Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Csp/219/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: F. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 789,18 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 789,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 789,18 eur od 25.08.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 31.08.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 789,18 eur, úrokov vo výške 986,15 eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny 789,18 eur vo výške 25,50 % ročne zo sumy 789,18 eur od 25.08.2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 789,18 eur od 25.08.2017 do zaplatenia a poplatkov vo výške 40,38 a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.09.2012 právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX súčasťou ktorej boli VOP a OP. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver podľa zmluvy, a to vo výške 1 000 eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti dohodnutej v zmluve. V dobe uzatvorenia zmluvy žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú v listine aktuálny stav úveru. Žalobca si v konaní voči žalovanej uplatňuje istinu nesplateného úveru, zmluvné úroky vo výške 25,50 % ročne a zákonné úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne. Dátum začatia úročenia percentom z dlžnej istiny je daný dňom 18.08.2017 nasledujúcim po dni, od ktorého si žalobca uplatňuje úroky vyčíslené (zmluvné aj sankčné spolu). Ďalej uviedol, že v zmysle OP vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky a to vrátane poplatkov v zmysle Sadzobníka. Výška poplatkov 40,38 eur je podrobne špecifikovaná v aktuálnom stave úveru zo dňa 07.06.2017. Predmetné poplatky boli veriteľom vynaložené na účely predchádzania súdnemu sporu.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe v súdom stanovenej lehote písomne nevyjadrila.

Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 4. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán sporu neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, okresný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 23.04.2018, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli dňa 28.02.2018.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa článku 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa § 132 ods. 1 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa § 132 ods. 2 opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa § 132 ods. 3 žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Podľa § 150 ods. 1 strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.09.2012 (č.l. 59 spisu), obchodnými podmienkami pre úver s účinnosťou od 19.07.2012 (č.l. 19-22 spisu), sadzobníkom poplatkov účinným od 16.08.2012 (č.l. 33- 37 spisu), všeobecnými obchodnými podmienkami s účinnosťou od 23.06.2012 (č.l. 38-56 spisu), aktuálnym stavom úveru ku dňu 07.06.2017 (č.l.17- 18 spisu), výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 04.08.2014 (č.l. 38 spisu), predpisom splátok k zmluve o úvere (č.l. 33 spisu), výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 21.08.2014 (č.l. 57 spisu), tabuľkovým prehľadom zmluvného úroku z istiny, sankčného úroku z omeškaných splátok a vkladov na úroky (č.l. 61-62 spisu), zmluvou o postúpení pohľadávky č. III/2017 zo dňa 13.06.2017 (č.l. 23-26 spisu).

6. Dňa 21.09.2012 strany sporu uzavreli úverovú zmluvu - dostupnú pôžičku č. XXXXXXXXXX. V rámci tejto zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 1 000 eur. Žalovaná bola podľa zmluvy zaviazaná vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške 56,62 eur. Žalovaná porušila svoj zmluvný záväzok, poskytnutý úver splatila len čiastočne. Uvedené skutočnosti považoval okresný súd za nesporné.

7. Súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou právne posúdil ako zmluvu o úvere § 479 Obchodného zákonníka. Aj keď súd posúdil zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako zmluvu o úvere, teda absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, zároveň predmetnú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, keď žalobca je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalovaná pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda je potrebné ju v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa. Predmetnú zmluvu súd vyhodnocoval aj za aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca je veriteľom a žalovaného možno považovať za spotrebiteľa v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou sa zaviazal poskytnúť žalobca ako dodávateľ žalovanej ako spotrebiteľovi dočasné peňažné prostriedky a žalovaná ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom, okresný súd má za to, že zmluva uzavretá medzi nimi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovanou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd najskôr ex offo zisťoval, či predmetná zmluva má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z..

8. Súd nemal pochybnosti o tom, že po neúspešných pokusoch žalobcu o vrátenie poskytnutého úveru, stal sa dňa 21.08.2014 celý úver splatný a žalobca žalovanú vyzval na bezodkladné zaplatenie celého dlhu.

9. Rovnako súd nemal pochybnosti o výške uplatnenej istiny 789,18 eur ako objemu požičaných finančných prostriedkov žalobcom žalovanej. Uvedená istina 789,18 eur vyplýva z predloženého aktuálneho stavu úveru. Žalovaná istinu poskytnutú žalobcom nevrátila. V konaní nebola spochybnená uplatnená istina 789,18 eur, preto okresný súd istinu 789,18 eur žalobcovi ako dôvodnú priznal. 10. Žalobca si popri istine uplatnil i úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 789,18eur od 25.08.2017 do zaplatenia. Okresný súd konštatuje, že nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania prvým dňom po zosplatnení úveru 21.08.2014, t.j. dňom 22.08.2014. Avšak súd viazaný rozsahom žaloby, priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania od dňa25.08.2017, tak ako si žalobca v podanej žalobe uplatnil. V rozhodnom čase pre určenie výšky úroku z omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby ECB vo výške 0,25 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti, § 186 . Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne z priznanej sumy 789,18 eur, tak ako žiadal žalobca, od 25.08.2017 do zaplatenia, preto mu súd tento nárok priznal.

11. Žalobcovi však súd nepriznal uplatnený zmluvný úrok vo výške 25,50 % ročne zo sumy 789,18 eur od 25.08.2017 do zaplatenia, resp. nepriznal žalobcovi zmluvný úrok vo výške 25,50 % ročne po dátume splatnosti, t.j. po dátume 21.08.2014. Okresný súd mal za to, že zmluvný úrok ako odplata (cena) za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu, súvisiacu s poskytnutím finančných prostriedkov, pričom sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Preto úrok po splatnosti úveru, t.j. po 21.08.2014, žalobcovi neprislúcha. Zosplatnením úveru, ako už zo samotného pomenovania danej právnej skutočnosti vyplýva, nastáva predčasne splatnosť úveru, dochádza teda k zmene pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Opačný výklad by znamenal dvojnásobné úrokové zaťaženie spotrebiteľa/dlžníka (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/301/2015 zo dňa 29.05.2015). Okresný súd zároveň v tomto smere upriamuje pozornosť na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 476/2012, týkajúceho sa skutkovo a právne obdobnej veci. Ústavný súd SR v danej veci odmietol sťažnosť smerujúcu proti záverom všeobecných súdov, v zmysle ktorých má veriteľ nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie R 59/1998, z právnej vety ktorého vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z omeškania. 12. Rovnako okresný súd žalobcovi nepriznal nárok na úroky vo výške 986,15 eur. Žalobca v podanej žalobe neopísal všetky rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoj nárok na úroky vo výške 986,15 eur. V žalobe absentujú skutkové tvrdenia, bez ktorých nie je možné posúdiť rozsah, resp. dôvodnosť rozsahu uplatneného nároku na úroky vo výške 986,15 eur. V žalobe je síce uvedené, že sa jedná o úroky, avšak z podanej žaloby nevyplýva za aké konkrétne obdobie vznikol žalobcovi nárok na úroky vo výške 986,15 eur uplatnený v danom konaní. Okresný súd uvádza, že bolo povinnosťou žalobcu úplne a pravdivo uviesť akým spôsobom je vypočítaná suma 986,15 eur, t.j. za aké obdobie táto suma 986,15 eur vznikla a tieto rozhodné skutočnosti aj preukázať. Okresný súd má za to, že riadna špecifikácia požadovanej sumy 986,15 eur, čo do dôvodu aj výšky, a v tej súvislosti aj riadne vymedzenie času jej „existencie“ (t.j. vymedzenie momentu vzniku, trvania a zániku uplatneného nároku na úroky 986,15 eur

- časovo ohraničené obdobie) je nevyhnutným predpokladom toho, aby súd mohol posúdiť dôvodnosť rozsahu uplatňovaného nároku 986,15 eur. Okresný súd má za to, že v podanej žalobe bolo nevyhnutné uplatňovaný nárok vo výške 986,15 eur skutkovo vymedziť v takej miere, aby bolo možné uplatňovaný nárok jednoznačne skutkovo identifikovať. Okresný súd zdôrazňuje, že je procesne neprípustné, aby

