Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/541/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobkyne: W.F. Q., Z. Z., L. Č.. XX, zastúpenej Ivetou Balalovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Ružová dolina č. 10, proti žalovanému: V. O., I.. XX.XX.XXXX, Z. Z., L. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Račianska č. 62, o zaplatenie 1.552, 44 € s prísl., na odvolanie oboch strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14. júla 2015 č. k. 8C/65/2007-358, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť podieľať sa na nákladoch bytu v podielovom spoluvlastníctve so žalobkyňou v rozsahu 608,60 € s príslušenstvom. Vo zvyšku (rozdiel medzi 1.552,44 € a priznanou sumou) žalobu zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že za roky 2005 až 2007 rozdiel medzi žalovaným poskytnutou sumou a jednou tretinou v konaní preukázaných nákladov predstavuje sumu 586,37 €. Podiel na dani z nehnuteľnosti ustálil pre žalovaného rovnako v rozsahu jednej tretiny. Pre nepreukázanie nutnosti výmeny celých vchodových dvier (pri poškodení zámku na dverách) nešlo o nevyhnutnú opravu, preto pre absenciu súhlasu žalovaného žalobkyňa môže požadovať bezdôvodné obohatenie, ktoré však vzniká až pri zániku podielového spoluvlastníctva (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/1870/07 a 22Cdo/5999/99).

3. Neprihliadol na obranu žalovaného, že v byte bývajú 4 osoby, keďže nebolo preukázané, že v byte trvale býva i priateľka syna strán, avšak pokiaľ by v byte aj bývala, nemá to podľa záverov súdu žiaden vplyv na stranami uzatvorenú dohodu o participácií žalovaného na nákladoch bytu v rozsahu jednej tretiny. Pokiaľ sa žalovaný domáhal započítania v konaní uplatneného nároku s jeho pohľadávkou z dôvodu preplatku na plneniach za roky 2011 až 2013, súd na započítanie neprihliadol, keďže v listine, v ktorej uplatnil započítaciu námietku, súčasne uviedol, že pohľadávku žalobkyne neuznáva čo do dôvodu ani čo do výšky. So započítaním nesúhlasila ani žalobkyňa a vzniesla námietku premlčania. Žalovaný nepreukázal vznik pohľadávky voči žalobkyni, jej splatnosť, v dôsledku čoho nemohol ani posúdiť, kedy došlo k stretu pohľadávok.

4. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti, podala včas odvolanie žalobkyňa. Zastávala názor, že súd pri platbách za rok 2005 zohľadnil preplatok na elektrinu, avšak ona takýto preplatok neobdržala. Namietala tiež, že daň z nehnuteľnosti platia len vlastníci, a nie užívatelia bytu, teda daň mala byť žalovanému prisúdená vo výške jednej polovice namiesto v jednej tretine. Napokon za rok 2005

namietala, že v januári 2005 nebola poskytnutá suma 1.700,-- Sk. V roku 2006 namietala, že celkové náklady nepredstavujú omylom uvádzanú sumu 72.109 Sk, ale 74.269 Sk a súd mal z nej vychádzať. I v tomto roku namietala priznanie dane len v rozsahu jednej tretiny. Mala za to, že k výmene dvier bolo možné pristúpiť i bez súhlasu žalovaného ako podielového spoluvlastníka v rozsahu jednej polovice, pretože nejde o zmenu, ktorá sa týka podstaty veci a ktorou nedošlo k zmene samotného predmetu spoluvlastníctva. Pritom vchodové dvere boli staré, neboli bezpečnostné a mali aj pokazený zámok. Bezpečnostné dvere sú štandardom a požadujú sa aj pre účely poistenia.

5. Proti vyhovujúcej časti podal včas odvolanie žalovaný a žiadal i v tejto časti žalobu zamietnuť. Mal za to, že žaloba je v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaný sa zaujíma o náklady spojené s užívaním bytu. Žalobkyňa výšku skutočných nákladov tajila, oznamovala ich s istým časovým odstupom a o vzniku preplatkov žalovaného vôbec neinformovala. Okrem toho je žaloba v rozpore s dobrými mravmi i vzhľadom na závažné zdravotné ťažkosti žalovaného onkologického charakteru. Súd preto mohol priznať plnenie i v splátkach. Za nezrozumiteľné považoval odôvodnenie rozhodnutia v časti týkajúcej sa započítania, v ktorej súd extrémne arbitrárne favorizoval žalobkyňu.

6. Odvolací súd prejednal odvolanie oboch strán sporu v rozsahu a z dôvodov nimi vymedzenými (§ 472 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 a dospel k záveru, že nie sú opodstatnené. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci bytu (predtým bezpodieloví) na L. U.. Č.. XX O. Z.. Strany sporu sa dohodli na jednotretinovom podiele na nákladoch bytu (spolu s plnoletým synom v byte žijúcim). V predmetnom konaní žalobkyňa uplatňuje doplatenie žalovaným len čiastočne uhradených nákladov na byt v období rokov 2005 až 2007.

