Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/12/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, Q.. G. I., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom K. P., V. O. XX/X, a otca, H.. X. Q., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom I. I., S. 1, o návrhu otca na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 32P/171/2009, na odvolanie otca a mal. dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 26P/136/2016-81 zo dňa 15. decembra 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom zamietol návrh otca na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 32P/171/2009 a rozhodol, že žiadne z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že otec maloletého sa domáhal obnovy predmetného konania, pretože v rozhodnutí, ktorým bolo konanie právoplatne skončené (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoP/74/2015-1242 zo dňa 21.04.2016) sa súd nevyporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré sú dôležité pre vydanie rozsudku v tejto veci. Krajský súd v Trenčíne informoval o tom, že je od 01.04.2016 bez pracovného pomeru, ale v rozsudku č. k. 4CoP/74/2015-1242 zo dňa 21.04.2016 nie je o tejto skutočnosti ani slovo. Oznámenie o jeho zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie bolo vystavené dňa 27.04.2016, pričom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne mu odovzdalo toto oznámenie až 04.05.2016. Z uvedeného vyplýva, že uvedenú skutočnosť mohol preukázať oznámením o jeho zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie (od 01.04.2016) až po tom, čo Krajský súd v Trenčíne vydal rozsudok č. k. 4CoP/74/2015-1242 zo dňa 21.04.2016. Bez svojej viny tak nemohol použiť v pôvodnom konaní dôkaz o tom, že aktuálne má príjem iba 850,- € mesačne ako podporu v nezamestnanosti. Táto dôležitá skutočnosť môže privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci stanovenia výživného pre jeho maloletého syna.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 32P/171/2009-1018 zo dňa 17.08.2016 bol mal. O. X. zverený do osobnej starostlivosti matky. Právo zastupovať a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Otec dieťaťa je povinný platiť na výživu maloletému sumou 230,- € mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 20.10.2009 do 31.08.2013, z čoho čiastku 60,- € mesačne bude otec dieťaťa zasielať

na osobitný účet maloletého za účelom tvorby úspor a s účinnosťou od 01.09.2013 sumou 300,- € mesačne, z čoho čiastku 60,- € mesačne bude otec dieťaťa zasielať na osobitný účet maloletého za účelom tvorby úspor. Dlh na výživnom za obdobie od 20.10.2009 do rozhodnutia súdu pre maloletého z titulu bežného výživného vo výške 10.085,80 € je otec dieťaťa povinný splácať k rukám matky v mesačných splátkach po 100,- € spolu, s určeným výživným až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Dlh na výživnom za obdobie od 20.10.2009 do rozhodnutia súdu pre maloletého z titulu tvorby úspor vo výške 3.503,22 € je otec dieťaťa povinný splácať na osobitný účet maloletého za účelom tvorby úspor po 100,- € spolu s výživným určeným na tvorbu úspor až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Matke dieťaťa bolo uložené, aby v lehote do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku založila osobitný účet na meno maloletého s tým, že účet vinkuluje v prospech súhlasu Okresného súdu Trenčín s jeho nakladaním a otcovi dieťaťa číslo tohto účtu oznámi v lehote do 5 dní od jeho založenia. Návrh otca dieťaťa na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti bol zamietnutý. Styk otca s maloletým bol upravený tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v piatok od 16.00 h. do nedele do 16.00 h.. Matka je povinná styk otcovi s dieťaťom umožniť, dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase, v mieste bydliska matky, kde je otec povinný dieťa matke v stanovenom čase vrátiť. V podaní otca maloletého zo dňa 21.04.2016 adresovanému Krajskému súdu v Trenčíne, označenom ako neúčasť na pojednávaní dňa 21.04.2016 (sp. zn. 4CoP/74/2015, 4CoP/76/2015), otec maloletého, okrem iného uviedol: „zo zdravotných dôvodov som v súčasnosti bez zamestnania...“ Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 27.04.2016 o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie je zrejmé, že otec maloletého bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 01.04.2016.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 397, § 409, §410, § 411, § 412, § 413, § 414 a konštatoval, že žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý smeruje proti právoplatným rozhodnutiam súdu. Dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku, vypočítané v § 397 CSP, sú ustanovené taxatívne. Z iných dôvodov je žaloba na obnovu konania neprípustná. Uplatnenie iného dôvodu žaloby na obnovu konania má za následok odmietnutie žaloby na obnovu konania z dôvodu neprípustnosti. Z ust. § 397 písm. a) Civilného sporového poriadku je zrejmé, že musia existovať skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, týkajúce sa účastníkov a predmetu pôvodného konania, ktoré osoba oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní. Predpokladom ich uplatnenia je aj to, že pre osobu oprávnenú na podanie žaloby na obnovu konania môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Musí ísť o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného konania. Pri rozhodnutiach sa nevyžaduje, aby existovali už v pôvodnom konaní. Pre záver, či nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, bude postačovať aj pravdepodobnosť tohto záveru.

