Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-16-2018.pdf
PDF · 154.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-4T/16/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Brezno JUDr. Ondrej Kekeňák, PhD., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.04.2018, v trestnej veci obžalovaného S. D., takto
rozhodol:
Obžalovaný S. D. V. D. J. V. C. X. Č. , nar. XX.XX.XXXX v D. D., trvale bytom D., nezamestnaný, t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,
s a u z n á v a z a v i n n é h o
v bodoch 1, 2
z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zák.,
p r e t o ž e
1. v polovici októbra 2017 približne o 22.30 hod. v D., na B. F. J. XXXX/X, prišiel do bytu svojich rodičov, kde sa v tom čase nachádzal iba jeho otec S. D. st., ktorému začal vulgárne nadávať, rozhadzoval veci, žiadal od otca telefón, aby mohol zatelefonovať svojej matke a keď sa ho otec opýtal, čo jej chce povedať, povedal mu, že keď príde matka domov, tak najprv zabije ju a potom jeho,
2. dňa 19. 11. 2017 približne o 19.30 hod. v D., na B. F. J. XXXX/X, prišiel do bytu svojich rodičov, kde sa v tom čase nachádzal iba jeho otec S. D. I.., kričal na neho, rozhadzoval a poškodzoval zariadenie bytu, vyhrážal sa, že ho udrie po tvári, zaháňal sa rukami a povedal mu, že má z bytu vypadnúť,
t e d a
v bodoch 1, 2
inému sa vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa 01.03.2018 obžalobu na S. D. pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
1. v polovici októbra 2017 približne o 22.30 hod. v D., na B. F. J. XXXX/X, prišiel do bytu svojich rodičov, kde sa v tom čase nachádzal jeho otec S. D., ktorému začal vulgárne nadávať, rozhadzoval veci, žiadal od otca telefón, aby mohol zatelefonovať svojej matke, a keď sa ho otec opýtal, čo jej chce povedať, povedal mu, že keď príde matka domov, tak najprv zabije ju a potom jeho,
2. dňa 19. 11. 2017 približne o 19.30 hod. v D., na B. F. J. XXXX/X, prišiel do bytu svojich rodičov, kde sa v tom čase nachádzal jeho otec S. D., kričal na neho, rozhadzoval a poškodzoval zariadenie bytu, vyhrážal sa, že ho udrie po tvári, zaháňal sa rukami, povedal mu, že má z bytu vypadnúť a že mu to zráta. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný z trestného činu, ktorý mu je kladený za vinu.
Obžalovaný pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že žalovaných skutkov sa nedopustil, pretože by sa nikdy nevyhrážal svojmu otcovi. Dokazovanie v predmetnej trestnej veci vychádza iba z trestného oznámenia, ktoré na neho podal jeho otec; nie je podopreté žiadnymi inými dôkazmi. V plnom rozsahu poprel spáchanie skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu. Dlhší čas bol vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený. Vtedy mu rodičia prisľúbili, že mu zabezpečia bývanie mimo miesta ich bydliska, čo sa však nestalo. Nemal preto inú možnosť, ako ísť bývať k svojmu otcovi do D. R. B.. F. J. X, kde býval so súhlasom svojho otca. Jeho matka bola odcestovaná pracovne v Č. W. a do D. chodievala iba raz za dva mesiace. V rodičovskom byte teda žil spolu so svojim otcom. V ich spolužití sa vyskytovali iba bežné nedorozumenia a hádky, ktoré pramenili z toho, že jeho otec mu neustále vyčítal, že si nevie nájsť stále zamestnanie. Konkretizoval, že u otca býval 13.07.2017. V tej dobe pracoval brigádnicky u J., vykonával práce na stavbe v lokalite Q. na K. v D.. Pracoval u nich do októbra 2017, priemerne zarobil 30,- až 40,- Eur denne. Pracoval každý deň okrem víkendu; súčasne si hľadal ubytovanie, pretože napriek prísľubu mu rodičia ubytovanie nezabezpečili.
K skutku uvedenému v bode 1/ obžaloby uviedol, že tento sa vôbec nezakladá na pravde; sám nevie uviesť, kde sa v polovici októbra 2017 nachádzal. Doplnil, že si nevie vysvetliť, prečo jeho otec vypovedal tak, ako je to uvedené v obžalobe, pretože otcovi a matke sa nikdy nevyhrážal.
K skutku uvedenému v bode 2/ obžaloby uviedol, že ani tento sa nezakladá na pravde; sám ani nevie, aké konkrétne zariadenie bytu mal poškodzovať. Doplnil, že večer dňa 19.11.2017 okolo 19.30 hod. prišiel z brigády domov, zapol si televízor, pri ktorom zaspal. Nevie si vysvetliť, prečo k nim domov prišli policajti a odviedli ho. Domáhal sa, aby mu policajti ich postup vysvetlili, avšak tohto sa nedočkal. Doplnil, že od tej doby, ako sa vrátil z výkonu trestu odňatia slobody, ho jeho vlastný otec v byte nevedel zniesť a danú situáciu vyriešil tak, že na neho zavolal policajtov. Byt patrí jeho rodičom, on osobne nemá v byte žiadny majetkový podiel. Konkretizoval, že na jeseň 2017 jeho otec na vstupných dverách v byte vymenil zámok zn. fab, do bytu ho odmietal vpustiť, pričom on sa domáhal vysvetlenia od svojej matky, ktorej telefonoval a ktorá následne telefonicky s jeho otcom vybavila, aby mu byt sprístupnil. Poprel, že by večer dňa 19.11.2017 po návrate do bytu rozbil ovládač od televízora, ako aj pohár a že by na otca kričal, že dostane po papuli. Doplnil, že v onen večer iba prišiel domov z brigády, najedol sa išiel si ľahnúť spať. Svojho otca má rád, jeho konanie si nevie vysvetliť. Od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody v júli 2017 alkohol vôbec nepožíval, neužíval ani žiadne iné omamné a psychotropné látky. Potom, ako bol umiestnený do CPZ, podstúpil toxikologické vyšetrenie, absolvoval dychovú skúšku, ako aj lekársku prehliadku, kde neboli zistené žiadne viditeľné zranenia. Vysvetlil, že v predmetnom byte bol nútený bývať so svojim otcom, pretože jemu samotnému sa nepodarilo nájsť si samostatné bývanie.
