Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8C-116-2014.pdf
PDF · 83.39 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/116/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803 v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žqalovanému: H. H., nar. X.X.XXXX, bytom H., L. XX/XX, občan SR, o zaplatenie 1 126,48 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 126,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 15.2.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.9.2013 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 1126,48 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 15.2.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu VÚB a.s. dňa 14.2.2006 uzavreli Zmluvu o bežnom účte a aj povolené prečerpanie na účte v prípade splnenia podmienok stanovených VÚB a.s., žalovanému bol poskytnutý kontokorentný úvere vo výške 597,49 Eur. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 14.2.2011 žalobca nadobudol voči žalovanému pohľadávku. Žalovanému bol v období od 1.1.2008 do 5.1.2011 vyčíslený len debetný úrok vo výške 482,26 Eur, zostatok na účte ku dňu 31.12.2007 bol mínus 644,22 Eur a teda ku dňu 5.1.2011 zostatok na účte mínus 1126,48 Eur (644,22 + 482,26).
2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom 8C/116/2014-132 zo dňa 9.12.2015 tak, že žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. 8Co/281/2016-174 zo dňa 7.12.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že je potrebné uviesť o aký konkrétny právny vzťah medzi stranami sporu ide, aká zmluva, resp. zmluvy boli uzavreté medzi nimi, či došlo k ich zániku, k akému dátumu a aj zistiť splatnosť žalovanej istiny z hľadiska prípadného premlčania.
3. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bola riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 180 CSP.
4. Žalobca svoje skutkové tvrdenia podložil listinnými dôkazmi a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení, počítačovým výstupom transakcií, predžalobnou upomienkou a ostatnými v spise nachádzajúcimi sa listinami.
5. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nespochybňoval, k podanej žalobe a jej prílohám sa nevyjadril.
6. Zo zmluvy o úvere zo dňa 14.2.2006 ( zmluvy o bežnom účte) vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 18.000,-Sk. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2011 postupca postúpil na postupníka pohľadávky so všetkými právami a výhodami. Taktiež bolo žalovanému oznámené, že v prípade nesplnenia podmienok banka zašle klientovi upozornenie, pri opakovanom nesplnení podmienok banka môže pristúpiť k zníženiu alebo zrušeniu nastaveného limitu flexikreditu, zúčtováva si aj debetné úroky. Z vykonaného dokazovania súd mal za to, že došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o kontokorentnom úvere, žalovaný túto skutočnosť ani nenamietal a na svoju obranu žiadne dôkazy neprodukoval. Taktiež súd zistil, že dátum zaslanie výpovede bol dňa 14.10.2010 so zostatkom istiny 1126,48 Eur.
7. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1,2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 4 ods. 1, 5 citovaného zákona od spotrebiteľa zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
8. Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke. Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady č.93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
9. Podľa § 52 ods. 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Posudzovaný právny vzťah strán sporu je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, keďže právny predchodca žalobcu bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Ustanovenia § 52 a nasl. OZ účinné v čase uzavretia zmluvy, je potrebné vykladať v súlade s obsahom a účelom európskej ochrany spotrebiteľov obsiahnutých v príslušných smerniciach. Spotrebiteľské vzťahy sú vždy vzťahmi občianskoprávnymi, pričom uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či základný zmluvný vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom plnenia je uzavretý podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Uvedené je potvrdené judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj judikatúrou Ústavného súdu.
10. Podľa § 23a ods. 1,2 zák.č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu ( § 52 - 60), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 3 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. (Obč. zák.) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
11. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä: a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, treba uviesť aj súčet týchto platieb ...b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva vzťahuje, c)cenu tovaru alebo služieb, d) identifikáciu vlastníka..., adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, meno a adresu spotrebiteľa, RPMN, výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (ods. 5) Podľa § 53 ods.1, 2 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods.1, 2 OZ podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
12. Z nepochybného tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval, vyplynulo, že žalovaný pôvodne dňa 16.11.2005 uzavrel zmluvu o bežnom účte a na základe žiadosti žalovaného zo dňa 14.2.2006 mu bolo dňa 15.2.2006 poskytnuté na bežnom účte povolené prečerpanie až do výšky 597,49 Eur. Keďže žalovaný si neplnil svoje povinnosti dňa 14.10.2010 došlo k ukončeniu zmluvy výpoveďou. Žalovaná istina je rozdiel medzi debetnými operáciami na účte žalovaného vo výške 14372,89 Eur a kreditnými operáciami na účte na účte žalovaného vo výške 13246,41 Eur. Súd žalobe ako dôvodnej vyhovel, pretože žalovaný nenamietal skutočnosti uvádzané žalobcom ako aj s poukazom na vyššie uvedené citované zákonné ustanovenia.
13. Pretože žalovaný svoj dlh riadne a včas neuhradil, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. Občiansky zákonník v § 517 ods. 1, 2 v spojení s § 3, § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. kogentne (zmluvné strany sa od tejto úpravy nemôžu odchýliť; ak by sa aj mohli, nemôžu sa odchýliť v neprospech spotrebiteľa s poukazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ustanovuje maximálnu výšku úrokov z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného záväzku, ktorú žalobca správne vyčíslil.
14. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.