5. V danej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh otca maloletého na obnovu konania je nedôvodný, preto ho zamietol. Otec maloletého v konaní neoznačil žiadne nové skutočnosti, ktoré nemohol bez svojej viny uviesť v pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 32P/171/2009. Je síce pravda, že úrad práce potvrdil zaradenie otca maloletého do evidencie nezamestnaných až 27.04.2016, t. j. po vydaní rozhodnutia Krajským súdom v Trenčíne, ale aj napriek uvedenému sa súd nestotožnil s takýmto dôvodom obnovy konania, nakoľko dôkaz, na ktorý poukazuje otec maloletého, a to oznámenie úradu práce zo dňa 27.04.2016, nepreukazuje žiadnu novú skutočnosť v konaní vedenom pod sp. zn. 32P/171/2009. Skutočnosť, že otec maloletého bol nezamestnaný od 01.04.2016 totiž otec maloletého riadne oznámil v konaní vedenom pod sp. zn. 32P/171/2009 podaním zo dňa 21.04.2016 a oznámenie úradu práce ju len deklaruje. Pokiaľ otec v konaní namietal ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletému z dôvodu, že je s ním v spore vo veci diskriminačnej žaloby, túto skutočnosť považoval súd prvej inštancie za irelevantnú, keďže nezistil žiadny rozpor záujmov medzi ustanoveným kolíznym opatrovníkom a samotným maloletým dieťaťom. Nezistil v zastupovaní maloletého dieťaťa kolíznym opatrovníkom nedostatky v zastupovaní dieťaťa, nezistil, že by kolízny opatrovník v tomto konaní neplnil svoje povinnosti v súlade so zákonom, resp. by postupoval v rozpore so záujmami maloletého. Otec namietal ustanovenie kolízneho opatrovníka i z dôvodu, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín neexistuje, nemá právnu subjektivitu. I uvedenú námietku otca maloletého súd nemohol akceptovať s poukazom na ustanovenie § 73 ods. 2 písm. b) bod 2 zákona č. 305/2005 Z. z., ktorý ustanovuje pôsobnosť orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a jednoznačne určuje, kedy orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonáva funkciu

kolízneho opatrovníka a zastupuje dieťa v konaní pred súdom. Otec v konaní ďalej poukazoval na svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery. Uvedené však vzhľadom k predmetu konania považoval súd prvej inštancie za bezpredmetné. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec dieťaťa, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie jemu aj mal. dieťaťu vo veci odoprel spravodlivosť, tým, že odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu v tejto veci. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 379/04 zo dňa 25.11.2004. V napadnutom rozsudku nie je počuť mal. O. X. Q. ani mal. K. X. Q., čím súd porušil čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Maloletý v konaní nemal právne zastúpenie, s čím sa súd nevysporiadal. Súd prvej inštancie vyniesol rozsudok na pojednávaní bez jeho prítomnosti, čím porušil jeho právo na spravodlivý proces, na prejednanie veci v jeho prítomnosti a na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal preskúmateľný spôsobom s tým, že sa odmietol zúčastniť pojednávania z dôvodu, že uznesenie o kolíznom opatrovníkovi právne neplatné. Ďalej sa nevysporiadal preskúmateľným spôsobom s tým, že sa odmietol zúčastniť pojednávania z dôvodu, že súd neposkytol maloletému dostatočný čas na prípravu na pojednávania a s tým, že sa odmietol zúčastniť pojednávania z dôvodu, že je v súdnom spore s bývalým Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín. Taktiež sa súd nevysporiadal s tým, že píše synovi listy, ktoré matka zatajuje, aby tak v ňom vyvolávala nepravdivý pocit, že sa o neho nezaujíma. Zamestnanci bývalého Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín o tom vedia a zatajujú to pred súdom. Súd prvej inštancie odignoroval skutočnosť, že dňa 08.03.2017 sa mu narodila dcéra K. X., čo predstavuje novú skutočnosť. Taktiež súd odignoroval skutočnosť, že jeho čistý mesačný príjem je nižší ako 500,- € mesačne, pričom ten istý súd mu uložil povinnosť platiť výživné na maloletého 500,- € mesačne. Už viac ako rok čelí exekúcii vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 62Er/796/2013. Upovedomil odvolací súd, že osoby, ktoré vystupujú v tomto konaní pod nesprávnym označením kolízny opatrovník opäť zabránia maloletému podať v tejto veci odvolanie z dôvodu, že ho v tomto rozsudku nie je počuť.

