Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-181-2012.pdf
PDF · 147.43 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/181/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v sporovej veci žalobcov: 1. Y. T., W.. XX.X.XXXX, Q. XX, XXX XX V., 2. H. T., W.. XX.X.XXXX, S. XX, XXX XX F., právne zastúpených: JUDr. Jaroslav Bódiš, advokát, Turistická 11, Košice, proti žalovaným: 1. E. V., W.. XX.XX.XXXX, Q. XX, XXX XX V., 2. X. V., W.. X.X.XXXX, Q. XX, XXX XX V., právne zastúpeným: JUDr. Dušan Remeta, advokát, Masarykova 2, Prešov, v konaní o usporiadanie práv k neoprávnenej stavbe jej odstránením t a k t o
rozhodol:
Z r i a ď u j e v prospech vlastníkov žumpy (v čase vyhlásenia rozsudku žalovaných v 1. a 2. rade), ktorá bola postavená na parcele Z.-V. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 10 m2, kat. úz. Q. vytvorenej geometrickým plánom č. XX/XXXX z 21.3.2018 vyhotoveným R. J. J. Z., H. C. XX, F., úradne overeným 18.4.2018 pod č. XX-XXX/XXXX z parcely Z.-V. Č.. XXX, ostatné plochy o výmere 1073 m2 zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. Q. v e c n é b r e m e n o stavby spočívajúce v práve stavbu nerušene užívať, ktoré sú vlastníci parcely, na ktorej je stavba postavená (v čase vyhlásenia rozsudku žalobcovia v 1. a 2. rade) povinní s t r p i e ť .
Vecné bremeno sa z r i a ď u j e za jednorazovú odplatu 20,- Eur, ktorú sú žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne p o v i n n í zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Štátu p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v sume 34,98 Eur.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1.a 2. rade sa žalobou doručenou súdu 3.10.2012 domáhali, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť v lehote 30 dní odstrániť žumpu nachádzajúcu sa na pozemku parc. CKN č. XXX v katastrálnom území Q., zapísanom na LV č. XXX a nadväzne na to aby deklaroval oprávnenie žalobcov odstrániť uvedenú žumpu po márnom uplynutí lehoty určenej žalovaným v 1. a 2. rade na odstránenie stavby, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú vlastníkmi pozemku parcelné číslo Z. XXX v katastrálnom území Q. zapísanom na LV č. XXX Správy katastra Bardejov. Žalovaní v 1. a 2. rade sú vlastníkmi pozemku parcelné číslo CKN XXX v katastrálnom území Q. zapísanom na LV č. XXX Správy katastra F., na ktorom stojí dom súpisné číslo XX. Žalovaní v 1. a 2. rade bez predchádzajúceho súhlasu žalobcov v 1. a 2. rade umiestnili na ich pozemku číslo XXX žumpu, do ktorej umiestňujú splaškový odpad. Právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade vyzval listom V.-XXX/XXXX žalovaných v 1. a 2. rade, aby v lehote do 20.9.2012 odstránili z pozemku žalobcov v 1. a 2. Rade žumpu. Žalovaní v 1. a 2. rade
však na uvedenú výzvu nereagovali a naďalej užívajú žumpu umiestnenú na pozemku parcelné číslo CKN XXX v katastrálnom území Hervartov zapísanom na LV č. XXX Správy katastra Bardejov, ktorý je vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade napriek tomu, že mali a majú možnosť umiestniť žumpu (čoho dôkazom je predložená fotodokumentácia a kópia katastrálnej mapy), do ktorej zhromažďujú odpad, na pozemkoch, ktorých sú vlastníkmi v zmysle LV č. XXX, v rozpore s dobrými mravmi a bez súhlasu žalobcov umiestnili žumpu na pozemku vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade a túto nie sú ochotní odstrániť. Nakoľko snaha žalobcov v 1. a 2. rade o mimosúdne urovnanie sporu nenašla ohlas u žalovaných v 1. a 2. rade, sú žalobcovia nútení chrániť svoje práva podaním tejto žaloby na súde. Žalobu právne odôvodňovali § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V podaní z 18.10.2013 žiadali vychádzať z aktuálneho stavu v katastri nehnuteľností a najmä zistenia vyplývajúceho zo znaleckého posudku, podľa ktorého z celkovej výmery žumpy 11 m2 sa 10 m2 nachádza na parcele vlastnícky patriacej žalobcom v 1. a 2. rade.
3. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe vyjadrili podaním z 13.12.2012, v ktorom žiadali žalobu zamietnuť s odôvodnením, že žumpa nie je postavená na nehnuteľnosti, ktorá by mala vlastníckym právom patriť žalobcom. Uvádzali, že v roku 1989 bola na predmetnom pozemku vyhĺbená jama na vápno, pričom žumpa bola zriadená asi v roku 1991. Od toho času bola žumpa bez problémov využívaná a nik z právnych predchodcov žalobcov si neuplatňoval vlastnícke právo na túto plochu. Poukazovali na to, že Správa katastra Bardejov mala zistiť chybné zameranie parcely, ale pre nezáujem žalobcov v 1.a 2. rade nebolo možné vec riešiť opravou. Žiadali vypracovanie znaleckého posudku na identifikáciu parcely Z. Č.. XXX zapísanej na LV č. XXX k.u. Q.. Na pojednávaní konanom 20.12.2012 uvádzali, že žumpu na uvedenom pozemku im dovolil postaviť starosta obce C. T.Í., blízky príbuzní žalovaných. Podaním doručeným súdu 27.11.2017 sa žalovaní domáhali právneho posúdenia prípadu podľa čl. 11 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého nemožno vlastníctvo zneužiť na ujmu iných, ďalej podľa § 3, § 119 ods. 2, § 121 ods. 1 a 135c Občianskeho zákonníka, § 43 ods. 1 a 55 ods. 2 písm. a) stavebného zákona č. 50/1976 Zb., s poukazom na judikatúru všeobecných súdov (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 740/1999 zo dňa 10.11.2000, rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1342/2004 zo dňa 5.10.2004, obdobne aj rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1565/2007 zo dňa 17.6.2008 alebo R 42/2001 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek, rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 880/2003 zo dňa 19.6.2003, rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 268/2003 zo dňa 6.1.2004). V tejto súvislosti uvádzali, že vzhľadom na historické užívacie a vlastnícke pomery, nie je ich žumpa umiestnená na pozemku žalobcov v 1. a 2. rade a týmto, resp. ich právnym predchodcom pozemok v časti, kde sa žumpa nachádza nikdy nepatril, lebo slúžil ako obecná cesta na prechod ku ďalším pozemkom. Žumpa bola zriadená na obecnom pozemku so súhlasom obce (starostu), pričom žalovaní v 1.a 2. rade ju pokojne nepretržite po dobu určenú OZ (min. 20 rokov), nerušene a dobromyseľne užívali, preto majú za to, že splnili podmienky vydržania vecného bremena spočívajúceho v práve stavby vo vzťahu ku predmetnej žumpe na ťarchu pozemku žalobcov a v takom prípade disponujú právom, ktoré vylučuje nariadenie odstránenia stavby. Zároveň však uviedli, že rešpektujú aj závery znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 30.5.2013 vypracovaného znalcom z odboru geodézia a kartografia K.. R.. J., v ktorom tento zistil, že žumpa žalovaných sa nachádza čiastočne na pozemku žalobcov (podľa aktuálneho stavu katastrálnej mapy v rozsahu 10 m2 a podľa stavu v mape EN v rozsahu 5 m2). Poukazovali na absolútny nesúlad vlastníckych hraníc parciel žalobcov evidovaných v N. Č.. XXX kat. územia Q. neobvykle veľkého rozsahu, ktorý vznikol nesprávnym vyšetrením alebo nesprávnym zameraním vlastníckych hraníc týchto parciel pri technicko- hospodárskom mapovaní v rokoch 1988-1990 (THM), ktorý viedol ku posunu pôvodných hraníc, čím aj vo vzťahu ku parcele Z. Č.. XXX vznikol priestor, ktorý vlastnícky ku nej nepatrí. Poukazovali na to, že žumpa je ako príslušenstvo veci samostatná vec, ktorá z hospodárskeho hľadiska slúži hlavnej veci, patrí vlastníkovi hlavnej veci a je vlastníkom určená na trvalé užívanie s hlavnou vecou, ako aj na to, že je postavená len sčasti a na hranici pozemku žalobcov, od počiatku predstavuje príslušenstvo ku rodinnému domu žalovaných, slúži len pre účely tohto rodinného domu (na odvod splaškov) a jej umiestnenie na pozemkoch žalovaných nie je možné, keďže ich rodinný dom je situovaný v spodnej časti kopcovitého terénu, blízko obecnej cesty a technicky v dôsledku potreby existencie spádu musí byt' žumpa osadená pod rodinným domom. Sporná žumpa je pre žalovaných nenahraditeľná a bez nej je možné len s výraznými obmedzeniami alebo zvýšenými nákladmi, užívať nehnuteľnosti, vrátane rodinného domu, v ktorom bývajú. Ich hospodárska strata v prípade nariadenia odstránenia straty by bola zásadná a citeľná. Poukazovali na to, že pozemok žalobcov parcela Z. Č.. XXX zapísaný v LV č. XXX kat. územia Q. je evidovaný ako druh pozemku - ostatné plochy so spôsobom využitia (kód 37) - pozemky, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok. Plocha v okolí žumpy je bez hospodárskeho úžitku. Ide o pozemok susediaci
s vyregulovaným korytom potoka tečúceho cez obec Q., ktorý je svahovitý, terénne upravovaný a nachádzajú sa na ňom kopy kameňa. Žalobcovia predmetný pozemok Z. V. Č.. XXX nijakým spôsobom nevyužívajú a s prihliadnutím na jeho tvar, charakter, umiestnenie a parametre nikdy ani využívať nebudú, pozemok im neslúži na prospech inej ich nehnuteľnosti či pre iné oprávnené potreby. Na tomto pozemku otec žalobcov v minulosti neoprávnene vyrúbal 4 stromy (za čo bol priestupkovo postihnutý) a pár krát ho pokosil. Pozemok nikdy nebol žalobcami ani ich otcom ekonomicky či účelne využívaný. Žalobcovia nie sú stavbou žumpy, ktorá je zakopaná v zemi a na povrchu sa nachádza len malý poklop, nijako obmedzovaní v užívaní zvyšnej časti pozemku, ak by ho vôbec užívať potrebovali alebo chceli. Z tohto pohľadu teda na strane žalobcov nemožno uvažovať ani len o hypotetickej ekonomickej strate. Žalobu tak vyhlásili za účelovú, šikanóznu, v rozpore s dobrými mravmi a smerujúcu celkom zjavne ku zneužitiu vlastníctva žalobcov na úkor práv a oprávnených záujmov žalovaných a z týchto dôvodov navrhli žalobu zamietnuť. Pokiaľ by konajúci súd dospel ku záveru, že je potrebné vzťahy sporových strán vyporiadať, uvádzali, že žalobcami navrhované odstránenie stavby (§ 135c) ods. 1 OZ) žumpy nie je účelné, prikázanie neoprávnenej stavby do vlastníctva žalobcov ako vlastníkov pozemku, kde je stavba zriadená (§ 135c ods. 2 OZ), nie je možné, jednak z hľadiska toho, že žalobcovia počas súdneho konania neprezentovali svoj súhlas s týmto spôsobom riešenia a jednak z hľadiska judikatúrou ustálených záverov, že ak je neoprávnená stavba postavená sčasti aj na inom pozemku než len na pozemku vlastníka - žalobcu, nemôže ju súd prikázať do jeho výlučného vlastníctva. S ohľadom na to navrhli, aby konajúci súd žalobu žalobcov zamietol, inak aby zriadil v ich prospech vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo stavby žumpy na ťarchu pozemku žalobcov parcela Z. V. Č.. XXX v rozsahu podľa grafického zákresu vyplývajúceho zo znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 30.5.2013 alebo aby do ich bezpodielového spoluvlastníctva prikázal časť pozemku žalobcov parcela Z. V. Č.. XXX, na ktorom je umiestnená žumpa a prisúdil im náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Súd vo veci vykonal pojednávania 20.12.2012, 8.2.2018, 24.4.2018 ako aj ohliadku na mieste samom 26.5.2017. V rámci konania vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpismi z listov vlastníctva č. XXX E. Č.. XXX vedených pre k. ú. Q., informatívnou kópiou katastrálnej mapy dotknutého územia (č.l. 8), odpoveďou Správy katastra F. č. XXX/XXXX/Ti zo 4.7.2012, znaleckým posudkom č. 05/2013 znalca R. J. zo dňa 30.5.2013 na č.l. 44-55, vyjadrením znalca zo 16.10.2013 na č.l. 66, výsledkami obhliadky vykonanej súdom 26.5.2017 podľa zápisnice na č.l. 100, stavebným povolením Okresného národného výboru v Bardejove č. Ú. XXXX/XXXX zo dňa 13.12.1989, kolaudačným rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Bardejove č. I.-XXXX/XX zo dňa 18.1.1993, geometrickým plánom vyhotoviteľa R. J., J. Z., H. C. XX, F. č. X/XXXX úradne overeným 18.4.2018 pod č. XX-XXX/XXXX so zameraním stavby na parc. č. Z. XXX/X, odborným stanoviskom č. XX/XXXX vyhotoveným X. I., U. XX, T.I. ako aj výsluchmi žalovanej v 2. rade a svedka Jána Prítoku navrhnutého stranou žalobcov, z ktorých bol zistený nižšie uvedený skutkový stav.
5. Žalovaní v 1. a 2. rade zriadili začiatkom 90-tych rokov (najneskôr v roku 1993 kedy došlo ku kolaudácii stavby) žumpu ako príslušenstvo svojho domu súp. č. XX postaveného na parcele Z. Č.. XXX, vedeného na N. Č.. XXX, kat. z. Q. pod B1 v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných na ploche nachádzajúcej sa oproti označenému pozemku (priestor za asfaltovou cestou) a to v podstatnej miere na pozemku parcele Z. Č.. XXX, ostatné plochy o výmere 1073 m2, zapísanej na N. Č.. XXX, k. ú. Q. pod B3 v podiele 1-ice na mene žalobcu v 2. rade a pod B4 v podiele 1-ice na mene žalobcu v 1. rade.
6. Uvedené potvrdzujú závery znaleckého posudku R. J. č. X/XXXX z odboru Geodézie a kartografie z 30.5.2013, v zmysle ktorých pri porovnaní užívacieho stavu so stavom v súčasnosti platnej katastrálnej mapy žumpa žalovaných v 1. a 2. rade zasahuje do parcely Z. Č.. XXX plochou o výmere 10 m2 označenou bodmi A, B, C, E, F, A na obrázku č. X obsiahnutého v záveroch označeného znaleckého posudku. Zo záverov znaleckého posudku zároveň vyplýva, že priebeh vlastníckej hranice medzi parc. Z. Č.. XXX E. XXX/X bol pri technicko-hospodárskom meraní obce v rokoch 1988-1990 nesprávnym vyšetrením narušený, čo malo za následok posun hranice z polohy označenej na uvádzanom obrázku bodmi G-H v pozemkovej mape platnej pred THM do polohy označenej bodmi G´-H´ v terajšej katastrálnej mape. Závery znaleckého posudku v priebehu konania uznali obe strany sporu a pred vyhlásením skončenia dokazovania ich napriek skorším výhradám nerozporovali.
7. Zo záverov obhliadky na mieste samom vykonanej 26.5.2017 súdu vyplynulo, že zo samotnej žumpy je v prírode vidieť príklop šachty žumpy, ktorej vstup sa nachádza v severozápadnom rohu žumpy, ďalej že v blízkosti žumpy je asfaltovaná obecná cesta, pričom samotná žumpa od už uvedeného vstupu prebieha
v šírke 3 metrov k tejto ceste a rovnobežne s touto cestou v dĺžke 3,5 m smerom k ovocnému stromu hruška. Žumpa sa nachádza v priestore medzi už spomínanou obecnou cestou a miestnym potokom. Znalec uviedol, že v čase šetrenia na mieste samom bola šachta slúžiaca ako vstup do žumpy otvorená, na základe čoho zistil veľkosť a jej umiestnenie vo vzťahu k obecnej ceste a potoku, pričom vychádzal aj zo zhodného tvrdenia strán sporu. Vizuálnym pohľadom na plochu, kde je umiestnená žumpa súd zistil, že táto plocha je iba udržiavaná kosbou bez ďalšieho hospodárskeho úžitku.
8. Žalovaná v 2. rade pri svojom výsluchu vypovedala, že vlastníctvo k domu a svojmu pozemku získala s manželom v roku 1989, pričom dom rekonštruovali po stavebnom povolení v roku 1990. Odpadové vody riešili formou zriadenia žumpy, ktorú nebolo možné umiestniť iným spôsobom z priestorových dôvodov a kvôli spádu odpadových vôd. Tvrdila že vtedajšiemu starostovi, ktorým bol príbuzný žalobcov v 1. a 2. rade - C. T., oznámili zriadenie žumpy na tomto pozemku, pričom po celý čas považovala pozemok na ktorom stála žumpa za obecný. Tvrdila, že sporná plocha bola užívaná ako smetisko, nikto ju nekosil a súčasní žalobcovia, ktorí sú vlastníkmi tohto pozemku, sa o tento pozemok nestarali a nijakým spôsobom ho neužívali. Po vzniku tohto sporu v roku 2012 vlastníci dva krát tento pozemok pokosili, avšak do uvedeného roku žalobcovia voči žumpe nič nenamietali, rovnako ako ani obec. Uviedla, že vlastníctvo k pozemku v čase zriadenia žumpy vôbec nezisťovala, pretože bola vo vedomí, že je to vlastníctvo obce. Až následne mala zistiť, že pozemok bol vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov z dôvodu zabezpečenia prístupu k náhonu na niekdajší mlyn. Vyhlásila, že spor je prejavom nenávisti a poukazovala na to, že o túto plochu sa starala 20 rokov, zasadila tam stromy, ktoré mal v roku 2014 vyrúbať R. T..
9. Z výpovede svedka R. T., ktorý je právnym predchodcom jedného zo žalobcov vyplynulo, že predmetný pozemok tvoril majetkovú podstatu, ktorú získal dedením, pôvodne ho rodina získala v roku 1912. Uviedol, že v čase keď žalovaní prerábali dom si nevšímal, že na tomto pozemku skladovali stavebný materiál, pretože bol názoru, že po zrealizovaní stavby tento materiál odstránia. Namiesto toho si však zriadili na predmetnom pozemku žumpu. Žalovaná v 2. rade vždy popierala, že ide o pozemky, ktoré sú v jeho vlastníctve, resp. vo vlastníctve jeho právnych nástupcov. Tvrdil, že v 50-tych rokoch 20. storočia mal predmetný pozemok charakter mlynského náhonu a že pozemok udržiaval kosbou ešte v 60-tych rokoch 20. storočia. Postavenie žumpy z časového hľadiska situoval do obdobia po roku 1989, v tom čase si to však nevšímal, pretože mu pozemok nechýbal. Skutočnosť, že ide o pozemok ich rodiny mal zistiť až neskôr. Uviedol tiež, že existenciu žumpy si všimol vtedy, keď bol žalovaným v 1. a 2. rade poslaný list, teda v roku 2012. Na vypratanie záujmového územia vyzýval žalovaných v 1. a 2. rade ústne až v roku 2012. Pokiaľ ide o starostlivosť o pozemok tvrdil, že sa o pozemok starajú a že žalobca v 2. rade pozemok kosí z dôvodu, že chová zajace.
10. Zo stavebného povolenia vydaného Okresným národným výborom v Bardejove č. Ú. XXXX/XXXX zo dňa 13.12.1989 bolo zistené, že žalovaným v 1. a 2. rade bola povolená stavba prístavby a rekonštrukcie rodinného domu na pozemku parc. X. Č.. XX/X, kat. úz. Q., pričom stavba mala byť uskutočnená podľa schválenej projektovej dokumentácie. Ako podmienky stavebného úradu bola v bode 7. stavebného povolenia určená aj podmienka, aby stavba bola odkanalizovaná do vlastnej nepriepustnej betónovej žumpy. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25.1.1990. Z kolaudačného rozhodnutia vydaného Obvodným úradom životného prostredia v Bardejove č. I.-XXXX/XX zo dňa 18.1.1993 vyplýva, že ním bolo žalovaným v 1. a 2. rade povolené užívanie stavby rodinného domu postaveného z 8 obytných miestností o celkovej výmere 179 m2 na parcele č. XX/X v kat. úz. Q.. V rozhodnutí sa konštatuje, že stavba obsahuje aj žumpu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 8.2.1993.
11. Ďalej bol v konaní žalovanými v 1. a 2. rade predložený geometrický plán vyhotoviteľa R. J. J. Z., H. C. XX, F. č. X/XXXX overený 18.4.2018 pod č. XX-XXX/XXXX so zameraním stavby na parc. č. Z. XXX/X, v súvislosti s ktorým súd zistil, že vychádza zo záverov znaleckého posudku R. J. č. X/XXXX z 30.5.2013 a obsahuje zameranie stavby na parcele č. Z. Č.. XXX/X, pričom zároveň ním dochádza k rozdeleniu parc. Z. Č.. XXX na parcely č. XXX/X ostatné plochy o výmere 1073 m2 a č. XXX/X zastavené plochy o výmere 10 m2.
12. Z odborného stanoviska č. XX/XXXX vyhotoveného znalkyňou K.. X. I., U.I. XX, T. vyplýva záver o všeobecnej hodnote jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena na parc. Z. Č.. Č.. XXX/X, kat. úz Q. o výmere 10 m2 v sume 4,- Eur. Z posudkovej časti odborného vyjadrenia bolo zistené, že ohodnocovaný pozemok na novovytvorenej parcele číslo XXX/X sa nachádza v obci Q., v jej intraviláne v
obytnej časti obce. Pozemok je v tesnej blízkosti koryta potoka tečúceho cez obec. Na základe miestnych zisťovaní pozemok na pôvodnej parcele číslo XXX nie je využívaný, je neupravený, zarastený porastom a nízkym krovím. Pozemok je v tesnej blízkosti komunikácie, nie je vhodný na poľnohospodárske účely ani na iné pestovanie zeleniny alebo iného úžitkového rastlinstva ako záhrada. Okrem uvedeného pozemok je prevažne svahovitý a svojím tvarom, konfiguráciou terénu a polohou nie je vhodný ani na zástavbu akejkoľvek nadzemnej stavby. Na dostupných internetových portáloch nie je zverejnený dostatok ponúk na predaj pozemkov v obci Hervartov. Pri stanovení vecného bremena okrem iných vstupných veličín (náklady, možný hrubý príjem z prenájmu predmetného pozemku) znalkyňa stanovila odhadovanú stratu z prenajímania pozemku na parcele číslo XXX/X vo výške 80 % - nie je vôbec reálny prenájom pozemku bez získania úžitku z predmetného pozemku - v tomto prípade znalkyňa stanovila predpokladanú stratu možnosti prenájmu pozemku bez závady - teda s úvahou, že žumpa na pozemku neexistuje, obmedzenie z titulu závady uvažovala vo výške 20 % - predmetná žumpa umiestnená pod povrchom terénu neobmedzuje vlastníkov v užívaní pozemku na tejto parcele číslo XXX/X vo väčšom rozsahu ako 20 %. Zároveň bola znalkyňou stanovená všeobecná hodnota pozemku polohovou diferenciáciou v sume 6,14 Eur za 1 m2, čo bolo jednou zo vstupných veličín pri výpočte všeobecnej hodnoty jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena.
13. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
14. Podľa § 119 Občianskeho zákonníka, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
15. Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
16. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
17. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
18. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
19. Podľa § 135c ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
20. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
21. Podľa § 151o ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
22. Podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej
jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
23. Súd vec posúdil na základe v konaní zisteného skutkového stavu podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom zistil dôvodnosť žaloby o odstránenie stavby, ktorá bola neoprávnene zriadená žalovanými v 1. a 2. rade na pozemku parcela Z. Č.. XXX kat. úz Q. vlastnícky patriacej v zmysle zápisu na N. Č.. XXX vedeného Okresným úradom Bardejov pre označené katastrálne územie na mená žalobcov v 1. a 2. rade a niet dôvodov pre zamietnutie žaloby, pretože vzťahy medzi stranami sporu možno usporiadať v intenciách daných § 135c Občianskeho zákonníka. Z výsledkov vykonaného dokazovania však dospel k záveru, že spôsob usporiadania právnych vzťahov medzi žalobcami a žalovanými je potrebné riešiť iným, ako žalobcami v 1. a 2. rade navrhovaným spôsobom a to zriadením vecného bremena v prospech žalovaných v 1. a 2. rade, ktorého obsahu by zodpovedala povinnosť žalobcov v 1. a 2. rade strpieť toto vecné bremeno stavby spočívajúce v práve stavbu nerušene užívať. V tejto súvislosti súd konštatuje, že konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi osobami označenými za subjekty na niektorej zo strán sporu a kde teda nie je viazaný žalobným návrhom, t.j. žalobcami navrhovaným spôsobom vyporiadania. Súd je povinný vyporiadať vzťahy medzi stranami sporu aj iným, ako žalobcami žiadaným spôsobom avšak vyplývajúcim z § 135c Občianskeho zákonníka. (obdobne napríklad rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 Co/528/2012 alebo rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 14C/276/2013).
24. V § 135c Občianskeho zákonníka sú upravené tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje zákon. Vlastník sa môže ochrany domáhať tak, že bude žalovať o odstránenie stavby na jeho pozemku na náklady žalovaného neoprávneného stavebníka. Záver o použití tejto občianskoprávnej sankcie by sa mal opierať o zistenie zavinených hrubých porušení práv vlastníka pozemku stavebníkom a o také isté zanedbanie povinností neoprávneného stavebníka s prihliadnutím na to, že stavba je nielen neoprávnená, ale aj nepovolená. Predpokladom na takýto záver je to, že odstránenie stavby je účelné; účelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie. Ďalším spôsobom usporiadania vzťahov je prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku, ak odstránenie stavby by nebolo účelné ani so zreteľom na hodnotu a možnosť iného využitia pozemku, na ktorom bola zriadená neoprávnená stavba. Niektorí autori zastávajú názor, že ak s tým vlastník nesúhlasí, súd mu nemôže prikázať stavbu za náhradu; v takomto prípade súd posúdi aplikáciu odseku 3 alebo žalobu musí zamietnuť pre jej neopodstatnenosť. Tretím spôsobom vyporiadania tohto vzťahu je usporiadanie pomerov inak, najmä zriadením vecného bremena stavby. Pri tomto spôsobe usporiadania sa vychádza z toho, že vlastnícke vzťahy zostávajú zachované. Stavebník je naďalej vlastníkom neoprávnenej stavby a nemení sa ani vlastnícky vzťah k pozemkom. Súd teda v žiadnom prípade nemôže svojím rozhodnutím opierajúcim sa o § 135c ods. 3 zmeniť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam. V takom prípade na základe geometrického plánu zriadi stavebníkovi vecné bremeno, ktoré je účelovo zamerané a súčasne aj obmedzené na nevyhnutný výkon vlastníckych práv neoprávneného stavebníka k stavbe. Tento nevyhnutný výkon vlastníckych práv je podobný nevyhnutnému výkonu týchto práv podľa ustanoveniu § 127 ods. 3, takže pri zriaďovaní tohto vecného bremena sa možno aj opierať o označené ustanovenie. Vecné bremeno sa zriaďuje za náhradu, ktorú spravidla vyčísľuje znalec. Pri úvahe, či treba aplikovať analyzovaný spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom, sa použitie tohto spôsobu principiálne viaže len na zistenie, že odstránenie stavby nie je účelné, a na to, že vlastník pozemku nesúhlasí s prikázaním stavby za náhradu do jeho vlastníctva (nadväzne na to pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 458/2005, rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1241/2010, rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdon 240/97 a iné).
25. Ďalej sa žiada uviesť, že pre posúdenie otázky, či stavebník má k stavbe na cudzom pozemku občianskoprávny dôvod (titul) a pre obsah jeho práva mať na cudzom pozemku stavbu nie je obsah stavebného povolenia rozhodujúci. To ostatne vyplýva z judikatúry, podľa ktorej pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je rozhodujúce, či na stavbu bolo vydané stavebné povolenie (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/1090/2000). Z toho dôvodu súd v závere konania pred vynesením konečného rozsudku nevykonal navrhovaný dôkaz strany žalobcov spočívajúci v zabezpečení úplnej spisovej dokumentácie k stavebnému povoleniu a kolaudácii stavby, pretože vzhľadom na jeho celkové závery vo veci považoval
vykonanie takéhoto dôkazu za nehospodárne a zbytočne navyšujúce trovy konania na oboch stranách sporu (hlavne z dôvodu ďalšieho odročenia pojednávania).
26. Súd ďalej uvádza, že stavba žumpy, odstránenia ktorej sa žalobcovia domáhali je v zmysle § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušenstvom stavby a na základe toho samostatnou vecou, pričom tá musí vlastnícky vždy patriť vlastníkovi hlavnej veci, pretože je trvalo určená na užívanie spolu s vecou hlavnou. Príslušenstvo má bezprostredný hospodársky význam pre hlavnú vec a slúži na jej užívanie, avšak ako také môže byť i samostatným predmetom právnych vzťahov. Môže byť teda aj predmetom prípadne zriadeného vecného bremena. Preto v danom prípade neprichádzalo do úvahy prikázanie stavby žumpy do vlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade ako vlastníkov pozemku za náhradu. Rovnako tento postup nebol možný z dôvodu, že žalobcovia v 1. a 2. rade počas súdneho konania neprezentovali svoj súhlas s týmto spôsobom riešenia a jednak z dôvodu, že neoprávnená stavba bola postavená sčasti aj na inom pozemku než len na pozemku žalobcov v 1. a 2. rade, a teda súd by ju nemohol prikázať do ich výlučného vlastníctva.
27. Ako už bolo konštatované, v danom prípade bolo v konaní preukázané, že žumpa žalovaných bola postavená z podstatnej časti (10 m2 z jej celkovej výmery 11 m2) na nehnuteľnosti vedenej na mená žalobcov ako parcela Z. Č.. XXX ostatné plochy o výmere 1073 m2, na N. Č.. XXX pre kat. úz Q. a to bez súhlasu vlastníkov pozemku. V konaní súd vychádzal z platných a záväzných údajov katastra, ktoré v priebehu konania napokon rešpektovali obe strany sporu. Žiaden súhlas žalobcov v 1. a 2. rade, či ich právnych predchodcov s postavením žumpy na tomto pozemku nebol v konaní preukázaný. Ani žalovanými tvrdený súhlas starostu obce so stavbou nebol v konaní preukázaný, pričom z hľadiska zásahu do vlastníctva majiteľov parcely Z. Č.. XXX by takýto súhlas ani nebol právne významný. Bez ohľadu na to, či v rámci stavebného konania išlo o povolenú stavbu je dôvodný záver o neoprávnenosti tejto stavby z dôvodu zásahu do vlastníckeho práva vlastníkov pozemku, na ktorom stavba stojí a právneho posúdenia veci podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Súčasne bolo súdom zistené, že uvedená parcela podľa zistení súdu priamo na mieste samom nie je významne hospodársky využívaná. Ide o parcelu, ktorá z hľadiska svojho tvaru, polohy a umiestnenia nie je spôsobilá na relevantné hospodárske využitie, výstavbu či iné užívanie, keďže sa jedná sa o pobrežný pozemok miestneho potoka, ktorý v minulosti slúžil pre uľahčenie prístupu k mlynskému náhonu, resp. tento mlynský náhon ňou mal byť tvorený. Žalobcami v 1. a 2. rade bol pozemok využívaný iba ojedinele, napríklad za účelom získania krmiva pre hospodárske zvieratá (čomu existencia žumpy pod zemským povrchom nebráni). Pozemok sa tiež nejaví byť vhodný pre pestovanie zeleniny, ako to v svojom stanovisku súdu zo 6.3.2018 uvádza žalobca v 1. rade. Uvedené potvrdzuje aj posudková časť predloženého odborného stanoviska č. XX/XXXX znalkyne K.. X. I. určeného na stanovenie hodnoty vecného bremena. Odstránenie žumpy, ktorá je nevyhnutne potrebná pre užívanie hlavnej stavby a to rodinného domu žalovaných v 1. a 2. rade je tak podľa názoru súdu neúčelné. Odstránenie žumpy by bolo najprísnejšou sankciou vo vzťahu k stavebníkovi, uplatnenou po dlhom čase pokojného užívania stavby a bez toho, aby z hľadiska doterajšieho využitia pozemku a prípadnej perspektívy jeho využívania bolo preukázané reálne obmedzenie výkonu vlastníckych práv žalobcov v takej miere, aby mohla byť takáto sankcia dôvodná. S ohľadom na nesúhlas žalobcov bol v konaní vylúčený aj postup spočívajúci v prikázaní pozemku pod stavbou do vlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade. Preto najvhodnejším spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami sporu je zriadenie vecného bremena pôsobiaceho in rem v prospech vlastníkov stavby spočívajúce v práve stavbu nerušene užívať, ktoré sú vlastníci parcely, na ktorej je stavba postavená povinní strpieť a to za primeranú náhradu ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku. Súd preto vyhodnotiac žalobu za dôvodnú pristúpil k zriadeniu vecného bremena na parcele Z.-V. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 10 m2, kat. úz. Q. vytvorenej geometrickým plánom č. XX/XXXX z 21.3.2018 vyhotoveným R. J. J. Z., H. C. XX, F., úradne overeným 18.4.2018 pod č. XX-XXX/XXXX z parcely Z.- V. Č.. XXX, ostatné plochy o výmere 1073 m2 zapísanej na N. Č.. XXX, kat. úz. Q., čím sa označený geometrický plán stal súčasťou nedielnou časťou tohto rozsudku.
28. Vo vzťahu k určeniu výšky primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena, súd vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania (odborného stanoviska č. XX/XXXX vyhotoveného znalkyňou K.. X. I., U. XX, T.), z ktorého vyplýva výška všeobecnej hodnoty jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena na parc. Z. Č.. XXX/X, kat. úz. Q. o výmere 10 m2 v sume 4,- Eur. Túto náhradu súd zvýšil na sumu 20,- Eur s prihliadnutím na všeobecnú hodnotu pozemku, ktorá bola jedným z východísk pre určenie hodnoty odplaty za zriadenie vecného bremena a vyčíslená v sume 6,14 Eur za 1 m2 (teda 61,40 Eur za 10 m2, ktoré žumpa svojou rozlohou zaberá), a to prihliadajúc na postoj žalovaných v 1.
a 2. rade, ktorí skoro po celú dobu prebiehajúceho konania popierali vlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade pozemku, na ktorom bola žumpa postavená, hoci z dokazovania vyplynulo, že žumpu zriadili na cudzom pozemku bez toho, aby konali (minimálne v čase zriadenia žumpy) s primeranou opatrnosťou vo vzťahu k veciam im vlastnícky nepatriacim. Preto súd považoval za zodpovedajúce princípom spravodlivosti a primeranosti, aby za zriadené vecné bremeno určil jednorazovú odplatu v sume zvýšenej na päťnásobok ceny vyčíslenej predloženým odborným vyjadrením, ktorá v podstatnej miere odzrkadľovala len ňou predpokladaný výnos z nájmu predmetného pozemku. Súdom určenú primeranú odplatu sú tak žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
29. Pokiaľ žalovaní v 1. a 2. rade v priebehu konania argumentovali vydržaním vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom žumpu zriadili, súd v krátkosti uvádza, že zákonnými podmienkami vydržania ako spôsobu pôvodného (neodvodeného) nadobudnutia vlastníctva alebo iného práva vo všeobecnosti sú: 1. oprávnená držba; 2. uplynutie zákonom určenej vydržacej doby; 3. spôsobilý predmet vydržania. Práve následky vydržania nastávajú len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie vyžaduje. V danom prípade na strane žalovaných však absentuje jedna zo zákonných podmienok vydržania a to oprávnenosť držby, ktorá vyžaduje dobrú vieru počas celej vydržacej doby a rovnako tak aj pri vstupe do držby, čo v danom prípade preukázané nebolo. Sama žalovaná v 2. rade pri svojom výsluchu uvádzala, že v čase zriadenia žumpy bola vo vedomí, že žumpu zriaďuje na obecnom pozemku, teda pozemku jej nepatriacom, pričom na možnosť postavenia žumpy sa mala dotazovať aj u osoby vtedajšieho starostu. V priebehu konania žalovaní v 1. a 2. rade ani neprodukovali žiadne skutkové tvrdenia, nieto ešte dôkazy, ktorými by preukazovali, že vzhľadom na všetky okolnosti boli dobromyseľní v tom, že im pozemok vlastnícky patrí. Je teda vylúčené, aby žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli pozemok - parcelu Z. Č.. XXX, ostatné plochy o výmere 1073 m2 zapísanú na LV č. XXX, kat. úz. Q., prípadne jej časť zodpovedajúcej ploche pod žumpou do svojho vlastníctva vydržaním.
30. Napokon sa súd musel vyjadriť aj k obom stranám sporu sa domáhajúcej aplikácie § 3 Občianskeho zákonníka, hlavne v časti, podľa ktorej výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi znamená, že sa výkon práva ocitá v rozpore s uznávaným názorom majority spoločnosti, ktorá vo vzájomných vzťahoch určuje, aký má byť výkon práv, aby bol v súlade so základnými a všeobecne uznávanými a rešpektovanými zásadami mravného správania sa členov spoločnosti. Uvedené ustanovenie je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Za určitých výnimočných okolností je možné odoprieť s poukazom na dobré mravy i výkon vlastníckeho práva. V aplikačnej praxi súdov sa tak stalo napríklad v situácii, keď po skončení nájmu pozemku dôjde k stretu práv vlastníka pozemku s právom vlastníka stavby, ktorá nie je stavbou neoprávnenou a ku ktorej nie je zabezpečený žiaden iný prístup iba cez pozemok vlastníka pozemku (bližšie Števček, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1-450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, 1616 s. 23-24). Aplikácia ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka umožňuje zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností , nemá totiž vlastnú normotvornú platnosť, keďže upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 144/2010). Konanie vykazujúce znaky úmyslu poškodiť druhého účastníka (ktoré by mohlo odporovať dobrým mravom) však nemožno vyvodzovať z okolností a dôvodov, z ktorých vyplýva vznik uplatneného nároku, ale iba z takých konkrétnych okolností, za akých bol žalovaný nárok uplatnený. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým by bolo odopretie právnej ochrany vlastníkovi pozemku voči zásahu spôsobenému vlastníkom neoprávnenej stavby.
31. V okolnostiach daného prípadu podľa názoru súdu aplikácia tohto ustanovenia (§ 3 Občianskeho zákonníka) neprichádza do úvahy. Žalobcovia v 1. a 2. rade nepreukázali, že by zásah do ich vlastníckeho práva žalovanými v 1. a 2. rade postavením žumpy na ich pozemku bol sprevádzaný takými výnimočnými okolnosťami, (takéto okolnosti v podstate ani netvrdili a ani nepreukazovali), ktoré by vylučovali možnosť vyporiadania ich vzájomných vzťahov jedným zo spôsobov vyplývajúcim z § 135c Občianskeho zákonníka. Použitie § 3 Občianskeho zákonníka v danom prípade nie je dôvodné len z dôvodu, že súdom ustálený najvhodnejší spôsob vyporiadania ich vzťahov nezodpovedá ich pôvodným
predstavám. Obdobne žalovaní v 1. a 2. rade nepreukázali, že by žumpa bola postavená na pozemku žalobcov s ich súhlasom, prípadne na základe práva vyplývajúceho z nájomného alebo iného obdobného vzťahu. Išlo o stavbu neoprávnenú z hľadiska zásahu do hmotných práv k pozemku patriacich žalobcom, resp. ich právnym predchodcom. Preto uplatnenie práva na odstránenie stavby žalobcami v 1. a 2. rade na súde nebolo možné považovať za postup v rozpore s dobrými mravmi majúci charakter šikanózneho postupu voči žalovaným v 1. a 2. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade totiž nielen pred začatím konania, ale aj v podstatnej časti konania pred súdom popierali vlastnícke právo žalobcov a vyporiadanie ich vzťahov v intenciách § 135c Občianskeho zákonníka odmietali. Predložený prípad bolo možné spravodlivo usporiadať postupom vyplývajúcim z hmotnoprávneho ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, ktorý žalovaní v 1. a 2. rade v závere konania napokon sami pripúšťali a tak iný spôsob rozhodnutia ako ten, ktorý bol prijatý súdom by nebolo možné považovať za spravodlivý.
32. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak že úspešným žalobcom v 1. a 2. rade domáhajúcim sa odstránenia stavby (z hľadiska podstaty konania o usporiadanie práv medzi stranami sporu) voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal pritom zo záveru, že žalobcovia boli v konaní procesne úspešní, pretože bolo preukázané, že stavba žalovaných bola postavená v podstatnej časti na ich pozemku aj keď súd rozhodol vo veci napokon iným spôsobom (postupom podľa § 135c ods. 3 OZ), než ktorého sa žalobou domáhali (§ 135c ods. 1 OZ). To však nič nemení na závere o dôvodnosti podanej žaloby a vzhľadom k tomu že súd v danom prípade nevzhliadol žiadne relevantné okolnosti hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP) rozhodol tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.
36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. Keďže pri dokazovaní vznikli výdavky štátu uznesením zo dňa 22.9.2017 č.k. 7C/181/2012-116 bola znalcovi vyplatená suma 34,98 Eur z finančných prostriedkov štátu, keďže (išlo o trovy dôkazu nekryte zloženým preddavkom), má štát v zmysle ust. § 259 C.s.p. v spojení s ust. § 258 ods. 1 C.s.p. právo na náhradu ním vynaložených výdavkov. Toto právo na náhradu trov konania súd štátu priznal voči žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí čo do právneho základu priznaného nároku (hoci nie čo do spôsobu vyrovnania vzťahov medzi stranami) boli neúspešní. Z dôvodu hospodárnosti konania boli tieto trovy štátu vyčíslené konkrétnou sumou bez potreby ďalšieho vydania uznesenia o ich výške, tak ako tieto priamo vyplývajú z právoplatného uznesenia Okresného súdu č.k. 7C/181/2012-116 z 22.9.2017.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.