Stalo sa aj to, že bol päť dní vonku na ulici, prespával u kamarátov a bol nútený zavolať matke, aby vybavila s jeho otcom, nech ho pustí späť do bytu, kde sa aspoň osprchuje. Jeho otec a matka nie sú jeho biologickí rodičia, vzťah svojich rodičov voči sebe navzájom hodnotil ako dobrý. Nikdy si medzi nimi nevšimol žiadny vážny konflikt a ani nedorozumenie.
Obžalovaný teda na hlavnom pojednávaní vypovedal rovnako ako v prípravnom konaní.
Svedok poškodený S. D. I.., otec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že to, čo je uvedené v obžalobe, sa zakladá na pravde.
Konkretizoval, že obžalovaný je jeho syn a nemá dôvod, aby mu priťažoval. Napriek tomu však na polícii vypovedal pravdu. Políciu na obžalovaného volal preto, že už mal jeho správania dosť a nevedel nájsť z danej situácie žiadne východisko. Zároveň však nechce, aby bol obžalovaný odsúdený. Svoj vzťah s obžalovaným charakterizoval tak, že s ním jednoducho nevie vyjsť, pretože obžalovaný sa správa spôsobom, že sa s ním nedá. V júli 2017 sa vrátil z výkonu trestu odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený. Všetko bolo zo začiatku v poriadku, obžalovaný mu pomohol v domácnosti, napr. s umývaním riadu, avšak táto situácia netrvala dlho. Dostal sa do partie kamarátov, pri dverách mu začali vyzváňať rôzni kamaráti a stalo sa, že aj celú noc doma nebol. Nevedel uviesť, či obžalovaný naozaj pracoval, resp. či chodieval na brigády. Sám obžalovaný mu povedal, že zarobil peniaze, napr. 30,- či 50,- Eur, avšak hospodáril s nimi tak, že ráno už tieto peniaze nemal. Obžalovanému ako svojmu synovi prisľúbil pomoc pri nájdení ubytovania a zamestnania. Zo začiatku sa aj sám obžalovaný informoval ohľadom možného zamestnania, napr. v K. D. a Ž. N., avšak musel si najprv vybaviť občiansky preukaz. Približne po mesiaci od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody však na obžalovaného prišiel útlm a prestal mať akýkoľvek záujem nájsť si samostatné zamestnanie a bývanie.
Svedok poškodený S. D. I.. k skutku uvedenému v bode 1/ obžaloby uviedol, že niekedy v polovici októbra 2017 vo večerných hodinách prišiel obžalovaný domov do bytu, v ktorom s ním býval. Okrem neho a obžalovaného v tom čase v byte nebol nikto. Obžalovaný začal do neho vyrývať, hľadal zádrapku, aby mohol vzniknúť konflikt. Pohádali sa, obžalovaný mu vulgárne vynadal, no na konkrétne nadávky si vzhľadom na odstup času nespomína. Obžalovaný bol rozrušený a je možné, že mal v sebe aj nejaký pohárik. V takom stave mu povedal, aby mu dal svoj mobilný telefón. Keď sa ho pýtal, z akého dôvodu, obžalovaný mu povedal, že chce zavolať svojej matke, ktorá bola v tej dobe v Č. W. a jej povie, že keď príde domov, tak zabije najprv ju a potom aj jeho, teda svojho otca. On mu na to povedal, že žiadny telefón mu nedá, na čo obžalovaný odišiel von.
K skutku uvedenému v bode 2/ obžaloby vypovedal, že dňa 19.11.2017 vo večerných hodinách zavolal na obžalovaného políciu, pretože sa s ním nedalo komunikovať a rozumne sa porozprávať. Medzi ním a obžalovaným došlo ku konfliktu, ktorý nebol iba vo verbálnej rovine, pretože obžalovaný rozhadzoval veci, ktoré mal v byte, konkrétne poháre, ktoré hodil o stenu v obývačke, porozhadzoval obrázky, ktoré mal vystavené. Je si na 99 % istý, že obžalovaný mu ako obyčajne nadával vulgárne (citoval slová ako ko...,pi..). V tej dobe jeho manželka doma nebola, tieto nadávky teda obžalovaný adresoval výhradne jeho osobe. Myslí si, že v ten večer mal obžalovaný konflikt v meste s partiou, pretože prišiel večer domov, bol agresívny, vošiel do spálne, z ktorej sa vrátil do obývačky, kde bol v tej dobe on a začal mať voči jeho osobe zádrapky, na ktoré on nijako nereagoval, pretože vedel, že keď reagovať bude, tak agresívne správanie obžalovaného bude pokračovať. Obžalovaný si šiel zobrať do chladničky jedlo, dal si ho na stolík, opätovne začal vyrývať, čomu on nevenoval pozornosť. V dôsledku toho začal obžalovaný rozhadzovať jedlo po stenách, začal hrešiť, nadávať a kričať na neho. On mu pokojne povedal, aby nerobil krik, pretože v činžiaku bývajú starší ľudia; povedal mu, aby sa upokojil. Obžalovaný sa však neupokojil, rozbil ovládače od televízora a keď on napriek tomu na jeho agresívne správanie nereagoval, tak si obžalovaný na neho vymyslel, že mu prepol televízny program. Prevrátil konferenčný stolík v obývačke, na ktorom mal položený tanier s jedlom, pričom všetko jedlo rozhodil po zemi. Išiel si po paplón, ktorý bol v spálni, zobral si ho, ľahol si do obývačky na zem, kde zaspal. On následne zobral telefón, zavolal policajnú hliadku a išiel pred činžiak, kde počkal na policajtov. Obžalovaný v tom čase spal.
Na otázku samosudcu svedok poškodený uviedol, že obžalovaný sa mu večer dňa 19.11.2017 pri svojom vyčíňaní nevyhrážal a ani ho nijakým spôsobom fyzicky neatakoval.
Po prečítaní výpovede svedka poškodeného z prípravného konania zo dňa 20.11.2017, svedok poškodený rozpory s výpoveďou učinenou v prípravnom konaní vysvetlil tak, že je pravda, že obžalovaný mu dňa 19.11.2017 povedal, že má vypadnúť z bytu. Tiež je pravda, že obžalovaný mal taký úlet „že prišiel k nemu k sedačke, na ktorej sedel, krútil sa popred neho a odišiel preč“. Keď sedel na sedačke, obžalovaný pred neho prišiel, rozhadzoval sa pred ním rukami a povedal mu, že má z bytu vypadnúť, pričom vzhľadom na odstup času nevie stopercentne uviesť, či sa mu obžalovaný vyhrážal, že mu dá po tvári. Konkretizoval, že to, čo uviedol pri výsluchu na polícii dňa 20.11.2017, sa v plnom rozsahu zakladá na pravde; nemá dôvod si vymýšľať, pretože s obžalovaným žil 31 rokov. Určite dňa 20.11.2017 vypovedal presnejšie, pretože výpoveď bola učinená iba jeden deň po skutku; teraz si vzhľadom na odstup času nevie presne spomenúť na konkrétne skutočnosti. Celkové správanie obžalovaného, či už v októbri 2017 alebo dňa 19.11.2017, u neho vyvolalo obavu a pocit ohrozenia, pretože si myslel, že ak to bude takto ďalej pokračovať, tak sa to určite dobre neskončí. Z tohto dôvodu na obžalovaného zavolal políciu. Podľa jeho názoru obžalovaný po tom, ako bol prepustený z výkonu trestu, určite požíval nejaké látky; nevie presne uviesť, či alkohol alebo iné drogy, avšak bolo evidentné, že obžalovaný bol pod vplyvom omamných látok. Svojho syna totiž pozná dobre a bolo na ňom vidieť, či má v sebe niečo alebo nie.
Svedok poškodený ďalej uviedol, že je pravdou, že v septembri alebo októbri 2017 vymenil zámok na vchodových dverách svojho bytu z dôvodu, aby sa obžalovaný rozhýbal a začal si aktívne hľadať zamestnanie a vlastné bývanie. Výmenu zámku na vchodových dverách nekonzultoval so svojou manželkou, ktorá chodí domov do D. len približne raz za tri mesiace. Jeho manželka mala vedomosť o tom, že došlo k výmene zámku, pretože jej toto povedal obžalovaný, ktorý jej telefonoval a povedal jej, že sa nemôže dostať do bytu. Jeho manželka ho napokon uprosila, aby obžalovaného pustil späť do bytu. Nový zámok preto vymenil za pôvodný. Políciu dňa 19.11.2017 vo večerných hodinách privolal do svojho bytu z dôvodu neprístojného správania obžalovaného, ktoré vyhodnotil tak, že keď by mu začal oponovať, tak by to skončilo zle. Obžalovaný nemal žiadny dôvod na svoje agresívne správanie, bol to už vrchol. Nebolo to prvýkrát, jeho správanie sa stupňovalo. Napriek tomu, že nikdy nechcel volať políciu na svojho syna, dňa 19.11.2017 nemohol konať inak, než zavolať na syna políciu, pretože to čo robil, už bolo naozaj veľa. Skutok z polovice októbra 2017 ešte nejako prehltol s tým, že v novembri 2017 bol už zo správania obžalovaného v koncoch a nevedel ako ďalej.
Svedok poškodený záverom uviedol, že ho to celé mrzí. Obžalovanému nechcel uškodiť, iba mu chcel pomôcť, aby sa šiel liečiť. Obžalovaný bol šikovný, rozumný a dobrý chlapec, v 6. ročníku základnej školy však nastal v jeho správaní zlom. Obžalovaný je jeho osvojeným synom.
Svedok poškodený S. D. I.. v prípravnom konaní dňa 20.11.2017 ohľadom skutku uvedeného v bode 2/ obžaloby vypovedal v podstate tak, že dňa 19.11.2017 v čase približne o 19.30 hod. prišiel jeho syn, obžalovaný, domov; bolo na ňom vidieť, že je pod vplyvom drog a alkoholu. Hneď po príchode domov tresol dverami, začal na neho nadávať a ziapať ako divý. On mu na to nič nepovedal, radšej zostal ticho, aby sa upokojil. Sám vedel, že keby mu dal zámienku, tak by sa jeho agresívne správanie ešte stupňovalo. Obžalovaný si z kuchyne zobral jedlo a šiel si sadnúť k nemu do obývačky na sedačku asi dva metre od neho. Začal mu vykrikovať, že mu prepol televízny kanál, čo však nebola pravda. Následne si sadol na zem a začal rozhadzovať jedlo. Ďalej mu nadával a hľadal zámienku, aby ho vyprovokoval a dostal sa s ním do konfliktu, on mu však na to neodpovedal. Z jeho pokojného správania preto obžalovaný dostal nervy, začal všetko rozhadzovať po zemi, pričom rozbil poháre a diaľkové ovládanie od televízora, prevrátil aj konferenčný stolík. On stále sedel na gauči a nič nerobil. Bál sa a čakal, čo sa bude ďalej diať. Obžalovaný z ničoho nič začal na neho ziapať, prečo mu prepol televízny program, na čo mu on povedal, že nič neprepol. Potom začal popred neho skákať a hovoriť mu, že dostane po papuli, pričom sa zaháňal rukami, avšak neudrel ho. Zo zlosti, že na neho nereaguje, mu obžalovaný vreskom povedal, že je starý kokot, že má z bytu vypadnúť a že mu to zráta. Vtedy na ňom bolo vidieť, že je mimo, a preto sa ho bál, nechcel mu na to ani odpovedať. Keď je totiž obžalovaný v takomto stave, on má obavu, že mu prepne, ublíži mu a zabije ho. Keď je pod vplyvom drog, tak si neuvedomuje, čo robí. Následne obžalovaný vyšiel z obývačky, zobral si zo spálne perinu a ľahol si na zem, kde zaspal. Následne na neho zavolal políciu. Toto všetko mohlo trvať 15 až 20 minút. Bolo počuť, ako na chodbu vyšli susedia a obžalovaný kričal aj na nich, že si to s nimi vybaví. Keď prišli policajti, obžalovaného zobrali so sebou na obvodné oddelenie.
Svedok poškodený pri konfrontácii s obžalovaným dňa 20.12.2017 v podstate uviedol, že dňa 19.11.2017 vo večerných hodinách obžalovaný prišiel domov. Keď porozbíjal zariadenie, tak mu povedal, aby z bytu vypadol, nič viac konkrétnejšie. Keď prišli policajti, tak mu povedal, že chce vedieť kto zavolal policajtov, na čo mu potvrdil, že to bol on. Vtedy sa mu nevyhrážal ani zabitím, ani nijako inak, ani ho fyzicky nenapadol. Nevedel, ako má danú situáciu riešiť, preto zavolal na obžalovaného policajtov. Situáciu už jednoducho nezvládal. Ohľadom skutku uvedeného v bode 1/ obžaloby z polovice októbra 2017, svedok poškodený pri konfrontácii potvrdil svoju výpoveď z prípravného konania a uviedol, že keď obžalovaný prišiel domov, správal sa voči nemu agresívne, vulgárne mu nadával, vypýtal si od neho telefón, pretože chcel zavolať matke. Keď sa ho opýtal, čo jej chce povedať, tak mu odvetil, že keď príde domov matka, zabije najprv ju a potom aj jeho. Týmto konaním u neho vzbudil dôvodnú obavu o svoj život, ako aj o život manželky.
Obžalovaný pri konfrontácii so svedkom poškodeným zo dňa 20.12.2017 zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania a uviedol, že skutky, ktoré sú mu kladené za vinu, sa nezakladajú na pravde. Výpoveď svojho otca považuje za vymyslenú. Pripustil, že medzi nim a jeho otcom sú občasné hádky, avšak nikdy v živote by nepovedal svojim rodičom, že ich zabije.
Svedkyňa K. D., matka obžalovaného a manželka poškodeného S. D. I.., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že niekedy v októbri 2017 jej vo večerných hodinách volal manžel a povedal jej, že s obžalovaným sa pohádali. Manžel jej uviedol, že obžalovaný mu povedal, že keď príde mamka domov, tak sa na ňu teší, že v prvom rade zabije ju, potom otca a nakoniec sám seba. Jej manžel jej nepovedal, prečo mu toto obžalovaný povedal. Týždeň predtým bola ona sama doma v D., pretože v Č. W. vybavila obžalovanému prácu a chcela, aby za ňou osobne odcestoval do Č.. Pýtala sa ho, či je zbalený, na čo jej povedal, že sa o chvíľu zbalí. Ostala doma dva dni a keď videla, že obžalovaný do Č. odísť nechce, odišla naspäť sama. Sama si nevie vysvetliť, z akého dôvodu sa mal obžalovaný svojmu otcovi vyhrážať, resp. povedať, že zabije ju a potom zabije aj jej manžela. Obžalovaný jej z väzby písal, že to čo sa malo stať, nie je pravda, pričom na otázku súdu uviedla, že verila a verí tomu, čo povedal jej manžel. Mala dojem, že medzi manželom a jej synom musela byť prudká hádka. Manžel by jej to totiž nebol povedal len tak.
K skutku, ktorý sa mal stať dňa 19.11.2017 uviedla, že v tom čase bola v Č. W. a o tomto skutku jej povedal manžel až keď prišla v januári 2018 domov. Konkrétne jej povedal, že s obžalovaným sa pohádali, obžalovaný mu rozbil televízny ovládač, poprehadzoval stôl a všetko porozbíjal. Tiež jej oznámil, že keď sa obžalovaný vráti domov, on asi odíde z bytu, pretože v spoločnosti obžalovaného už ďalej bývať nemôže. Potvrdila, že samotný obžalovaný jej na jeseň 2017 volal, že otec vymenil zámok na vchodových dverách do bytu a päť dní sa nemohol dostať domov. Obžalovaný ju požiadal, aby poprosila svojho manžela, aby dal naspäť starý zámok a pustil ho domov. To aj urobila a manžel obžalovaného domov pustil. Manžel jej však nepovedal, z akého dôvodu vymenil zámok na vchodových dverách. V Č. W. pracovala 11 rokov, domov chodievala iba na 3 až 4 dni. Od januára 2018 v Č. už nepracuje. Vie o tom, že keď doma nebola, jej manžel sa so synom pohádali. Osobne však nebola svedkom situácie, kedy sa mal obžalovaný manželovi vyhrážať. Keď prišla domov na pár dní z Č., tak všetko bolo v poriadku; syn sa najedol, išiel von, nemal čo robiť. Počas výkonu väzby svojho syna navštívila dvakrát. Zatiaľ nemá žiadnu obavu o svoj život alebo zdravie v dôsledku jeho správania. Keď jej telefonoval obžalovaný, porozprával jej všetko inak, ako jej vravel manžel.
Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Mareka Zelmana, znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) č. XXX/XXXX vyplýva, že u obžalovaného S. D. znalec nezistil v súčasnej dobe prejavy rozvinutej závislosti od alkoholu či iných návykových látok. Znalec u obžalovaného nenavrhol uloženie ochranných liečebných opatrení, pričom eventuálne užitie alkoholu či inej psychotropnej látky, nemalo chorobný vplyv na konanie obžalovaného v čase spáchania skutku.
Zo zápisu o dychovej skúške, ktorú obžalovaný vykonal dňa 20.11.2017 o 13.35 hod. vyplýva, že táto bola negatívna.
Zo správy OR PZ v D., Odboru poriadkovej polície, oddelenia dokladov z 20.11.2017 vyplýva, že obžalovaný nie je a ani nebol držiteľom zbrojného preukazu a ani zbraní podliehajúcich povoľovaciemu konaniu alebo ohlasovacej povinnosti.
Z úradného záznamu OO PZ S. z 20.11.2017 okrem iného vyplýva, že obžalovaný bol dňa 20.11.2017 o 00.35 hod. umiestnený do CPZ na OO PZ S. ako zadržaný. Odmietol vykonať dychovú skúšku na zistenie požitia alkoholických nápojov, ako aj lekárske vyšetrenie na zistenie požitia omamných látok, psychotropných látok alebo liekov, a to napriek tomu, že bol na to policajtmi vyzvaný.
Z úradného záznamu z OR PZ v D. zo dňa 19.11.2017 okrem iného vyplýva, že obžalovaný bol dňa 19.11.2017 po tom, ako bol zadržaný, policajtmi vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške a toxikologickému vyšetreniu, čo však odmietol a uviedol, že sa ničomu nepodrobí. Z tohto záznamu tiež vyplýva, že obžalovaný sa počas celého večera uvedeného dňa správal voči policajtom agresívne, nadával im, bol nervózny a mal zvláštny výraz v očiach. Zreničky mal roztiahnuté aj keď bol v dobre osvetlenej miestnosti. Samotní policajti uviedli, že podľa ich názoru bol obžalovaný pod vplyvom nejakej drogy, pretože alkohol z neho cítiť nebolo.
Z úradného záznamu OO PZ D. zo dňa 19.11.2017 okrem iného vyplýva, že dňa 19.11.2017 v čase od 19.30 hod. boli nstržm. W. J. a nstržm. N. Š. vyslaní do hliadkovej služby na preverenie oznámenia v D. na B.. F. J. Č.. X. Po príchode na miesto ich pred vchodom do obytného domu čakal oznamovateľ S. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý im uviedol, že v jeho byte sa nachádza jeho syn S. D.Č., nar. XX.XX.XXXX, ktorý tam robí „bordel“, rozbíja nábytok a vyhráža sa mu, že mu rozbije „hubu“, že ho zabije a spočíta mu to a iné vyhrážky, ktoré u neho vzbudili dôvodnú obavu o život a zdravie. Keď policajti vošli do bytu, stotožnili obžalovaného, ktorý ležal v obývacej miestnosti na zemi a už spal alebo sa robil, že spí. Obžalovaný mal na rukách drobné zranenia, ktoré si spôsobil sám pri tom, ako ničil nábytok v otcovom byte. Potom, ako bol obmedzený na osobnej slobode a eskortovaný na OO PZ D. bez použitia donucovacích prostriedkov, bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, čo však obžalovaný odmietol napriek opakovanej výzve. Na OO PZ D. sa obžalovaný správal veľmi agresívne, sústavne kričal na policajtov, že toto bude mať dohru na súde a snažil sa poškodzovať majetok, pričom udieral rukami a kopal do dverí zadržiavacej miestnosti. Bol eskortovaný do nemocnice v D. z dôvodu lekárskeho vyšetrenia pre umiestnenie v CPZ, kde bol vyzvaný, aby odovzdal moč a aby si dal odobrať krv z dôvodu podozrenia na užitie toxikologických látok, čo však obžalovaný odmietol a odmietol aj lekárske vyšetrenie. Uviedol, že je zdravý, neužíva žiadne lieky a vyšetriť sa nedá.
