Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_39C-3-2017.pdf
PDF · 79.62 KB
Case nature
Area
Subarea
39C/3/2017
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: B. N., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. Č..X.. XXX, N. B. M., zast. advokátkou Mgr. Luciou Kučerkovou, so sídlom J. Jesenského 2063/10, Senec, o obnovu konania, takto
rozhodol:
I. Žaloba žalovaného na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 10Ro/341/2013 sa odmieta.
II. Návrh žalovaného na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Pezinok č.k. 10Ro/341/2013-39 zo dňa 12. júla 2016 sa zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1 Žalobou doručenou súdu dňa 16.01.2017 sa žalovaný domáhal voči žalobcovi odkladu vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Pezinok č.k. 10Ro/341/2013-39 zo dňa 12.07.2016, povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 10Ro/341/2013 a vydania rozsudku nasledovného znenia: „Žaloba sa zamieta. Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky Triangel č. 7058147 zo dňa 03.07.2009 uzavretá medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca je povinný vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie v sume 113,73 €. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.“
2 Žalovaný procesne zaútočil tvrdením, že doručením platobného rozkazu č.k. 10Ro/341/2013-39 nadobudol presvedčenie, že pohľadávka žalobcu je zákonná, nakoľko sa riadil poučením uvedeným na platobnom rozkaze. Z uvedeného dôvodu žalovaný nepodal odpor, keďže považoval rozhodnutie súdu za správne. Žalovaný však ďalej odkázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. proti N. Z. zo dňa 09.11.2016, podľa ktorého neuvedenie určitých zásadných informácií zo strany veriteľa v zmluve o spotrebiteľskom úvere môže byť sankcionované zánikom práva na úroky a poplatky. Žalovaný nadobudol presvedčenie, že spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. a pôvodný veriteľ v jeho veci spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. sú si veľmi podobné, a teda keď klient jednej spoločnosti je spotrebiteľom, mal by byť spotrebiteľom aj žalovaný a Okresný súd Pezinok mal v konaní sp. zn. 10Ro/341/2013 upozorniť na to, že ide o spotrebiteľský spor, resp. poučiť o tom, že žalovaná zmluva bola súdne preskúmaná a vzhľadom k tomu, že neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, súd vydal vo veci platobný rozkaz. Žalovaný dospel k záveru, že právoplatný platobný rozkaz č.k. 10Ro/341/2013 je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, a preto vo veci podal mimoriadny opravný prostriedok - žalobu na obnovu konania. Ak by súd posúdil v konaní úverový vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, musel by ex offo preskúmať náležitosti zmluvy a prísť k záveru, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 01.07.2009 zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, ktorá je
formulárovou zmluvou, teda ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 13.07.2009. Žalovaný ďalej uvádza, že zmluva nespĺňa náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z., keďže obsahuje nesprávnu výšku úroku, neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, neobsahuje dátum konečnej splatnosti úveru, neobsahuje dátum prvej splátky, ani rozpis splátky na istinu, úrok a iné poplatky a zároveň dojednanú zmluvnú pokutu vo všeobecných obchodných podmienkach by mal súd hodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a mala byť vyhlásená za bezúročnú a bez poplatkov. Schválená výška pôžičky bola 1.000,- eur a celková suma pôžičky vrátane úrokov a poplatkov bola vo výške 1860,- eur. Žalobca však v žalobe uvádza, že žalovanému poskytol celkovú sumu pôžičky vo výške 1.860,- eur, čo je v rozpore so zmluvou. Žalovaný žalobcovi uhradil sumu vo výške 1.113,73 eur a v prípade vyhlásenia zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov by sa žalobca na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil o sumu vo výške 113,73 eur.
3 Podaním elektronicky doručeným súdu dňa 17.08.2017 a písomne doplneným dňa 21.08.2017 žalobca na svoju obranu uviedol, že žalovaný podal žalobu na obnovu konania oneskorene, nakoľko platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 11.08.2016 a žalovaný podal žalobu na obnovu konania až dňa 16.01.2017, t.j. zjavne po viac ako 3 mesiacoch od právoplatnosti platobného rozkazu a zároveň po viac ako 3 mesiacoch od doby, kedy sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy. Zároveň žalovaný uviedol, že podľa jeho právneho názoru príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku dovoľujú podať žalobu na obnovu konania len voči právoplatnému rozsudku a uzneseniu o schválení zmieru, ale nie voči právoplatnému platobnému rozkazu, teda podaná žaloba na obnovu konania smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému nie je prípustná. S tvrdeniami žalovaného, ktorými odôvodnil podanie žaloby na obnovu konania sa žalobca nestotožnil, vzhľadom k tomu, že ich mohol žalovaný bez akýchkoľvek pochybností použiť už v pôvodnom konaní, a to už v podanom odpore (v prípade, ak by bol podaný). Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby súd žalobu na obnovu konania odmietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4 Návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu žalovaný odôvodnil tým, že existuje dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý vzhliadol v tom, že by mohlo dôjsť k exekúcii majetku žalovaného skôr ako súd z úradnej moci preskúma spotrebiteľskú úverovú zmluvu. Žalobca sa k návrhu na odklad vykonateľnosti nevyjadril.
5 Podľa § 397 písm. e) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné.
6 Podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak je zjavne nedôvodná.
7 Podľa § 412 ods. 1 CSP súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
8 Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
9 Podľa § 292 CSP súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom spotrebiteľa poučí o a) možnosti zastúpenia, b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.
10 Súd po preskúmaní žaloby na obnovu konania dospel k záveru, že táto je zjavne nedôvodná. Žalovanému bolo doručené spoločne s platobným rozkazom i poučenie o procesných právach a povinnostiach podľa § 292 CSP, ktoré obsahovalo aj poučenie o možnosti zastúpenia spotrebiteľa. Vyšší súdny úradník pred vydaním platobného rozkazu preskúmal náležitosti zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 03.07.2009 a keďže vo veci vydal platobný rozkaz, musel evidentne dospieť k záveru, že táto spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky.
11 Súd považuje za potrebné uviesť, že CSP neukladá súdu povinnosť poučiť spotrebiteľa aj o tom, že pred vydaním platobného rozkazu súd náležite preskúmal spotrebiteľskú zmluvu a dospel k záveru, že táto neobsahuje neprijateľné podmienky a neuvedenie takéhoto poučenia nemôže zakladať dôvod na obnovu konania podľa § 397 písm. e) CSP, ako sa domnieva žalovaný. Navyše platobný rozkaz bol vydaný ešte pred rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“) vo veci C-42/15, pričom ak SDEÚ vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že neuvedenie určitých zásadných informácií zo strany veriteľa v zmluve o spotrebiteľskom úvere môže byť sankcionované zánikom práva na úroky a poplatky, nutno uviesť, že v právnom poriadku Slovenskej republiky sú takéto právne normy už dávno obsiahnuté. Súd v tomto prípade poukazuje na § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom do 30.11.2009, podľa ktorého: „Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.“ Tento zákon bol nahradený zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v § 11 ods. 1 stanovuje, že: „Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.“ Povinnosť súdu posudzovať obsah spotrebiteľskej zmluvy s ohľadom na neprijateľné podmienky pred vydaním platobného rozkazu bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená s účinnosťou od 15.10.2008, kedy bolo prijaté ustanovenie § 172 ods. 9 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého: „Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.“ Uvedená úprava bola prevzatá s účinnosťou od 01.07.2016 aj do CSP, ktorý v § 299 ods. 2 ustanovil: „Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná.“
12 S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia a žalobu na obnovu konania odmietol.
13 Vzhľadom k tomu, že súd odmietol žalobu na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú a nevzhliadol ani dôvody hodné osobitného zreteľa na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia a návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu zamietol.
14 Keďže súd žalobu na obnovu konania odmietol, žalobca mal vo veci plný úspech a vznikol tak žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, tak ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia. O konkrétnej výške tohto nároku bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením, ktorá vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1, ods. 2 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).