žalobca svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti nahradil odkazom na pripojené listinné dôkazy. Takýto postup by v konečnom dôsledku znamenal nahradenie bremena tvrdenia vyčítavaním skutočností z listinných dôkazov súdom. Listinné dôkazy však môžu slúžiť len na preukázanie tvrdení žalobcu. Postup súdu, kedy by vlastnou činnosťou iniciatívne z dotknutých označených predložených listín žalobcom zisťoval rozsah dôvodnosti jeho žaloby, by bol v priamom rozpore so základným princípom rovnosti strán sporu v konaní a úplne by deformoval pozíciu súdu v štandardnom kontradiktórnom konaní. Naviac ani z predložených listinných dôkazov táto suma 986,15 eur nevyplýva. Okresný súd má zároveň v prípade danej žaloby za to, že absencia vyššie uvedených náležitostí žaloby vo vzťahu k nároku vo výške 986,15 eur nezakladá postup v súlade s § 129 CSP, keďže napriek absencii uvedených náležitostí nemá žaloba také procesné nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať a ktoré by bránili jej vecnému prejednaniu. Nemožno konštatovať, že z predmetnej žaloby by nebolo zrejmé čoho sa týka a čo sa ňou sleduje, alebo že by bola neúplná alebo nezrozumiteľná.

13. Okresný súd za nedôvodnú považoval žalobu žalobcu aj v rozsahu uplatneného nároku 40,38 eur pozostávajúceho z poplatkov. Súd vychádzal z toho, že pokiaľ by chcel žalobca dôvodne uplatniť tieto poplatky, muselo by ísť o poplatky, ktoré by boli so spotrebiteľom dohodnuté priamo v zmluve. Súd zastáva názor, že žalobca je povinný všetky poplatky so žalovaným jednoznačne a dostatočne určito dohodnúť priamo v zmluve, a nie iba vo vedľajších dokumentoch. Okrem toho v žalobe, rovnako ako pri nároku na úroky vo výške 986,15 eur, nebolo žalobcom špecifikované z čoho suma 40,38 eur pozostáva, resp. aké konkrétne poplatky, v akej výške, túto sumu tvoria. Tieto skutočnosti vyplývajú len z listinného dôkazu, Aktuálneho stavu úveru, z ktorého nie je okresný súd vy zmysle vyššie uvedeného povinný vyčítavať. Napriek tomu okresný súd považuje za potrebné uviesť, že sa jedná o poplatky, a to poplatok za 2. upomienku vo výške 24,90 eur, za upozornenie pred výzvou 1,10 eur, za 1. upomienku na úverovom účte 9,96 eur, za upozornenie pred výzvou 1,10 eur a za výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom 3,32 eur. Súd je toho názoru, že suma 9,96 eur, resp. 24,90 eur, za upomienku určite nemôže byť adekvátnou náhradou za domnelé výdavky žalobcu spojené so spracovaním upomienky, ktorá je zväčša generovaná automaticky prostredníctvom elektronických prostriedkov. Z rovnakého dôvodu nie sú adekvátne poplatky ani za upozornenia, či výzvy (1,10 eur, 1,10 eur, 3,39 eur). Súd dodáva, že podľa jeho názoru sa v týchto prípadoch výziev a upozornení nejedná o službu poskytovanú spotrebiteľovi, za ktorú by mal platiť veriteľovi odplatu. V súvislosti s upomínaním dlžníka by bolo prirodzené uplatnenie si vecných nákladov (zo žaloby rovnako tiež nevyplýva, či tieto sumy predstavujúce poplatky sú/nie sú vecné náklady). Súd naviac konštatuje, že upomínanie dlžníka nesmie byť zdrojom zárobkovej činnosti veriteľa a nemôže predstavovať neprimerané sankčné zaťažovanie dlžníka. Z uvedeného dôvodu súd žalobu aj v tejto časti, t.j. v časti o zaplatenie sumy 40,38 eur, ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 tak, že žalobca má voči žalovanej ako plne úspešná strana sporu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania (súd vychádzal len z uplatnenej istiny, z ktorej bol vyrubovaný aj súdny poplatok).

Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.