8. Medzi stranami bol sporné jednak rozsah dlhu od roku 2005, keď žalobkyňa uvádzala, že preplatok na elektrine jej nebol poskytnutý, taktiež plnenie v mesiaci január 2005 vo výške 1.700,-- Sk zo strany žalovaného, ďalej otázka priznania náhrady za náklady spojené s výmenou vchodových dvier na dome, otázka podielu žalovaného na dani z nehnuteľnosti a napokon otázka započítania preplatkov za byt za roky 2011 až 2013 s uplatnenými nákladmi.

9. Súd prvej inštancie nepochybil, keď do plnení na byt v roku 2005 zohľadnil jednak plnenie žalovaného i za mesiac január 2005 vo výške 1.700,-- Sk, ako i preplatok na elektrine.

10. Žalovaný listinnými dôkazmi preukázal, že v januári 2005 zaslal na náklady bytu sumu 1.700,-- Sk (listina na č. l. 62 spisu). Je pritom bez významu, či uvedenú sumu prevzala žalobkyňa alebo iná ňou splnomocnená osoba. Žalovaný plnil na meno a adresu žalobkyne a ak plnenie v uvedenom rozsahu prevzala neoprávnená tretia osoba, bolo na žalobkyni, aby voči tejto tretej osobe uplatňovala žalovaným poskytnuté plnenie.

11. Obdobne z listinných dôkazov na č. l. 40 a č. l. 256 spisu vyplýva, že v roku 2005 bol vykazovaný preplatok na elektrine.

12. Pokiaľ ide o plnenie v roku 2007, ktoré súd ustálil zo strany žalovaného na 15.300,-- Sk, postupoval správne, keď v rozpore so žalobkyňou dospel k záveru, že nejde o úhradu staršieho dlhu. Pri vyčíslení úhrad žalovaného za rok 2007 splácanie skoršieho dlhu vo výške 5.000,-- Sk (do 2.200,-- Sk mesačne) nezapočítala. Samotná žalobkyňa uvádza, že v roku 2007 poskytol plnenie v rozsahu 15.300,-- Sk (č. l. 84 spisu).

13. Súd prvej inštancie nepochybil ani pri akceptácii podielu žalovaného na dani z nehnuteľnosti v rozsahu jednej tretiny. Je celkom nesporné, že povinnosť platiť daň z nehnuteľnosti zaťažuje spoluvlastníka, resp. vlastníka bytu. Avšak strany spoločne so synom uzatvorili dohodu, že sa na nákladoch bytu budú podieľať v jednej tretine, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nevidí žiaden dôvod, aby v otázke dani z nehnuteľnosti táto dohoda nemala strany sporu zaväzovať. Z ničoho nevyplýva, že plnoletý syn v byte žijúci sa nemôže na takomto plnení, bezprostredne súvisiacom s existenciou bytu podieľať, keď predovšetkým on pravidelne v byte realizuje svoje bytové potreby a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je vlastníkom. Z dokazovania nevyplynulo, že za užívanie bytu syn platí rodičom nájomné, teda nemožno ho považovať za nájomcu bytu, ktorého takáto povinnosť nezaťažuje.

14. Pokiaľ ide o náklady na vchodové dvere, možno akceptovať, že súd prvej inštancie na tieto náklady neprihliadol, pretože táto investícia do spoločnej veci bola vykonaná bez súhlasu žalovaného a existencia bezpečnostných dverí nie je nevyhnutnou podmienkou pre primerané zabezpečenie bývania v bytovom dome.

15. Pokiaľ sa žalovaný bránil započítaním preplatkov za roky 2011 až 2013 s uplatnenou pohľadávkou, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že na započítaciu námietku nemožno prihliadnuť. 16. Totiž i uplatnenie započítacej námietky vyžaduje splnenie všetkých náležitostí pre platnosť právneho úkonu, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 37 a nasl. OZ. Započítaciu námietku žalovaného treba považovať za zmätočný právny úkon, keď predpokladom započítania je existencia pohľadávky protistrany. Nemožno započítať pohľadávku na preplatkoch za roky 2011 až 2013 s neexistujúcou pohľadávkou žalobkyne. Preto ak žalovaný na jednej strane požadoval započítanie svojej pohľadávky na preplatkoch a súčasne uvádzal, že žalobkyňa voči nemu nemá žiadnu pohľadávku, nemohlo dôjsť k účinnému započítaniu. Zmätočný právny úkon (vnútorne rozporný, a teda nezrozumiteľný) nemôže vyvolať účinky započítania, s ktorými počíta Občiansky zákonník.

17. Žalobu nemožno považovať za rozpornú s dobrými mravmi, keď v konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa sama vynaložila náklady na byt v súdom priznanej výške. Z podielového spoluvlastníctva žalobcovi neprislúcha len právo vec užívať ale i podieľať sa na nákladoch bytu, v súlade s dohodou so žalobkyňou a pokiaľ by dohodu neuzavreli, podľa miery, zodpovedajúcej jeho podielu (§ 137 a nasl. .

18. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď čiastočne úspech v konaní dosiahla každá zo strán (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 .

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .