Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_5Co-364-2017.pdf
PDF · 98.96 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/364/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu B. Č., G.. XX.XX.XXXX, Q. XX, zast. Advokátskou kanceláriou Taragel a Počubayová, s.r.o., Spišská Nová Ves, Starosaská 11, proti žalovanému M. Š. G.. XX.X.XXXX, U. XX, zast. Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom, Prešov, Grešova 7, za účasti intervenienta na strane žalovaného KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefaničova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 5 044,92 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 2C/369/2012-267 z 15.6.2017 Okresného súdu Spišská Nová Ves
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho IV. výroku. Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. zastavuje konanie o sumu 3 531,44 eur, II. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi kapitalizovaný úrok zo sumy 3 531,44 eur za obdobie od 11.7.2012 do 20.5.2013 vo výške 264,98 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, IV. žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu, Advokátska kancelária Taragel a Počubajová, s.r.o., Spišská Nová Ves 50,50 % náhrady účelne vynaložených trov konania do troch dní od ich vyčíslenia súdom. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. k trovám konania uviedol, že o nich rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 50,50 %, že predmetom konania bolo zaplatenie istiny vo výške 5 044,92 eur. Žalobca bol v konaní úspešný vo výške 75,25 % (3 796,42 eur), žalovaný v pomere 24,75 % (1 248,50 eur), a teda rozdiel, na náhradu ktorého má žalobca vo vyčíslení trov právneho zastúpenia nárok, činí 50,50 % (75,25 % - 24,75 %) a súčasne žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na súdnom poplatku 50,50 % zo zaplateného súdneho poplatku, citujúc znenie § 262 ods.1,2 CSP. 3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný proti v poradí IV. výroku rozsudku súdu z 15.6.2017, ktoré odôvodnil nasledovne: I. Dôvody odvolania - prípustnosť odvolania „žalobca“ odvodil z § 355 ods.1 CSP a odôvodnil ho odvolacím dôvodom podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP. Súd po právnej stránke rozsudok v napadnutom výroku o jeho povinnosti na náhradu účelne vynaložených trov konania žalobcovi odôvodnil § 255 „ods.“ CSP a vychádzal pri tom z pomerného úspechu žalobcu v spore. Intervenient nie je solidárne zodpovedný s nim v zmysle hmotného práva, avšak podľa § 11 ods.7 zák. č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Uvedeným ustanovením došlo k prevzatiu smernice Európskej únie č. 2000/26/EÚ. Z citovaného § 11 ods.7 zák. č. 381/2001 Z.z. vyplýva pre intervenienta povinnosť plniť v zmysle rozsudku súdu. V kontexte s uvedeným súd nesprávne zaviazal na náhradu trov konania len žalovaného podľa zásady úspechu v spore v zmysle § 255 CSP. Ak môže intervenient uplatňovať nárok na náhradu trov konania v prípade úspechu v spore (napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove
2Cob/46/2016 z 31.8.216), niet rozumného dôvodu, pre ktorý by nemal byť v prípade neúspechu zaviazaný k ich náhrade, zvlášť za okolností, že v konaní aktívne vystupoval a aj v dôsledku jeho procesných úkonov súdny spor prebiehal a žalobca bol nútený vynaložiť výdavky na právne služby v súvislosti s uplatňovaním svojho práva. Intervenient taktiež plnil počas konania dobrovoľne väčšiu časť uplatneného nároku. Podľa § 84 CSP v spojení s § 77 CSP tvoria žalovaný s intervenientom nerozlučné spoločenstvo, avšak bez hmotnoprávnej solidarity v zmysle citovaného § 11 ods.7 zák. č. 381/2001 Z.z.. Preto by malo podľa neho spravodlivejším, ak by aj intervenient ako aktívne vystupujúci subjekt v sporovom konaní na jeho strane participoval aj vo výroku rozsudku v časti náhrady trov konania v prípade neúspechu v spore. Preto navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil. Z uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu postupom podľa § 388 CSP napadnutý výrok rozsudok zmeniť takto: Žalovaný a intervenient sú povinní nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária Taragel a Počubajová, s.r.o., Spišská Nová Ves 50,50 % náhrady účelne vynaložených trov konania do troch dní od ich vyčíslenia súdom. 