Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/119/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, v právnej veci manželky: L. zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Nespalovou, Saratovská 6/D, Bratislava, a manžela: A., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: R., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, t a k t o

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov L. a A. uzavreté dňa XX.X.XXXX v N., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu N. vo zväzku XX,. ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á dz a . Maloletá R. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej R. výživným vo výške XXX,-€ mesačne, ktoré výživné bude platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou R. nasledovne:

- Každý týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.30 hod.,

- Každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod.

- Každý rok dňa 25.12. od 8.00 hod. do 18.00 hod.

Otec maloletú prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska maloletej a matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Manželka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 26.5.2017 domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej R. na čas po rozvode. Návrh odôvodnila tým, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si už dlhšiu dobu neplní svoj účel a nie je nádej na obnovenie manželského spolužitia. Maloletú R. navrhla na čas po rozvode manželstva zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ju budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia. Otca navrhla zaviazať vyživovacou povinnosťou na maloletú vo výške XXX,-€ mesačne. Zároveň žiadala o konkrétnu úpravu styku otca s maloletou. Túto časť návrhu v priebehu konania niekoľkokrát zmenila, najskôr tak, aby maloletá u otca neprespávala, neskôr žiadala styk otca s maloletou neupraviť a v konečnom návrhu trvala na úprave styku otca s maloletou R. a to každú stredu od 16.00 hod. do 18.30 hod., každý druhý víkend v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. a vždy 25.12. od 8.00 hod. do 18.00 hod. Spolu s návrhom na začatie konania žiadala manželka aj o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol manžel zaviazaný vyživovacou povinnosťou na maloletú R. vo výške XXX,-€ mesačne.

2. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/124/2017-62 zo dňa 19.6.2017 súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.7.2017.

3. Manžel sa k návrhu písomne vyjadril a vo vyjadrení uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí a súhlasí aj s tým, aby maloletá bola na čas po rozvode manželstva zverená do osobnej starostlivosti matky. Navrhol však konkrétnu úpravu styku s maloletou a to každú stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý druhý víkend od piatku od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a každý rok od 25.12. od 8.00 hod. do 26.12. do 19.00 hod. Ďalej uviedol, že po zabezpečení si bývania a vytvorení podmienok bude žiadať rozšírenie úpravy styku s maloletou. Svoju vyživovaciu povinnosť navrhol určiť vo výške XXX,- € mesačne.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s vyjadrením, s ďalšími písomnými podaniami účastníkov, sobášnym listom, rodným listom, správou z Centra pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie, potvrdeniami o príjme účastníkov, oboznámil sa so spisom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/214/2017, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, vypočul účastníkov a zistil, že obaja účastníci sú Z.tátni občania, u manželky sa jedná o W. manželstvo a u manžela o A. manželstvo, ktoré uzavreli dňa XX.X.XXXX v N.. Manželia majú jedno maloleté dieťa: R.. Manžel iné vyživovacie povinnosti nemá a manželka má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému Z..

5. Manželka vo výpovediach uviedla, že príčiny rozvratu manželstva by charakterizovala tak, že mali finančné nezhody, ako aj nezhody v starostlivosti o deti. Od novembra 2016 nežijú v spoločnej domácnosti, keďže sa manžel odsťahoval a ona ostala žiť s maloletou R. ako aj so svojim starším synom sama. Keď manžel odišiel z domácnosti, sama mu navrhla, aby sa s deťmi stretával každú stredu, ale za celý čas, čo spolu nežijú, bol pre ňu v stredu na tréningu iba dva krát. Navrhla manželovi aj to, že deti môžu u neho prespať každý druhý víkend, ale on sám povedal, že jeho matka je chorá a nerobí jej dobre, keď sú obe deti naraz u nich. V októbri 2017 sa stalo, že deti spali u otca a v noci jej volal maloletý syn Z., že dcéra R. plače a že otec nie je doma. Deti spali u manžela ešte 23.12.2017 a aj vtedy manžel odišiel z domu a vrátil sa až v noci. Od decembra 2017 sa otec s maloletou stretli iba jeden krát asi na 4 až 5 hodín. Mrzí ju, že otec dcéru nevidel, pričom bola maloletá asi 2 mesiace chorá a ani za ten čas vôbec nepomohol so starostlivosťou o ňu, musela ju vodiť do práce so sebou. Po odchode manžela zo spoločnej domácnosti sa začalo u dcéry prejavovať to, že mala na ňu veľký hnev, myslela si, že ona nechce pustiť otca domov a dokonca začala vidieť imaginárne bytosti a pocikávať sa. Vtedy s dcérou navštívila psychologičku, ku ktorej chodievajú doteraz, pričom psychologička sa vyjadrila, že u maloletej sa prejavuje strach z toho, že ju opustil otec a bojí sa, že ju opustí aj matka. K svojim príjmom uviedla, že je zamestnaná v spoločnosti, kde je zároveň jedinou spoločníčkou a konateľkou, pričom túto spoločnosť dňa 1.6.2017 manžel prepísal na ňu s tým, že prevzala spoločnosť v dlhoch. Má príjem XXX,- € mesačne v čistom, ale tento si posiela len postupne. Maloletá navštevuje materskú školu, s čím sú spojené výdavky a tiež sa venuje športovej činnosti. Má aj zdravotné problémy, s čím sú spojené zvýšené výdavky, pretože berie lieky a každoročne chodievajú na liečenie, kde už boli dva krát a naposledy za liečebný pobyt doplácali XXX,-€. Začiatkom roka 2018 ju manžel požiadal, že by chcel s dcérou stráviť predĺžený víkend, že chcú ísť na chatu, s čím súhlasila a keď manžel pre dcéru prišiel, nechcela ísť a plakala. Napokon ju ale prehovorili a keď sa vrátila, hovorila, že tam bolo dobre. K výpovedi dodala, že jej manžel v súčasnosti posiela XXX,-€ mesačne s tým, že v poznámke uvádza, že ide o výživné plus hypotéku, keďže majú spoločnú hypotéku, ktorú ona spláca po XXX,-€ mesačne.

6. Manžel vo svojich vyjadreniach uviedol, že príčiny rozvratu manželstva videl tak, že išlo o dlhodobé povahové rozdiely, ale aj odlišné názory na život. Potvrdil, že od novembra 2016 nežijú v spoločnej domácnosti a že v súčasnosti býva s priateľkou. Rešpektoval to, že manželka nesúhlasila s tým, aby sa s dcérou stretával za prítomnosti svojej priateľky a teda keď bol s dcérou, trávili spolu čas u jeho matky. K svojim príjmom uviedol, že je konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá sa venuje L., zamestnancov nemá, pracuje v nej sám a spoločnosť mala za rok 2017 zisk asi X.XXX,-€, čiže mesačne zarobí asi XXX,-€. Na to, aby dokázal prispievať na dcéru, musí umelo udržiavať určitý stav v spoločnosti, pričom odmenu konateľa si nevypláca. Potrebuje asi XXX,-€ mesačne odkladať minimálne 2 roky, aby následne mohol dostať hypotéku a aby si mohol zabezpečiť pre seba a aj pre deti bývanie.

7. Kolízny opatrovník odporučil v prípade rozvodu manželstva rodičov zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že ju budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia. V časti úpravy styku sa pripojil k návrhu matky, keďže podľa ich názoru, za súčasnej situácie, keď maloletá zatiaľ u otca v novej domácnosti u jeho priateľky neprespávala, by dlhšie víkendové stretnutia neboli vhodné a to aj vzhľadom na psychický stav maloletej. Nevylúčil však, že v budúcnosti bude priestor aj na dlhšie trávenie času maloletej s otcom. Konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahe súdu s tým, aby prihliadol na príjmy a výdavky oboch rodičov, ako aj na zdravotný stav maloletej, ktorý vyžaduje zvýšené náklady.

8. Z listinných dôkazov vyplýva, že manželka je zamestnaná vo svojej spoločnosti s ručením obmedzeným, v roku 2017 (január až apríl) mala príjem XXX,XX € priemerne mesačne netto a v roku 2018 (január až marec) dosiahla príjem XXX,XX. € priemerne mesačne netto.

9. Z listinných dôkazov ďalej vyplýva, že manžel je spoločníkom a konateľom spoločnosti G., ktorá podľa daňového priznania za rok 2016 mala základ dane XX.XXX,XX . € a daň X.XXX,XX € a v roku 2017 mala základ dane X.XXX,XX. € a daňový preplatok.

10. Maloletá R. v školskom roku 2017/2018 navštevuje materskú školu, má zdravotné problémy imunologického charakteru a zo správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zo dňa 26.6.2017 (č.l. 71) vyplýva, že aktuálne je možné v správaní a prežívaní maloletej pozorovať hlboký strach z opustenia, pocity neistoty, straty bezpečia a hnev. Postupne však dochádza k malým pozitívnym zmenám v jej správaní. Je dôležitá podpora jej aktuálneho prežívania, aby nadobudla pocit pochopenia a zabezpečenie základných pocitov dôvery, bezpečia a istoty, je dôležité nevytvárať tlak na intenzitu stretávania sa maloletej s otcom, nakoľko momentálne je jej emočné prežívanie silno ovplyvnené riešením rodinnej situácie. Je odporúčaný pomalý postup, dostatok časového priestoru na vnútorné upokojenie sa a trpezlivosť v zbližovaní sa s otcom, rešpektovanie prežívaného, keď maloletá vo svojom veku ešte nevie adekvátne odkomunikovať, čo ju trápi a čo prežíva. Je potrebné podporovať jej duševné zdravie, čoho zanedbanie by mohlo mať vplyv na jej ďalší emočný ale aj osobnostný vývin.

11. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

13. Podľa § 23 ods. 2, veta prvá, Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

14. Podľa § 100 C.m.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, nakoľko bolo nesporne preukázané, že účastníci nevedú spoločnú domácnosť a ani jeden z manželov nemá záujem na zotrvaní v manželstve. Tiež mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a v súčasnosti si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Ako príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd považuje rozdielnosť pováh a názorov manželov.

23. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej R. na čas po rozvode manželstva, bola medzi účastníkmi zhoda v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky a v časti týkajúcej sa zastupovania a správy majetku maloletej, preto súd pri rozhodovaní vychádzal zo zhodných tvrdení rodičov a maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke s tým, že ju budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia.

24. V otázke vyživovacej povinnosti otca na maloletú, súd zistil medzi rodičmi nezhodu, nakoľko matka žiadala určiť výživné vo výške XXX,-€ mesačne a otec navrhol svoju vyživovaciu povinnosť vo výške XXX,- € mesačne. Kolízny opatrovník ponechal konkrétnu výšku výživného na úvahe súdu s tým, aby boli zohľadnené príjmy a výdavky oboch rodičov, vek maloletej a jej výdavky. Pri určení výživného súd vychádzal z možností a schopností rodičov, ich životnej úrovne a prihliadol aj na vek a odôvodnené potreby maloletej, ktorá je v súčasnosti iba v predškolskom veku, má však zdravotné problémy a venuje sa aj športovej činnosti. Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, súd ustálil výšku vyživovacej povinnosti otca na sumu XXX,- € mesačne, nakoľko takto určená výška výživného zodpovedá kritériám rozhodujúcim pre určenie výživného podľa Zákona o rodine a je primeraná veku a potrebám maloletej. Zároveň je primeraná príjmom a výdavkom oboch rodičov, pričom otec aj doposiaľ na výživu maloletej prispieval spolu so splátkou hypotéky mesačne po XXX,-€.

25. Pri úprave styku otca s maloletou súd vzal do úvahy predovšetkým správu z Centra pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie, podľa ktorej je potrebné k maloletej pristupovať citlivo a pomaly v kontakte s otcom, nakoľko aktuálne prežíva obdobie strachu, straty bezpečia a neistotu. Je potrebné nevytvárať tlak na širokú intenzitu stretávania sa s otcom, ale jej kontakt s otcom realizovať postupne a trpezlivo. Z týchto dôvodov súd považoval konečný návrh matky na úpravu styku otca s maloletou za dôvodný a najlepšie zohľadňujúci záujem maloletej. Určený rozsah stretávania sa maloletej s otcom v súčasnosti súd považuje za dostatočný a primeraný. Pokiaľ sa vzťah maloletej a otca obnoví a skvalitní, je možné v budúcnosti uvažovať aj o rozšírení určeného rozsahu styku tak, aby to bolo v záujme maloletej. V súčasnosti je na oboch rodičoch, aby maloletej poskytli dostatočnú podporu a pocit istoty a bezpečia a pomohli jej preklenúť toto náročné obdobie tak, aby sa jej vzťah s otcom upevnil a stabilizoval. Tiež bude na otcovi, aby maloletej R. vytváral vhodné podmienky, pútavý a zaujímavý

program, ktorý ju napokon privedie k spontánnemu prejavu smerujúcemu aj k rozšíreniu styku spolu s prespaním u neho.. 26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v 3 rovnopisoch. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).