7. Maloletý prostredníctvom otca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie obsahovo totožné odvolanie.

8. Matka dieťaťa ani kolízny opatrovník sa k odvolaniam písomne nevyjadrili.

9. Dňa 27.03.2018 otec dieťaťa doručil súdu rodný list Q. I. Q., nar. XX.XX.XXXX.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 2 ods. 1,2, § 65 a 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý sa na vec aplikuje na základe § 2 ods. 1 CMP, nebolo potrebné na prejednanie odvolaní otca a dieťaťa nariaďovať pojednávanie. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo veci samej je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Ako vyplýva z obsahu podaných odvolaní, odvolacie námietky smerujú proti tomu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutočný stav veci, v napadnutom rozsudku sa nevysporiadal so všetkými argumentami účastníkov a procesným postupom porušil právo účastníkov na spravodlivý proces.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ predstavuje transformáciu ústavnoprávnych princípov do civilného sporového konania. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto odvolacom dôvode ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. V danom prípade sa vtedajší opatrovník R. Z. svojim návrhom domáhal schválenia právneho úkonu za nesvojprávnu - vyplatenia jej dedičského podielu po poručiteľovi X. Z., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom E. - Q., ul. Q. Q. XXX, zomrelom XX.X.XXXX. Na základe čl. 3 ods. 1 v spojení s § 119 bolo úlohou okresného súdu zvážiť, či je schválenie právneho úkonu v záujme nesvojprávnej, ktorý je pri rozhodovaní určujúcim kritériom. Záujem opatrovanca sa pritom posudzuje v každom konkrétnom prípade individuálne.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní ( napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu. Odvolateľom namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola tiež už dávnejšou judikatúrou Najvyššieho súdu SR(R 111/1998) považovaná za procesnú vadu ( tzv. „inú vadu konania“)

14. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

15. Na základe preskúmania správnosti výroku rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci ku dňu vyhlásenia rozsudku, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami účastníkov, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Krajský súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci a podľa 387 ods. 2 na ne v plnom rozsahu poukazuje. Vzhľadom na dôvody a rozsah odvolaní považuje za potrebné dodať nasledovné:

16. Súd prvej inštancie vo veci riadne konal, procesne postupujúc podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku a subsidiárne podľa ustanovení Civilného sporového poriadku (§ 2 a vo veci rozhodol rozsudkom s náležitosťami podľa § 220 CSP. V tomto smere je potom nedôvodná odvolacia námietka, že súd prvej inštancie odmietol o návrhu otca konať, čím mu odoprel spravodlivosť (denegatio iustitiae). I odvolateľom citované rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 379/2004 zo dňa 25.11.2004 uvádza, že k porušeniu k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy došlo vtedy, pokiaľ by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo v prípade opravných konaní by všeobecný súd odmietol opravný prostriedok alebo zastavil konanie. K uvedenej procesnej situácii však v prejednávanej veci nedošlo.

17. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie rozhodol v neprítomnosti otca maloletého, odvolací súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú.

18. Podľa § 177 ods. 1 súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

19. Podľa § 183 ods. 1 pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

20. Na prejednanie veci samej sa v zásade nariaďuje pojednávanie; pojednávanie nie je potrebné nariadiť v prípadoch, ustanovených § 177 ods. 2 CSP, čo sa však netýka rozhodovanej veci. Pojednávanie sa môže odročiť len na základe rozhodnutia súdu, a to bez návrhu strany alebo na návrh strany; obidvoch prípadoch môže byť pojednávanie odročené len z dôležitých dôvodov.

21. Súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie vo veci na deň 15.12.2017, pričom predvolanie bolo otcovi doručené dňa 24.11.2017. Dňa 07.12.2017 bolo na súd doručené podanie otca, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 15.12.2017 s tým, že uznesenie súdu o ustanovení kolízneho opatrovníka maloletému je neplatné, pretože opatrovník fyzicky neexistuje. Pojednávanie 15.12.2017 je

v rozpore s právom maloletého na spravodlivý proces, pretože súd mu neposkytol čas primeraný tomu, že už 8 rokov sa sudkyne Okresného súdu Trenčín snažia o to, aby sa dieťa a otec odcudzili. Už 8 rokov bojuje za právo dieťaťa podľa § 24 zákona o rodine. Článok 32 Ústavy SR ho oprávňuje postaviť sa na odpor každému, aj súdu. O odročenie pojednávania otec dieťaťa nepožiadal.

22. Súd prvej inštancie potom správne postupoval, keď vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 15.12.2017, pretože otec dieťaťa síce svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, ale o odročenie pojednávania nepožiadal. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie nevzhliadol vo veci ani dôvod, pre ktorý by mal súd prvej inštancie dané pojednávanie odročiť sám (ktorú skutočnosť odvolateľ ani nenamieta).

23. Podľa § 178 ods. 2 predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

24. Predvolanie súdu prvej inštancie na pojednávanie 15.12.2017 bolo doručené otcovi dieťaťa dňa 24.11.2017, matke dieťaťa 06.11.2017 a kolíznemu opatrovníkovi dieťaťa dňa 02.11.2017, teda viac ako 5 dní pred termínom konania pojednávania. Nebola potom dôvodná ani odvolacia námietka, že maloletý nemal dostatok času na prípravu na pojednávanie. Ak odvolateľ namieta, že maloletý nemal v konaní právne zastúpenie, odvolací súd podotýka, že vo veci nejde o prípady podľa § 90 CSP, kedy sa obligatórne vyžaduje zastúpenie účastníka advokátom, resp. konanie za neho osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

25. Čo sa týka odvolacej námietky, že maloletý nebol v konaní vypočutý, odvolací súd podotýka, že predmetom konania je návrh otca na obnovu konania, vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 32P/171/2009 z dôvodu, že v čase rozhodovania súdov v tomto konaní, otec dieťaťa nemal k dispozícii dôkaz, preukazujúci, že ku dňu rozhodnutia súdu bol nezamestnaný, čo malo vplyv na rozhodnutie súdu o výživnom na mal. dieťa. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že i keď ust. § 38 ods. 1 ustanovuje, že ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne, na rozhodnutie súdu o návrhu otca na povolenie obnovy konania vzhľadom na jeho obsah dokazovanie výsluchom maloletého nevyhnutné nebolo, a teda súd prvej inštancie nepochybil, keď maloletého v konaní nevypočul. Súd totiž podľa čl. 12 koná o.i. bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania, pričom pokiaľ je účastníkom maloleté dieťa, súd je povinný konať v jeho najlepšom záujme (čl. 4 . Ďalej je nutné si uvedomiť, že konanie o žalobe na povolenie obnovy konania je konaním špecifickým v tom zmysle, že ide o mimoriadny opravný prostriedok. V prvej fáze obnovy konania súd rozhoduje len o tom, či žalobe o povolení obnovy konania vyhovie, alebo žalobu zamietne, pričom je viazaný taxatívne vymedzenými dôvodmi prípustnosti takejto žaloby. Až po prípadnom právoplatnom povolení obnovy konania ( k čomu ale v tejto veci nedošlo) súd opätovne vec prejedná a prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo v pôvodnom konaní aj v obnovenom konaní.

26. Obdobné závery v zásade platia i pre námietku ohľadne toho, že v konaní nebola vypočutá mal. K. X. Q., dcéra navrhovateľa. Naviac, maloletá ani zjavne nie je schopná vyjadriť svoj názor podľa § 38 ods. 1 CMP, keďže má len 1 rok veku (nar. XX.XX.XXXX)..

27. Kolízny opatrovník maloletého vo veci bol ustanovený uznesením č.k. 26P/136/2016-26 zo dňa 17.03.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.04.2017. Uvedené uznesenie nebolo zrušené, a teda odvolacia námietka o neplatnom ustanovení kolízneho opatrovníka dieťaťu, nie je dôvodná. Ako už bolo konštatované súdom prvého stupňa v uznesení č.k. 26P/136/2016-26 zo dňa 17.03.2017 i v napadnutom rozsudku, poukaz otca v návrhu na konflikt záujmov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín (otcom tvrdenú zaujatosť voči nemu) nie je na mieste, a to ani vtedy ak otec maloletého uvádza, že vedie proti tomuto úradu diskriminačnú žalobu. Neexistuje žiadny rozpor záujmov medzi ustanoveným kolíznym opatrovníkom a samotným maloletým dieťaťom, pretože žalobu proti opatrovníkovi vedie otec dieťaťa. Kolízny opatrovník vo veci pritom spĺňa podmienky § 73 ods. 2 písm. b) bod 2 zákona č. 305/2005 Z. z., a teda nedôvodne otec dieťaťa namieta nedostatok jeho právnej subjektivity.

28. Na základe všetkých uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1,2 potvrdil.

29. Krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .