Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-342-2014.pdf
PDF · 155.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/342/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave na Pajštúnskej č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom ako žalobca, IČO: 36 613 843, proti žalovanému U. S., A. XX.X.XXXX, M. O. F. J. E. H., o zaplatenie 45,38 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, podanou na Okresnom súde Senica dňa 23.10.2013 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 45,38 eur a úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo žalovanej sumy od 9.12.2011 do zaplatenia. Navrhol priznať mu trovy konania. Okresný súd Senica vec postúpil dňa 11.3.2014 na Okresný súd Skalica ako na súd miestne príslušný konať o veci.
2. Žaloba je odôvodnená tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2011 medzi postupcom Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu na žalobcu - postupníka a žalobca nadobudol voči žalovanému pohľadávku. Žaloba je ďalej odôvodnená tým, že postupca a žalovaný dňa 2.3.2007 uzatvorili zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov ( v skratke VOP). Na základe Zmluvy VÚB a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky, podmienky ich čerpania a splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu istiny 45,38 eur, riadneho úroku 0,-, úroku z omeškania 0,- eur a ostatného príslušenstva a poplatkov v sume 0,-, a ostatného príslušenstva a poplatkov 0,- eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca VÚB a.s. deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavujú aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávok, resp. k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok. Uplatňuje na zaplatenie úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ od 9.12.2011, t.j. dňom nasledujúcim po postúpení pohľadávky, resp. po dni splatnosti úveru, ak nastala splatnosť až po postúpení pohľadávky. Žalobca v konaní právo na peňažné plnenie odvodil s poukazom na ustanovenie § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, odcitujúc ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka mal za to, že zmluva o úvere
je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a preto sa právny vzťah zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.8008 spravuje Obchodným zákonníkom do 31.7.2007 na právne vzťahy nedopadali ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach. Žalovaný po postúpení pohľadávky uhradil 0,-eur.
3. Žalobu súd vyzval z dôvodu, že podal neúplnú žalobu, aby ju doplnil v súdom určenej lehote. Žalobca bol vyzvaný, aby žalobu doplnil tak, že bude obsahovať aký nárok žalobca uplatňuje v žalovanej sume, či žaluje z povoleného alebo nepovoleného prečerpania na bežnom účte, či bol žalovanému poskytnutý iný druh úveru, či žalovaná sumu zahŕňa poplatky, úroky, pokuty. Žalobca bol vyzvaný na predloženie čitateľnej zmluvy o bežnom účte a na splnenie dôkaznej povinnosti v zmysle 120 ods. 1 O.s.p, napríklad na predloženie výpisov z účtu žalovaného, prehľad splátok, sadzobníkov poplatkov na preukázanie, aké nároky sú v žalovanej sume.
4. Žalobca požiadal dňa 26.5.2014 o predĺženie 10 dňovej lehoty z dôvodu, že mu neboli pôvodným veriteľom zaslané. V podaní z 8.9.2014 uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným v deň uvedený v žalobe zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu a poskytovanie produktov služieb v zmysle VOP VÚB a.s. pre depozitné produkty, ako aj povolené prečerpanie na účte v prípade splnenia podmienok stanovených VÚB a.s. Dňa 8.12.2011 pôvodný veriteľ postúpil žalovanú pohľadávku na žalobcu. Žalovaná suma podľa prehľadu histórie transakcií na bežnom účte pozostáva z debetných operácií - realizovaných platieb z účtu vo výške 192,52-eur, poplatkov vo výške 47,32-eur a debetných úrokov vo výške 11,02-eur, súčet debetných operácií je 250,86-eur. Kreditné operácie na účte žalovaného boli prijaté platby vo výške 205,48-eur. Súčet debetných operácií je 250,86-eur, súčet kreditných operácií je 205,48-eur a ich rozdiel je žalovaná suma, žalobcom označená za istinu. Súd žalobca doručil listinné dôkazy, a to platobnú históriu na účte žalovaného, zmluvu o bežnom účte.
5. Žalobca bol vyzvaný na preloženie sadzobníka poplatkov, na základe ktorého boli žalovanému účtované poplatky vo výške 47,32-eur, ktorý bol súdu doručený 23.10.2014 bez časového údaja o jeho platnosti.
6. Z dôvodu, že postupcom zo zmluvy o postúpení pohľadávky bola banka, súd vyzval žalobcu, aby vzhľadom na ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keď súd mal pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu, resp. chýbali k nej dôkazy, bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 15 dní doručil dôkaz, že žalovaný bol bankou písomne vyzvaný na splnenie peňažného záväzku voči banke alebo že pred postúpením pohľadávky došlo medzi bankou a žalovaným k ukončeniu úverového vzťahu pred postúpením pohľadávky odstúpením od zmluvy alebo výpoveďou zmluvy. Súd na preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu v konaní o žalobe žiadal, pokiaľ banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť peňažného dlhu žalovaného alebo pri ukončení zmluvy medzi bankou a žalovaným, doručiť k tomu dôkaz, tiež doložiť dôkaz o doručení výzvy žalovanému a doručení vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, výpovede alebo odstúpenia.
7. Žalobca v reakcii na výzvu v písomnom podaní súdu doručenom 24.3.2016 oznámil, že banka (VÚB a.s.) výzvou nedisponuje. Doručuje súdu výpoveď zmluvy o bežnom účte. V súvislosti s jeho aktívnou legitimáciou v konaní poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie oznámenia žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má z týchto skutočností vychádzať, súd nemá skúmať existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa názoru žalobcu banka mohla postúpiť aj nesplatnú pohľadávku, čo vyplýva z gramatického výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tomto smere poukázal na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., L.L.M publikovanom v časopise Súkromné právo č. 1/2015, kedy podľa názoru autora u § 92 ods. 8 zákona o bankách ide o prelomenie bankového tajomstva. Žalobca má za to, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ak banka nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 OZ. S nedoručením výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní o žalobe, mal za to, že je dostačujúce relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, pri tomto závere poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.6.2003, sp. zn. 4Obo 210/01 a odcitoval z neho časť. Bolo by nesprávne právne posúdenie, ak
by napriek predloženému oznámeniu o postúpení pohľadávky bola ako prejudiciálna otázka skúmaná platnosť zmluvy o postúpení.
8. Žalovaný sa k žalobe a vyjadreniam žalobcu nevyjadril.
9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, predvolanie na pojednávanie bolo splnomocnencovi žalobcu doručené riadne a včas. Svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. Súhlasil konať bez jeho prítomnosti. Žalovaný bol predvolaný fikciou doručenia oznámení o doručovaní predvolania na úradnej tabuli súdu. Na riadne predvolané pojednávanie sa nedostavil, neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal.
11. Súd v súlade s § 180 C.s.p. rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti riadne predvolaného splnomocnenca žalobcu a žalovaného a otvoril pojednávanie. Vo veci bolo možné rozhodnúť aj bez vypočutia strán na základe listinných dôkazov.
12. Súd sa oboznámil so žalobou, s vyjadreniam žalobcu, s listinnými dôkazmi, a to so Zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov služieb flexiúčtu zo dňa 2.3.2007, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na depozitné produkty, účinnými od 1.2.2007, údajmi z účtu žalovaného, Výpoveďou zmluvy o bežnom účte, časťou sadzobníka VÚB a.s,, Zmluvou o postúpení pohľadávok a k nej patriacou prílohou, oznámením o postúpení pohľadávky, časťou poštového podacieho hárka Slovenskej pošty a.s., žalobcovým pokusom o zmier a zistil tento skutkový stav veci:
13. Zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov služieb flexiúčtu z 2.3.2007 je uzavretá medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. a žalovaným. Banka sa v zmluve zaviazala pre žalovaného otvoriť a viesť bežný účet podľa zvoleného účtu, vydať na používanie žalovanému debetné karty určenú majiteľom účtu v zmysle platného cenníka VÚB a.s., povoliť prečerpanie na účte za splnenia podmienok ňou stanovených. V zmluve sa uvádza, že žalovaný mal povolené prečerpanie na účte s úrokovou sadzbou v deň podpisu zmluvy vo výške 16,90%, pri nastavení limitu prečerpania ju banka môže zmeniť. Výška povoleného prečerpania v zmluve uvedená nie je. Vydáva sa medzinárodná platobná karta PK Visa Electron s denným limitom pre ATM 15.000,-Sk. V zmluve je uvedená adresa žalovaného pre zasielanie výpisov D.. A. XXXX/XX Q. X., adresa žalovaného ako majiteľa účtu je F. Č.. XXX. Časť obsahu zmluvy je určená Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB a.s. pre depozitné produkty a cenníkom, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Právne vzťahy v zmluve neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Zmluva je stranami podpísaná 2.3..2007.
14. VÚB a.s. dňa 15.11.2010 vyhotovila výpoveď Zmluvy o bežnom účte z dôvodu, že žalovaný napriek predchádzajúcim výzvam neuhradil svoj záväzok voči nej, vrátane splatného príslušenstva, vzniknutý z nedodržania ustanovení zmluvy o bežnom účte, dodatku k zmluve o bežnom účte a platných VOP pre depozitné produkty. Výpoveď je účinná ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude výpoveď žalovanému doručená. Platobné karty k účtu boli zrušené. Dôkaz, napríklad aspoň poštový hárok, svedčiaci o tom, že banka dala listinu na poštovú prepravu žalovanému, predložený nebol.
15. Podľa Všeobecných obchodných podmienok VÚB a.s. na depozitné produkty tieto upravujú vzťahy medzi VÚB a.s. a klientom v súvislosti s uzatvorením zmluvy, ktorej časť obsahu je určená odkazom na tieto podmienky alebo uplatňovaním práv a plnením povinností vyplývajúcich zo zmluvy. Podmienky sú prílohou zmluvy a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, pokiaľ v zmluve nie je uvedené inak. VÚB a.s. je oprávnená na úpravu osobitných vzťahov medzi ňou a klientom a vydať špeciálne obchodné podmienky v zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vo VOP je upravené povolené prečerpanie na bežných účtoch, práva a povinnosti sa spravujú ustanoveniami zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka. Podľa VOP sa klient zaväzuje po zriadení povoleného prečerpania dodržiavať povinnosti, aj zložiť bez zbytočného odkladu po vzniku debetného zostatku peňažné prostriedky na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na bežnom účte, zaplatiť úroky z uskutočneného povoleného prečerpania, zabezpečiť pravidelné poukazovanie peňažných prostriedkov na bežnom účte.
