Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-68-2016.pdf
PDF · 105.45 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/68/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, zapísaného v obchodnom registri spoločností Paríž, číslo zápisu 542097902, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, proti žalovaným: 1) M. A., nar. XX. X. XXXX a 2) H. A., nar. X. X. XXXX, obidvaja bytom T. B., M. O. XXX/XX, v spore o zaplatenie 6151,39 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný 1) j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2699,49 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2699,49 eura od 28. 7. 2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
Konanie voči žalovanej 2) s a z a s t a v u j e .
Žalovanému 1) s a p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12 %.
Žalovanej 2) s a p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 17. 3. 2016, sa pôvodný žalobca (CETELEM SLOVENSKO a.s.) domáhal voči žalovaným 1) a 2), spoločne a nerozdielne, zaplatenia sumy 6151,39 eura, spolu s úrokom vo výške 15,79 % ročne zo sumy 5782,78 eura od 3. 7. 2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6117,59 eura od 3. 7. 2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 25. 4. 2012 uzavrel ako veriteľ so žalovanými ako spoludlžníkmi zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému 1) spotrebiteľský úver vo výške 7000 eur, ktorý sa žalovaný 1) zaviazal vrátiť, spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, v 108 mesačných splátkach vo výške 130,30 eura, so splatnosťou prvej splátky 15. 6. 2012. Žalovaný 1) svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil a uhradil len časť dlžnej sumy vo výške 4300,51 eura. V dôsledku uvedenej skutočnosti vyhlásil dňa 2. 7. 2015 mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaná suma pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 5782,78 eura, úrokov vo výške 300,77 eura, poistného vo výške 34,04 eura a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 33,80 eura.
2. Vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 12. 9. 2017, žalovaný 1) uviedol, že žiada, aby bola jeho manželka z kauzy vylúčená, keďže za nič nemôže a je to len čisto jeho prípad.
3. Žalovaná 2) v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 12. 9. 2017, uviedla, že o uzavretí pôžičky nič nevedela a podpis na pôžičke nie je jej.
4. Uznesením zo dňa 2. 5. 2017 súd rozhodol o pokračovaní v spore s právnym nástupcom pôvodného žalobcu, ktorým je BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, z dôvodu zániku pôvodného žalobcu cezhraničným zlúčením so žalobcom ku dňu 30. 6. 2016.
5. Podaním, doručeným súdu dňa 9. 4. 2018, vzal žalobca podanú žalobu voči žalovanej 2) v celom rozsahu späť, navrhol, aby bolo konanie voči nej zastavené a v konaní súd pokračoval len so žalovaným 1).
6. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, a ktorý svoju neúčasť ospravedlnil hospodárnosťou konania a súhlasil, aby súd vo veci konal a rozhodol aj v jeho neprítomnosti, žalovaného 1), ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, a ktorý požiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov a žalovanej 2), ktorej bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, a ktorá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila včas a dôležitými dôvodmi. Žalovaný 1) dôvod pre odročenie pojednávania nepreukázal. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaný 1) žiadal zo zdravotných dôvodov opakovane odročiť pojednávania nariadené na deň 27. 6. 2016, 26. 9. 2016 a 13. 9. 2017, pričom existenciu dôvodov neúčasti na pojednávaniach nepreukázal. Dňa 21. 9. 2017 bol pritom súdom vyzvaný, aby preukázal dôvod neúčasti na pojednávaní dňa 13. 9. 2017 a súčasne oznámil svojho všeobecného lekára. Napriek tomu, že žalovaný 1) uvedenú výzvu dňa 3. 11. 2017 prevzal, súdu neoznámil svojho všeobecného lekára, ani nepredložil listinné dôkazy preukazujúce dôvod neúčasti na pojednávaní.
7. Žalovaná 2) pri výsluchu na pojednávaní poprela uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere s pôvodným žalobcom. Uviedla, že o ničom nevedela, keď jej prišla zásielka zo súdu, videla ju prvý krát. Podpis na zmluve nie je jej, o pôžičke vo výške 7000 eur nevedela. Odstúpenie od zmluvy jej doručené nebolo. Možno to za ňu podpísal manžel. Z CETELEM-u jej nebola doručená žiadna písomnosť.
8. Okrem výsluchu žalovanej 2) súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
9. Žalovaný 1) ako dlžník a obchodná spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a. s. ako veriteľ uzatvorili dňa 25. 4. 2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, predmetom ktorej, podľa časti 1 zmluvy, bolo poskytnutie úveru vo výške 7000 eur. V zmluve je ako spoludlžník označená žalovaná 2). Dlžník a spoludlžník sa zaviazali poskytnutý úver vrátiť, spolu s dojednaným úrokom vo výške 15,79 % ročne, v 108 mesačných splátkach vo výške 130,30 eura, splatných k 15. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky v 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 16,99 %, priemerná hodnota RPMN 12,45 %, celková čiastka k zaplateniu 13153,32 eura. Termín konečnej splatnosti úveru bol uvedený ako dátum poslednej mesačnej splátky úveru, pričom konkrétny dátum poslednej mesačnej splátky úveru bude klientovi oznámený písomne po poskytnutí úveru. V zmluve bol dojednaný aj poplatok za poistenie vo výške 6,99 %. Podľa časti 3, čl. 1.2. zmluvy, je poplatok za poistenie vyjadrený percentom z mesačnej splátky úveru a je zahrnutý do výšky mesačnej splátky. Podľa časti 1, čl. 2.1. zmluvy, je zmluva uzatvorená na dobu určitú, po dobu trvania záväzkov zo zmluvy. Podľa časti 3, čl. 4.1. písm. a) zmluvy, v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas, ak klient poskytol CETELEM-u nepravdivé alebo nesprávne údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela klienta začaté exekučné konanie alebo ak klient poruší niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, je CETELEM oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie úveru, vrátane príslušných úrokov a poplatkov, v lehote a s účinnosťou, ktorú CETELEM určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Podľa potvrdenia o prijatých splátkach, na úverovom prípade žalovaného 1) sú evidované úhrady v celkovej výške 4300,51 eura. Podľa potvrdenia o financovaní peňažných prostriedkov, bol úver poskytnutý v prospech účtu žalovaného 1) dňa 15. 5. 2012 vo výške 7000 eur. Dňa 8. 7. 2015 pôvodný žalobca oznámil žalovaným vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 2. 7. 2015 v celkovej výške
6151,39 eura, pozostávajúcej z úverovej istiny vo výške 5782,78 eura, úrokov, poplatkov a poistného vo výške 334,81 eura a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 33,80 eura a vyzval ich na úhradu uvedeného dlhu do 14 dní od doručenia oznámenia. Zásielka sa vrátila pôvodnému žalobcovi neprevzatá v úložnej dobe, pričom vrátená bola dňa 1. 8. 2015.
10. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
12. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie voči žalovanej 2) zastavil, nakoľko žalobca vzal žalobu voči žalovanej 2) späť, pričom uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal. Žalovaný 1) v podaní, doručenom súdu dňa 19. 4. 2018, súhlasil so späťvzatím žaloby voči žalovanej 2). Žalovaná 2) sa ku späťvzatiu žaloby nevyjadrila, pričom späťvzatie žaloby, ktoré jej bolo doručované prostredníctvom mestskej polície na adresu trvalého bydliska, sa vrátilo súdu neprevzaté dňa 12. 4. 2018.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 25. 4. 2012 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
21. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
22. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
23. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
24. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
27. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba K. J. S. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu, po vykonanom späťvzatí žaloby voči žalovanej 2), čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Medzi žalobcom a žalovaným 1) nebolo sporné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere s právnym predchodcom žalobcu, poskytnutie úveru, výška vykonaných úhrad ani výška žalovanej sumy. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané, že pôvodný žalobca ako veriteľ a žalovaný 1) ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 7000 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom (keďže právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný 1), naopak, pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti), jednalo o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V tejto súvislosti súd len okrajom poukazuje na to, že hoci aj žalovaná 2) uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere poprela, vzhľadom na späťvzatie žaloby voči nej nebolo v spore potrebné vykonávať dokazovanie vo vzťahu k podpisu zmluvy žalovanou 2) ako spoludlžníkom. Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákonného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch je údaj o konečnej splatnosti úveru. Zmluva, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1), však uvedenú obligatórnu náležitosť neobsahovala. V časti 1, čl. 1.1. je termín konečnej splatnosti úveru uvedený ako „dátum poslednej mesačnej splátky úveru“, pričom konkrétny dátum bude klientovi oznámený písomne po poskytnutí úveru. Uvedené zmluvné dojednanie je však neurčité, dôsledkom čoho je jeho neplatnosť. Termín konečnej splatnosti úveru predstavuje dôležitý údaj pre spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko vyjadruje, dokedy bude povinný, pri riadnom plnení záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, plniť si svoje povinnosti (uhrádzať dojednané splátky). Oznámenie konkrétneho dátumu poslednej splátky veriteľom nepredstavuje zmluvné dojednanie, nakoľko sa jedná o
jednostranný právny úkon. Absenciu uvedenej náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere sankcionuje zákonné ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. V zmluve o úvere je aj nesprávne uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa. Výška dojednaného úroku podľa časti 1, článok 1.1. zmluvy predstavovala 15,79 %, výška ročnej percentuálnej miery nákladov 16,99 %. Podľa zmluvných dojednaní, a to časti 3, čl. 1.2. zmluvy, bolo súčasťou splátky aj poistné. Celková čiastka k zaplateniu, uvedená v časti 1, čl. 1.1. zmluvy, bola však nepochybne vypočítaná zo splátky úveru bez poistného, nakoľko suma splátky dojednanej v zmluve 130,30 eura x 108 splátok činí 14072,40 eura, nie 13153,32 eura, uvedených v časti 1, čl. 1.1. zmluvy. Pokiaľ mal teda veriteľ mal za to, že poistné, v zmysle zákonného ustanovenia § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, nie je súčasťou celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, mala byť výška ročnej percentuálnej miery nákladov totožná s výškou dojednaného zmluvného úroku, keďže zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyplýva dojednanie žiadnych iných poplatkov alebo nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré by vstupovali do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa má rovnako za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Už len okrajom súd uvádza, že pokiaľ by aj veriteľ bol mal za to, že súčasťou celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom je aj poistné, malo to byť zohľadnené pri výpočte celkovej čiastky k zaplateniu, čo však zo zmluvy nevyplýva. Nakoľko úver, poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému 1), sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, vzniklo žalobcovi len právo na zaplatenie poskytnutého úveru, po odpočítaní vykonaných úhrad. Keďže medzi stranami sporu nebolo sporné poskytnutie úveru žalovanému 1) vo výške 7000 eur, ani výška úhrad vykonaných žalovaným 1) v sume 4300,51 eura, súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie rozdielu vo výške 2699,49 eura a v zostávajúcej časti podanú žalobu zamietol. Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru žalobcovi neprislúchalo právo na zaplatenie úrokov. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 33,80 eura, žalobca nepreukázal dôvodnosť tohto nároku. Žalobca bližšie nekonkretizoval, aké konkrétne náklady si voči žalovanému 1) uplatnil, z čoho tieto náklady pozostávajú, kedy nárok na ich zaplatenie vznikol a v akej výške, z ktorého zmluvného dojednania vyplýva konkrétna výška uplatnených nákladov. Súd taktiež nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie poistného, nakoľko mal za to, že dojednanie poistného, uvedené v zmluve, je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť uvedeného dojednania. Poplatok za poistenie v zmluve bol uvedený len výškou percentuálnej sadzby, a to v časti 1, čl. 1.1. zmluvných podmienok, bez bližšej špecifikácie, z akej sumy sa poistné percentuálnou sadzbou vypočítava. Až v časti 3 zmluvy - „Spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ“, ktoré nepredstavujú individuálne zmluvné dojednanie, nakoľko sa jedná o formulárové dojednanie, ktoré bolo vopred pôvodným žalobcom ako dodávateľom pripravené, bez možnosti žalovaného 1) ako spotrebiteľa ovplyvniť jeho obsah, je uvedené, že poistné je vyjadrené percentom z mesačnej splátky. Nie je však zrejmé, z akej sumy mesačnej splátky je uvedené poistné vypočítané, t. j. či z výšky dojednanej mesačnej splátky uvedenej v časti 1, čl. 1.1. zmluvy, t. j. zo sumy 130,30 eura, či dojednaná mesačná splátka vo výške 130,30 eura už v sebe zahŕňa dojednané poistné. V takomto prípade však v zmluve absentuje dojednanie o výške mesačnej splátky bez poistného.
29. Nakoľko žalovaný 1) sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške uplatnenej v žalobe, t. j. 8,05 % ročne, ktoré boli v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, avšak len z priznanej sumy istiny, t. j. zo sumy 2699,49 eura, od 28. 7. 2015 do zaplatenia. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že úver sa stal predčasne splatným dňa 27. 7. 2015, nakoľko, podľa časti 3, čl. 4.1. zmluvy, je úver splatný v lehote určenej v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo datované dňa 8. 7. 2015, pričom zásielka bola vrátená žalobcovi neprevzatá v úložnej lehote. Súd mal preukázané, že pri obvyklej dobe trvania prepravy poštovej zásielky 5 dní došlo k uloženiu zásielky dňa 13. 7. 2015, kedy sa oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dostalo do sféry dispozície žalovaného 1). K predčasnej splatnosti úveru potom došlo uplynutím 14 dní od doručenia oznámenia, t. j. dňa 27. 7. 2015 a dňom 28. 7. 2015 sa dostal žalovaný 1) s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd podanú žalobu zamietol.
30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
33. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd priznal v spore úspešnejšiemu žalovanému 1) voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12 %. Úspech žalovaného 1) v spore predstavoval 3451,90 eura, čo percentuálne činí 56 %, jeho neúspech 2699,49 eura, čo percentuálne činí 44 %. Pomer úspechu a neúspechu žalovaného 1) potom predstavoval 12 % (56 % - 44 %). Súd preto priznal žalovanému 1) voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12 %. Súčasne súd, v súlade so zákonným ustanovením § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v spore v plnom rozsahu úspešnej žalovanej 2) priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pri späťvzatí žaloby zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, s výnimkou prípadov, že žalobca preukáže, že ku späťvzatiu dôvodne podanej žaloby došlo pre správanie žalovaného. Žalobca v spore nepreukázal, že vzal dôvodne podanú žalobu voči žalovanej 2) späť pre správanie žalovanej 2), preto vznikol žalovanej 2) voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.