4.K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý v zásade súhlasí s tvrdeniami žalovaného uvádzané v jeho podaní. Podľa jeho názoru ide medzi žalovaným a intervenientom o nerozlučné spoločenstvo podľa § 84 CSP, nakoľko rozsudok vydaný v tomto súdnom spore je rozsudkom s rozšírenou záväznosťou v zmysle § 228 CSP, a to v súlade s § 11 ods.7 zák. č. 381/2001 Z.z., keď na základe uvedeného ustanovenia sa povinnosť hradiť podľa súdneho rozhodnutia vzťahuje zo zákona na poisťovateľa. Z ustálenej judikatúry súdov SR síce plynie, že poisťovňa vystupujúca v konaní ako vedľajší účastník (pozn. intervenient) nemôže byť zaviazaná na žiadne plnenie, aj keď je v dôsledku zákonného poistenia povinná nahradiť škodu poškodenému (Rozhodnutie uverejnené v Sborníku stanovisek, zpráv o rozhodovaní soudú a soudních rozhodnutí ČSSR, ČSR a SSR 1970-1983, 5 v. IV, vydal NS ČSSR v r. 1986, s. 621) avšak myslí sa tým plnenie hmotnoprávne. Náhrada trov konania je plnenie procesnoprávnej povahy, a preto sa naň citovaná judikatúra nevzťahuje. Naopak si dovolil upozorniť napr. na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5 Co 628/2014 z 8.10.2014, v ktorom odvolací súd potvrdil ustálenú judikatúru, ktorá zaväzovala k náhrade trov aj vedľajšieho účastníka, a to solidárne s účastníkom, ktorého podporoval. Odvolací súd v predmetnom rozhodnutí stanovil, že „...vedľajší účastník má rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom mu nemožno ukladať žiadne hmotnoprávne povinnosti, ani priznať práva vyplývajúce z hmotného práva. Právo na náhradu trov konania a povinnosť hradiť trovy konania sú však procesnými právami a povinnosťami, pričom tak, ako má vedľajší účastník v prípade úspechu právo na náhradu trov konania, treba ho v prípade procesného neúspechu účastníka, na strane ktorého vystupuje, zaviazať povinnosťou nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne s týmto účastníkom konania." K uvedenému považoval za potrebné dodať, že i napriek tomu, že citované rozhodnutie bolo vydané za účinnosti predchádzajúcich procesných predpisov, uplatní sa obdobne i na konanie podľa CSP, keď intervenient (naviac v nerozlučnom spoločenstve so stranou sporu) má obdobné postavenie ako vedľajší účastník podľa OSP. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa stotožnil s názorom žalovaného a navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil v poradí IV. výrok napadnutého rozsudku tak, že bude znieť: IV. Žalovaný a intervenient sú spoločne a nerozdielne povinní nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária Taragel a Počubayová, s.r.o., účelne vynaložené trovy konania v rozsahu 50,50 %, a to do troch dní od ich vyčíslenia súdom. Zároveň si uplatnil voči žalovanému trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby. 5.K odvolaniu žalovaného sa vyjadril intervenient, ktorý predložil nasledovné vyjadrenie I. nesúhlasí a napadnutý výrok rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 2C/369/2012 zo 15.6.2017 považuje za vecne správny, zákonný. Uviedol v prvom rade, že žalovaný nesprávne interpretuje samotný právny vzťah medzi žalovaným a intervenientom v predmetnom konaní pred súdom prvej inštancie. Intervenient je subjektom sui generis sporového konania. V spore vystupuje buď na strane žalovaného, alebo na strane žalobcu. Účelom vstupu intervenienta do sporu je, aby vlastnými procesnými úkonmi podporoval stranu sporu, na ktorej vystupuje. Intervenient má právny záujem na výsledku sporu, ktorý vyplýva z hmotného práva. V procesnej rovine ide o záujem, aby spor vyhrala strana, ktorú intervenient v spore podporuje. V sporoch, kedy intervenient vystupuje na strane niektorej zo sporových strán je potrebné rozlišovať, či bude rozsudok záväzný subjektívne t.j. medzi žalobcom a žalovaným, alebo či bude záväzný aj pre intervenienta z dôvodu rozšírenej záväznosti rozsudku. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný subjektívne, teda pre žalobcu a žalovaného a pre ich právnych nástupcov, ibaže zákon výslovne ustanovuje jeho záväznosť aj pre ďalšie subjekty (§ 228 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP"). Ak je rozsudok záväzný subjektívne iba medzi stranami sporu, a contrario platí, že voči intervenientovi záväzný nieje. Na základe subjektívne záväzného rozsudku nieje intervenient aktívne či pasívne legitimovaný v exekúcii, v ktorej sa rozsudok môže vykonať. Na
druhej strane intervenient má iba obmedzenú možnosť namietať, že právoplatný rozsudok nezodpovedá skutočnému právnemu stavu. Právny záujem na výsledku sporu, kde vynesený rozsudok bude záväzný iba subjektívne, je daný vtedy, ak riešenie sporu medzi žalobcom a žalovaným bude determinovať obsah právneho vzťahu medzi intervenientom a stranou, ktorú podporuje. Iná situácia je, ak rozsudok, ktorý má byť vynesený v intervenovanom spore, bude pre intervenienta záväzný z dôvodu, že záväznosť rozsudku je rozšírená (napr.: rozsudok o určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným je záväzný pre každého, rozsudok o určení popretej pohľadávky (prihlásenej do konkurzu) je záväzný voči všetkým účastníkom konkurzu, ďalším príkladom rozsudku s rozšírenou záväznosťou je rozsudok v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach). Všeobecne platí, že rozsudok je záväzný iba subjektívne, teda medzi žalobcom a žalovaným, pre intervenienta je teda rozsudok záväzný, iba ak Civilný sporový poriadok alebo osobitný predpis ustanovuje výnimku z pravidla o subjektívnej záväznosti rozsudku. Na základe vyššie uvedeného rozlíšenia záväznosti rozsudku sa rozlišuje aj procesné postavenie intervenienta v spore, ktoré môže byť dvojaké. V prvom prípade, ak bude rozsudok v intervenovanom spore záväzný iba subjektívne medzi stranami sporu, vtedy intervenient a strana sporu, ktorú v spore podporuje, netvoria nerozlučné spoločenstvo a na ich vzťah sa vzťahuje § 85 CSP, ktoré uvádza „Ak intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, netvoria nerozlučné spoločenstvo podľa § 77, vyžadujú prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany podľa § 149 až 154 uplatnené intervenientom súhlas tejto strany; inak na ne súd neprihliada." Druhým prípadom je, že rozsudok v intervenovanom spore bude pre intervenienta záväzný (rozšírená záväznosť rozsudku), v takomto prípade intervenient a strana, ktorú intervenient v spore podporuje, tvoria nerozlučné spoločenstvo, tzn. na vzťah medzi stranou sporu a intervenientom sa bude vzťahovať § 84 CSP. II. V prejedávanej veci vedenej pred okresným súdom, spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, ktorá do tohto konania vstúpila ešte ako vedľajší účastník a po zmene procesnej právnej úpravy naďalej vystupovala ako intervenient na strane žalovaného podľa § 81 a nasl. CSP, mala postavenie intervenienta, ktorý so stranou sporu netvorí nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 85 CSP. Je preto nesprávne tvrdenie žalovaného o tom, že intervenient s ním tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 84 CSP v spojení s § 77 CSP, uvedený právny záver nie je možné vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku, ako ani iného právneho predpisu. S tvrdením žalovaného o tom, že medzi žalovaným a nim nie je daná hmotnoprávna solidarita intervenient súhlasí, avšak nie na podklade argumentácie, ktorú k tomuto uvádza žalovaný. Hmotnoprávna solidarita medzi žalovaným a intervenientom na strane žalovaného nieje daná z dôvodu, že v prípade týchto subjektov sú odlišné právne tituly, na základe ktorého tieto subjekty plnia v prípade preukázania nárokov poškodeného t.j. žalobcu. Zatiaľ čo žalovaný zodpovedal za škodu v zmysle § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, intervenient na strane žalovaného nie je subjektom zodpovedným za škodu vzniknutú žalobcovi a poistné plnenie, ktoré vyplatil žalobcovi v konaní pred súdom prvej inštancie bolo z jeho strany vyplatené v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný v podanom odvolaní navrhuje, aby odvolací súd napadnutý IV. výrok rozsudku súdu prvej inštancie z 15.6.2017, zmenil tak, že: „Žalovaný a intervenient sú povinní nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária Taragel a Pačubajová s.r.o., Spišská Nová Ves 50,50 % náhrady účelne vynaložených trov konania do troch dní od ich vyčíslenia súdom". Intervenient na strane žalovaného má za to, že vyššie uvedený odvolací návrh nemá oporu v zákone a je právne nesprávny. Intervenient síce v predmetnom konaní vystupoval na strane žalovaného, avšak procesné postavenie intervenienta a procesné postavenie žalovaného nie je rovnaké. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody voči žalovanému a preto aj súd môže zaviazať na plnenie výlučne iba žalovaného, nikdy nie intervenienta vystupujúceho na strane žalovaného, nakoľko sporovou stranou je výlučne žalovaný. Jeho úlohou je posilnenie postavenia účastníka, na ktorého strane intervenient do konania vstupuje. Je potrebné zdôrazniť, že intervenient vystupuje na strane niektorého z účastníkov konania resp. sporových strán, ale on sám nie je sporovou stranou a preto ani prípadným rozhodnutím súdu ho nie je možné zaviazať na plnenie spolu so sporovou stranou, nakoľko v opačnom prípade by to odporovalo samotnej podstate inštitútu intervencie. Ak by prijal argumentáciu žalovaného, tak by subjekt, vstupujúci do konania ako intervenient na strane žalovaného sa de facto dostal do rovnakej procesnej pozície, ako keby bol žalovaný. 6.Rozsudok, okrem výroku o trovách konania, nebol odvolaním napadnutý a ostatné výroky nadobudli právoplatnosť (§367ods.1,3 CSP), preto neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané. 7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 8.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 9.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. Uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 10.Na zdôraznenie správnosti odvolací súd udáva: 11.Podľa § 81 intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania. 12.Podľa § 84 CSP ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. 13.Podľa § 85 CSP ak intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, netvoria nerozlučné spoločenstvo podľa § 77, vyžadujú prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany podľa § 149 až 154 uplatnené intervenientom súhlas tejto strany; inak na ne súd neprihliada. 14.Podľa § 77 ods.1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. 15.Podľa § 77 ods.2 CSP na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane. 16.Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 17.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 18.Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný. 19.Procesnou podmienkou účasti intervenienta v civilnom sporovom konaní je kvalifikovaný právny záujem na úspechu účastníka, na strane ktorého vystupuje (§ 81 CSP). Takýto záujem má ten, právne postavenie ktorého bude rozhodnutím súdu priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené. Vždy však treba, aby sa jeho záujem na úspechu jedného zo strán sporu opieral o jeho určité konkrétne právo, či právny vzťah k niektorému účastníkovi. CSP upravuje dva typy intervenientov (§ 84, § 85). Pre prvý typ právoplatné rozhodnutie súdu priamo zaväzuje, lebo rozsudok upravuje právny vzťah aj k intervenientovi (§ 84) a ak by nebol označený v nútenom spoločenstve išlo by o neodstrániteľný nedostatok, ktorý nemožno zhojiť a žaloba by musela byť z tohto dôvodu zamietnutá (napr. žaloba o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva). Druhý typ interventa spočíva v tom, že rozhodnutie vo veci samej sa odrazí v jeho právnej sfére, ale nie priamo (§ 85). 20.V prejednávanej veci je medzi žalovaným a intervenientom záväzkový právny vzťah vzniknutý zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na predmet sporu, ktorým je náhrada škody z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 427 ods. l O. z.), ide o prípad, kedy u intervenienta sa rozhodnutie vo veci samej odrazí v jeho právnej sfére, ale nie priamo (§ 85), preto poisťovňu ako intervenienta nemožno zaviazať na žiadne plnenia, aj keď v dôsledku zákonného poistenia je povinná nahradiť škodu za žalovaného. 21.Intervenient nie je stranou sporu, teda nemôže byť ani priamo zaviazaný ako strana sporu na náhradu trov konania podľa § 255 ods.1 CSP.
22.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 23.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 24.Strany sporu neboli úspešní v odvolacom konaní, preto im nebola priznaná náhrada jeho trov. 25.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.