Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/32/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v sporovej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, Primaciálne námestie 1, Bratislava, proti žalovanému: N. U., Q.. XX.X.XXXX, U. Y.Ú. X, U., zastúpený JUDr. Lórantom Kóšom, Bebravská 7, Bratislava, o zaplatenie 788,99 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 447,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 447,88 € od 7.6.2015 do zaplatenia, z a s t a v u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 129,30 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške:

- 5,05 % ročne zo sumy 4,29 € od 7.6.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 7,92 € od 16.7.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 10,27 € od 16.8.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 10,27 € od 16.9.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 10,27 € od 16.10.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 10,27 € od 16.11.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 10,27 € od 16.12.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 10,27 € od 16.1.2016 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 9,70 € od 16.2.2016 do zaplatenia,

- 5,00 % ročne zo sumy 9,70 € od 16.3.2016 do zaplatenia,

- 5,00 % ročne zo sumy 9,70 € od 16.4.2016 do zaplatenia,

- 5,00 % ročne zo sumy 9,70 € od 16.5.2016 do zaplatenia,

- 5,00 % ročne zo sumy 9,70 € od 16.6.2016 do zaplatenia,

- 5,00 % ročne zo sumy 6,97 € od 16.7.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo rozsahu 67,22 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou, doručenou súdu dňa 25.5.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 788,99 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy:

- 456,-Eur od 7.6.2015 do zaplatenia,

- 14,99,-Eur od 16.7.2015 do zaplatenia,

- 19,-Eur od 16.8.2015 do zaplatenia,

- 19,-Eur od 16.9.2015 do zaplatenia,

- 19,-Eur od 16.10.2015 do zaplatenia,

- 19,-Eur od 16.11.2015 do zaplatenia,

- 19,-Eur od 16.12.2015 do zaplatenia,

- 19,-Eur od 16.1.2016 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.2.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy:

- 12,75 Eur od 16.3.2016 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.4.2016 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.5.2016 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.6.2016 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.7.2016 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.8.2016 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.9.2016 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.10.2016 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.11.2016 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.12.2016 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.1.2017 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.2.2017 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.3.2017 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.4.2017 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.5.2017 do zaplatenia, a náhrady trov konania, všetko v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

2.Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom pozemku o výmere 19 m2, k.ú. N., parc. č. XXXX/XXX, zapísaného na LV č. X, druh pozemku- zastavané plochy a nádvoria ( ďalej len " pozemok"). Na pozemku je umiestnená stavba s.č. XXXX, druh stavby- garáž, zapísaná na LV č. XXXX ( ďalej len "garáž"), ktorej vlastníkom je žalovaný. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu za užívanie pozemku titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 6.6.2013 do 6.6.2015 vo výške 456,-Eur a zároveň, aby počnúc dňom nasledujúcim od doručenia výzvy ( 6.6.2015) uhrádzal na účet žalobcu mesačne k 15.dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca sumu vo výške 19,-Eur. Medzi žalobcom a žalovaným prebehli písomné rokovania ohľadne možnosti odkúpenia, resp. uzavretia nájomnej zmluvy, avšak bez konkrétnej finalizácie. Od 9.3.2016 uhrádza žalovaný žalobcovi mesačné platby vo výške 6,25 Eur, ktoré sú žalobcom priraďované na dlžné obdobie od 1/2016. Pri výpočte dlžnej sumy za obdobie do 31.12.2015 vychádzal žalobca za m2 a rok z interných rozhodnutí, ktoré sú vydávané v súlade so zásadami hospodárenia žalobcu ako aj v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí. V tomto prípade vychádzal z rozhodnutia č. 28/2011 primátora HM SR Bratislavy, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno. Sadzba v zmysle tohto rozhodnutia pre garáže v k.ú. N. bola stanovená vo výške 12Eur/m2/rok, v tomto prípade činí ročná úhrada sumu 228,-Eur/rok. Za obdobie od 1.1.2016 žalobca vychádzal z rozhodnutia primátora č. XX/ XXXX, v ktorom je sadzba pre garáže v N. stanovená na sumu 12,-Eur/m/rok. Žalovaný užíva pozemok žalobcu, dlh za obdobie od 6.6.2013-23.11.2015 nezaplatil. Za obdobie od 1.1.2016 žalovaný uhrádza platby len vo výške 6,25,-Eur, čím sa bezdôvodne obohacuje. Celkovo si žalobca uplatnil sumu 788,99 Eur, ktorú by žalovaný zaplatil v prípade existencie nájomného vzťahu za obdobie od 6.6.2013-30.4.2017 a to nasledovne: od 6.6.2013 do 6.6.2015 sumu 456,-Eur, od 7.6.2015 do 30.6.2015 sumu 14,99,-Eur, od 1.7.2015 do 31.12.2015 sumu 114,-Eur, od 1.1.2016 do 31.12.2016 ( so započítaním úhrady 6,25 Eur mesačne) sumu 153,-Eur ( 12 x 12,75 Eur), od 1.1.2017 do 30.4.2017 ( so započítaním úhrady 6,25 Eur mesačne) sumu 51,-Eur ( 4 x 12,75 Eur).

3.Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.10.2017 potvrdil, že je vlastníkom garáže, stojacej na pozemku žalobcu. Potvrdil tiež, že žalobca mu navrhol uzavretie nájomnej zmluvy, s jej obsahovými podmienkami však nesúhlasil a k jej uzavretiu nedošlo. Považoval výšku stanovenej sumy za nájomné za neakceptovateľnú s odkazom na § 671 Občianskeho zákonníka, kedy sa nájomné platí podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Navrhované nájomné vysoko prevyšuje nájomné obvyklé v danej lokalite, rovnako nie je zohľadnený fakt, že stavitelia garáží pôvodný pozemok, ktorý predstavoval nelegálnu čiernu skládku, na vlastné náklady zveľadili a prispôsobili tak, aby tento pozemok bol spôsobilý na výstavbu garáží. Obsah navrhovanej nájomnej zmluvy bol podľa názoru žalovaného, jednostranne výhodný a

to na ťarchu žalovaného ako vlastníka garáže. Žalovaný prezentoval, že jeho cieľom je nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku, k čomu zatiaľ nedošlo. Zároveň konštatoval, že si uvedomuje, že do majetkovoprávneho vyporiadania, nemôže pozemok užívať bezodplatne, preto uhrádza mesačne sumu 6,25 Eur. Mal za to, že zo zákona č. 138/1991 Z.z. v ustanovení § 9 a ods. 9 písm. c) je zrejmé, že pri prenechaní do majetku do užívania sú aj osobitné prípady hodné osobitného zreteľa, kde sa postupuje individuálne a obec má zákonom danú možnosť individuálne posúdiť každý konkrétny prípad nájmu v záujme zmiernenia tvrdosti zákona. Túto úpravu možno vzťahovať aj na tento sporný prípad. Týmito dôvodmi, hodnými osobitného zreteľa je jednak to, že pozemok bol garážou zastavaný legálne, garáž je riadne skolaudovaná a s jej výstavbou súhlasil právny predchodca žalobcu a tvoria spolu funkčný celok a jednak to, že stavitelia garáží na vlastné náklady a so súhlasom právneho predchodcu žalobcu odstránili skládku komunálneho odpadu, vysušili mokrade, čím ušetrili žalobcovi nemalé náklady. Rovnako poukázal na to, že do roku 1993 sa neplatilo za užívanie pozemku žiadne nájomné.

4.Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 31.10.2017 namietal dôvodnosť tvrdení žalovaného. Žalovanému bol predložený návrh nájomnej zmluvy, vypracovaný v súlade so zásadami hospodárenia žalobcu ako aj ustanovením § 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 138/1991 Z.z. Opätovne odkázal na rozhodujúce rozhodnutia primátora HM SR Bratislavy, ktorými boli určené ceny prenájmov pozemkov, pričom týmito cenami sa riadia všetky útvary Magistrátu HM, ktoré realizujú zmluvné vzťahy k nehnuteľnému majetku mesta. Analogicky žalobca použil stanovené ceny aj na určenie ceny bezdôvodného obohatenia. Majetkové vyjadrenie bezdôvodného obohatenia predstavuje peňažnú čiastku, ktorá zodpovedá sumám, vynakladaným obvykle v danom čase a mieste na užívanie veci. Rovnako v písomnom vyjadrení zo dňa 9.1.2018 zotrval na svojej skutkovej i právnej argumentácii.

5.Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 18.1.2018 odkázal na predložené listinné dôkazy a to najmä znalecké posudky, ktoré určili všeobecnú výšku nájmu za obdobný pozemok pod garážou na sumu 6,53 Eur/m2/rok, resp. na sumu 6,308 Eur/m2/rok. Rovnako sa k cene všeobecnej trhovej cene nájmu za obdobný pozemok vyjadrila aj realitný kancelária, ktorá určila sumu 6,31 Eur/m2/rok. Ďalej žalovaný poukázal na uznesenie zastupiteľstva J. N. z roku 2010, v rámci ktorého poslanci schválili postup podľa ustanovenia § 9 ods. 9 písm. c) zákona o majetku obcí v prípade prenájmu pozemkov vo vlastníctve mestskej časti, ktoré sú zastavené nehnuteľnosťami vo vlastníctve tretích osôb. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca požaduje neprimerane vysoké nájomné, dokonca dvojnásobne vyššie ako je obvyklé v danom mieste a v danom čase. Podľa názoru žalovaného, len v dôsledku liknavosti žalobcu, kedy z jeho viny nedošlo k uzavretiu zmlúv o prevode vlastníctva k pozemkom, teraz vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný tiež zastával názor, že s odkazom na § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. a § 151n) Občianskeho zákonníka mu, ako vlastníkovi garáže, vzniklo ku dňu 1.9.1993 právo k pozemku zastaveného jeho garážou, zodpovedajúce vecnému bremenu s tým, že vlastník pozemku je povinný strpieť užívanie tohto pozemku vlastníkom garáže titulom zákonného vecného bremena. Náhrada z vecného bremena v tomto prípade patrí len vlastníkovi pozemku, ktorý ním bol aj v čase vzniku zákonného vecného bremena, jedná sa tiež o náhradu jednorázovú, pričom nárok na jej uplatnenie je už premlčaný.

6.V priebehu súdneho konania žalobca dopĺňal svoju skutkovú a právnu argumentáciu nasledovne. Namietal, že žalobcom predložené znalecké posudky v sebe nezahŕňajú celé žalované obdobie, t.j. od 6.6.2013. Poukázal na predložené zmluvy o nájme pozemkov, uzavreté medzi žalobcom a tretími osobami, v zmysle ktorých boli prenechané do nájmu pozemky žalobcu pod stavbami garáže vo vlastníctve tretích osôb a ktoré sa nachádzajú na Č. I. T. U.. Tieto zmluvy boli uzavreté v zmysle interných rozhodnutí žalobcu a výška nájmu bola stanovený na sumu 12,-Eur/m2/rok. Vylúčil možnosť aplikácie ustanovenia § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. na spornú situáciu, garáž v tomto prípade rozhodne nenapĺňa definíciu nebytového priestoru tak, ako to má na mysli zákon. Výklad žalovaného by v podstate znamenal, že k akejkoľvej stavbe na cudzom pozemku by vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Je nutné vychádzať z definície nebytového priestoru ako miestnosti alebo súboru miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.

7.Žalovaný v priebehu súdneho konania vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku. Mal za to, že aplikácia ustanovenia § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. je nevyhnutná, nakoľko garáž spĺňa parametre definície nebytového priestoru ako priestoru, ktorý nie je určený na bývanie. Poukázal tiež na ustanovenie § 24 ods. 1 tohto zákona, kedy ustanovenia tohto zákona, týkajúce sa bytového domu,

sa vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, ak je v nich najmenej jedna tretina podlahovej plochy určená na bývanie a majú najmenej 4 byty. Ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na iné budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu. Zároveň v ďalších ustanoveniach zákona sa priamo pojednáva o ďalších nehnuteľnostiach, na ktoré sa tento zákon okrem bytových domov vzťahuje, ako sú napríklad garáže či ateliéry ( § 29 zákona). Taktiež upozornil, že jazyk zákonodarcov v roku 1993 nebol ešte natoľko exaktný a vyvinutý ako teraz, čo ale nemôže byť na jeho ťarchu, či vylučovať možnosť aplikácie zákona v prejednávanej veci pred súdom. V konaní odkázal aj na znalecký posudok, v ktorom bola určený výška nájmu za 1 m2 pozemku žalobcu, zastaveného garážou žalovaného nasledovne: za rok 2015- 6,49,-Eur/m2/rok, za rok 2016- 6,127 Eur/m2/rok, za rok 2017- 6,105 Eur/ m2/rok.

8.Žalobca v podaní, doručenom súdu dňa 10.4.2018, vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným, zobral návrh späť a to za obdobie od 6.6.2013 do 24.5.2015 v celkovej výške 447,88 Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania, pričom trval na vydaní bezdôvodného obohatenia vo výške 341,11 Eur s úrokmi z omeškania ročne vo výške 5,05% zo sumy :

- 8,12 Eur od 7.6.2015 do zaplatenia,

- 14,99 Eur od 16.7.2015 do zaplatenia,

- 19,-Eur od 16.8.2015 do zaplatenia,

- 19,-Eur od 16.9.2015 do zaplatenia,

- 19,-Eur od 16.10.2015 do zaplatenia,

- 19,-Eur od 16.11.2015 do zaplatenia,

- 19,-Eur od 16.12.2015 do zaplatenia,

- 19,-Eur od 16.1.2016 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.2.2016 do zaplatenia, a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy:

- 12,75 Eur od 16.3.2016 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.4.2016 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.5.2016 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.6.2016 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.7.2016 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.8.2016 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.9.2016 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.10.2016 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.11.2016 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.12.2016 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.1.2017 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.2.2017 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.3.2017 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.4.2017 do zaplatenia,

- 12,75 Eur od 16.5.2017 do zaplatenia.

9.Žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu, na pojednávaní dňa 23.4.2018, vyslovil súhlas s čiastočným spätvzatím žaloby.

10.Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pre jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Podľa § 146 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11.Nakoľko žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny 447,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 447,88 Eur od 7.6.2015 do zaplatenia späť, súd konanie v tejto časti zastavil. Čiastočné späťvzatie predstavuje dispozitívny úkon žalobcu, ktorý týmto vyjadruje vôľu nepokračovať v konaní v časti uplatňovaného nároku. Súd zisťoval súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby a nakoľko bol tento udelený, konanie v časti zastavil.

12.Po čiastočnom späťvzatí žaloby, zostal predmetom konania nárok na zaplatenie sumy 341,11 Eur s príslušenstvom ( v rozsahu špecifikovanom v odseku 8).

13.Súd po oboznámení s obsahom listinných dôkazov, založených v spise a vyjadreniami sporových strán, ustálil skutkový stav, z ktorého vychádzal pri právnom posudzovaní spornej veci. Medzi stranami nebolo sporné a obsahovo to potvrdili i predložené výpisy z listov vlastníctva, že žalobca je vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XXX, na ktorom je postavená garáž s.č. XXXX, nachádzajúca sa vo výlučnom vlastníctve žalovaného od 2.12.2011. Rovnako vychádzajúc zo zhodných tvrdení strán je zrejmé, že medzi žalobcom ako vlastníkom pozemku a žalovaným ako vlastníkom garáže nedošlo k usporiadaniu vzájomných užívateľských vzťahov prostredníctvom nájomnej zmluvy, ani prostredníctvom iného dvojstranného záväzkového úkonu. V tejto časti odôvodnenia súd len podotýka, že nebolo predmetom tohto sporu skúmanie okolností dojednávania uzavretia nájomnej zmluvy, alebo zmluvy o kúpe pozemku medzi sporovými stranami, ani hodnotenie dôvodov neúspechu týchto rokovaní. Tieto okolnosti netvorili predmet konania a ani nemohli súd ovplyvniť pri rozhodovaní vo veci samej.

14.Rovnako bolo v konaní osvedčené, že žalobca sa písomne obrátil na žalovaného s výzvou na úhradu bezdôvodného obohatenia, nakoľko na pozemku v jeho vlastníctve sa nachádza garáž vo vlastníctve žalovaného a tento užíva pozemok pod stavbou bez právneho dôvodu. V liste zo dňa 29.5.2015 oboznámil žalobca žalovaného, že výška úhrady za užívanie pozemku činí 12,-Eur/m2/rok v súlade s rozhodnutím č. XX/XXXX primátora HM SR Bratislavy, teda za pozemok o výmere 19 m2 ( súd konštatuje, že výmera pozemku v konaní sporná nebola a vyplýva aj z obsahu predloženého listu vlastníctva- pozn. súdu) činí výška ročného bezdôvodného obohatenia sumu 228,-Eur. V tomto liste žalobca špecifikoval výšku bezdôvodného obohatenia sumou 456,-Eur za obdobie dvoch rokov spätne odo dňa doručenia tejto výzvy, pričom zároveň vyzval žalovaného na úhradu za užívanie pozemku, po doručení výzvy, v pravidelných splátkach vo výške 19,-Eur mesačne. List bol doručený žalovanému dňa 6.6.2015, čo je zrejmé z priloženej kópie doručenky. Žalobca zaslal žalovanému aj návrh nájomnej zmluvy, v ktorom navrhol výšku nájomného sumou 12,-Eur/m2/rok. V liste zo dňa 8.7.2015 žalovaný nesúhlasil s navrhovaným obsahom zmluvy.

15.Rozhodnutím č. XX/XXXX primátora HM SR Bratislavy zo dňa 1.11.2011, ktoré týmto dňom nadobudlo aj účinnosť, boli stanovené ceny za prenájom pozemkov, pričom v zmysle prílohy č. 1 činila pre lokalitu N. výška nájmu pozemku pre účel užívania na nich stojací samostatných garáží sumu 12,- Eur/m2/rok. Podľa rozhodnutia č. XX/XXXX primátora HM SR Bratislavy účinného dňa 1.1.2016 činila výška nájmu rovnakých pozemkov sumu 12,-Eur/m2/rok.

16.Žalobca do spisu založil zmluvy o nájme, týkajúce sa nájmu pozemkov v jeho vlastníctve a to v rovnakej lokalite ako pozemok žalovaného ( na Č.X. I. T. N., U.), ktoré boli uzavreté s nájomcami ako vlastníkmi na nich stojacich garáží. Výška nájomného bola dohodnutá ako 12,-Eur/m2/rok.

17.Žalovaný do spisu založil znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 18.8.2015, vypracovaný Z.. J. Q.. V rámci neho znalec stanovil všeobecnú hodnotu výšky nájmu za pozemok parc. č. XXXX/ XXX T. U.- N. o výmere 23 m2 sumou 145,08 Eur/rok. Všeobecný hodnota bola v zmysle posudku výsledná objektivizovaná hodnota, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže. V zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 27.4.2017, vypracovaného Z.. K. H. činila výška všeobecnej hodnoty nájmu pozemku parc. č. XXXX/XXX o výmere 18 m2, nachádzajúcom sa v k.ú. N. 117,52 Eur/rok, t.j. 6,53 Eur/ m2/rok. Spoločnosť Axis real, spol. s r.o. ( zoberajúca sa v zmysle výpisu z Obchodného registra vložka č. XXXX/B , oddiel : Sro realitnou činnosťou) v liste zo dňa 29.5.2013 potvrdila, že obvyklá cena nájmu pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 19m2 je 10,-Eur za jeden kalendárny mesiac.

18.V priebehu súdneho konania predložil žalovaný znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 27.3.2018, vypracovaný ÚEOS- Komercia, a.s., ktorý sa zaoberal určením všeobecnej hodnoty nájmu sporného

pozemku žalobcu ( zastavaného garážou vo vlastníctve žalovaného) a to pre roky 2015, 2016, 2017. Za rok 2015 činil nájom 6,49 Eur/m1/rok ( 123,31 Eur za celú výmeru na rok), za rok 2016 činil nájom 6,127 Eur/m2/rok ( 116,41 Eur za celú výmeru na rok), za rok 2017 činil nájom 6,105 Eur/m2/rok ( 116,- Eur na celú výmeru na rok).

19.Podľa § 451 ods. 1 a 2 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods. 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä postup prenechávania majetku do užívania.

Podľa § 9a ods. 9 písm. c) zákona č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak, ustanovenia odsekov 1 až 3 a 5 až 7 je obec povinná primerane použiť aj pri prenechávaní majetku obce do nájmu, a to najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci okrem c) pri nájmoch majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorých obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený; zámer prenajať majetok týmto spôsobom je obec povinná zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním nájmu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke, ak ju má obec zriadenú, pričom tento zámer musí byť zverejnený počas celej tejto doby.

Podľa § 23 ods. 1, 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku. Ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

Podľa § 24 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z.z. ustanovenia tohto zákona týkajúce sa bytového domu sa vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, ak je v nich najmenej jedna tretina podlahovej plochy určená na bývanie a majú najmenej štyri byty. Ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na iné budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu s výnimkou § 7, 7a, 7b, 7c a 7d, § 29 a 29a ods. 1; na správcu týchto budov sa nevzťahuje osobitný predpis. Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na budovy a nebytové priestory v budovách, na ktorých prevod vlastníctva sa vzťahuje osobitný predpis.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. bytovým domom (ďalej len "dom") sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.

Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. ak nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru požiadal bytové družstvo o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru podľa osobitného predpisu, je bytové družstvo povinné previesť vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov od účinnosti tohto zákona; ak sa nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru písomne dohodol s bytovým družstvom o prevode vlastníctva v inej lehote, prevedie bytové družstvo vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru v takto dohodnutej lehote.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ,výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20.Vzhľadom na skutkovú a právnu argumentáciu sporových strán, sa súd musel vyporiadať s viacerými právnymi otázkami a rozhodnúť o prípustnosti aplikácie viacerých právnych inštitútov na ustálený skutkový stav. V prvom rade súd uvádza, že vychádzal z ustálenej skutočnosti, že medzi sporovými stranami nedošlo k uzavretie zmluvy, ani inej úprave vzájomných majetkovoprávnych vzťahov, týkajúcich sa sporného pozemku ( vo vlastníctve žalobcu) a garáže, na tomto stojacej ( vo vlastníctve žalovaného). Aj v kontexte právneho názoru žalovaného súd skúmal, či napriek absencii záväzkovoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami, neupravuje ich majetkovoprávne vzťahy priamo právny predpis, z ktorého znenia by bolo možné abstrahovať existenciu a obsah práv a povinností medzi nimi. Tu musí súd konštatovať, že skutkovú situáciu, kedy žalovaný ako vlastník garáže užíva pozemok žalobcu, na ktorom je garáž postavená, náš právny poriadok neupravuje. V žiadnom prípade sa súd nestotožňuje s názorom žalovaného, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. došlo k vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a to v prospech vlastníka garáže, t.j. žalovaného. Súd v prvom rade vo všeobecnosti uvádza, že vecné bremená vznikajú v zmysle § 151o Občianskeho zákonníka, okrem iných právnych titulov, aj zo zákona. Znamená to, že priamo zákon môže konštatovať že, za splnenia zákonných podmienok a naplnenia rozsahu skutkového predpokladu, stanoveného zákonom, okamihom jeho účinnosti ( prípadne k inému dátumu) dochádza k vzniku vecného bremena, teda k obmedzeniu vlastníka nehnuteľnej veci v prospech iného subjektu. Zákon č. 182/1993 Z.z. sleduje jednoznačný účel a to úpravu práv a povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorých postavenie je charakteristické tým, že sú vlastníkmi nehnuteľností, s ktorými so neoddeliteľne spojené aj určité spoločné priestory, na ktorých správe sa musia vlastníci bytov dohodnúť a ktorú bolo potrebné upraviť práve zákonom tak, aby boli stanovené jednoznačné mantinely realizácie v podstate spoločného výkonu vlastníckeho práva. Podľa názoru súdu, vychádzajúc z definícií § 2 zákona č. 182/1993, nemožno pod tento zákon subsumovať samostatne stojacu budovu ( vo vlastníctve jediného vlastníka), v ktorej sa nenachádzajú alebo s ňou nie sú spojené spoločné zariadenia, časti, či spoločný pozemok. Ak teda aj zákon v ustanovení § 23 ods. 5 zakladá k pozemku vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prípade, že vlastník domu nie je vlastníkom pozemku ( a ak aj zákon ďalej v ustanovení § 24 uvádza, že ustanovenia zákona sa vzťahujú aj na iné budovy), nemožno za žiadnych okolností pripustiť výklad, že vlastníkovi samostatne stojacej garáže vzniká zo zákona k pozemku, na ktorom táto stojí, vecné bremeno. Takouto aplikáciou by v podstate došlo k obmedzeniu vlastníka akéhokoľvek pozemku v prospech vlastníka stavby na nej stojacej. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalovaného, že v tomto prípade predstavuje garáž nebytový priestor. Už z definície nebytového priestoru je zrejmé, že zákon má na mysli miestnosť alebo súbor miestností a nie samostatnú budovu. Súd koniec koncov vychádzal aj z ustálených teoretickoprávnych názorov, napríklad stanoviska Úradu geodézie kartografie a katastra SR, podľa ktorého sa príslušné ustanovenia tohto zákona vzťahujú aj na iné budovy, ktoré neslúžia na

bývanie alebo na tento účel slúžia len v malom rozsahu; podstatou však je, aby tieto iné budovy bolo možné deliť na jednotky- nebytové priestory a k nim prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na pozemku, na ktorom je dom postavený a na priľahlom pozemku ( názor bol publikovaný v katastrálnom bulletine č. X/XXXX). Jednoznačný je v tomto prípade aj názor ustálenej súdnej praxe ( rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. 17Co 109/2012 zo dňa 28.8.2012, ktorý odkazuje na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa ktorého podstatou je, aby budovy mali spoločné časti, spoločné zariadenia, spoločný pozemok pre všetkých vlastníkov a títo vlastníci by na nich mali určitý spoluvlastnícky podiel). Záverom súd už len dodáva, že tvrdenie žalovaného, že zákonodarca v 90.rokoch ešte nemal dostatočne exaktné vyjadrovanie ( a preto jeho úmyslom bol vznik vecného bremena k akémukoľvek pozemku, na ktorom stojí budova vo vlastníctve iného subjektu), je nekorektné a nepravdivé. Už v tom čase mala totiž legislatívna činnosť na území Slovenskej republiky desaťročia trvajúcu tradíciu, prax i potrebné skúsenosti.

21.Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd konštatuje, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech žalovaného ako vlastníka garáže, zo zákona ( a ani iným titulom) nevzniklo. Preto ani nemožno aplikovať v otázke premlčania dátum 1.1.1993 ako začiatok plynutia premlčacej doby, nakoľko žalovanému rozhodne nevzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu a ani nárok na zaplatenie náhrady z tohto titulu ako jednorázového plnenia. Súd len dodáva, že vychádzajúc z právnej subsumpcie uplatňovaného nároku pod ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, žalobca zobral žalobu v časti nároku, ktorá bola premlčaná späť, preto sa súd v odôvodnení premlčaním časti pôvodne uplatňovaného nároku už nezaoberá.

22.Predmetom rozhodovania vo veci samej teda zostal len nárok na úhradu plnenia za užívanie pozemku za obdobie od 25.5.2015 do 30.4.2017. Tu je nutné vychádzať zo skutočnosti, že medzi sporovými stranami v dôsledku absencie zmluvy, upravujúcej práva a povinnosti, dochádzalo užívaním pozemku, na ktorom sa nachádzala garáž žalovaného, k poskytovaniu plnenia bez právneho dôvodu. Majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu je bezdôvodným obohatením, ku ktorému došlo v tomto prípade tak, že žalovaný ako vlastník garáže, stojacej na pozemku žalobcu, tento užíval. Podľa názoru súdu je logickým a spravodlivým následkom vznik možnosti žalobcu požadovať plnenie za užívanie svojej nehnuteľnosti voči žalovanému. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nie je možná naturálna reštitúcia, musí ten, kto sa bezdôvodne obohatil poskytnúť peňažnú náhradu. Zákon síce neustanovuje, v akej výške sa má peňažná náhrada poskytnúť, avšak vzhľadom na to, že peňažná náhrada predstavuje peňažný ekvivalent hodnoty veci alebo výkonu, ktorý sa mal vrátiť, treba vychádzať z toho, že peňažná náhrada má byť ekvivalentom hodnoty veci alebo výkonu, ktorú tieto veci majú v čase vrátenia. Vychádzajúc z týchto teoreticko právnych východísk súd v konaní ustálil, že žalovaný, v prípade neposkytnutia protihodnoty za užívanie pozemku žalobcovi, by sa voči tomuto bezdôvodne obohatil.

23.Aritmetické vyjadrenie výšky bezdôvodného obohatenia bolo problematické z viacerých dôvodov. V prvom rade bolo nutné vychádzať z toho, že peňažné plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia musí spĺňať atribút primeranosti, kedy peňažný ekvivalent musí zodpovedať peňažnému ekvivalentu, aký sa v danom mieste a v danom čase všeobecne poskytuje za rovnaké poskytované plnenie. Znamená to, že pri bezdôvodnom obohatení súd musí vychádzať nie z výšky plnenia, ktoré považuje za relevantné s subjektívne uspokojivé oprávnený subjekt, ale z výšky plnenia, ktoré možno ustáliť na základe vyššie uvedených faktorov, determinujúcich výšku obdobných plnení. Hoci v tomto prípade žalobca poukazoval na svoje právne postavenie a s tým spojenú povinnosť hospodáriť s majetkom štátu s cieľom tento nielen udržiavať ale aj zveľaďovať, súd na tento argument prihliadnuť nemohol z viacerých dôvodov. V prvom rade pod pojmom hospodárne nakladanie s majetkom štátu síce možno rozumieť nakladanie s cieľom tento chrániť a zhodnocovať, avšak práve v prípade bezdôvodného obohatenia, nemožno považovať za spravodlivé ak štát, obec alebo akýkoľvek iný subjekt nakladajúci s majetkom štátu neprimerane prekračuje a nerešpektuje trhové mantinely, nastavené aktuálnosťou ekonomických faktorov ako ponuka či dopyt. Preto podľa názoru súdu ak v tomto prípade žalobca požaduje od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške, ktorá nezodpovedá trhovej výške nájomného, zneužíva postavenie subjektu s nepochybne silnejším materiálnym, právnym i ekonomickým zázemím. Treba doplniť, že v civilnom sporovom konaní majú strany sporu rovnaké postavenie ( čl. 6 Civilného sporového poriadku) a preto za žiadnych okolností nemožno prihliadať na záujmy žalobcu ako nositeľa štátnej moci a tieto pričítať na ťarchu žalovaného.

24.Žalovaný v konaní osvedčil, že výška nájmov za obdobné pozemky v okolí ( rovnako zastavané garážami ) , resp. jej všeobecná hodnota sa pohybuje v rokoch 2015-2017 zhruba medzi sumami od 6,10 Eur/m2/rok až 6,53 Eur/ m2/rok. Žalobca v konaní žiada vydať bezdôvodné obohatenie, ktorého výšku stanovil sumou 12,-Eur/m2/rok, čo je približne o polovicu viac. Všeobecná hodnota nájmu predstavuje v tomto prípade relevantný determinant určenia výšky bezdôvodného obohatenia, nakoľko predstavuje objektivizovanú a najpravdepodobnejšiu trhovú cenu. Hoci žalobca v konaní predložil viaceré nájomné zmluvy na obdobné pozemky, kde bola medzi stranami dojednaná výška nájmu sumou 12,-Eur/m2/rok, nemožno z týchto vychádzať pri určení výšky bezdôvodného obohatenia. Tieto zmluvy predstavovali dvojstranné právne úkony, kde výsledná výška nájmu bola dojednaná prejavom vôle dvoch zmluvných strán a nemôže predstavovať základ pre určenie obvyklej výšky nájmu. To že žalobca navrhuje jednotlivým subjektom uzavretie zmlúv s takto určenou výškou nájmu a tieto subjekty výšku nenamietajú a s touto súhlasia, je len výsledkom akceptácie zmluvných návrhov ( možno z dôvodu neznalosti trhových pomerov, alebo z dôvodu potreby usporiadania majetkových vzťahov rýchlo a jednoducho), avšak nemôže byť rozhodujúca pre určenie výšky relevantného plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný do spisu založil listinné dôkazy osvedčujúce nižšiu výšku všeobecnej hodnoty nájmu a súd sa preto priklonil pri určení výšky priznaného plnenia k ich obsahu. Nadhodnotenie výšky nájmu nemôže zhojiť ani rozhodnutie primátora HM SR Bratislavy, ktorým bola táto výška určená. Uvedené rozhodnutie nie je po obsahovej stránke pre súd záväzné a v prípade, že súd zistí neprimeranosť uplatňovanej výšky, môže túto korigovať práve svojim autoritatívnym rozhodnutím v súdnom konaní.

25.Súd vychádzal pri určení výšky peňažného plnenia z posudku č. XX/XXXX, vypracovaného ÚEOS- Komercia, a.s., ktorý sa zaoberal určením výšky všeobecnej hodnoty nájmu konkrétneho sporného pozemku za rozhodujúce roky 2015, 2016 a 2017. Rozhodným obdobím, za ktoré žiadal žalobca vydanie bezdôvodného obohatenia, bolo obdobie od 25.5.2015 do 30.4.2017. Za rok 2015 činila ročný výška nájmu za pozemok sumu 123,31 Eur, mesačný výška nájmu 10,27 Eur a denná výška nájmu 0,33 Eur. Za rok 2015 súd použil nasledovný výpočet- 7x 0,33 Eur ( za 7 dní mesiaca máj) + 7x 10,27 Eur ( za 7 mesiacov roku 2015, spolu 74,21 Eur. Za rok 2016 činila ročný výška nájmu sumu 116,41 Eur. Za rok 2017 činila ročná výška nájmu sumu 116,-Eur, mesačný výška nájmu sumu 9,67 Eur a súd pre účely výpočtu vynásobil mesačnú výšku nájmu 9,67 Eur x 4 ( mesiace roku 2017), t.j. 38,68 Eur. Za obdobie od 25.5.2015 do 30.4.2017 činila všeobecná hodnota nájmu za sporný pozemok sumu 229,30 Eur ( 74,21 Eur + 116,41 Eur + 38,68 Eur). Nakoľko medzi stranami nebol sporný fakt, že žalovaný uhradil žalobcovi v roku 2016 sumu 75,-Eur a za mesiace 1,2,3,4/2017 sumu 25,-Eur ( zápisnica z pojednávania dňa 23.4.2018- pozn. súdu), súd od sumy 229,30 Eur odčítal sumu 100,-Eur a dopracoval sa k aritmetickému vyjadreniu výšky bezdôvodného obohatenia sumou 129,30 Eur, na ktorej úhradu zaviazal žalovaného. Vo zvyšku uplatňovaného nároku súd žalobu zamietol.

26.Súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a to v zákonnej výške s prihliadnutím na to, že v liste zo dňa 29.5.2015 žalobca vyzval žalovaného na úhradu za užívanie pozemku vždy k 15. dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca. Dňom nasledujúcim sa preto žalovaný dostal s úhradou peňažných čiastok do omeškania. Výnimku tvorí iba prvá priznaná položka, kde súd priznal úrok z omeškania od 7.6.2015 vychádzajúc z dátumu doručenia výzvy dňa 6.6.2015 a stanovenej 30 dňovej lehote na úhradu dlžnej sumy. Súd priznal úroky z omeškania z čiastkových súm tvoriacich výslednú výšku priznanej istiny, s prihliadnutím na výšku všeobecnej hodnoty nájomného pre jednotlivé dlžné roky.

27.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1,§ 255 ods. 1 a 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 447,88 Eur s príslušenstvom späť z dôvodu riadne uplatnenej námietky premlčania zo strany žalovaného. V tejto časti je preto nutné konštatovať na strane žalobcu procesné zavinenie zastavenia konania, nakoľko svojim úkonom ( vychádzajúcim z relevantnej obrany žalovaného) v podobe čiastočného späťvzatia žaloby spôsobil zastavenie konania. V zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je strana, ktorá procesne zavinila zastavenie konania povinná uhradiť trovy konania protistrane. Vo veci samej, kde predmetom konania zostalo uhradenie sumy 341,11 Eur s príslušenstvom bol žalobca úspešnou stranou v časti o zaplatenie 129,30 Eur s príslušenstvom, vo zvyšnej časti ( o zaplatenie 211,81 Eur s príslušenstvom) možno úspech pričítať žalovanému, nakoľko súd žalobu v tejto časti zamietol. Vychádzajúc z pomeru úspechu sporových strán, je zrejmé, že nárok na náhradu trov konania vznikol na strane žalovaného, pričom pomer rozdelenia trov konania zodpovedá víťazstvu žalovaného zníženého o pomernú časť jeho neúspechu ( teda / 447,88 Eur + 211,81 Eur / - 129,30 Eur= 530,39 Eur, táto

suma predstavuje 67,22 % z celkovej sumy 788,99 uplatnenej v žalobe, čo vyjadruje podiel úspechu žalovaného v tomto konaní).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.