Pri nepovolenom, prečerpaní na účtoch je VÚB a.s. oprávnená vykonať bankové inkaso na ťarchu bežného účtu aj v prípade, ak na ňom nie je dostatok peňažných prostriedkov alebo sa vykonaním bankového inkasa prekročí suma zodpovedajúca povolenému prečerpaniu, potom ide o nepovolené prečerpanie. Zo sumy nepovoleného prečerpania je povinný klient zaplatiť úrok z omeškania. V prípade vzniku nepovoleného prečerpania banka zasiela upomienku s požiadavkou o zaplatenie. Ak nie je zaplatené v stanovenej lehote, podľa ustanovenia bodu 4.11.1 sa stáva okamžite splatnou vrátane príslušenstva. Za zaslanie upomienky banka účtuje poplatok podľa cenníka. V časti VOP nazvanej skončenie Zmluvy o účte, zrušenie účtu je uvedené, že zmluvu o účte je možné skončiť písomnou dohodou medzi VÚB a.s. a klientom, výpoveďou bez uvedenia dôvodu z jednej alebo druhej zmluvnej strany, výpoveďou zo strany VÚB a.s. z dôvodov uvedených vo VOP, alebo odstúpením VÚB od zmluvy z dôvodov, uvedených vo VOP. Skončením zmluvy o účte sa ruší účet, skončia zmluvy, ktoré boli s VÚB a.s. uzatvorené klientom aj súvisiace zmluvy a všetky pohľadávky voči VÚB a.s. sa stávajú splatné.
16. Zo sadzobníka poplatkov sa nedá zistiť pre absentujúci údaj či o začiatku ich platnosti alebo účinnosti, ako mali dopadať na zmluvu o bežnom účte alebo na prípadný iný právny vzťah, vzniknutý medzi VÚB a.s. a žalovaným. Preto ich súd ako dôkaz inak v rozsudku ako je uvedené, nehodnotí.
17. Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 8.12.2011 uzavreli VÚB a.s. a žalobca. Podľa výkladových pravidiel celková výška pohľadávky znamená súčet výšky istiny pohľadávky a výšky príslušenstva pohľadávky. Istinou pohľadávky je vo vzťahu ku každej pohľadávke čiastka istiny peňažných prostriedkov poskytnutých postupcom ako veriteľom dlžníkovi, t.j. osobe, ktorá je v súvislosti s touto pohľadávkou identifikovaná v zozname pohľadávok ako zmluvná protistrana postupcu z konkrétnej klientskej zmluvy, a nesplatených ku dňu účinnosti, ktorej výška k rozhodujúcemu dňu je takto identifikovaná v zozname pohľadávok. Pohľadávky sú všetky pohľadávky postupcu na riadne a včasné splnenie nesplatených záväzkov vyplývajúcich mu z klientskych zmlúv, ktorých bližšie identifikačné údaje sú uvedené v zozname pohľadávok. K zmluve bola súdu predložená príloha, v ktorej je uvedené meno žalovaného s adresou jeho trvalého bydliska, korešpondenčná adresa do Senice, dátum vzniku posledného evid. prečerpania, dátum zaslania výpovede 15.11.2010, celková výška postupovanej pohľadávky 45,38-eur, istina 45,38-eur, úrok z omeškania 0,-eur, počet dní omeškania 1365.
18. Oznámenie o postúpení pohľadávky vyhotovila VÚB a.s., postupca zo zmluvy o postúpení pohľadávky a dňa 9.1.2012. Banka oznamuje žalovanému, že postúpila svoju pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o bežnom účte uzatvorenej medzi ňou a žalovaným spolu s príslušenstvom a právami z nej plynúcimi na žalobcu - postupníka ku dňu 14.12.2011. Momentom doručenia oznámenia má žalovaný plniť záväzky výhradne postupníkovi. Podľa pripojeného poštového podacieho hárka z 10.1.2012 dával na prepravu žalobca pre žalovaného zásielku , v hárku je uvedené aj meno, priezvisko a adresa žalovaného do X., D.. A. J.. XXXX/XX.
19. Pokus o zmier vyhotovil dňa 27.9.2013 TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.. Oznamuje žalovanému, že z titulu odkúpenia pohľadávky od VÚB a.s. bol postupníkom splnomocnený na všetky právne úkony potrebné k vymáhaniu pohľadávky za neuhradený úver 45,38 -eur, zmluvný/zákonný úrok 7,58-eur a celkom dlžnú sumu 52,96-eur sa požaduje po žalovanom zaplatiť na konkrétne číslo účtu do 4.10.2013.
20. Prehľad pohybu na účte žalovaného začína dňom 2.3.2007. Opakujú sa v ňom položky ohľadom pripísania vkladov od žalovaného, výbery z bankomatu, zostatky na účte, vyplatenie kreditných úrokov, poplatky za vedenie konta Flexiúčet, zinkasovanie debetných úrokov, poplatok za spracovanie exekúcie 7 10.13.2008 vo výške 500,-Sk a poplatok za spracovanie exekúcie z 20.12.2010 vo výške 16,60,-eur, dňa 3.10.2011 sa ako posledný údaj vykazuje debetný úrok - zinkasovaný vo výške 45,38-eur.
21. Podľa § 708 ods. 1, 2 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení do 30.11.2009 (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
22. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať
zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.
23. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
24. Podľa § 711 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Banka opraví bez zbytočného odkladu chybné účtovanie; opravu chybného zúčtovania platieb je banka povinná vykonať v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.
25. Podľa § 712 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka banka je povinná oznámiť majiteľovi účtu údaje o prijatých a vykonaných platbách v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov. Majiteľ účtu je oprávnený požadovať, aby mu banka preukázala vykonanie platieb.
26. Podľa § 713 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka banka je povinná pripísať v prospech bežného účtu jeho majiteľa peňažné prostriedky ku dňu, kedy banka získala právo s nimi nakladať, a od tohto dňa patria majiteľovi účtu úroky z týchto prostriedkov. Peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.
27. Podľa § 714 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zo zostatku účtu platí banka úrok. Úroky sú splatné, ak nie je v zmluve určené niečo iné, koncom každého kalendárneho štvrťroka a pripisujú sa v prospech bežného účtu. Ak nie je výška úroku dojednaná v zmluve, je banka povinná platiť úroky ustanovené zákonom alebo na základe zákona, inak úroky obvyklé pre účty vedené za podobných podmienok.
28. Podľa § 715 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu. Zostatok bežného účtu banka vyplatí majiteľovi účtu alebo podľa jeho príkazu prevedie na iný účet v banke alebo po odpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke. Banka je povinná oznámiť bez zbytočného odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku jeho účtu ku koncu kalendárneho roka.
29. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
30. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
31. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení do 31.12.2008 (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
32. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. Podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení:
- § 34 právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
- § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
- podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
- Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 34. Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi a dospel k záveru, že zmluva o bežnom účte, z ktorej žalobca žaloval peňažnú pohľadávku je zmluvou spotrebiteľskou z dôvodu, že banka, podnikateľ, poskytla žalovanému službu, plnila svoj záväzok zo zmluvy o bežnom účte v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zo žiadneho z dôkazov nevyplynulo, žeby žalovaný v právnom vzťahu vzniknutom medzi ním a žalovaným nevystupoval ako spotrebiteľ (viď ustanovenie uvedené v bode 31 rozsudku). Aj keď zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník ( v skratke OZ) v znení neskorších predpisov ( účinný od 1.4.2004 do 30.9.2007) a účinný v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte neoznačoval v § 52 ods. 1 zákona zmluvu o bežnom účte výslovne tento typ zmluvy za zmluvu spotrebiteľskú, úprava nemala taxatívny výpočet typu zmlúv a spotrebiteľský charakter zmluvy o bežnom účte vyplýval z ustanovenia § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktorý výslovne ustanovuje, že povahu spotrebiteľskej zmluvy, majú aj zmluvy, upravené ako typ v Obchodnom zákonníku.
35. V konaní mal súd preukázané, že zmluva o bežnom účte bola uzavretá písomne, aj po formálnej stránke ju súd hodnotil ako platnú, uzavretú v súlade s ustanovením § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka.
36. Súd po oboznámení sa s obsahom Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov služieb flexiúčtu z 2.3.2007 nenašiel v nej v zmysle § 710 Obchodného zákonníka určenie, že banka má vykonávať do určitej sumy príkazy od žalovaného na platby, aj keď žalovaný nemá na to na účte potrebné peňažné prostriedky a preto nemožno uzavrieť, žeby sa mali práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb spravovať zmluvou o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Základná právny úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodného zákonníka, ktorý bol podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom ( v platnom znení ide o ods. 6). Pokiaľ žalobca tvrdil v žalobe, že postupca a žalovaný dňa 2.3.2007 pod číslom XXXXXXXXXX uzatvorili zmluvu, bolo dokázané, že uzatvorili platne zmluvu o bežnom účte, zo žiadneho zo žalobcom predložených dôkazov sa nedá vyvodiť, že došlo v zmysle § 710 k zmluve o bežnom účte aj k uzavretiu zmluvy o úvere s podstatnými náležitosťami, vyžadujúcimi sa pre jej platný vznik, a to kto je veriteľom, kto je dlžníkom, záväzok veriteľa, t.j. VÚB a.s. na žiadosť žalovaného poskytnúť mu finančné prostriedky a záväzok žalovaného poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Údaj v platobnej histórii žalovaného o debetnom úroku súd nepovažuje za dôkaz, že medzi VÚB a.s. a žalovaným došlo k platne uzavretej zmluve o úvere. Postavenie žalovaného aj v právnom vzťahu zo zmluvy o úvere by zodpovedalo charakteristike spotrebiteľa, danej v § 52 ods. 3 OZ z dôvodov, ktoré súd uviedol v bode 33. Z tohto by pre súd vyplývala povinnosť, zaoberať sa v prípade, žeby bolo dokázané, že zmluva o úvere vznikla platne aj tým, či vznikli alebo nevznikli práva žalobcu aj v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Za záveru, že nebolo dokázané v konaní žalobcom, že došlo k platne uzavretej zmluvy o úvere medzi postupcom a žalovaným, súd dopad uvedeného právneho predpisu v rozsudku nevyhodnocuje.
