Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-88-2009.pdf
PDF · 72.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Er/88/2009
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 942 436, so sídlom Bratislava, Einsteinova 25, proti povinnému: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX, o vymoženie 508,96 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Matejovovi náhradu trov exekúcie vo výške 43,95 € do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.
III. Súd povinnému náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom z 11.3.2009 domáha vykonania exekúcie v neprospech povinného pre vymoženie sumy 508,96 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené 30.3.2009 JUDr. Jozefovi Matejovovi.
2. Dňa 19.3.2018 oprávnený doručil súdu prostredníctvom súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku. Súdny exekútor si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 43,79 €. Trovy exekúcie špecifikoval ako odmenu vo výške 33,19 € a náhradu hotových výdavkov vo výške 3,95 €.
3. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo EP“) v znení neskorších predpisov exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
4. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
6. Dispozičná zásada, ktorou je ovládané exekučné konanie, sa prejavuje aj v spôsobe jeho skončenia. Ak ten, kto podal návrh na nariadenie exekúcie, alebo jeho právny nástupca navrhne jeho zastavenie, musí mu súd vyhovieť a exekúciu zastaviť /R 50/2004/. Oprávnený navrhol zastavenie exekúcie, a preto súd rešpektujúc jeho dispozičné oprávnenie exekúciu zastavil.
7. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
8. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.10.2013 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
11. Pri rozhodovaní o výške trov exekúcie súdneho exekútora súd aplikoval vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „vyhláška“).
12. Podľa § 14 vyhlášky ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
13. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou odmenou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
14. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
15. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa vyššie citovaných ustanovení a priznal súdnemu exekútorovi
1./ paušálnu odmenu podľa § 14 vyhlášky za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, a to za:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
- každé zisťovanie bydliska, platiteľa mzdy, účtu a majetku povinného - 9 x
spolu 11 úkonov exekučnej činnosti x 3,32 € = 36,52 €, po zaokrúhlení vo výške 40 €
2./ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky za poštovné v sume 3,95 €
16. Z uplatnenej odmeny súd nepriznal súdnemu exekútorovi len odmenu za doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, pretože tento úkon exekučnej činnosti nebol v spise súdneho exekútora nijako preukázaný. Zvyšné úkony exekučnej činnosti uplatnené súdnym exekútorom vykonané boli a súd za ne priznal súdnemu exekútorovi odmenu v celkovej výške 36,52 €, po zaokrúhlení vo výške 40 €. Súd priznal súdnemu exekútorovi tiež náhradu hotových výdavkov vo výške, v akej si ju uplatnil. Dospel k záveru, že vynaloženie týchto hotových výdavkov bolo dostatočne preukázané v spise súdneho exekútora.
17. S poukazom na § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 43,95 € súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
18. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.10.2013 výslovne neobsahuje komplexnú úpravu náhrady trov exekúcie všetkých účastníkov konania. Aj keď je z vyššie citovaného § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 zrejmé, že zákonodarca v zásade predpokladal, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému a súdnemu exekútorovi, i rozhodnutie o trovách exekúcie musí zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Súd má preto za to, že aj povinný má nárok náhradu trov exekúcie, ale výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený. Ak teda Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.10.2013 komplexne neupravuje náhradu trov exekúcie všetkých účastníkov konania, neupravuje možnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, avšak ani túto možnosť priamo nevylučuje, je potrebné s poukazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 primerane aplikovať § 256 ods. 1 CSP a o náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného rozhodnúť podľa zásady procesného zavinenia zastavenia (exekúcie) konania. O náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného preto súd rozhodol tak, že povinnému náhradu trov exekúcie nepriznal, aj keď oprávnený z procesného hľadiska zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na jej zastavenie. Povinný si totiž doposiaľ žiadne trovy exekúcie neuplatnil a v podstate mu žiadne trovy exekúcie preukázateľne ani nevznikli. Z obsahu exekučného súdneho spisu je zrejmé, že povinný sa do exekúcie v jej priebehu nijako nezapojil, nepodal žiadne procesne účinné podanie vykonané v súvislosti s jeho obranou proti exekúcii.
Poučenie:
Proti tomuto uznesenie nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 58 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.10.2013 čo sa týka výroku I., resp. § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 v spojení s § 355 ods. 2 CSP čo sa týka výroku II. a III.).
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.