Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39C/3/2017

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: B. N., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. Č..X.. XXX, N. B. M., zast. advokátkou Mgr. Luciou Kučerkovou, so sídlom J. Jesenského 2063/10, Senec, o obnovu konania, takto

rozhodol:

I. Žaloba žalovaného na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 10Ro/341/2013 sa odmieta.

II. Návrh žalovaného na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Pezinok č.k. 10Ro/341/2013-39 zo dňa 12. júla 2016 sa zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1 Žalobou doručenou súdu dňa 16.01.2017 sa žalovaný domáhal voči žalobcovi odkladu vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Pezinok č.k. 10Ro/341/2013-39 zo dňa 12.07.2016, povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 10Ro/341/2013 a vydania rozsudku nasledovného znenia: „Žaloba sa zamieta. Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky Triangel č. 7058147 zo dňa 03.07.2009 uzavretá medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca je povinný vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie v sume 113,73 €. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.“

2 Žalovaný procesne zaútočil tvrdením, že doručením platobného rozkazu č.k. 10Ro/341/2013-39 nadobudol presvedčenie, že pohľadávka žalobcu je zákonná, nakoľko sa riadil poučením uvedeným na platobnom rozkaze. Z uvedeného dôvodu žalovaný nepodal odpor, keďže považoval rozhodnutie súdu za správne. Žalovaný však ďalej odkázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. proti N. Z. zo dňa 09.11.2016, podľa ktorého neuvedenie určitých zásadných informácií zo strany veriteľa v zmluve o spotrebiteľskom úvere môže byť sankcionované zánikom práva na úroky a poplatky. Žalovaný nadobudol presvedčenie, že spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. a pôvodný veriteľ v jeho veci spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. sú si veľmi podobné, a teda keď klient jednej spoločnosti je spotrebiteľom, mal by byť spotrebiteľom aj žalovaný a Okresný súd Pezinok mal v konaní sp. zn. 10Ro/341/2013 upozorniť na to, že ide o spotrebiteľský spor, resp. poučiť o tom, že žalovaná zmluva bola súdne preskúmaná a vzhľadom k tomu, že neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, súd vydal vo veci platobný rozkaz. Žalovaný dospel k záveru, že právoplatný platobný rozkaz č.k. 10Ro/341/2013 je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, a preto vo veci podal mimoriadny opravný prostriedok - žalobu na obnovu konania. Ak by súd posúdil v konaní úverový vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, musel by ex offo preskúmať náležitosti zmluvy a prísť k záveru, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 01.07.2009 zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, ktorá je

formulárovou zmluvou, teda ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 13.07.2009. Žalovaný ďalej uvádza, že zmluva nespĺňa náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z., keďže obsahuje nesprávnu výšku úroku, neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, neobsahuje dátum konečnej splatnosti úveru, neobsahuje dátum prvej splátky, ani rozpis splátky na istinu, úrok a iné poplatky a zároveň dojednanú zmluvnú pokutu vo všeobecných obchodných podmienkach by mal súd hodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a mala byť vyhlásená za bezúročnú a bez poplatkov. Schválená výška pôžičky bola 1.000,- eur a celková suma pôžičky vrátane úrokov a poplatkov bola vo výške 1860,- eur. Žalobca však v žalobe uvádza, že žalovanému poskytol celkovú sumu pôžičky vo výške 1.860,- eur, čo je v rozpore so zmluvou. Žalovaný žalobcovi uhradil sumu vo výške 1.113,73 eur a v prípade vyhlásenia zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov by sa žalobca na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil o sumu vo výške 113,73 eur.

3 Podaním elektronicky doručeným súdu dňa 17.08.2017 a písomne doplneným dňa 21.08.2017 žalobca na svoju obranu uviedol, že žalovaný podal žalobu na obnovu konania oneskorene, nakoľko platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 11.08.2016 a žalovaný podal žalobu na obnovu konania až dňa 16.01.2017, t.j. zjavne po viac ako 3 mesiacoch od právoplatnosti platobného rozkazu a zároveň po viac ako 3 mesiacoch od doby, kedy sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy. Zároveň žalovaný uviedol, že podľa jeho právneho názoru príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku dovoľujú podať žalobu na obnovu konania len voči právoplatnému rozsudku a uzneseniu o schválení zmieru, ale nie voči právoplatnému platobnému rozkazu, teda podaná žaloba na obnovu konania smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému nie je prípustná. S tvrdeniami žalovaného, ktorými odôvodnil podanie žaloby na obnovu konania sa žalobca nestotožnil, vzhľadom k tomu, že ich mohol žalovaný bez akýchkoľvek pochybností použiť už v pôvodnom konaní, a to už v podanom odpore (v prípade, ak by bol podaný). Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby súd žalobu na obnovu konania odmietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4 Návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu žalovaný odôvodnil tým, že existuje dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý vzhliadol v tom, že by mohlo dôjsť k exekúcii majetku žalovaného skôr ako súd z úradnej moci preskúma spotrebiteľskú úverovú zmluvu. Žalobca sa k návrhu na odklad vykonateľnosti nevyjadril.

5 Podľa § 397 písm. e) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné.

6 Podľa § 413 ods. 1 písm. e) súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak je zjavne nedôvodná.

7 Podľa § 412 ods. 1 súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

8 Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9 Podľa § 292 súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom spotrebiteľa poučí o a) možnosti zastúpenia, b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.

10 Súd po preskúmaní žaloby na obnovu konania dospel k záveru, že táto je zjavne nedôvodná. Žalovanému bolo doručené spoločne s platobným rozkazom i poučenie o procesných právach a povinnostiach podľa § 292 CSP, ktoré obsahovalo aj poučenie o možnosti zastúpenia spotrebiteľa. Vyšší súdny úradník pred vydaním platobného rozkazu preskúmal náležitosti zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 03.07.2009 a keďže vo veci vydal platobný rozkaz, musel evidentne dospieť k záveru, že táto spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky.

11 Súd považuje za potrebné uviesť, že neukladá súdu povinnosť poučiť spotrebiteľa aj o tom, že pred vydaním platobného rozkazu súd náležite preskúmal spotrebiteľskú zmluvu a dospel k záveru, že táto neobsahuje neprijateľné podmienky a neuvedenie takéhoto poučenia nemôže zakladať dôvod na obnovu konania podľa § 397 písm. e) CSP, ako sa domnieva žalovaný. Navyše platobný rozkaz bol vydaný ešte pred rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“) vo veci C-42/15, pričom ak SDEÚ vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že neuvedenie určitých zásadných informácií zo strany veriteľa v zmluve o spotrebiteľskom úvere môže byť sankcionované zánikom práva na úroky a poplatky, nutno uviesť, že v právnom poriadku Slovenskej republiky sú takéto právne normy už dávno obsiahnuté. Súd v tomto prípade poukazuje na § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom do 30.11.2009, podľa ktorého: „Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.“ Tento zákon bol nahradený zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v § 11 ods. 1 stanovuje, že: „Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.“ Povinnosť súdu posudzovať obsah spotrebiteľskej zmluvy s ohľadom na neprijateľné podmienky pred vydaním platobného rozkazu bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená s účinnosťou od 15.10.2008, kedy bolo prijaté ustanovenie § 172 ods. 9 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého: „Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.“ Uvedená úprava bola prevzatá s účinnosťou od 01.07.2016 aj do CSP, ktorý v § 299 ods. 2 ustanovil: „Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná.“

12 S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia a žalobu na obnovu konania odmietol.

13 Vzhľadom k tomu, že súd odmietol žalobu na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú a nevzhliadol ani dôvody hodné osobitného zreteľa na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia a návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu zamietol.

14 Keďže súd žalobu na obnovu konania odmietol, žalobca mal vo veci plný úspech a vznikol tak žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, tak ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia. O konkrétnej výške tohto nároku bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením, ktorá vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.

Podľa § 363 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1, ods. 2 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).