37. Vychádzajúc z ustanovenia § 713 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a podľa dôkazu - platobnej histórie žalovaného, ku dňu 17.5.2007 žalovaný mal na účte vklady vo výške 5904,04-Sk, tie boli
prevedené na iný účet, banka žalovanému dňa 31.5.2007 vyplatila kreditný úrok 304,26-Sk, ďalej bolo dokázané platobnou históriou žalovaného, že banka podľa ustanovenia § 714 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka pripisovala v prospech bežného účtu žalovaného úrok z peňažných prostriedkov ku dňu, kedy banka získala právo s nimi nakladať a v zmysle ustanovení ohľadom úroku plnila zo zmluvy o bežnom účte, keď podľa platobnej histórie vyplatila žalovanému kreditný úrok ešte dňa 31.8.2007 a žalovaný vtedy na účte mal 152,79-Sk. Po tomto dátume banka odpisovala zo zostatku z účtu poplatky za vedenie konta Flexiúčet a dňa 31.12.2007 sa vykazuje v neprospech žalovaného u položky vedenie konta mínus 35,20-Sk, mínus poplatok za spracovanie exekúcie s poplatkom za vedenie účtu celkom vo výške 536,67-eur, ďalší poplatok za spracovanie exekúcie mínus 16,60-eur a zostatok na účte žalovaného mínus 34,41-eur a konečným výsledkom je žalovaná suma.
38. Z odkazu žalobcu v žalobe na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, zo žalobcom predložených listinných dôkazov, a to pokusu o zmier, platobnej histórie žalovaného a VOP vydaných VÚB a.s., účinných v čase uzavretia zmluvy medzi bankou a žalovaným, ich časti, týkajúcej sa povoleného a nepovolené debetu súd ustálil, že žalobca žaluje sumu 45,38-eur ako nárok zo spotrebiteľského úveru, ktorý mal vzniknúť z nepovoleného debetu a odvodzuje ho z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky a čo do výšky aj vyjadrený v platobnej histórii žalovaného, o ktorom nepreukázal, že pohľadávka vznikla z platne uzavretej zmluvy o úvere, či už na základe povoleného prečerpania, keď sa súd z dôkazov nedozvedel, kedy vznikla zmluva, kto bol jej účastníkom, čo bolo jej obsahom, aké práva a povinnosti upravovala, najmä však, pokiaľ malo ísť o zmluvu o úvere uzavretú medzi postupcom zo zmluvy o postúpení pohľadávok a žalobcom ako postupníkom, nebol dokázaný akýkoľvek úverový rámec, ktorý postupca poskytol žalovanému na posúdenie, či sa mohol alebo nemohol žalovaný vôbec dostať do nepovoleného prečerpania, či vznikol alebo nevznikol debetný úrok, odlišný od podmienok práva vzniku na kreditný úrok.
39. Z doposiaľ uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáhal po žalovanom zaplatenia debetného úroku ako pohľadávky, ktorú mal nadobudnúť jej postúpením od postupcu, ktorým bola banka.
40. Na právne vzťahy vzniknuté medzi VÚB a.s., žalovaným a žalobcom súd aplikoval ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2015, citované v bode 32 rozsudku, a to z dôvodu, že pre toto ustanovenie zákonodarca v čase jeho prijatia nestanovil prechodné ustanovenia. Vyplýva z toho, že aj na právne vzťahy, vzniknuté podľa Obchodného zákonníka, ak v nich vystupuje spotrebiteľ a vznikli pred účinnosťou tohto ustanovenia zákona sa použijú vždy občianskoprávne predpisy.
41. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 42. V zmysle § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou ( § 40 ods. 1 OZ), na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník) a na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, dlžník o postúpení pohľadávky ani nemusí vedieť, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie prijať.
43. Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia, ods. 2 nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
44. Podľa § 526 ods. 1 a 2 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
45. V súvislosti so zistenou skutočnosťou, že postupcom v zmluve o postúpení pohľadávok na žalobcu bola banka, súd sa zaoberal skutočnosťou, či je alebo nie je žalobca vo veci aktívne legitimovanou stranou. V súvislosti so skúmaním vecnej legitimácie žalobcu vo veci strán, súd poukazujúc na
inú judikatúru súdov, napríklad aj na záver odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/623/2014-132 z 30.11.2015, v ktorom je rozhodované o odvolaní žalobcu, ktorý taktiež nadobudol pohľadávku jej odkúpením od banky tak, ako aj žalobca a odvolanie tohto iného žalobcu smerovalo proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/455/2012, tiež súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/328//2015 - 161 z 20.4.2016, rozhodované v ňom bolo o spore účastníkov konania na strane žalobcu proti žalovanému, spotrebiteľovi a na tom právnom základe, že žalobca žaloval o zaplatenie postúpenej pohľadávky bankou, v ktorých je zdôvodnené, že banka mohla postúpiť na žalobcu len splatnú pohľadávku v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Odvolací súd sa zaoberal aj dopadom postúpenia pohľadávky bankou na dlžníka v zmysle ustanovenia § 525 OZ, posudzoval, či banka konala v súlade alebo v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. V druhom rozhodnutí súd dospel aj k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady stanovené zákonom o bankách na postúpenie pohľadávky. Odvolací súd v rozhodnutiach uzavrel, že ak je zmluva o postúpení pohľadávky v rozpore so zákonom je absolútne neplatná a žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia na podanie žaloby. Súd vzhľadom na uvedenú judikatúru pristúpil k zisťovaniu, či žalobcovi svedčí alebo nesvedčí aktívna legitimácia. 46. Žalobca tvrdil v žalobe, že nadobudol pohľadávku voči žalovanému od veriteľa, ktorým bola banka.
47. Podľa § 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.
48. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
49. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok z 8.12.20011 bola postupcom banka, postupníkom žalobca, ten je nebankovým subjektom. Podľa tejto zmluvy postupovali sa peňažné pohľadávky postupcu na riadne a včasné splnenie nesplatených záväzkov vyplývajúcich postupcovi z klientskych zmlúv, ktorých bližšie identifikačné údaje sú uvedené v zozname pohľadávok, z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok predloženej žalobcom je zrejmé, že postúpenie sa týkalo aj pohľadávky, ktorú evidovala VÚB a.s. ako pohľadávku žalovaného vzniknutú v súvislosti s jeho bežným účtom, kde celková výška pohľadávky je v prílohe vyjadrená výškou 45,38-eur. Žalovaný mal byť podľa prílohy k tejto zmluve v omeškaní po dobu 1365 dní. Žalobca tvrdil, že má voči žalovanému peňažnú pohľadávku, nadobudnutú titulom jej postúpenia od iného veriteľa, odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od žalovaného zo zmluvy. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone a v zmysle § 479 Obchodného zákonníka a v zmysle ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka je zmluva záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takého je povinný dlžník niečo dať a veriteľ požadovať (§ 494 OZ). Žalobca žalobou uplatnil po žalovanom peňažné plnenia uvedené v rozsudku tvrdiac, že sa stal novým veriteľom žalovaného titulom nadobudnutia pohľadávky zo záväzkovo právneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy. Tvrdil, že nadobudol voči žalovanému pohľadávku postúpením od banky. O existencii zmluvy o postúpení nebolo pochybností. Banka ako postupca právo veriteľa na postúpenie veriteľa využila v zmysle § 524 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka. Pohľadávku banka postupovala zmluvou, v písomnej forme, požadovanej zákonom.
50. Žalobca sa v konaní po žalovanom domáhal splnenia záväzku, tvrdiac, že sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky bankou novým veriteľom žalovaného. V konaní nebolo žiadnou zmluvou, uzavretou medzi bankou a žalovaným, ako tvrdil žalobca v žalobe dokázané, žeby žalovaná pohľadávka vznikla zo zmluvy. Zmluva je v zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka dvojstranným právnym úkonom, právny úkon je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Na základe platnej zmluvy veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Obe strany zmluvy ( či o úvere alebo o bežnom účte) majú tak práva voči sebe ako aj povinnosti. Záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty. Jeden z nich je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti. Pritom však subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo. Podmienkou postúpenia pohľadávky je v prvom rade to, že pohľadávka existuje. Žalobca na tvrdenie, že mu bola postúpená pohľadávka z platného záväzku vzniknutému žalovanému z platne uzavretej zmluvy neuniesol dôkazné bremeno, čo bolo jedným z dôvodov, prečo súd žalobu zamietol.
51. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či svedčí žalobcovi aktívna legitimácia v konaní o žalobe ako veriteľovi žalovaného, súd považoval skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá povinnosť pred postúpením svojej pohľadávky niečo konať. Banke sa v ustanovení ukladá pred postúpením svojej pohľadávky vzniknutej z jej bankovej činnosti, do ktorej spadá výlučne banke uzatvárať zmluvy o bežnom účte, urobiť pred postúpením pohľadávky, vzniknutej pri jej bankovej činnosti jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky, týkajúcej sa žalovaného je zrejmé, že banka považovala žalovaného za dlžníka, ktorý sa dostal do omeškania s platením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože mal byť dlžníkom, ktorý bol v omeškaní s platením evidovaného dlhu bankou vo výške 45,38-eur. Podľa zmluvy o bežnom účte má zo zákona (Obchodný zákonník) banka právo ukončiť zmluvu výpoveďou a podmienkou pred vypovedaním zmluvy (aj o bežnom účte) je podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách doručiť najprv výzvu dlžníkovi za podmienok stanovených v zákone o bankách. Súdu síce bol predložený dôkaz, a to výpoveď zmluvy o bežnom účte, v ktorej banka oznamuje, že napriek jej predchádzajúcim upomienkam nie je uhradený zo zmluvy o bežnom účte, dodatku k zmluve o bežnom o bežnom účte o poskytnutí kontokorentného úveru (pokiaľ bol uzavretý) nie je záväzok žalovaného uhradený, ale súd nepozná obsah upomienky( mohla by byť podľa obsahu považovaná za výzvu), preto nemôže posúdiť ani to, či VÚB a.s. splnila zákonnú podmienku k postúpeniu pohľadávky na nebankový subjekt, keď navyše nebolo žalobcom dokázané, že sa upomienka (výzva banky na zaplatenie pred postúpením pohľadávky) dostala aspoň do sféry dispozície žalovaného, čo súd vyvodzuje aj pri doručovaní výpovede, keď nebol predložený žiaden dôkaz, že výpoveď, prejav vôle banky ukončiť právny vzťah so žalovaným sa banka aspoň pokúsila doručiť. Z § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7 zákona o bankách) uvádza: „ V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Pokiaľ teda banka postupuje pohľadávku v celom rozsahu, postupuje v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ak nebolo dokázané zo strany žalobcu, že ku dňu postúpenia pohľadávky bola ním žalovaná pohľadávka aj splatná, žalobca ani netvrdil, že debetný úrok je splatný, banka nebola oprávnená postúpiť ju. Podľa názoru súdu úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Žalobca sám uviedol, že je v dôkaznej núdzi a výzvu pre dlžníka od banky nezískal. Správanie banky, ktorá vykazovala v platobnej histórii aj poplatky za spracovanie exekúcie, hoci od žalovaného nedošli po prevedení sumy 5904,04 -Sk dňa 17.5.2007 na iný účet už žiadne vklady, z kreditných úrokov na ťarchu žalovaného okrem uvedených tiež poplatky za vedenie účtu až malo dôjsť k vzniku debetného úroku vo výške 45,38-eur, a to od minimálne vyplatenia kreditného úroku dňa 31.8.2007 do 30.11.2011, preto ani nemožno považovať jej konanie s odbornou starostlivosťou podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí zmluvy s bankou táto počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá nepodlieha tak, ako žalobca dozoru a dohľadu NBS. Konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách. Obsahom výzvy na zaplatenie VÚB a.s. ak hneď banka vypovedá zmluvu o bežnom účte ( či existoval
dodatok súdu nie je známe) , nie je postupom, ktorý by bol v súlade s podmienkami pre postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a neznamená iba prelomenie bankového tajomstva. Súd, posudzujúc ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách v časti týkajúcej sa písomnej výzvy banky, je názoru, že ustanovenie je naviazané na čas plnenia zo strany dlžníka. Časom plnenia je vymedzenie časového obdobia, v ktorom je dlžník povinný splniť svoj záväzok, na čas splatnosti alebo zročnosti inak aj dospelosti a súd má za to, že v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách ide v súvislosti s možnosťou postúpenia pohľadávky bankou na subjekt, ktorý bankou nie je so splatnosťou pohľadávky banky. Žalobca nedokázal ani to, že táto výpoveď bola žalovanému doručená, alebo že sa ako právny úkon, ktorým mienila VÚB a.s. ukončiť pred postúpením pohľadávky dostal aspoň do sféry dispozícii žalovaného. Zostalo sporné, či vôbec nastali účinky výpovede. 52. Občiansky zákonník v § 525 ods. 2 stanovuje pod sankciou neplatnosti právneho úkonu taký prevod práv a povinností, ktorý je v rozpore so zákonom alebo s dohodou dlžníka (bod 43. rozsudku). Zmena v osobe veriteľa zo zmluvy uzavretej so spotrebiteľom je v rozpore so zákonom, pretože prevodom na subjekt, ktorý bankou nie je, dochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa ako klienta banky, garantovaného mu zákonom o bankách v povinnostiach banky voči svojmu klientovi, napríklad v ustanoveniach o bankovom tajomstve. Ako súd uviedol, nie je v záujme klienta banky, ani spotrebiteľa, aby banka postupovala pohľadávku na tretí subjekt, ktorý napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska podľa zákona o bankách a postupník zo zmluvy o postúpení pohľadávky nie je povinný dodržiavať na rozdiel od banky bankové tajomstvo voči klientovi. Správanie banky, dôsledkom ktorého je postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako je to požadované zákonom o ochrane spotrebiteľa. Postúpením pohľadávky na subjekt, na veriteľa, ktorý bankou nie je, došlo podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka k zmene obsahu práv dlžníka. Postúpeniu pohľadávky banky na nebankový subjekt (žalobcu) bránilo ustanovenie § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a postúpenie pohľadávky je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, odporujúce obsahu zákona.
53. Súd vyzval žalobcu na preukázanie právnych skutočností, na splnenie dôkaznej povinnosti, na predloženie alebo označenie dôkazov s upozornením, že súd ich spája s jeho aktívnou legitimáciou v konaní o žalobe.
54. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania ( resp. stranou sporu) netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, žalobca sa sporovou stranou stáva podaním žaloby, druhú stranu v žalobe označuje a tá je žalovaným. Úspech žalobcu v spore však záleží od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre stav vyplývajúci z hmotného práva, keď je jedna zo strán subjektom práva a na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska jej posúdenia nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá právnická alebo fyzická osoba len subjektívne cíti byť stranou hmotno-právneho vzťahu, ale to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, t.j. žalobca, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, t.j. žalovaný, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2004).
55. Každá zmluva je záväzkovoprávnym vzťahom, vznikajú z nej záväzky. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, v prejednávanej veci strán splniť peňažný záväzok a veriteľ je oprávnený plnenie požadovať.
56. Pokiaľ právny úkon odporuje zákonu a je neplatný, nedovolený, nemohol žalobca z neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudnúť práva veriteľa, odhliadnuc od toho, že žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že existuje pohľadávka, majúca podľa jeho tvrdení vzniknúť zo zmluvy o úvere. Banke ako veriteľovi a prípadnému postupcovi z ustanovenia § 92 ods. 8 (predtým ods. 7) zákona o bankách zákon ukladá pre platnosť postúpenia splniť určité zákonné podmienky a žalobca, ktorý ako strana sporu uplatňuje v súdnom konaní postúpenú pohľadávku bol povinný v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. (účinného do 30.6.2016), od 1.7.2016 , t.j. od účinnosti ustanovenia 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ekvivalentu k § 120 ods. 4 O.s.p., splniť v sporovom konaní procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana sporu, v tomto prípade
žalobca, ktorá nepredložila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení o tom, že nadobudla pohľadávku uplatnenú na zaplatenie voči žalovanému v súlade so zákonom, nesie nepriaznivé následky v podobe rozhodnutia súdu, vychádzajúceho zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Žalobca bol povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie a aj splnenie podmienok platného postúpenia. Súd vyvodil, že žalobca nedokázal ani existenciu pohľadávky, ani to, že boli splnené predpoklady na postúpenie pohľadávky, nebolo dokázané, že banka ukončila záväzkový vzťah a ani to, že pred postúpením pohľadávky splnila povinnosť vyzvať žalovaného na splnenie záväzku. Pohľadávka banky preto nie je postupiteľná, jej postúpenie je objektívne (zo zákona ) neprípustné, postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávok, a voči dlžníkovi (žalovanému) neúčinné.
57. Tým, že nejaký subjekt práva, či právnická alebo fyzická osoba podá na súd žalobu, nestáva sa automaticky aj nositeľom oprávnení alebo povinností z hmotného práva. Nedokázanie žalobcom splnenie podmienok bankou pred postúpením pohľadávok má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie žalovaného z hmotnoprávneho záväzkového vzťahu, nedokázanie, že sa stal novým veriteľom žalovaného a že mu svedčí právo vymáhať zo záväzkovo právneho vzťahu od žalovaného pohľadávku a žalovanému v zmysle jej povinností ako dlžníka zo zmluvy nesvedčí povinnosť plniť v prospech žalobcu. Žalobca nedokázal, že sa stal platne a účinne veriteľom uplatňovanej pohľadávky v akejkoľvek výške, nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie a preto súd žalobu zamietol.
58. Pre dôvody neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou v zmysle vyššie uvedeného zdôvodnenia, nezaoberal sa súd hodnotením dôkazu oznámením o postúpení pohľadávky inak ako je uvedený právny význam postúpenia a jeho dôsledky. Oznámenie by malo právny význam vo veci žalobcu a žalovaného podľa § 526 OZ iba v prípade, že by pred postúpením pohľadávky banky boli splnené zákonné podmienky podľa zákona o bankách. Právny význam pre vec strán nemá ani hodnotiť dôkazy predložené žalobcom, a to celé Všeobecné obchodné podmienky banky , cenník VÚB a.s. inak ako je uvedené v rozsudku, keď nie sú splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách pred postúpením pohľadávky na žalobcu a ani vzhľadom na objektívnu neprípustnosť postúpenia pohľadávky. Z dôvodu záveru súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenie, že je veriteľom pohľadávky, za bezpredmetné súd považoval skúmať ex offo z dôvodu, že pokiaľ vystupoval v právnom vzťahu žalovaný na strane spotrebiteľa, či je nárok žalobcu uplatnený žalobou premlčaný úplne alebo čiastočne.
59. Pokiaľ súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenie, že sa stal veriteľom peňažnej pohľadávky, nepatrí mu ani jej príslušenstvo, t.j. v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka úroku z omeškania a preto bola žaloba zamietnutá aj v tejto jej časti.
60. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
61. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
62. Žalovaný bol v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. a § 262 ods. 1 C. s.p. tak, že súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
63. Výrok rozsudku pod III súd vyhlásil v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
Poučenie:
Proti rozsudku je možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .