Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-28-2018.pdf
PDF · 103.85 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/28/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: LEYARD EUROPE s.r.o., so sídlom Jána Pavla II. 1, 080 01 Prešov, IČO: 47 247 754, zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice - Staré mesto, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: SONETSTAV, s.r.o., so sídlom Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO: 44 730 101, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 22Cb/17/2018-32 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným dňa 30.01.2018 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na zabezpečenie jeho pohľadávky na náhradu trov konania voči žalovanému vzniknutých v súdnom konaní na Okresnom súde Prešov sp. zn. XXCb/XXX/XXXX, ktorým zriadi záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného vedenej v katastri nehnuteľností u Okresného úradu Michalovce katastrálny odbor na LV č. XXXX, Okres: Michalovce, Obec: Michalovce, katastrálne územie: Stráňany, parcela registra „C“ KN, parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere: 2256m2 a to všetko v podiele 1/1 k celku. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný podal žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že pozemky a stavby, nachádzajúce sa na liste vlastníctva č. 1596 evidované Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, sú v jeho vlastníctve. Odporca má voči spoločnosti BRAPA BC s.r.o. pohľadávku vo výške 173 882,79 EUR, z titulu uzatvorenej zmluvy o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela: LEYARD EUROPE - VÝROBNÝ ZÁVOD Priemyselný park Záborské - 4/7 Prešov. Podľa neho riadne a v dohodnutom termíne zhotovil dielo, avšak spoločnosť BRAPA BC s.r.o. mu neuhradila vystavené faktúry. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol navrhovateľ od spoločnosti BRAPA BC s.r.o. v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a teda aktuálnym výlučným vlastníkom nehnuteľností je navrhovateľ. Podľa odporcu spoločnosť BRAPA BC. s.r.o. účelovo previedla predmetné nehnuteľnosti zo svojho vlastníctva, aby sa tak zbavila majetku a tým znemožnila uspokojenie jeho pohľadávky. Obsahom určovacej žaloby je určenie, či v danom prípade existuje resp. neexistuje právo alebo právny vzťah. Existencia práva však musí byť stranou jednak tvrdená a zároveň preukázaná. Odporca netvrdí, že je alebo, že by niekedy v minulosti bol vlastníkom predmetných nehnuteľností. Odporca si je plne vedomý toho, že vlastnícke právo k dielu a aj k predmetným nehnuteľnostiam mu nikdy nepatrilo. Žaloba bola podľa navrhovateľa podaná zo strachu z nezaplatenia faktúr spoločnosťou BRAPA BC s.r.o. Zmluva o dielo uzatvorená medzi odporcom a spoločnosťou BRAPA BC s.r.o. zakladá práva a povinnosti len medzi zmluvnými stranami, pričom navrhovateľ v predmetnej zmluve nevystupuje. Skutočnosť, že spoločnosť BRAPA BC s.r.o. si nesplnila svoje povinnosti zo zmluvy, nemôže navrhovateľ ovplyvniť. Na základe uvedeného je vysoký predpoklad, že odporca bude v súdnom konaní o určenia vlastníckeho práva neúspešný a súd jeho žalobu zamietne ako nedôvodnú, keďže táto je zjavne šikanózna. Dôsledkom
zamietnutia žaloby bude povinnosť odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Je zrejmé, že trovy konania budú vysoké vzhľadom na výšku tarifnej hodnoty za jeden úkon právnej služby, ktorá sa v danom prípade určí z ceny nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania. Suma z ktorej sa bude vypočítavať tarifná hodnota bude vo výške viac ako 500 000 EUR, preto existuje obava, že sa v prípade úspechu navrhovateľa v konaní, stane pohľadávka na náhradu trov konania nevymožiteľná, nakoľko odporca nebude mať prostriedky na úhrady trov. Podľa navrhovateľom zistených údajov odporca za rok 2016 vykazoval zisk len vo výške 5435,00 EUR, z čoho vyplýva, že v prípade prehry v súdnom konaní nebude mať dostatok finančných prostriedkov na úhradu pohľadávky. Obdobný zisk vykazuje každoročne. Navyše sa odporca nachádza v reštrukturalizačnom konaní z čoho vyplýva, že má záväzky voči viacerým neuspokojeným veriteľom. Podľa uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 22.10.2014, pod sp. zn. XXR/X/XXXX bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka - žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že odporca má problém s platobnou disciplínou uhrádzať svoje záväzky a preto tu existuje obava, že by sa v budúcnosti mohol začať zbavovať svojho majetku z dôvodu, aby sa tak vyhol prípadným hroziacim exekúciám.
2. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľ k návrhu pripojil výňatok z internetovej stránky „www.nehnutelnosti.sk“, týkajúci sa developerských pozemkov - Záborské, fotografiu nehnuteľnosti, čiastočný list vlastníctva č. 7392, Okresného úradu Michalovce, ako aj výňatok z internetovej stránky „www.finstat.sk“, o zisku, tržbách, hospodárskych výsledkoch a účtovných závierkach odporcu.
3. Zo spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. XXCb/XXX/XXXX vyplýva, že odporca sa ako žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, zapísaných na liste vlastníctva č. 1596, Okres: Prešov, Obec: Záborské, katastrálne územie Záborské ako parcely registra C evidované na katastrálnej mape pod č. 1427/3 s veľkosťou 8326 m2, druh pozemku: ostatné plochy, pod č. 1427/4 s veľkosťou 4271 m2, druh pozemku: ostatné plochy, pod č. 1427/37 s veľkosťou 14 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a pod č. 1427/38 s veľkosťou 1660 m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, ako aj stavby postavanej na parcele č. 1427/37, popis stavby: rozostavaná trafostanica a stavby postavenej na parcele č. 1427/38, popis stavby: rozostavaný výrobný závod. Žalobu odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ so spoločnosťou BRAPA BC s.r.o. uzatvoril zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola jeho povinnosť zhotoviť stavebné dielo LEYARD EUROPE - Výrobný závod, Priemyselný park Záborské - Prešov. Vlastnícke právo k dielu alebo k jeho zhotovenej časti má podľa zmluvy obchodná spoločnosť BRAPA BC s.r.o. a to od momentu vzniku diela alebo jeho zhotovenej časti. Zmluvné strany sa dohodli na cene za dielo vo výške 614 755,60 EUR bez DPH. Žalobca má voči spoločnosti BRAPA BC s.r.o. pohľadávku z vystavených faktúr vo výške 173 882,79 EUR. Ku dňu podaniu žaloby má však vlastnícke právo k dielu žalovaný, ktorý je navrhovateľom predmetného zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca hodnotil konanie obchodnej spoločnosti BRAPA BC s.r.o. za podozrivé, keď sa zbavila vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bez toho, aby vyplatila všetky práce, ktoré boli uskutočnené zo strany žalobcu. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pretože napriek platne uzatvorenej zmluve o dielo sa ním nestala obchodná spoločnosť BRAPA BC s.r.o., čím došlo k zníženiu možnosti uspokojiť finančnú pohľadávku žalobcu voči obchodnej spoločnosti BRAPA BC s.r.o. Toto konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené.
4. Súd prvej inštancie dospel po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinami k nemu pripojenými k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho nariadenia nie je dôvodný, lebo žalobca relevantným spôsobom nepreukázal existenciu ani trvanie ním tvrdeného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keďže pohľadávka žalobcu na náhradu trov konania o určenie vlastníckeho práva vedeného pod sp. zn. XXCb/XXX/XXXX v čase rozhodovania o zabezpečovacom opatrení nejestvuje a zároveň v tomto štádiu konania o určenie vlastníckeho práva súd z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania nemôže prejudikovať jeho výsledok a s ním súvisiace rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov predmetného konania. Žalobca neosvedčil obavu z ohrozenia prípadnej exekúcii, keďže nepreukázal, že by žalovaný bol toho času platobne neschopný, alebo sa akýmkoľvek spôsobom nezákonne zbavoval svojho majetku. Vychádzajúc z povahy konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd obsiahlejšie konanie nevykonáva, no vychádza predovšetkým z dôkazov predložených navrhovateľom, preto tieto musia jednoznačne odôvodňovať jeho nariadenie. Súd nemôže nariadiť zabezpečovacie opatrenie výlučne na základe subjektívnej obavy žalobcu z ohrozenia exekúcie. K obave žalobcu z platobnej disciplíny žalovaného uviedol, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 22.10.2014 bola zároveň ukončená reštrukturalizácia žalovaného a dňa 01.12.2016 bol v Obchodnom vestníku publikovaný oznam správcu o ukončení dozornej správy dlžníka
- žalovaného, ktorý splnil reštrukturalizačný plán v celom rozsahu, čím zanikli účinky dozornej správy a funkcia dozorného správcu. Vzhľadom na uvedené návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
5. Uznesením zo dňa 14.03.2018 č. k . XXCb/XX/XXXX-XX vydal súd prvej inštancie opravné uznesenie, ktorým opravil uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. XXCb/XX/XXXX-XX zo dňa 26.02.2018 v časti označenia dňa vydania uznesenia tak, že tento má správne znieť: „...dňa 26.februára 2018“. Vydanie opravného uznesenia odôvodnil tým, že pri vyhotovovaní písomného znenia uznesenia súdu prvej inštancie č. k. XXCb/XX/XXXX-XX zo dňa 26.02.2018, ktorým rozhodol o návrhu o nariadenie zabezpečovacieho nariadenia došlo k chybe v písaní v časti označenia dňa vydania uznesenia kde namiesto správneho dňa vydania rozhodnutia „dňa 26. februára 2018“ bolo uvedené nesprávne „ dňa 29.februára 2018“ .
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. XXCb/XX/XXXX-XX zo dňa 26.02.2018 podal odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že súhlasí s tým, že pohľadávka na náhradu trov konania vznikne až rozhodnutím súdneho úradníka podľa § 262 ods. 2 CSP. Podľa jeho názoru však nárok na náhradu trov konania má povahu tzv. budúcej pohľadávky samozrejme pod podmienkou úspešnosti v konaní vo veci samej. Podľa jeho názoru osvedčenie budúcej pohľadávky na trovy konania postačuje na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré tkvie výhradne v zriadení záložného práva na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 151 CSP a uviedol, že podmienka existencie práva a jej náležitého osvedčenia, ktorá vyplýva z ustanovení neodkladného opatrenia a z aplikačnej praxe súdov nie je aplikovateľná na inštitút zabezpečovacieho opatrenia, teda sudcovského záložného práva. Ustanovenia záložného práva expressis verbis pripúšťajú zriadenie záložného práva aj na zabezpečenie budúcej pohľadávky. Poukázal na preferenciu zabezpečovacieho opatrenia pred neodkladným opatrením podľa § 324 CSP a uviedol, že pri aplikácii zabezpečovacieho opatrenia dochádza k použitiu ustanovení záložného práva, preto jej ustanoveniam nemožno uprieť relevanciu a primárnu aplikabilitu. Účinky, ktoré sa žalobca snaží dosiahnuť prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia sa v minulosti dosahovali prostredníctvom tzv. preddavku na trovy konania. Tento inštitút si už nenašiel miesto v rekodifikovanom CSP, zaradil sa však k novému inštitútu ako zabezpečovacie opatrenie, ktorého povaha umožňuje reguláciu širokého spektra právnych vzťahov. Má za to, že účinky tzv. preddavkov na trovy konania je možné efektívne a zároveň senzitívne docieliť zabezpečovacím opatrením namiesto zloženia istej sumy do súdnej úschovy, ktorým následne zložiteľ disponovať nemôže, sa zriadi na predmete zálohu záložné právo, ktoré neobmedzuje užívať si právo záložcu a ten zároveň je nútený zabezpečiť si finančné prostriedky. Preto právne postavenie záložného veriteľa je pri tom dostatočne silné, kedy má istotu, že pri splnení podmienok bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva. K súdom prvej inštancie vyslovenej prejudikácii výsledku sporu nariadením zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že nariadením zabezpečovacieho, alebo neodkladného opatrenia nedochádza k prejudikácii výsledku sporu. V prípade zabezpečovacieho opatrenia sa poskytuje len preventívna ochrana právam a záujmom, pri čom tá sa nevyhnutne viaže na rozhodnutie o merite veci. Bez existencie meritórneho rozhodnutia zabezpečovacie opatrenie nemá opodstatnenie, keďže podľa ust. § 343 ods. 3 CSP : „výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.“ Existencia trov je osvedčená zo spisového materiálu, keďže úkony boli vykonané od rozhodnutia o merite veci (a od pomeru úspechu v konaní) potom závisí rozhodnutie o práve na náhradu trov konania. K vyslovenému názoru súdu prvej inštancie, že nebola osvedčená obava z ohrozenia prípadnej exekúcie uviedol, že žalovaný je vedený v zozname dlžníkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne. Zoznam dlžníkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne bol uverejnený 20.02.208, teda po podaní návrhu žalobcu dňa 30.01.2018 a zároveň pred rozhodnutím súdu prvej inštancie dňa 29.02.2018, z toho dôvodu žalobca nemohol pojať skutočnosť o pohľadávke všeobecnej zdravotnej poisťovne proti žalovanému do svojej argumentácie a tak je uplatnenie tejto tzv. novoty v odvolacom konaní prípustné, keďže podľa § 366 písm. d/ CSP nemohol bez svojej viny uplatniť argument v konaní pred súdom prvej inštancie. Ďalej namietal, že skutočnosť, že dňa 01.12.2016 bol v obchodnom vestníku publikovaný oznam správcu o ukončení dozornej rady dlžníka - žalovaného nepovažuje za aktuálne, teda také, ktoré by hodnoverne odzrkadľovali súčasnú schopnosť žalovaného uhrádzať svoje záväzky. Od publikovania tohto oznamu ubehlo už viac než jeden rok a dva mesiace, nie je možné pri posudzovaní aktuálnej schopnosti žalovaného plniť svoje záväzky vychádzať z informácii, ktoré vypovedajú o stave spred viac než jedného roka. Zohľadňujúce verejné zoznamy dlžníkov ako zoznamy Všeobecnej zdravotnej poisťovne a sociálnej poisťovne, ktoré evidujú dlhy odporcu v súhrnnej sume
11.172,20 eur podľa žalobcu odôvodňuje, že žalovaný nie je schopný uhrádzať svoje záväzky, a síce je platobne neschopný. Vzhľadom na uvedené obava o ohrozenie prípadnej exekúcie bola náležite preukázaná a neuhradené dlhy žalovaného voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni tvoria spoľahlivý záver o konštatovaní platobnej neschopnosti žalovaného. Zároveň uviedol a rozpísal výšku trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil na 13.054,64 eur. Navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. XXCb/XX/XXXX zo dňa 29.02.2018 napadnuté časti, a to tak, že nariadi zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie budúcej pohľadávky žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému vzniknutých v súdnom konaní na Okresnom súde sp. zn. XXCb/XXX/ XXXX a súdnom konaní na Okresnom súde Prešov sp. zn. XXCb/XX/XXXX vo výške 13.054,64 eur, ktorým zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosti zapísane v katastri nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného vedený v katastri nehnuteľnosti na Okresnom úrade Michalovce, katastrálny odbor na LV č. XXXX, Okres: Michalovce, Obec: Michalovce, katastrálne územie: Stráňany, parcela registra „C“ KN, parcelné č. 1699/44, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere: 2256m2 a to všetko v podiele 1/1 k celku. Zároveň ak by si uplatnil nárok na náhradu konania trov odvolacieho konania alternatívne navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. XXCb/XX/XXXX zo dňa 29.02.2018 a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie a opravné uznesenie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
8. Žalobca sa navrhovaným zabezpečovacím opatrením domáhal zabezpečenia budúcich trov konania v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. XXCb/XXX/XXXX, keďže predpokladá, že žalovaný bude v tomto súdnom konaní neúspešný a vznikne mu povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Zároveň, že existuje obava, že by sa v budúcnosti mohol žalovaný zbavovať svojho majetku z dôvodu, aby sa tak vyhol prípadným hroziacim exekúciám.
9. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje podľa § 343 ods. 1 CSP inštitút, na základe ktorého súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Súd je viazaný návrhom zriadenia zabezpečovacieho opatrenia t. j. musí dbať na to, aby zriadil záložné právo k takému predmetu a v takom rozsahu ako to navrhuje žalobca, pri čom nevykonal v dokazovanie ako také a len osvedčuje, či sú splnené podmienky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku a nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Osvedčenie rozhodujúcich skutočností, ktoré v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s dokazovaním, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Pri zisťovaní neprihliada, ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní.
10. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí žalobca jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na ust. § 344 v spojení s § 326 ods. 1 CSP musí žalobca opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku alebo ak nárok nie je minimálne osvedčený, nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Ďalším predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva aj majetkové hodnoty, avšak musí sa jednať o taký predmet zálohu, u ktorého v danom prípade bude tento inštitút reálne napĺňať svoj účel.
11. Zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia má zabezpečovať výlučne peňažnú pohľadávku a s tým súvisia aj existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, kedy práve zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia a uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie má súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd ktorý rozhoduje o návrhu musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti
zásahu do majetkových práv dlžníka a to vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zabezpečuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
12. Podľa § 344 CSP., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
13. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
18. Odvolací súd sa názorovo zhodol so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v posudzovanom prípade neosvedčil existenciu nebezpečenstva ohrozenia jeho práva. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zistených dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. Žalobca tiež nepreukázal, že žalovaný nakladá so svojim majetkom s cieľom zbavovať sa tohto. Na domnienky žalobcu ( z objektívneho hľadiska ako domnienky bez reálneho základu), ktoré bez ďalšieho nemôžu zakladať dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, nemožno prihliadnuť. Pri posúdení zákonných podmienok pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia a obsahu podstatných tvrdení navrhovateľa odvolací súd konštatuje, že tieto tvrdenia žalobcu ani v rámci odvolacieho konania neodôvodňujú záver o nariadení zabezpečovacieho opatrenia.
19. V tejto súvislosti dovolací súd konštatuje, že z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie, je však nutné aby boli osvedčené aspoň základne skutočnosti potrebné pre záver o potrebne jeho nariadenia. Navrhovateľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcich predpokladaných trov súdneho konania, ktoré vzniknú vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. XXCb/XXX/XXXX v prípade neúspechu žalovaného v tomto konaní. V tomto prípade nemožno hovoriť o existencii nároku, ale len o existencii žalobcovho predpokladaného nároku do budúcna, ako aj obavy, že v prípade, ak žalovaný nebude v konaní úspešný a bude zaviazaný na zaplatenie trov žalobcovi, bez nariadenia tohto zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči odporcovi ohrozená.
20. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Predpokladaná existencia dlhu sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery ( z rozhodnutia NSSZ zn. 5Obo/144/97; zverejnené zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R20/1998).
21. Odvolací súd za daného skutkového stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie, dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil splnenie v zákonnej náležitosti na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v súvislosti so zriadením záložného práva na zabezpečenie budúcej predpokladanej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi a neosvedčil, že by v prípade vzniku tejto pohľadávky bola prípadná exekúcia bezprostredne ohrozená.
22. Podľa § 387 ods. CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.
23. Odvolací súd konštatuje, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne nerelevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivejšie rozhodnutie; neboli naplnené ním uvádzané odvolacie dôvody. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne, pokiaľ zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na to odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože rozhodnutie odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP a contrario).
25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).