Zo zápisnice o trestnom oznámení podanom dňa 19.11.2017 o 21.40 hod. vyplýva, že otec obžalovaného, teda poškodený S. D. I.. uviedol, že dňa 19.11.2017 okolo 19.30 hod. prišiel domov jeho syn S. D., nar. XX.XX.XXXX a bolo na ňom vidieť, že je pod vplyvom drog a alkoholu. V tom čase on sedel v obývacej miestnosti a pozeral televízor. Keď obžalovaný vošiel z chodby do chodbičky, plesol vchodovými dverami a hrešil, ziapal ako divý. Následne šiel do kuchyne a z kuchyne si zobral jedlo a prišiel si k nemu sadnúť do obývačky, kde si sadol na sedačku vedľa neho asi dva metre. Potom si sadol na zem a začal rozhadzovať jedlo, hrešil pritom a hľadal zámienku, ako ho vyprovokovať. On mu na to nič neodpovedal. Preto obžalovaný chytil nervy, začal všetko rozhadzovať po zemi, rozbil pohár a diaľkové ovládanie od televízie, prevrátil konferenčný stolík. Svedok poškodený uviedol, že on stále sedel na gauči a nič nerobil, pretože sa bál, čo bude obžalovaný ďalej robiť. Obžalovaný ho obvinil, že mu prepol televízny program a začal na neho ziapať, popred neho skákať a hovoriť mu, že dostane „po papuli“. Začal sa na neho zaháňať rukami, avšak ho neudrel. Povedal mu, že je starý „kokot“, že má z bytu vypadnúť a že mu to zráta. Na obžalovanom bolo vidieť, že je mimo. Svedok poškodený uviedol, že sa ho bál a radšej mu ani neodpovedal, pretože mal obavy, že mu prepne a zabije ho. Obžalovaný potom vyšiel z obývačky, zo spálne si zobral perinu, pričom celé toto mohlo trvať 15 až 20 minút. Na chodbu vyšli aj susedia, ktorí počuli krik; obžalovaný pritom na nich kričal, že si to s nimi vybaví. Následne si obžalovaný ľahol na zem, zakryl sa perinou a na zemi zaspal. Poškodený potom zavolal policajtov, pretože sa bál, čo mu obžalovaný urobí, keď sa prebudí. Doplnil, že na obžalovanom je vidieť, že je závislý na drogách; v ten deň ráno, keď odchádzal z bytu do města, bol v poriadku a správal sa normálne. Obžalovanému dal ešte 10,- Eur na kávu a cigarety. Keď obžalovaný prišiel domov, tak sa stalo to, čo je opísané vyššie. Doplnil, že keď je obžalovaný pod vplyvom drog, tak sa zmení na zviera a vôbec nevie kontrolovať svoje správanie.
V zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 19.11.2017 svedok poškodený ďalej uviedol, že obžalovaný niekedy v polovici októbra 2017 večer okolo 22.30 hod. prišiel domov, bol pod vplyvom drog, začal mu vulgárne nadávať, správať sa voči nemu agresívne a hovoriť mu, aby vypadol z domu. Rozhadzoval veci, ktoré boli v jeho blízkosti. On sa napriek správaniu obžalovaného správal pokojne a snažil sa ho nijako neprovokovať. Obžalovaný si od neho pýtal telefón, čo odôvodnil tým, že chce zatelefonovať matke. Keď
sa ho poškodený opýtal, čo jej chce povedať, obžalovaný mu odvetil, že keď príde matka domov, zabije najprv ju a potom aj jeho. Tieto slová obžalovaný nijako nevysvetlil. Poškodený uviedol, že po týchto slovách obžalovaného sa zľakol a bál sa, že by to obžalovaný mohol naozaj urobiť. Obžalovaný týmto správaním u neho vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a o život svojej manželky. V tej dobe správanie obžalovaného neoznamoval z dôvodu, pretože manželka od vtedy ešte doma nebola a má prísť domov v polovici decembra 2017. Myslel si, že správanie obžalovaného sa zlepší, avšak obžalovaný je čím ďalej tým viac agresívnejší. Doplnil, že bojí sa doma spať, pretože keď je obžalovaný doma, má strach, aby ho nezabil. Uvažuje, že sa zo svojho bytu odsťahuje, pretože obžalovaný stále potrebuje drogy.
Z odpisu registra trestov obžalovaného S. D. vyplýva, že tento bol v minulosti opakovane súdom trestaný. Rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 20.10.2014 bol uznaný za vinného pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák., prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1 Tr. zák., prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b Tr. zák. a pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. Bol mu uložený úhrnný spoločný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 8 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu súd uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Okresný súd D. zároveň týmto rozsudkom obžalovaného S. D. za skutok právne kvalifikovaný v obžalobe ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. XTo XX/XXXX zo dňa 10.05.2017 odvolanie obžalovaného S. D., ako aj odvolanie okresného prokurátora voči vyššie uvedenému rozsudku Okresného súdu Brezno, zamietol.
Obžalovaný S. D. bol trestným rozkazom Okresného súdu Brezno, sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa 25.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.5.2012, uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok 6 mesiacov do 02.11.2013. V predmetnej veci mu bol podmienečný trest odňatia slobody premenený a dňa 20.10.2014 mu bol nariadený výkon tohto trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Okresný súd Martin uznesením č.k. XPP XX/XXXX-XX zo dňa 13.07.2017 odsúdeného S. D. podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Brezno, sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa 25.01.2012 a z úhrnného spoločného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Brezno, sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 20.10.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XTo XX/XXXX zo dňa 10.05.2017 vo výmere 3 roky a 8 mesiacov nepodmienečne s tým, že odsúdenému určil skúšobnú dobu podmienečného prepustenia vo výmere 3 roky. Súčasne mu Okresný súd Martin nariadil probačný dohľad vo výmere 2 roky a odsúdenému S. D. uložil aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok, mimo alkoholických nápojov. Zároveň mu uložil príkaz spočívajúci v zamestnaní sa v skúšobnej dobe alebo v uchádzaní sa preukázateľne o zamestnanie. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.07.2017, kedy bol S. D. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že S. D. má evidovaných celkovo 6 priestupkov, a to v dobe od 28.11.2013 do 17.09.2017, z ktorých sú 3 priestupky vedené na úseku dopravy, 2 priestupky sú evidované ako priestupky proti majetku a jeden priestupok, ktorého sa dopustil dňa 31.12.2013, je vedený ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. a) Zák. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Za uvedené priestupky boli S. D. uložené pokuty v rozpätí od 20,- do 800,- Eur.
Zo správy Mesta D. - Mestského úradu D. z 13.12.2017 vyplýva, že S. D. je prihlásený k trvalému pobytu na adrese Mesto D.. K prechodnému pobytu prihlásený nie je. Je slobodný a bezdetný. Mestský úrad D. nemá o ňom žiadne informácie.
Obžalovaný S. D. spáchanie skutku právne kvalifikovaného obžalobou ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods.1 písm. c) Tr. zák., popiera v celom rozsahu. Na svoju obhajobu uviedol, že uvedeného skutku sa nedopustil, všetko si na neho vymyslel poškodený, jeho otec S. D. I.. Opakovane uviedol, a to v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, že otcovi sa nevyhrážal, voči nemu sa nesprával agresívne a tiež sa ani telefonicky nevyhrážal svojej matke. Ako motív konania svojho otca, ktorý ho oznámil na polícii uviedol, že jeho otec ho chce dostať z bytu preč a nechce mať s ním nič spoločné.
Obžalovaný na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Jeho obhajoba spočívajúca v tvrdeniach o jeho celkovej nevine v oboch čiastkových útokoch pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania, je však vyvrátená výpoveďou svedka poškodeného S. D. I.., teda jeho otca, ktorý na hlavnom pojednávaní opakovane potvrdil, že to, čo je uvedené v obžalobe, sa v celom rozsahu zakladá na pravde.
Poškodený k skutku uvedenému v bode 1/ uviedol, že obžalovaný niekedy v polovici októbra 2017 vo večerných hodinách prišiel domov do bytu, v ktorom bývali spoločne s obžalovaným. Obžalovaný začal do neho vyrývať, hľadať zádrapku na to, aby mohol medzi nimi vzniknúť konflikt. Pohádali sa, obžalovaný mu vulgárne vynadal, pričom v takom stave mu povedal, aby mu dal svoj mobilný telefón, pretože chce zavolať matke. Svedok poškodený opakovane potvrdil, že keď sa obžalovaného opýtal, z akého dôvodu chce telefonovať matke, ktorá bola v tom čase pracovne v Č. W., obžalovaný mu odvetil, že keď príde matka z Č.X. domov, tak zabije najprv ju a potom aj jeho, teda poškodeného.
K skutku uvedenému v bode 2/ svedok poškodený presne opísal vulgárne a najmä agresívne správanie obžalovaného, ktoré smerovalo voči jeho osobe. Potvrdil, že keď obžalovaný prišiel domov do miesta ich spoločného bydliska dňa 19.11.2017 vo večerných hodinách, začal opäť vyhľadávať zádrapky, vystrájať tak, že rozhadzoval stravu po byte, pričom on na jeho agresívne správanie žiadnym spôsobom nereagoval. Keďže zostal pokojný, obžalovaného to ešte viac rozčúlilo a v hneve začal na neho kričať, rozbil ovládač od televízora. Keď napriek jeho agresívnemu správaniu na toto nijako nereagoval, obžalovaný prevrátil konferenčný stolík v obývačke, na ktorom mal položený tanier s jedlom, pričom sa obžalovaný začal popred neho krútiť, zaháňať sa na neho rukami a povedal mu, že má z bytu vypadnúť, lebo mu to zráta. Za účelom vysvetlenia rozporov s výpoveďou poškodeného v prípravnom konaní, ktorá bola svedkovi poškodenému na návrh prokurátora na hlavnom pojednávaní prečítaná, poškodený na hlavnom pojednávaní vyslovene vypovedal tak, že sa pridržiava svojej výpovede z prípravného konania, čo odôvodnil tým, že vzhľadom na odstup času si na presné okolnosti stíhaného skutku už nepamätá. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný mal v onen večer taký úlet, že prišiel k nemu k sedačke, na ktorej sedel, krútil sa popred neho, rozhadzoval sa pred ním rukami a povedal mu, že má z bytu vypadnúť. Poškodený konkretizoval, že skutočnosti, ktoré uviedol pri výsluchu na polícii dňa 20.11.2017 sa v plnom rozsahu zakladajú na pravde a nemá dôvod vymýšľať si, pretože s obžalovaným žil v spoločnej domácnosti 31 rokov. Na hlavnom pojednávaní doplnil, že dňa 20.11.2017 určite k stíhanému skutku vypovedal presnejšie, pretože jeho výpoveď bola učinená iba jeden deň po skutku.
Súd na tomto mieste zdôrazňuje, že svedok poškodený, či už pri výsluchoch v prípravnom konaní, resp. aj pri výpovedi na hlavnom pojednávaní po tom, ako bol vyzvaný na odstránenie čiastočného rozporu vo výpovedi týkajúcej sa skutku zo dňa 19.11.2017, zotrval na tom, že celkové správanie obžalovaného, ktoré bolo agresívnej a násilnej povahy, vyvolalo u neho dôvodnú obavu o život a celkový pocit ohrozenia, pretože poznajúc obžalovaného, si dôvodne myslel, že toto jeho agresívne správanie bude ďalej pokračovať a citujúc svedka „celkovo sa to dobre neskončí“. Správanie obžalovaného malo voči nemu stupňujúcu tendenciu, preto mal dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že poškodený je otcom obžalovaného, ktorého si spolu s manželkou osvojili, keď bol obžalovaný ešte malé dieťa, teda poškodený spolu s manželkou obžalovaného vychovali, čo znamená, že poškodený dobre pozná obžalovaného, jeho povahové črty a charakterové rysy. Je teda namieste uveriť tvrdeniam poškodeného, že situácia sa dňa 19.11.2017 vyhrotila do tej miery, že v dôsledku agresívneho správania obžalovaného, ktorý sa mu vyhrážal vyššie uvedeným spôsobom, objektívne mohol pociťovať a aj pociťoval dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. Uvedené umocňuje aj tá skutočnosť, že poškodený žil s obžalovaným v spoločnej domácnosti, pričom obžalovaný si napriek dohováraniam z jeho strany vlastné bývanie od doby, kedy bol z výkonu trestu podmienečne prepustený (13.7.2017), žiadnym spôsobom nezabezpečil.
