Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/112/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: C. Č. Q. A. P. A..P..U.., Č. Q. XXX/X, XXX XX I. C., T.Č.: XXX XX XXX, právne zastúpený JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátska kancelária s.r.o., IČO: 47 255 773, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava proti žalovanému: N. U., G.. XX.X.XXXX, O. XXXX/XXX, A. Ľ., o zaplatenie 7.965,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 7C/22/2016-72 zo dňa 04.05.2017 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 3, § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 a 2, § 52 ods. 3 a 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 5, § 53 ods. 6, § 54 ods. 1 a 2, § 524 ods. 1 a 2, § 585 ods. 1 a ž 3 Občianskeho zákonníka.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 20.4.2012 zmluvu o splátkovom úvere na základe, ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 6.000,- eur s úrokovou sadzbou vo výške 11,90% ročne, výškou splátky 95,82 eur mesačne splatných k 18. dňu v kalendárnom mesiaci počnúc splátok 120, počnúc od 18.6.2012 s konečnou splatnosťou úveru 18.5.2022, RPNM 14,40%, priemernou hodnotou RPNM 13,49%, celkovou čiastkou spojenou s úverom 11.091,48 eur. Zároveň v zmysle bodu 2 zmluvy si strany dohodli spracovateľský poplatok vo výške 169,- eur jednorázovo, poplatok za správu úveru 2,99 eur mesačne a poplatok za poistenie úveru 3,24 eur mesačne. Dňa 8.9.2014 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na splácanie pohľadávky v omeškaní, a to v sume 2.306,57 eur. Dňa 6.10.2014 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu 3.10.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stála splatnou v celom rozsahu a táto predstavuje sumu 8.089,39 eur. Predmetné oznámenie prevzal žalovaný dňa 10.10.2014. Dňa 29.10.2014 Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobca uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok predmetom, ktorej je aj pohľadávka žalovaného. Mal za preukázané, že žalobca 23.4.2015 uzatvoril so žalovaným Dohodu o urovnaní, predmetom ktorej v zmysle časti B bodu 3 záväzok dlžníka voči veriteľovi z titulu zmluvy je sporný a z tohto dôvodu uzatvárajú účastníci túto dohodu o urovnaní, na základe ktorej urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy ako sú špecifikované vyššie v časti A, a

to spôsobom uvedeným v časti C tejto dohody. V časti C tejto dohody je uvedené, že doterajší záväzok dlžníka vrátane jeho príslušenstva vo výške 8.312,74 eur zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom vo výške 7.980,23 eur spolu s úrokovou sadzbou 5% ročne z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka je tak vo výške 10.111,83 eur, ktorá bude dlžníkom hradená pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 85,- eur mesačne, počnúc dňom 26.5.2015 končiac dňom 28.4.2025.

4. Prijal právny záver, že vychádzajúc z obsahu dohody o urovnaní táto je neurčitým a nezrozumiteľným právnym úkonom, čo má v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť tejto dohody. Vôľou žalovaného, napriek prehláseniam obsiahnutými v dohode, nebolo vôbec nahradiť jeho dovtedajší záväzok nejakým novým záväzkom a odstránenie spornosti výšky záväzku, ale podpisom zmluvy žalovaný, vychádzajúc čo mu povedal zástupca žalobcu, ktorý mu priniesol dohodu na podpis, chcel dohodnúť iba zmenu záväzku čo do jeho splatenia a dohodnúť si zaplatenie dlhu v splátkach. Naviac žalovaný nesúhlasil ani s výškou splátok uvedenou v dohode, a až po uistení zo strany zástupcu žalobcu, že môže dohodu podpísať a splácať podľa svojich možností, túto dohodu podpísal. Taktiež žalovaný nevedel v čom je sporná výška jeho záväzku. Z výpovede žalovaného, ale aj zo samotnej koncepcie dohody vyplýva, že dohoda o urovnaní bola vytvorená žalobcom, resp. osobami, ktorých žalobca na tento účel použil (zástupcu). Žalovanému tak bola predložená dohoda formulárového charakteru, ktorej obsah nemohol žalovaný žiadnym spôsobom ovplyvniť. Absencia individuálneho dojednania vo svojej podstate predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože formulárovosť dohody spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z obsahu a formulácii textu dohody vyplýva, že bola jednostranne vytvorená žalobcom a žalovaný ju mohol iba ako celok prijať alebo odmietnuť. Táto neprijateľná podmienka vzťahujúca sa na dohodu ako celok spôsobuje jej neplatnosť v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

5. Postup žalobcu súd zároveň vyhodnotil ako nekalú a klamlivú obchodnú praktiku v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 7 a § 8), ktorá je navyše v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8). Tieto praktiky spôsobili, že priemerný spotrebiteľ urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, ak by na strane dodávateľa neabsentovala odborná starostlivosť svedčiaca poctivému prístupu k podnikaniu. Súd zdôrazňuje, že ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a súd musí odmietnuť poskytnúť ochranu nároku, ktorú si žalobca po použití tejto nekalej praktiky uplatnil v tomto spore. Preto aj keď uzavretá dohoda je v zdanlivom súlade s právnym poriadkom (§ 585 Občianskeho zákonníka), cieľom jej použitia je dosiahnuť iný výsledok, než právna norma predpokladá. O rozpore dohody o urovnaní s dobrými mravmi, ako všeobecne platnými normami morálky, na zachovávaní ktorých je všeobecný záujem spoločnosti svedčí aj absencia skutkovej či právnej spornosti záväzku medzi účastníkmi záväzkového vzťahu, ktorá je zákonnou podmienkou urovnania. Spornosť nevyplýva nielen z obsahu dohody o urovnaní, ale absenciu akejkoľvek spornosti vo svojej výpovedi poprel aj samotný žalovaný. Uvedené len potvrdzuje názor súdu o účelovosti tejto dohody a zneužitiu tohto právneho nástroja voči spotrebiteľovi, čo má za následok, že táto dohoda o urovnaní je absolútne neplatná, a to pre jej rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

7. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že žalovaný podpísal dohodu o urovnaní slobodne, dobrovoľne a vážne. Dohoda bola uzavretá na jeho žiadosť, telefonicky žiadal o riešenie dlhu mimosúdnou cestou, rozloženie dlhu na splátky a zároveň rozporoval čiastočne úroky, pretože tvrdil, že uhradil na tieto úroky vyššiu sumu, než pôvodný veriteľ evidoval vo svojej platobnej histórii. Vôľa žalovaného na uzavretí dohody je preukázaná už z toho, že je pre veriteľa výhodnejšia. Dohoda bola výsledkom jednania medzi žalovaným a žalobcom s ohľadom na jeho finančnú situáciu. Aj s ohľadom na to boli splátky poskytnuté na 10 rokov. Dohoda bola žalovanému predložená vopred, aby si ju mohol preštudovať, neobsahuje zložité a zavádzajúce právne formulácie, nie je rozsiahla. Dohoda nemôže byť s ohľadom na prospešnosť spotrebiteľovi považovaná za nekalú, klamlivú obchodnú praktiku. V dohode neboli požadované žiadne úžerné úroky. Aj keby súd prvej inštancie správne posúdil dohodu ako neplatnú, mal prípad posúdiť podľa pôvodnej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá bola súdu predložená. Pokiaľ sa vychádza zo zmluvy, splátky od 18.05.2012 do 03.03.2013 sú premlčané. Celkový počet týchto splátok je 10. Ako vyplýva z platobnej histórie, žalovaný

uhradil na tieto splátky sumu 215,77 Eur. Tieto úhrady nepokryli ani premlčané splátky, na nepremlčané splátky tak žalovaný neuhradil nič. Čiastka nepremlčaných splátok od 03.03.2016 do 18.05.2022 v celkovom počte 110 splátok činila 10 540,20 Eur. Na žalobcu bola postúpená čiastka vo výške 6000 Eur istina a 2174,94 Eur príslušenstvo (zmluvný úrok 1960,02 Eur, zmluvný úrok z omeškania 129,37 Eur, zákonný úrok z omeškania odo dňa zosplatnenia do postúpenia 85,55 Eur). Aj keby súd posúdil dohodu o urovnaní ako neplatnú, mal žalobcovi priznať z pôvodnej zmluvy čiastku vo výške 8174,94 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd pre prípad, že dohodu o urovnaní nevyhodnotí ako neplatný právny úkon, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7965,23 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6000 Eur od 27.06.2015 do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Pre prípad, že odvolací súd bude názoru, že dohoda o urovnaní nie je platný právny úkon, navrhol, aby vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8174,94 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6000 Eur od 27.06.2015 do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Inštitút urovnania upravený v ust. § 585 Občianskeho zákonníka predstavuje úpravu sporných práv. Urovnaním sa pôvodný záväzok nahrádza novým záväzkom. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, z obsahu dohody o urovnaní nemožno zistiť, či vôbec a aké skutočnosti boli medzi stranami sporné. V časti „B“ dohody je uvedené, že celková výška dlhu zo zmluvy ku dňu uzavretia dohody o urovnaní (23.04.2015) je 8312,74 Eur, ktorá pozostáva z istiny 6000 Eur, z úroku a úroku z omeškania vo výške 2312,74 Eur. V ďalšom je iba konštatované, že výška záväzku je sporná, bez konkretizácie, v čom spornosť spočíva. V časti „C“ dohody je nový záväzok určený sumou 7980,23 Eur spolu s úrokovou sadzbou 5 % ročne z dlžnej čiastky úveru, celková dlžná čiastka tak činí 10 111,83 Eur. Z vymedzenia pôvodného a nového záväzku v dohode o urovnaní nemožno zistiť, v čom došlo k ústupkom sporových strán.

11. Pokiaľ žalobca argumentuje tým, že žalovaný rozporoval výšku úrokov, nie je zrejmé, prečo táto skutočnosť nebola zahrnutá do textu dohody. Z dohody nijako nevyplýva, že ústupok žalobcu sa týkal práve úrokov. Navyše nový záväzok dlžníka je väčšieho rozsahu ako pôvodný (10 111,83 Eur, 8312,74 Eur).

12. Odvolací súd konštatuje, že strany sporu uzavreli dohodu o urovnaní napriek tomu, že nebol naplnený základný zákonný predpoklad tohto inštitútu, a to spornosť pohľadávky. Dohoda o urovnaní je absolútne neplatná pre rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že odporuje zákonu, keďže nebol splnený základný predpoklad urovnania, a to spornosť pohľadávky.

13. V konaní nebolo sporné, že žalovaný mal záujem o splácanie dlhu v splátkach. Táto skutočnosť bola premietnutá do dohody o urovnaní, keďže súčasťou dohody v časti „C“ je splátkový kalendár, z ktorého vyplýva, že nový dlh je rozložený na 120 mesačných splátok so splatnosťou prvej dňa 26.05.2015 a poslednej dňa 28.04.2025.

14. Priemerný spotrebiteľ, ktorý mal záujem na určení splátkového kalendára mohol krok veriteľa (umožnenie splniť dlh v splátkach, zdanlivé zníženie dlhu) vnímať ako ústretovosť, čo mohlo ovplyvniť jeho ekonomické správanie bez toho, aby si uvedomil, že urovnaním pôvodný dlh zaniká a nahrádza sa novým, pričom pri tomto novom dlhu plynie aj nová premlčacia doba. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalovaný bol zo strany žalobcu poučený o tom, čo inštitút urovnania predstavuje a aké sú jeho právne následky. Z vykonaného dokazovania naopak vyplýva, že žalovaný mal v úmysle dosiahnuť iba možnosť plnenia zvyšku dlhu zo zmluvy v splátkach, nie aj nahradenie pôvodného záväzku novým. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že absentovala skutočná vôľa žalovaného uzavrieť dohodu o urovnaní, čo ju s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka činí neplatnou.

15. Keďže žalobca si pohľadávku voči žalovanému uplatnil žalobou na základe nového právneho vzťahu založeného dohodou o urovnaní s uvedením, že starý záväzok zaniká a nahrádza sa záväzkom novým, ktorú súd vyhodnotil za absolútne neplatnú, už nemohol nárok žalobcu posúdiť vychádzajúc z pôvodného právneho vzťahu založeného zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože ide o iný nárok vyplývajúci z iných skutkových okolností a právneho titulu.

16. Správnemu výroku o zamietnutí žaloby zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 .

18. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bol žalovaný, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 . Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .