Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2P/82/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o mal. U. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX W. I. zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, otec: H.. Q. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX W. I., t.č. V. XXX/X, J. Z., zastúpený JUDr. Dušanom Jančim, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš, matka: O.. W. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XX, XX XX W. I., zastúpená JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Garbiarska 2 , 064 01 Stará Ľubovňa, o návrhu matky na úpravu práv a povinnosti rodičov, takto

rozhodol:

I.Súd z v e r u j e mal. U. Z., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky W. Z., nar. XX.X.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Otec H.. Q. Z., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. U. Z., nar. X.X.XXXX v období od 17.7.2017 do 31.12.2017 sumou 450 eur mesačne a od 1.1.2018 sumou 450 eur mesačne tak, že sumu 350 eur sa zaväzuje poukazovať k rukám matky W. Z., nar. XX.X.XXXX vždy k 25. dňu v mesiaci vopred a sumu 100 eur sa zaväzuje vždy k 25. dňu v mesiaci vopred poukazovať na tvorbu úspor pre mal. dieťa na osobný účet mal. dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi matka do 15.5.2018 a číslo účtu oznámi otcovi do 20.5.2018.

III. Dlžné výživné za obdobie od 17.7.2017 do 31.3.2018 v sume 2 117,80 eur sa otec H.. Q. Z. zaväzuje uhradiť tak, že sumu 300 eur uhradí na osobitný účet mal. dieťaťa, ktorý v jeho prospech zriadi matka do 15.5.2018 a číslo účtu oznámi otcovi do 20.5.2018 a to najneskôr do 30.5.2018 a sumu 1 817,80 eur sa otcovi povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach po 200 eur spolu s bežným výživným k rukám matky pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

IV. V prevyšujúcej časti sú návrh z a m i e t a .

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka mal. dieťaťa podala na tunajší súd návrh, na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. U., ktorým žiadala aby súd mal. U. zveril do jej osobnej starostlivosti, otca aby zaviazal platením výživného v sume 600 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu s tým, že sumu 500 eur bude otec dieťaťa poukazovať k rukám matky a sumu 100 eur na tvorbu úspor dieťaťu. Styk otca s dieťaťom navrhla neupravovať.

2. Súd uznesením č.k. 2P/82/2017-17 zo dňa 19.7.2017 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.

3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

4. Otec dieťaťa v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 14.8.2017 súhlasil s tým, aby dieťa bolo zverené do starostlivosti matky, keďže pracuje v zahraničí. Vzhľadom a svoje majetkové pomery navrhol určiť výživné v sume 80 eur mesačne, žiadal aby bol oprávnený zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, taktiež žiadal upraviť styk s dieťaťom a to od štvrtka do nedele príslušného kalendárneho týždňa nasledujúceho po týždni, v ktorom sa otec vráti z Nemecka na Slovensko, a každý nepárny kalendárny rok od 23.12 do 27.12.

5. Právny zástupca matky dieťaťa na pojednávaniach na podanom návrhu zotrval, zdôraznil, že je v možnostiach otca dieťaťa platiť výživné v nimi požadovanej výške a vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa navrhovaná výška výživného zodpovedá aj odôvodneným potrebám dieťaťa.

6. Právny zástupca otca dieťaťa súhlasil so zverením dieťaťa do starostlivosti matky ako aj s tým, aby ho matka zastupovala a spravovala jeho majetok v bežných veciach. Nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného, podotkol, že matkou navrhované výživné v sume 600 eur mesačne otec dieťaťa nie je schopný platiť. Ďalej uviedol, že úprava styku otca s dieťaťom bude predmetom rozvodového konania rodičov dieťaťa.

7. Na pojednávaniach matka na podanom návrhu zotrvala uviedla, že s otcom mal. dieťaťa nevedie spoločnú domácnosť od júna 2017, kedy sa otec dieťaťa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Opísala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, ako aj potreby dieťaťa a náklady na jeho starostlivosť, prejavila ochotu uzatvoriť rodičovskú dohodu na základe ktorej bude otec dieťaťa zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa sumou 350 eur mesačne.

8. Otec dieťaťa na pojednávaniach súhlasil s tým, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky. Na pojednávaní dňa 9.11.2017 prejavil ochotu platiť výživné v maximálnej výške 350 eur mesačne, na pojednávaní dňa 12.4.2018 už tvrdil, že v jeho možnostiach je platiť výživné maximálne v sume 150 eur mesačne. Ďalej opísal svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery. Ozrejmil súdu jednotlivé výdajové položky svojho účtovníctva.

9. Kolízny opatrovník navrhol mal. detí zveriť do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať platením výživného v sume 350 eur mesačne a styk otca s dieťaťom navrhol neupravovať.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov preukazujúcich osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov dieťaťa, rodinné pomery rodičov mal. dieťaťa a maloletého dieťaťa detí na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

11. Mal. U. pochádza z manželského vzťahu matky W. Z. a otca Q. Z., rodičia nevedú spoločnú domácnosť od júna 2017.

12. Mal. U. je ťažko zdravotne postihnutý, trpí ťažko narušenou komunikačnou schopnosťou - expresívna a receptívna porucha reči a jazyka, poruchou sociálnej komunikácie, poruchou sluchového vnímania a spracovania, symptomatickou epilepsiou fokálnou so sekundárnou generalizáciou. Z dôvodu svojho postihnutia pravidelne navštevuje neurologickú ambulanciu v Košiciach, logopedickú ambulanciu v Prešove, gastroenterologickú ambulanciu. Od školského roka 2016/2017 navštevuje Spojenú školu V. W. v V., ktorá je zameraná na jeho špecifický problém. Z tohto dôvodu od septembra 2016 cez týždeň matka s dieťaťom býva v prenajatom byte v V., za ktorý mesačne platí 250 eur. Matka v W. I. vlastní 3- izbový byt, v ktorom sa s dieťaťom držiava cez víkend, aktuálne po nástupe do práce v Prešove uvažuje o prenájme tohto bytu.

13. Matka dieťaťa je zamestnankyňou Všeobecnej zdravotnej poisťovne, v období od 1.9.2016 do 31.12.2017 čerpala neplatené voľno z dôvodu starostlivosti o syna. V tom období jej príjem pozostával len z prídavku na dieťa 23,52 eur a výživného ktoré jej platil otec dieťaťa cca 150 eur. Naviac počas čerpania neplatného voľna bola povinná platiť na zdravotné poistenie 14 % sumy minimálnej mzdy. Od

1.1.2018 matka dieťaťa nastúpila do práce vo VšZP pobočka Prešov jej príjem je cca 700 eur mesačne v čistom. Celkové výdaje matka vyčíslila sumou 700 eur mesačne, v čom je zahrnutý podnájom v V. 250 eur, náklady na byt v W. I. 70 eur, náklady na starostlivosť o syna, ktoré vyčíslila sumou cca 250 eur mesačne a to na stravu, ošatenie, obuv, hygienu, lieky (pravidelne užíva antiepileptiká, vitamíny) a pod.

14. Otec dieťaťa je držiteľom živnostenského oprávnenia, podniká v oblasti lesných služieb, práce vykonáva pre slovenskú firmu, ktorá ho vysiela do Nemecka. Podľa jeho tvrdenia na pojednávaní jeho mesačný príjem podľa faktúr je cca 3000 eur, pričom jeho prevádzkové náklady na živnosť sú 2500 eur mesačne. Okrem toho spláca úver 200 eur mesačne, náklady na stravu, ošatenie, hygienu cca 70-80 eur, platí výživne dieťaťu 150 eur mesačne, a svojej matke na chod domácností prispieva sumou 150 eur mesačne. Od septembra 2017 má v podnájme byt v V., preto aby mohol byť so synom, za byt platí nájom v sume 250 eur mesačne. V Nemecku pracuje 3 až 5 týždňov, potom doma je týždeň až dva a v tom čase navštevuje syna v V..

15. Z daňového priznania za rok 2017, ktoré predložil otec vyplýva, že v roku 2017 mal celkové príjmy 32 835,49 eur pri celkových výdajoch 28 571,39 eur. Z prehľadu príjmov a výdajov vyplýva, že z celkovej sumy výdavkov 28 571,39 eur výdavok za cestovné predstavoval 15 125 eur. Na dotaz súdu otec dieťaťa ozrejmil, že tento výdaj predstavuje stravné 45 eur na deň, bolo vyrátané vynásobením sumy 45 eur krát počet dní jeho pobytu v Nemecku navýšený o dva dní cesta zo Slovenska do Nemecká a späť. K tomu je prirátaná suma 350 eur, ktorá predstavuje jeho náklad na ubytovanie v Nemecku. Ďalej výdavok za materiál 520,63 eur, výdavok za PHM píla 338,85 eur a za auto v sume 10 288,97 eur. Na dotaz súdu otec dieťaťa ozrejmil, že výdavok na auto predstavuje jeho náklad na pohonné hmoty, ktoré spotrebuje pri preprave zo Slovenska do Nemecka a späť a pri ceste z ubytovne do miesta výkonu práce a späť v Nemecku. Otec dieťaťa priznal, že do Nemecka necestuje sám, chodí s kolegom, aj keď tvrdil, že od nasledujúceho mesiaca už kolegu nemá a že bude cestovať sám.

16. Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o mal. dieťa. Pri návšteve kolízneho opatrovníka v domácnosti matky dieťa veľmi nekomunikovalo, bolo veselé, na otázku ako sa má odpovedalo veľmi jednoduchým, ale pozitívnym spôsobom, že dobre. Či sa mamka oň stará a či ju ľúbi, dieťa odpovedalo kladne a veselo. Pri pohovore otec dieťaťa uviedol, že so zverením dieťaťa matke súhlasí, styk toho času nežiadal upraviť. Taktiež má prenajatý byt v V., aby mohol byť v blízkosti syna. Príjem zo zárobkovej činností vyčíslil sumou 400 eur mesačne a 100 eur z brigád.

17. Na základe takto zisteného skutkové stavu súd právne uzatvára:

18. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

19. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

26. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

29. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

30. Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

31. Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

32. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

33. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

35. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

36. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

37. Právne posúdenie vecí:

38. Predmetom konania je úprava práv a povinnosti rodičov k mal. U., teda zverenie dieťaťa niektorému z rodičov a určenie výživného zo strany druhého rodiča, úpravu styku rodičia nežiadali, tá bude predmetom ich rozvodového konania.

39. Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinnosti rodičov k mal. U.. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu - ktorému rodičovi.

40. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu bol záujem mal. U..

41. Matka sa o mal. U. stará od jeho narodenia, od júna 2017, od kedy sa jeho otec odsťahoval túto starostlivosť zabezpečuje sama. Osobná starostlivosť o dieťa, aj v čase keď jeho rodičia viedli spoločnú domácnosť, bola v prevažnej miere na pleciach matky, keďže otec dieťaťa pracoval a naďalej pracuje v zahraničí, kde sa zdržiava cca 5 týždňov a potom cca týždeň je na Slovensku. Z dôvodu výkonu práce v zahraniční otec nie je ani objektívne schopný zabezpečovať denne osobnú starostlivosť o dieťa.

42. Súd má za to, že je vo výsostnom záujme dieťaťa aby žilo s rodičom a v prostredí, kde ho budú mať radí, dokážu a chcú mu poskytnúť lásku, pocit bezpečia a ochrany i všestrannú starostlivosť. Súd má za to, že takáto starostlivosť mal. U. bude poskytnutá zo strany jeho matky.

43. Doposiaľ nebolo zistené, aby matka starostlivosť o dieťa zanedbávala a ani nebolo preukázané, aby o dieťa nebolo náležitým spôsobom postarané. Otec k starostlivosti matky o mal. U. nemal výhrady, neprejavil záujem o osobnú starostlivosť o dieťa z dôvodu pracovných povinností, kolízny opatrovník súhlasil so zverením dieťaťa matke.

44. Z uvedených dôvodov súd mal. U. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

45. Súd zdôrazňuje, že rodičia sú povinní navzájom spolupracovať pri výchove svojho dieťaťa, ak by tomu tak nebolo, potom ten rodič, ktorý spoluprácu odmieta je výchovne nespôsobilý.

46. Dieťa má právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. S ohľadom na vzťah rodiča k dieťaťu s ktorým je v osobnej starostlivosti je výchovnou úlohou rodiča, aby viedol dieťa k úcte k druhému rodičovi, pokiaľ rodičia správne pochopia význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, potom si musia byť vedomí toho, že majú prvotnú zodpovednosť za prípravu detí na stretnutie s druhým rodičom. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by si toto právo nevedeli navzájom zabezpečiť, potom možno dôvodne pochybovať o ich výchovnej spôsobilosti.

47. Súd dodáva, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa dospelí rodičia naučili navzájom konštruktívne komunikovať o záležitostiach svojho dieťaťa.

48. Súd zdôrazňuje, že oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k dieťaťu na čas po rozvode v zmysle § 24 Zákona o rodine a rozhodne, že jednému z rodičov dieťa zveruje do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, touto úpravou ide len o úpravu výkonu tých rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o mal. dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rodičia mali dohodnúť. Ak sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd.

49. Matka podaným návrhom žiadala určiť výživné v sume 600 eur mesačne a to 500 eur k jej rukám a 100 eur na tvorbu úspor dieťaťa. Otec dieťaťa niekoľko krát zmenil svoj návrh na výšku výživného v písomnom vyjadrení navrhol určiť výživné v sume 80 eur, na prvom pojednávaní dňa 9.11.2017 navrhol sumu 350 eur a na ďalších už tvrdil, že nie je v jeho schopnostiach platiť vyššie výživné ako 150 eur mesačne.

50. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.

51. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami.

52. Matka celkove výdaje vyčíslila sumou 700 eur mesačne, v čom je zahrnutý podnájom v V. 250 eur, náklady na byt v W. I. 70 eur, náklady na starostlivosť o syna, ktoré vyčíslila sumou cca 250 eur mesačne ( stravu, ošatenie, obuv, hygienu, lieky a pod.) Pričom v období od 1.9.2016 do 31.12.2017 nemala žiaden príjem z pracovného pomeru (čerpala neplatené voľno z dôvodu starostlivosti o syna) od 1.1.2018 jej príjem zo závislej činnosti je cca 700 eur mesačne.

53. Otec dieťaťa pred súdom deklaroval, že jeho čistý príjem z podnikateľskej činností je len v sume cca 600 eur mesačne. Na druhej strane z daňového priznania a z prehľadu príjmov a výdajov mal súd preukázané, že celkové príjmy otca dieťaťa za rok 2017 boli v sume 32 835,49 eur a výdajoch 28 571,39 eur. Medzi výdavkami mal ročný výdaj na cestovné v sume 15 125 eur, ktoré ako vyplynulo z výpovede otca predstavuje 45 eur na deň jeho pobytu v Nemecku vrátane cesty tam a späť z a na Slovensko, plus 350 eur za ubytovanie v Nemecku za každý turnus. Z uvedeného vyplýva, že suma 45 eur na deň pobytu otca dieťaťa v Nemecku predstavuje jeho osobnú spotrebu, nejde o výdaj, ktorý by otec dieťaťa vynaložil na materiál, službu a pod. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec dieťaťa vykonáva práce len na území Nemecka, na území Slovenska žiadnu prácu nevykonáva (nevyplýva to z predložených faktúr), teda aj keď má otec dieťaťa sídlo na území SR miestom výkonu jeho práce je Nemecko. Podľa názoru súdu účtovanie stravného 45 eur na deň je len spôsob ako si otec dieťaťa znižuje základ dane, pričom takto účtovaný výdaj ostáva pre jeho vlastnú potrebu. Preto súd z uvedeného výdavku za oprávnený považoval len výdaj na ubytovanie v sume 350 eur za každý turnus (taktiež je diskutabilné, či sa na úhrade tohto výdavku nepodieľa aj kolega otca dieťaťa), čo je za rok 2017 suma 3 500 eur a sumu 11 625 eur ako výdaj neuznal. Rovnako pokiaľ ide o výdaj za auto 10 288,97 eur (náklady za pohonné hmoty) tu je súd presvedčený, že pokiaľ ide o tento výdaj, keďže otec dieťaťa do Nemecka necestoval sám, na týchto nákladoch sa podieľal aj jeho kolega, preto súd 1/3 týchto nákladov neuznal, čo je 3 430 eur. Potom podľa prepočtov súdu pri príjme 32 835,49 eur a oprávnených výdajoch ubytovanie v Nemecku 3 500 eur, auto 6 858,97 eur (2/3 účtované), materiál 520,63 eur, výdavok za PHM píla 338,85 eur, odvody do fondov 2 357,94 eur, daň z príjmu 95,93 eur je príjem otca dieťaťa za rok 2017 v sume 19 163,17 eur, čo na mesiac činí 1 596,93 eur.

54. Podľa názoru súdu odporovalo by dobrým mravom, ak by súd na položku výdavok za cestovné v sume 11625 eur a výdavok na auto v sume 3 430 eur ako príjem otca dieťaťa neprihliadol. Ako už súd konštatoval v predchádzajúcom odseku, je všeobecne rozšírené, že v snahe vyhnúť sa vyšším odvodovým povinnostiam, a plateniu vyššej dane z príjmu, takýmto spôsobom si podnikatelia znížia základ dane. Otec dieťaťa vykonáva práce pre svojho dodávateľa po celý čas trvania ich obchodno-záväzkového vzťahu v Nemecku. Podľa názoru súdu je nelogické, ťažko uveriteľne, aby otec dieťaťa vykonával prácu v Nemecku za 500 - 600 eur mesačne, pričom náklady na cestovné a auto by predstavovali 2 178,83 eur mesačne (25 413,97 eur za rok 2017). Súd poukazuje na skutočnosť, že otec dieťaťa má vysokoškolské vzdelanie a pokiaľ by sa zamestnal na území Slovenska určite by dosiahol vyšší príjem ako deklaruje sudu, že má z výkonu podnikateľskej činnosti (500 - 600 eur). Na základe uvedeného súd uzavrel, že mesačný príjem otca dieťaťa za rok 2017 činí najmenej sumu 1 596,93 eur. Prinajmenšom takýto príjem bude otec dieťaťa dosahovať aj do budúcna, keďže aj v roku 2018 vykonáva práce pre rovnakého dodávateľa s miestom výkonu práce v Nemecku.

55. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.

56. Súd má za to, že otec mal. dieťaťa je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu v rozsahu 450,- eur mesačne, pretože disponuje takými schopnosťami a skúsenosťami, ktoré by mohol adekvátne zúročiť. Výdavky či iné náklady ( úver, platenie podnájmu, a pod.) nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, a taktiež nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov). Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

57. Súd konštatuje, že výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb mal. dieťaťa a je nepochybné, že matka na strane ktorej musí súd prihliadnuť na jej osobnú starostlivosť o dieťa, dopĺňa zdroje výživy dieťaťu na hranicu prospešnú a nevyhnutný pre jeho všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu. Matka vzhľadom na zdravotný stav mal. U. v období od 1.9.2016 do 31.12.2017 bola bez príjmu (mala neplatené voľno). Vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa matka má ťažšiu situáciu ako matky so zdravými deťmi, keďže detí zdravotne postihnuté vyžadujú okrem iného častejšie lekárske ošetrenie, návštevy špecialistov, osobitný prístup. Rovnako súd nemôže prihliadnuť na námietky otca o vlastníctve bytu matkou dieťaťa o tom, že mohla mať príjem z jeho prenájmu. Súd poznamenáva, že je povinnosťou druhého rodiča - ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, teda otca, aby hľadať všetky možnosti, svoje rezervy, tak aby svojmu dieťaťu poskytol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti ( 450,- eur mesačne), ktorý podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám mal. U..

58. Súd musí poukázať na „nezodpovedný prístup“ otca dieťaťa, ktorý na jednej strane tvrdí, že dieťaťu nie je schopný platiť výživné vyššie ako 150 eur mesačne, na druhej strane má v prenájme byť v V. za ktorý platí 250 eur mesačne, v ktorom vzhľadom na jeho výkon práce v Nemecku sa zdržiava 2-3 dní v priebehu 5 až 6 týždňov, okrem toho súdu deklaroval, že svojej matke s ktorou zdieľa spoločnú domácnosť na jej chod prispieva sumou 150 eur mesačne (aj keď sa na Slovensku zdržiava cca týždeň v priebehu 5-6 týždňov). Rovnako súdu nedá poukázať na skutočnosť, že podľa účtovníctva otec dieťaťa v čase svojho pobytu v Nemecku si ako výdaj účtuje na cestovné každý deň sumu 45 eur (pričom túto sumu použije pre svoju vlastnú potrebu) no súdu tvrdí, že svojmu dieťaťu nie je schopný platiť viac ako 150 eur, čo je cca 3 dní jeho cestovného v Nemecku. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že matka poskytuje dieťaťu 24 hodinovú starostlivosť, ako aj skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, v danom prípade otca.

59. Vzhľadom na všetky uvedené skutočností súd má za to, že je v schopnostiach otca dieťaťa prispievať na jeho výživu sumou 450 eur mesačne a táto suma podľa názoru súdu zodpovedá aj odôvodneným potrebám mal. U., preto súd zaviazal otca dieťaťa platením výživného v tejto sume počnúc dňom podania návrhu t.j. 17.7.2017 a v prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol.

60. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 4Tdo 250/12 z 18.4.2012 z ktorého okrem iného vyplýva, že splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, aj keď sa to na začiatku niektorým jedincom tak zdá. V skutočnosti budúci rodič splodením dieťaťa preberá na seba povinnosť a zodpovednosť, ktorá ho bude prevádzať po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je dôležité, aby sa choval tak, aby svojím záväzkom a povinnostiam dokázal vždy a za každých okolností čeliť.

61. Pri učení spôsobu platenia výživného súd zohľadnil obdobie v ktorom matka dieťaťa nemala žiaden príjem, obdobie v ktorom bola na neplatenom voľne a preto za toto obdobie, t.j. od 17.7.2017 do 31.12.2017 určil povinnosť otcovi platiť výživné k rukám matky a od 1.1.2018, keďže matka má príjem sumu 350 eur k rukám matky a sumu 100 eur na tvorbu úspor dieťaťu, t.j. na osobný účet dieťaťa, ktorý dieťaťu matka zriadi do 15.5.2018 a jeho číslo oznámi otcovi do 20.5.2018

62. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa 17.7.2017, v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal priznať výživné predo dňom doručenia návrhu na súd.

63. Súd zároveň zaviazal otca mal. detí zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 17.7.2017 do 31.3.2018 vo výške 2 117,80 eur, ktoré zaviazal otca dieťaťa uhradiť tak, že sumu 300 eur na osobný účet dieťaťa - na tvorbu úspor do 30.5.2018 a sumu 1 817,80 eur povolil otcovi v zmysle § 232 ods. 4 C.s.p. splácať v pravidelných mesačných splátkach po 200 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

64. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal z určeného mesačného výživného 450 eur čo za uvedené obdobie činí sumu 3 817,80 eur ( 7/17 - 450:31x15 čo je 217,80 eur + 8/17 až 3/18 x 450 čo je 3600 eur spolu 3 817,80 eur). Podľa zhodných tvrdení rodičov za uvedené obdobie otec na výživu dieťaťa uhradil na účet sumu 1 360 eur (1280 eur výživné + 80 eur zakúpenie topánok a výživových doplnkov) na zakúpenie vecí vynaložil 200 eur a zaplatil stravu dieťaťa 7x20 eur, čo je 140 eur), teda spolu na výživu dieťaťa zaplatil sumu 1 700 eur. Na základe uvedeného dlžné výživné činí 3 817,80 eur mínus úhrady 1 700 eur, čo je 2 117,80 eur.

65. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.