Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-314-2017.pdf
PDF · 80.27 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/314/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda, v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, o zaplatenie 2773,32 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil na súd žalobu dňa XX.XX.XXXX proti žalovanému o zaplatenie sumy 2773,32 eur s prísl. s odôvodnením, že so žalovaným dňa 02.07.2014 uzatvoril zmluvu o pôžičke ečv: XXXXXXX na základe, ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 2 500 eur s tým, že žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku splatiť z 60-tich mesačných splátkach v sume 73,40 eur, pričom bola dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 28,10 %, RPMN 28,10 %, sadzba poistenia 2,90 % a priemerná hodnota RPMN 18,9 %. V zmysle predmetnej zmluvy bola prvá splátka splatná dňa 20.03.2014, posledná v mesiaci júl 2019 s tým, že žalovaný sa tak zaviazal splatiť celkovú sumu pôžičky 4404 eur. Žalobca dňa 29.10.2014 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, do troch dní od doručenia predžalobnej upomienky. O oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, žalovaný nemá vykázané doručenie. Zo žaloby ďalej vyplynulo, že žalovaný do dňa podania žaloby na tunajší súd zaplatil žalobcovi sumu 0 eur.
2. Podľa udania žalobcu výška dlhu žalovanému ku dňu podania žaloby bola v sume 2773,32 eur, pozostávala z istiny 2773,32eur + 0 eur náklady na vymáhanie -0 eur prijaté úhrady - 0 eur, ktorú sumu si uplatnil žalobca spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 20.12.2014 do zaplatenia.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov a to zmluvou o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, všeobecnými zmluvnými podmienkami, platobnou históriou vyžiadaným spisom OR PZ, odbor kriminálnej polície Komárno, znaleckým posudkom č. X/XXXX a ustálil nasledovný skutkový stav veci.
4. Z obsahu znaleckého posudku vyhotoveného znalkyňou Mgr. Q. K. č. X/XXXX Z. dňa 28.04.2017 (znalecký posudok je súčasťou vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-XXX/X-P.-W.-XXXX), na strane 35 tohto znaleckého posudku je jasne a zrozumiteľne uvedené, že sporný podpis na spornej písomnosti Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky, zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné nám. 12, Kežmarok) zo dňa 02.07.2014 a okrem iných ďalšie sporné podpisy na rôznych listinách nie je pravým podpisom osoby Vojtecha Szaba.
5. Vzhľadom na túto závažnú preukázanú skutočnosť súd ako prvoradú otázku musel preskúmať pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (Rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo/192/2004).
6. V danom prípade súd nemá preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného vychádzajúc zo znaleckého posudku č. X/XXXX, v ktorom na strane 35 je jasne a zrozumiteľne uvedené, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.07.2014 nepodpísal žalovaný, teda žiadnu zmluvu neuzavrel s právnym predchodcom žalobcu, žiadny právny vzťah medzi nimi nie je.
7. Súd je toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ust. § 135 a 182 CSP a s poukazom na to, že nie sú splnené procesné podmienky, súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Súd musí teda zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia žalobkyne sú dôvodné, a pokiaľ ich žalobkyňa v konaní jednoznačne nepreukáže, nemôžu sa na základe skutkového stavu uvedeného v žalobe domáhať zaplatenia požadovanej istiny s príslušenstvom. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia (§ 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, aktuálne § 150 Civilného sporového poriadku) a povinnosť dôkazná (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, aktuálne § 132 Civilného sporového poriadku) pre obe strany sporu sú teda odlišné a celkom samostatné. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovania o neunesení dôkazného bremena žalobcu, bolo možné preto v prejednávanej veci vychádzať len zo vznesených zhodných skutkových tvrdení v zmysle ustanovenia § 182 Civilného sporového poriadku), čo malo za následok, že uplatnený nárok žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia 2 773,32 € s prísl. od žalovaného titulom zmluvy o pôžičke, nebolo možné považovať za preukázaný, keďže žiadna zmluva o pôžičke medzi stranami dňa 10.07.2014 pod číslom XXXXXXX nebola uzatvorená. Žalobca nepreukázal odovzdanie a prevzatie finančných prostriedkov.
8. Podľa ust. § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
9. Podľa ust. § 488 OZ záväzkovým právnym vzťahom je vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie pohľadávky od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.
10. Podľa ust. § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov najmä zo zmlúv ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
11. V danom prípade súd nemá preukázané zo strany žalobcu z akého právneho vzťahu žiada zaplatenie sumy 2 773,32 € s prísl. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom). Alebo, aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe, čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, ide vtedy ak ten o kom
žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania hmotno-právneho vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotno-právnej povinnosti. Ak to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej a vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej a vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, nepriznal nárok na náhradu trov konania žalovanému nakoľko mu v tomto konaní žiadny nevznikol.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.