Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoP/31/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci manželov A. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., Y. X, t.č. bytom V. XX, S., J., zastúpeného v konaní JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom v Prešove, Hlavná 61 a M. Y., rod. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., Y. X, zastúpenej v konaní JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou - Advokátska kancelária, so sídlom Humenné, Lipová 1, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. N. Y., nar. X.X.XXXX a mal. I. Y., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom K., Y. X, zastúpené v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o odvolaní otca Gabriela Takáča proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P/157/2016-116 zo dňa 19.9.2017 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o výživnom na mal. N. Y., nar. X.X.XXXX a mal. I. Y., nar. XX.XX.XXXX a vo výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov A. Y., nar. XX.X.XXXX a M. Y., rod. P., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa 4.5.1991 a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mesta Prešov, zväzok 29 ročník 1991 strana 129 pod por. číslom 190, zveril mal. N. Y., nar. X.X.XXXX a mal. I. Y., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok, otca zaviazal prispievať na výživu mal. N. sumou 200 Eur mesačne a mal. I. sumou 150 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna, styk otca s mal. deťmi neupravil, v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil vo vzťahu k výške výživného odôvodnil tým, že pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré matka v priebehu konania riadne preukázala a zdokladovala, ako aj z možností a schopností na strane oboch rodičov. V roku 2012 až 2014 prebehlo na tunajšom súde konanie o úpravu práv a povinností k maloletej N. a maloletej I., ako aj k ich už plnoletej sestre M., keďže už v tom čase rodičia nežili v spoločnej domácnosti, túto spoločne neviedli, pričom súd určil výživné pre maloletú N. v sume 280 Eur mesačne a maloletú I. v sume 260 Eur mesačne. V tom čase vychádzal pri určovaní výšky výživného z príjmu, ktorý predstavoval priemerný mesačný príjem dvadsaťnásobok sumy životného minima, keďže otec riadne nepreukázal a nezdokladoval svoje príjmy v zahraničí. Zároveň vychádzal z toho, že takmer rok otec pravidelne prispieval na výživu detí spolu sumou 750 Eur mesačne. Zároveň vychádzal aj z tvrdenia plnoletého syna A., ktorý s otcom pracoval v zahraničí s tým, že minimálna mzda otca v tom čase bola okolo 1 200 Eur, ako aj z tvrdenia matky maloletých detí, ktorej bola zaslaná z J. poštová zásielka, na základe ktorej zistila, že otec zarába

v zahraničí 1 900 Eur mesačne a 550 Eur poberal rodinné prídavky. Zároveň vychádzal z finančnej situácie matky, ktorá v tom čase bola nezamestnaná, rovnako ako je nezamestnaná aj v súčasnej dobe s tým, že je obtiažne si pre ňu nájsť zamestnanie vzhľadom na jej vek, ako aj to, že sa starala o 4 deti. Napriek tejto skutočnosti však v plnej miere zabezpečuje všetky výdavky a potreby obom maloletým deťom sama za pomoci svojho priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, tiež jej vypomáha sestra a matka, pričom otec na výživu maloletých detí od tejto poslednej úpravy výživného neprispieva, čo mal súd preukázané potvrdením o vymáhaní dlžného výživného zo zahraničia prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. 3. Od tejto poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov u otca v tom, že od februára 2016 je nezamestnaný, v J. sa zúčastňuje preškoľovacieho kurzu, navštevuje Stredné odborné učilište, po ukončení ktorého by sa mal stať mechanikom bicyklov. S týmto preškolením súhlasil aj príslušný úrad v J. z dôvodu zlého zdravotného stavu otca, ktorý otec riadne súdu preukázal. 4. U otca maloletých detí došlo k zníženiu príjmu od poslednej úpravy výživného na sumu okolo 930 Eur mesačne, čo je dávka, ktorú poberá v súčasnej dobe od štátu, pričom skutočnú výšku príjmu, akú mal pri vykonávaní povolania čašníka v zahraničí sa súdu nikdy nepodarilo riadne preukázať, nakoľko si otec v minulosti nesplnil povinnosť a tieto príjmy zo zahraničia nepreukázal. Od poslednej úpravy výživného mu však ubudla vyživovacia povinnosť k dcére M., ktorej prispieval na výživu sumou 300 Eur mesačne. 5. Od poslednej úpravy výživného preukázateľne došlo k zníženiu príjmu na strane otca maloletých detí v zahraničí, kedy v tom čase zároveň poberal aj rodinné prídavky na deti v J.. Na druhej strane je potrebné vziať do úvahy, že výdavky oboch maloletých detí sa od poslednej úpravy výživného podstatným spôsobom navýšili, keďže maloletá N. prešla na strednú školu, v súčasnej dobe je už v 3. ročníku a maloletá I. prešla na druhý stupeň základnej školy. S. riadne preukázala všetky tieto zvýšené výdavky s tým, že u maloletej N. sú výdavky podstatne vyššie ako pri mladšej sestre, keďže navštevuje strednú školu, má zdravotné problémy, navštevuje alergologickú ambulanciu, tiež má problémy so zubným chrupom, nosí zubný strojček, ktorý v súčasnej dobe musí hradiť matka v plnej miere, keďže už nie je po dvoch rokoch hradený zdravotnou poisťovňou. 6. Aj keď zdravotný stav otca nie je dobrý, čo preukázal lekárskymi potvrdeniami, súd nemal preukázané, že by otec nemohol aj naďalej pracovať, o čom svedčí aj skutočnosť, že sa preškoľuje, už aj v súčasnej dobe viackrát do týždňa chodí manuálne pracovať, keďže sám uviedol, že chodí opravovať bicykle v rámci školy. Aj keď nemôže vykonávať predchádzajúce povolanie čašníka, súd nemal preukázané, že by vôbec nemohol pracovať. Okrem toho vyčíslil svoje výdavky, ktoré nie sú podľa názoru súdu všetky nevyhnutnými výdavkami (napr. výdavky na športové a kultúrne aktivity, dovolenky, návštevy reštaurácie) o to viac, že si doposiaľ neplnil ani svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť určenú súdom. Zároveň je otec vlastníkom nehnuteľnosti v J., čo vylepšuje jeho majetkové pomery. 7. Na základe takto zistených skutočností považoval súd výživné pre maloletú N. v sume 200 Eur mesačne a pre maloletú I. v sume 150 Eur mesačne za primerané a také, ktoré je schopné otec platiť z príjmu, ktorý mal súd preukázaný. Výživné, ktoré navrhol otec, a to po 50 Eur mesačne na každé dieťa, je neprimerane nízka suma, z ktorej v súčasnej dobe matka nedokáže zabezpečiť ani tie najzákladnejšie potreby detí týkajúcich sa návštevy školy, o to viac, že sama je nezamestnaná, prácu si intenzívne hľadá a je finančne odkázaná na pomoc svojho partnera a svojich príbuzných, keďže otec doposiaľ ani určeným výživným alebo aspoň časťou určeného výživného deťom neprispieval (resp. výnimočne maloletej N. v čase, keď nežila s matkou, ale žila so svojou sestrou, a to 4-krát po 33 Eur). 8. Súd má za to, že otec by sa mal na výžive maloletej N. podieľať väčšou polovicou jej preukázaných výdavkov (spolu 335 Eur mesačne), keďže jeho príjem je v súčasnej dobe podstatne vyšší ako je príjem matky, u ktorej súd zohľadnil aj jej osobnú starostlivosť o maloletú, ktorú nie je možné finančne ohodnotiť. Rovnako u maloletej I. súd považoval za dôvodné určiť otcovi výživné aspoň v polovičnej sume výdavkov, ktoré matka vyčíslila, ktoré sú odôvodnené z pohľadu súdu a ktoré v sebe nezahŕňajú aj nepredvídateľné výdavky, ktoré vzniknú v priebehu bežného školského roka. 9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Vo svojom odvolaní uviedol, že podáva odvolanie len voči výroku o určení výživného. Poukázal na to, že v zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Poukázal na to, že naposledy bola určená vyživovacia povinnosť v marci 2014, od tej doby prešli tri roky, nespochybňuje, že od poslednej úpravy vzrástli potreby oboch dcér. U neho však nastali zmeny, ktoré spôsobili, že nie je možné, aby hradil výživné vo výške súdom určenej. Poukázal na svoj zdravotný stav a nesprávne súd prvej inštancie postupoval ak vychádzal z 20-násobku sumy životného minima, keď svoj príjem nepreukázal, no mal súd prvej inštancie vedomosť o tom, že v súčasnej

dobe poberá 900 eur mesačne a navštevuje stredné odborné učilište odbor mechanik bicyklov a tento príjem nie je ani minimálnou mzdou v J., v ktorej republike žije, pri svojej diagnóze sa nemôže zapojiť do akéhokoľvek pracovného procesu, nemôže pracovať ako stavbár či v reštauračnom sektore ako manuálny zamestnanec. Na Slovensku by dostával výživné maximálne 250 eur mesačne, preto by nemohol platiť ani len 50 eur výživné na každé z deti, tak ako to navrhoval vo svojom návrhu. V J. sú úplne iné ceny ubytovania, nákladov na život a pri určení výživného 350 eur by ostalo navrhovateľovi

- otcovi niečo okolo 200 eur, hygiena, cestovné, ošatenie, jedlo je podstatne vyššie ako na Slovensku. Okrem toho poukázal na to, že matka je nezamestnaná, nie je schopná zabezpečiť ani najzákladnejšie potreby pre deti a je odkázaná na pomoc najbližších. Tiež je odkázaný na pomoc priateľky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, hoci táto má príjem 2000 eur mesačne, toto nie je možné porovnávať s pomermi v J., stará sa takisto o dve deti. Ak bolo určené výživné 350 eur mesačne, je to úroveň minimálnej mzdy, matka sa nachádza v takej situácii, že zase nebude musieť nijakým spôsobom finančne prispievať na výživu detí a preto je potrebné zobrať do úvahy stav, ako aj pomery na strane navrhovateľa - otca. Podaný návrh musí odzrkadľovať podstatnú zmenu pomerov, čomu súd dostatočne nevenoval pozornosť. Nad rámec poukazuje na spôsob výpočtu výživného v J., kde je potrebné z dosahovaného príjmu odpočítať sumu 1080 eur ako tzv. odpočítateľnú položku, ktorá musí ostať každému povinnému rodičovi. Ide o akési minimum na zabezpečenie základných potrieb rodiča, čo svedčí záveru, že nie je rovnaký príjem 900 eur na Slovensku a v J.. Preto žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, aby vyhovel jeho návrhu. 10. K odvolaniu otca sa vyjadril opatrovník maloletých detí, ktorý považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Výživné je adekvátne veku a potrebám detí, a preto navrhol potvrdiť toto rozhodnutie. 11. K odvolaniu otca sa vyjadrila aj matka, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že takisto považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Súd prvej inštancie sa podrobne vyjadril a opísal vo svojom rozhodnutí, ako určoval výšku výživného, porovnával potreby maloletých detí a schopnosti a možnosti oboch rodičov. Za roky 2012 až 2014 sa vychádzalo z 20-násobku sumy životného minima len preto, že otec riadne nepreukázal svoje príjmy. Zároveň tiež vychádzal z toho, že takmer rok otec pravidelne prispieval na výživu detí 750 eur mesačne. V čase poslednej úpravy vlastne nebolo riadne zistené, aký bol skutočný príjem otca. Otec špecifikoval svoje výdavky, poukazoval na štandard v J., kedy je obvyklé chodiť na obed do reštaurácie, na výlety, absolvuje takúto návštevu reštaurácie jedenkrát týždenne, čo ho vyjde 25 eur a to je 100 eur mesačne. Poukázala na to, že bez podpory svojej sestry v zahraničí, priateľa a matky by nebola schopná zabezpečiť výživu pre obe deti. Dostávala náhradné výživné vo výške 108,50 eur. Pokiaľ ide o určené výživné, to je primerané veku a potrebám detí. Pokiaľ v odvolaní uvádza výšku odpočítateľnej položky 1080 eur na každého rodiča v J., nepoukázal však, aká je výška životného minima pre nezaopatrené plnoleté dieťa. Na Slovensku na plnoletú fyzickú osobu je to 199,48 eur a na dieťa 91,06 eur, čo postačuje len pre základné potreby bežného živobytia. Pokiaľ poukázal na svoje výdavky v rozsahu 800 - 900 eur mesačne so špecifikáciou rôznych kultúrnych spoločenských a športových akcií a dovoleniek, toto nie je možné zohľadniť ako nutný výdavok. Jeho životný nadštandard sa nezmenil, má osobné auto, navštevuje zahraničné dovolenky tak v lete ako aj v zime. Deti sa nachádzajú v období intenzívneho fyzického a duševného rozvoja, čo si vyžaduje aj náklady nielen na ich základné životné pomery, ale aj na náklady súvisiace s ich študijnou, športovou, kultúrnou činnosťou. Okrem toho otcovi zanikla vyživovacia povinnosť voči dcére plnoletej M. vo výške 300 eur. Preto navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu. 12. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „odvolací súd“ a „CSP“) prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a na základe toho vec aj správne rozhodol. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 13. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že z manželstva, ktoré bolo uzavreté dňa 4.5.1991, pochádzajú 4 deti, z toho dve plnoleté, syn A. a dcéra M., a dve maloleté s tým, že maloletá N. je vo veku blízkom dospelosti. Otec žije v spoločnom dome s priateľkou, ktorý je v jej osobnou vlastníctve a s jej dvomi deťmi, keďže je rozvedená. Prispieva 350 eur mesačne na bývanie, čo stanovil dobrovoľne s poukazom na to, že nájom sa pohybuje od 600 do 1200 eur mesačne. V meste S. je najdrahšie v J., s nákupom potravín sa striedajú, okrem toho platí úhradu trov advokáta, primeraná úhrada dovoleniek, zdravotného, preventívnej masáže chrbtice, 10 eur na svoje koníčky, 40 eur na výdavky do práce a do školy, internet a telefón 20 eur, náklady na cestu na Slovensko kde prichádza trikrát ročne 40 eur, výdavky poštovné 15 eur, 10 eur mesačne poistku na auto, 15 eur mesačne zubné kontroly a opravy

zubného chrupu, 10 eur mesačne výdavky na školské knihy a pomôcky a sumu 50 eur mesačne sporenie pre maloletú dcéru I.. Vlastní osobné motorové vozidlo značky Dacia Duster a tiež menšiu záhradu, kde si pestuje zemiaky a ovocie. Prispel na svadbu syna. Štandardom je navštevovať jedenkrát týždenne reštauráciu. Priateľka je učiteľka s priemerným príjmom 2000 eur. Je v súčasnej dobe nezamestnaný, od 1.8.2016 navštevuje Stredné odborné učilište, mechanik bicyklov, pričom štúdium by mal ukončiť v decembri 2018. Školu navštevuje jedenkrát týždenne, ostatné dni chodí opravovať bicykle. Úrad práce v J. mu platí okolo 30 Eur denne, čo môže byť suma okolo 930 Eur mesačne. Predtým manžel pracoval v gastronómii, nakoľko má zdravotné problémy s chrbticou, nemôže takúto prácu vykonávať, o čom aj predložil listinný dôkaz - lekárske potvrdenie. Matka býva s deťmi v spoločnom rodinnom dome, ktorý je v BSM manželov, platí inkaso 120 eur, býva s priateľom, ktorý prispieva 100 eur mesačne na stravu a bývanie, platí daň z nehnuteľnosti a komunálny odpad. Je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Na výživu maloletých detí otec pravidelne neprispieva, poberá náhradné výživné od štátu na každé dieťa po 100 eur mesačne, čo je jej jediný príjem. Nepoberá ani rodinné prídavky z J., ktoré v minulosti boli vyplácané. Poukázala na to, že zamestnanie si hľadá, ale vzhľadom k tomu, že mali 4 deti, tak je ťažké nájsť si prácu. 14. Maloletá N. navštevuje Strednú zdravotníckú školu. ZRPŠ je v sume 30 Eur ročne, školské pomôcky ročne v sume 200 Eur, uniforma do školy v sume 100 Eur, obedy v školskej jedálni v sume 24 Eur mesačne, mobilný telefón v sume 10 Eur mesačne, voľný lístok MHD v sume 10 Eur mesačne, vreckové 50 Eur mesačne, náklady na oblečenie a obuv má v sume 50 Eur mesačne, strava mimo školskej jedálne v sume 100 Eur mesačne, hygienické potreby 20 Eur mesačne. Má zdravotné problémy, navštevuje Imunoalergologickú ambulanciu, za lieky sa dopláca okolo 40 Eur. Tiež maloletá nosí zubný strojček, spodný fixný aparát jej uhradila matka, vrchný jej uhradil otec. Celkové ročné výdavky na fixný aparát sú v sume 522 Eur. 15. Maloletá I. navštevuje 5. ročník základnej školy. Stravuje sa v škole, za obedy jej matka platí 24 Eur. Mobilný telefón v sume 5 Eur mesačne, voľný lístok MHD v sume 10 Eur mesačne, vreckové v sume 10 Eur mesačne, náklady na oblečenie a obuv sú v sume 50 Eur mesačne, strava mimo školskej jedálne v sume 100 Eur mesačne. Maloletá navštevuje krúžok latinskoamerických tancov, kde sa platí 30 Eur mesačne, ročné výdavky na ZRPŠ v sume 20 Eur, na školské pomôcky v sume 200 Eur, na školu v prírode v sume 100 Eur. 16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 21. Odvolanie otca smerovalo predovšetkým k tomu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho zmenu pomerov, ktorá sa nedôsledne premietla do výšky určeného mesačného výživného na dcéry. Akcentoval predovšetkým to, že životné náklady v J. sú diametrálne odlišné od nákladov na Slovensku a príjem, ktorý dosahuje ako príspevok od štátu pri rekvalifikácii, postačuje akurát na pokrytie jeho mesačných potrieb s tým, že navrhoval určiť výživné vo výške 50 eur na každé z detí. 22. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona o rodine vidí správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tom, že vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do doby, pokiaľ deti nie sú schopné sami sa živiť a výška výživného sa určuje podľa všetkých okolností týkajúcich sa tak rodičov, ako aj detí, teda tak príjmov ako aj nákladov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Formulácia odvolania otca znela v tom, že od poslednej úpravy v roku 2014 sa podstatne zmenili jeho pomery, a preto nie je možné, aby platil výživné v stanovenej výške. 23. Pri posúdení zmeny pomerov, je zrejmé, že v minulosti sa vychádzalo z príjmu 1200 eur mesačne, pričom v tom čase ešte bolo určené výživné aj na plnoletú M.. Toto výživné už otec neplatí, bolo

zrušené a ostala otcovi vyživovacia povinnosť na dve maloleté deti, pričom príjem, z ktorého bolo určené výživné v predošlom období, sa zmenil práve o sumu 300 eur mesačne, ktoré bol otec zaviazaný platiť plnoletej dcére. Po tomto úbytku výživné, ktoré určil súd, bolo nižšie ako pri poslednej úprave práve s ohľadom na zdravotný stav otca a jeho zmenu a možnosti a schopnosti sa zamestnať. Aj keď odvolací súd akceptuje argument, že ide o zmenu pomerov a rozdielny životný štandard v J. a na Slovensku, na druhej strane však poukazuje na to, že okrem lekárskej správy absentujú relevantné dôkazy o nákladoch otca okrem potvrdenia o tom, aký je jeho príjem od štátu, vypočítané výdavky správne súd prvej inštancie sčasti považoval za nedôvodné, je potrebné, aby rodič vyvinul úsilie na to, aby riadne zabezpečil výživu a výchovu maloletých detí, ktoré sú na túto výživu odkázané. Pokiaľ výdavky otca sú vyčíslené do výšky príspevku od štátu, potom je nutné konštatovať, že z tohto príjmu po obmedzení svojich výdavkov má zabezpečiť primeranú výživu na obe dcéry. Okrem toho v minulosti vyplácané rodinné prídavky v súčasnej dobe nepoberá a je na otcovi, aby vyvinul úsilie aj v tomto smere. Ďalej nebolo preukázané, že nemôže vykonávať inú prácu, ktorá by znamenala hoci i len čiastkové doplnenie tohto príjmu. Staršia dcéra je vo veku blízkom dospelosti, preto aj príjem vyčíslený matkou je primeraný týmto potrebám, mladšia dcéra, hoci navštevuje základnú školu, takisto pre jej potreby obsahujú viaceré výdavky v podstate totožné so žiakom na Slovensku, týkajúce sa príspevku ZRPŠ, stravy v školskej jedálni, cestovného, nákladov na oblečenie, záujmové aktivity a stravné okrem školskej jedálne. 24. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a preto ho v súlade s ust. § 378 potvrdil. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovil inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).