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie

je s užívaním nebytového priestoru spojené. Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.

14. Podľa § 6 ods. 1, 2 Zákona č. 116/1990 Zb., nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa. Práva a povinnosti vyplývajúce z § 5 sa vzťahujú aj na toho, komu sa nebytový priestor prenechal do podnájmu.

15. Podľa § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.

16. Podľa § 333 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak plnenie preberá priamo veriteľ, je dlžník oprávnený požadovať od neho potvrdenie o predmete a rozsahu plnenia a odoprieť ho, dokiaľ sa mu potvrdenie súčasne nevydá.

17. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

18. Podľa § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

19. Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe N. R. K., platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe N. R. K. platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania určené podľa odseku 2, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 01.10.2012 k uzavretiu platnej podnájomnej zmluvy (nazvanej ako Dohoda o užívaní kancelárskych priestorov a techniky), ktorej predmetom bol podnájom nebytových priestorov, špecifikovaných v Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.10.2012, uzavretej medzi žalobcom ako nájomcom a obchodnou spoločnosťou TRANOSCIUS, a. s., sídlo: Tranovského 1, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 00 179 159 ako prenajímateľom, s ktorého súhlasom prenechal žalobca žalovanej na účel určený v nájomnej zmluve (zriadenie obchodnej kancelárie) nebytové priestory, nachádzajúce sa na prízemí budovy, súpisné č. 99, postavenej na pozemku Parcely reg. C-KN evidované na katastrálnej mape, parcelné č. 89, na ulici Tranovského 1, v Liptovskom Mikuláši, o celkovej výmere 36 m2, a to na dobu neurčitú, počnúc od 01.10.2012. Na základe uzatvorenej podnájomnej zmluvy zo dňa 01.10.2012 bola žalovaná povinná platiť žalobcovi nájomné v dojednanej výške (118,95 eur). Uvedené skutočnosti neboli medzi zmluvnými stranami sporné. Sporným nebolo ani to, že žalovaná užívala nebytové priestory od 01.10.2012 do 31.01.2016, t.j. až pokiaľ zaniklo oprávnenie žalobcu vyplývajúce zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov užívať nebytové priestory. Sporným zostalo, akým spôsobom a v akom rozsahu došlo k úhrade nájomného zo strany žalovanej za užívanie nebytových priestorov a či je nárok žalobcu na základe vykonaného dokazovania dôvodný. Žalovaná tvrdila, že žiadny dlh z jej strany na nájomnom neexistuje, naproti tomu žalobca tvrdil, že žalovaná si povinnosť platiť nájomné neplnila a nájomné a služby spojené s užívaním nebytových priestorov neuhrádzala riadne a včas, v dôsledku čoho vznikol dlh na nájomnom v žalovanej výške. Nosnou otázkou, ktorú súd v rámci konania teda posudzoval, bolo vyhodnotenie dôvodnosti námietky uplatnenej žalovanou v rámci procesnej obrany voči žalobou

uplatnenej pohľadávke, t. j. posúdenie skutočnosti, či preukázateľne vykonanými úhradami zo strany žalovanej zanikla pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní a v akom rozsahu.

21. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, keď je na stranách, aby tvrdili a dokazovali rozhodujúce skutočnosti. Ak chce byť žalovaná strana v spore úspešná, musí v rámci procesnej obrany uviesť skutočnosti spochybňujúce nárok uplatňovaný žalobou. O týchto skutočnostiach je povinná poskytnúť tzv. plný dôkaz. Ide o dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenia a súd je povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha sú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná ako pravdivá. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní budú preukázané jej tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je procesný neúspech v konaní. V predmetnej veci žalovaná tvrdila, že v období od mesiaca október 2012 (od počiatku podnájomného vzťahu) do mesiaca september 2014 vykonávala platby nájomného v hotovosti k rukám žalobcu. Súd konštatuje, že takáto možnosť úhrady nájomného vyplývala aj z Dohody o užívaní kancelárskych priestorov a techniky uzavretej medzi stranami sporu. Žalovaná však o tvrdených skutočnostiach nepredložila súdu žiadne dôkazy a tak zostali tieto skutočnosti len v rovine jednostranných tvrdení. Následne žalovaná vykonávala úhrady nájomného bezhotovostným prevodom na účet žalobcu. Takto žalobcovi uhradila za obdobie od októbra 2014 do januára 2016 sumu 1.790 eur. K obrane žalobcu, že platby, ktoré žalovaná uskutočnila v uvedenom období priradil na úhradu najskôr splatného neuhradeného nájomného súd uvádza nasledovné. Vo všeobecnosti sa splnenie (solúcia) záväzku poníma ako jednostranný adresovaný právny úkon dlžníka, ktorý spôsobuje zánik záväzku uspokojením veriteľa, a preto je považovaný za základný spôsob zániku záväzku. Ak má dlžník viaceré záväzky proti tomu istému veriteľovi, z hľadiska určitosti jednostranného právneho úkonu je dôležité vymedzenie záväzku, ktorý konkrétnym plnením dlžníka zaniká. v zmysle ustanovenia § 330 vychádza zo zásady, že primárny význam pri určení, na ktorý záväzok sa poskytnuté plnenie započíta, má vôľa dlžníka. Dlžník jednostranným vyhlásením rozhoduje o skutočnosti, ktorý z viacerých záväzkov voči veriteľovi plní. Vyhlásenie dlžníka o započítaní plnenia urobené neskôr nemá význam, pretože relevantné je určenie záväzku k okamihu, kedy žalovaný poskytuje plnenie veriteľovi. Spôsob vymedzenia plneného záväzku nie je zákonom formalizovaný, teda dlžník je povinný postupovať tak, aby z právneho úkonu dlžníka bol veriteľovi zrejmý a určitý obsah jeho právneho úkonu. Ak dlžník nevyužije svoje právo určiť záväzok, ktorý plní, započíta sa plnenie na dlh najskôr splatný. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky Ro NS ČR sp. zn. 20Cdo 1527/2009, v ktorom najvyšší súd dospel k záveru, že vôľa vtelená do právneho úkonu, t. j. určenie záväzku, ktorý má byť splnený, je prejavená určite a zrozumiteľne, ak je výkladom objektívne pochopiteľná, t. j. ak typicky účastník v postavení adresáta právneho úkonu môže túto vôľu adekvátne vnímať bez rozumných pochybností o jej obsahu. Pri viacerých záväzkoch je potom plnený ten z nich, o ktorom dlžník pri plnení prejavil vôľu (úmysel) ho splniť nie len výslovne, ale i mlčky (konkludentne) ak je táto vôľa určitá a zrozumiteľná. Najvyšší súd Českej republiky ustálil, že je akceptovateľný aj prejav vôle poskytnutím plnenia vo výške, ktorá zodpovedá práve výške jedného a nie aj iného z viacerých dlhov. Žalovaná pri úhradách nájomného bezhotovostne na účet žalobcu v popise položky uviedla iba všeobecný údaj s menom žalobcu a poznámkou „nájom kancelárie“ bez uvedenia konkrétneho obdobia, za ktoré tú - ktorú úhradu uskutočnila. Takýto úkon preto nespĺňa kritérium určitosti a jasnosti bez dôvodných pochybností, preto súd konštatoval, že žalovaná nevyužila svoje právo určiť záväzok, ktorý plní a tak žalobca dôvodne využil z toho vyplývajúce oprávnenie započítať plnenie žalovanej na dlh najskôr splatný.

22. Pokiaľ žalovaná tvrdila úhradu nájomného v období od októbra 2012 do septembra 2014 vo výške podľa zmluvy (118,95 eur mesačne) do rúk žalobcu, súd nevychádzal z jej tvrdenia o vyplatení súm nájomného žalobcovi v hotovosti, ktorý popieral prijatie úhrad za uvedené obdobie (s výnimkou úhrad nájomného vo výške celkovo 620 eur, ktoré žalobca nepoprel), a to pri aplikácii ustanovenia § 333 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z právnej úpravy ustanovenia § 333 ods. 1 Obchodného zákonníka implicitne vyplýva písomná forma potvrdenia o poskytnutom plnení žalovanou žalobcovi, nakoľko použitím slova „potvrdenie“ zákon predpokladá jeho písomnú formu. Bez predloženia takéhoto potvrdenia potom súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaná, ak aj vykonala predmetné úhrady na nájomnom, súdu takúto úhradu relevantným spôsobom, v zmysle § 333 ods. 1 Obchodného zákonníka, nepreukázala, t. j. nepreukázala v rozsahu 2.234,80 eur /2.854,80 eur (24 mesiacov x 118,95 eur - 620 eur/ plnenie žalobcovi za podnájom nebytových priestorov za mesiace október 2012 až september 2014. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca dôvodne započítal z úhrad, ktoré vykonala žalovaná

od októbra 2014 do januára 2016 na jeho účet vo výške celkovo 1.790 eur, celú túto sumu na úhrady nájomného za rok 2013 do mesiaca marec 2014, teda na žalovanej najskôr splatné záväzky voči žalobcovi titulom nájomného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola námietka premlčania vznesená žalovanou právne neopodstatnená. Žalobca priradil platby žalovanej na najskôr splatné záväzky do mesiaca marec 2014 a od mesiaca apríl 2014 do mesiaca január 2016 si neuhradené platby nájomného uplatnil žalobou. Žaloba bola na súde podaná dňa 28.11.2017, teda v prípade žalobou uplatnených nárok sa nejedná pri použití štvorročnej premlčacej doby o nároky premlčané. Zmluvný vzťah strán sporu sa spravuje Obchodným zákonníkom, keďže v prípade žalobcu aj žalovanej ide o podnikateľské subjekty v zmysle Obchodného zákonníka. V Dohode o užívaní kancelárskych priestorov a techniky si strany nevymienili režim Občianskeho zákonníka, ako na to poukazovala žalovaná. Ustanovenia Zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzavretej medzi žalobcom ako nájomcom a obchodnou spoločnosťou TRANOSCIUS, a. s. ako prenajímateľom, sa nedotýkajú právneho vzťahu založeného inou zmluvou medzi žalobcom a žalovanou. Preto aj dĺžka premlčacej doby sa spravuje Obchodným zákonníkom a je štvorročná. Pokiaľ žalovaná rozporovala oprávnenie žalobcu dať jej do podnájmu nebytové priestory po skončení doby nájmu podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov, t. j. po 30.09.2013, žalobca predloženým dodatkom k uvedenej zmluve zo dňa 30.01.2016 preukázal svoje oprávnenie ponechať v podnájme nebytové priestory žalovanej do 31.01.2016, ku ktorému dňu došlo dohodou zmluvných strán k ukončeniu nájomného vzťahu medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou TRANOSCIUS, a. s.

23. Súd ďalej poznamenáva, že v danom prípade ide o obchodný záväzkový vzťah a každý má v zmluvnom vzťahu vystupovať s primeranou opatrnosťou, t. j. pokiaľ žalobca nevystavil žalovanej doklad o úhrade, ako to žalovaná tvrdila, nič jej nebránilo neuskutočňovať úhrady k rukám žalobcu v hotovosti, ale na jeho účet bezhotovostne tak, ako to napokon vykonala následne za obdobie mesiacov október 2014 až január 2016. Takýmto spôsobom by sa predišlo vzniku rozporov a na strane žalovanej by nevznikla dôkazná núdza, ako to konštatovala aj samotná žalovaná, že je jej chybou, že nemá doložené všetko, čo by mala mať, pretože doklad o úhradách v hotovosti nemá, keď sa spoliehala na priateľské vzťahy so žalobcom. Pokiaľ sa týka námietky žalovanej ohľadom nesprávnosti fakturácie dlžného nájomného, súd uvádza, že povinnosť žalovanej platiť nájomné vyplýva priamo z Dohody o užívaní kancelárskych priestorov a techniky a splnenie tejto povinnosti nebolo vôbec viazané na vystavenie faktúry zo strany žalobcu. Rovnako tak pokiaľ žalovaná namietala žalobcom vyhotovené prehľady platieb s poukazom na to, že boli vykonané účelovo po podaní žaloby, účelom vyhotovenia týchto tabuliek bolo iba sprehľadniť platby uskutočnené žalovanou, ktoré žalobca od nej prijal v hotovosti a platieb prijatých bezhotovostne na účet žalobcu a sprehľadniť ich priradenie na najskôr splatné záväzky žalovanej. Vo väzbe na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, preto jej vyhovel. Súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi z titulu zmluvného plnenia (nájomného) spolu istinu vo výške 2.631,15 eur (nájomné od mesiaca apríl 2014 do mesiaca január 2016). Tým, že žalovaná riadne a včas nesplnila svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti vyplývajúcej z tej - ktorej mesačnej splátky, dostala sa dňom nasledujúcim po dni splatnosti (posledný deň mesiaca) do omeškania s úhradou peňažného dlhu. Vzhľadom na neexistenciu osobitnej dohody o sadzbe úrokov z omeškania, súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výmere tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

24. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu vo veci. Keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobca tak bol úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o tejto náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.