Poškodený aj na hlavnom pojednávaní zotrval na skutočnostiach uvedených v prípravnom konaní v tom smere, že obžalovaný bol v čase skutku pod vplyvom omamných a psychotropných látok. Napriek tomu, že na obžalovaného nikdy nechcel volať políciu, dňa 19.11.2017 už nemohol konať inak, než zavolať na syna políciu, pretože to, čo robil, bolo naozaj veľa. Jednoducho nevedel ako ďalej s obžalovaným, pretože obžalovaný bol pasívny, nehľadal si zamestnanie, túlal sa po meste a keď prišiel domov, tak pod vplyvom omamných látok vystrájal. Zároveň potvrdil, že svojmu synovi nechce nijako ublížiť, avšak z uvedeného konania nevedel nájsť iné východisko, než z dôvodu neprístojného správania obžalovaného, zavolať na neho policajtov. Poškodený na svojich tvrdeniach, týkajúcich sa agresívneho správania obžalovaného, zotrval v podstatnej časti aj pri konfrontácii s obžalovaným. Jeho vyjadreniam v tom smere, že obžalovaný vystrájal najmä keď bol pod vplyvom omamných látok, nasvedčuje aj správanie obžalovaného po tom, ako bol zadržaný dňa 19.11.2017 vo večerných hodinách policajtmi, keď bezdôvodne odmietol vykonať bezprostredne po zadržaní dychovú skúšku za účelom zistenia požitia alkoholu a opakovane sa odmietol podrobiť toxikologickému vyšetreniu na zistenie požitia omamných látok.
Svedkyňa K. D., matka obžalovaného a manželka poškodeného S. D. I.., ktorá bola vypočutá na hlavnom pojednávaní ako svedok uviedla, že sa prikláňa k verzii svojho manžela, teda poškodeného. Hoci pracovala v Č. W. a domov do D. chodievala iba sporadicky, jej manžel, teda poškodený, ju telefonicky informoval o situácii v domácnosti. Potvrdila, že v októbri 2017 jej vo večerných hodinách volal manžel a povedal jej, že s obžalovaným sa pohádali; doslova jej povedal, že obžalovaný mu povedal, že keď príde mamka domov, tak sa na ňu teší, že v prvom rade zabije ju, potom svojho otca a nakoniec sám seba. Sama svedkyňa uviedla, že situáciu chcela vyriešiť tak, že obžalovanému chcela nájsť v Č. W. zamestnanie. Z tohto dôvodu aj pricestovala do Brezna a obžalovaného nabádala, aby s ňou išiel do Č., avšak keď po niekoľkých dňoch videla, že tento nemá o danú vec záujem, zbalila sa a odcestovala späť do Č. W.. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že verí tomu, čo jej povedal manžel, teda poškodený. Z celkovej situácie doma mala sama dojem, že medzi jej manželom a synom bola prudká hádka, pretože jej manžel by jej to nepovedal „iba tak“. Jej svedectvo teda svedčí v prospech tvrdení poškodeného, a to nielen ohľadom útoku z polovice októbra 2017 (bod 1/), ale poskytuje aj celkový, nezávislý obraz o správaní sa obžalovaného voči poškodenému a situácii v domácnosti, v ktorej žil poškodený spolu s obžalovaným a v tomto kontexte aj podčiarkuje dôveryhodnosť výpovede poškodeného ohľadom útoku zo dňa 19.11.2017. Svedkyňa totiž aj k skutku, ktorý sa stal dňa 19.11.2017 uviedla, že hoci bola v tom čase v Č. W., jej manžel jej všetko porozprával. Povedal jej, že s obžalovaným sa pohádali, tento rozbil televízny ovládač, poprehadzoval stôl a všetko porozbíjal. Neúnosnosť dlhodobo neprístojného správania obžalovaného voči poškodenému vyplýva aj z tej skutočnosti, že samotný poškodený vypovedal, že chcel situáciu riešiť tak, že vymenil zámok zn. F. na vchodových dverách do bytu, v ktorom býval spolu s obžalovaným a to práve z dôvodu, aby obžalovanému zamedzil prístup do tohto bytu. Napokon však tento zámok vymenil späť za pôvodný, pretože ho uprosila matka obžalovaného, ktorej obžalovaný opakovane telefonoval, aby mu dohovorila, že obžalovaný nemá kde bývať.
Obhajobu obžalovaného súd vo svetle vyššie uvedených skutočností považuje za účelovú a tendenčnú, učinenú iba v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Obžalovaného jednoznačne usvedčuje zo spáchania skutku uvedeného v bode 1/ a 2/ výpoveď poškodeného S. D. I.., ktorý v podstatných okolnostiach zotrval na svojej výpovedi učinenej v prípravnom konaní aj pri výpovedi na hlavnom pojednávaní, pričom čiastočný rozpor s výpoveďou týkajúcou sa čiastkového skutku uvedeného v bode 2/ vysvetlil dostatočným spôsobom tým, že vzhľadom na odstup času si na presnejšie okolnosti stíhaného skutku nepamätá. Zároveň uviedol, že to, čo vypovedal na polícii bezprostredne po spáchaní skutku dňa 20.11.2017, sa zakladá na pravde.
Poškodený je otec obžalovaného. Súd z toho dôvodu verí jeho tvrdeniu, že obžalovanému nechcel nijako uškodiť, avšak súd má za to, že správanie obžalovaného bolo natoľko neprístojné a agresívne, že tvrdenie poškodeného, že danú situáciu nevedel vyriešiť inak, než zavolať na obžalovaného políciu, sú úplne pochopiteľné a skutočnosti vyplývajúce z jeho výpovede, sa zakladajú na pravde. Taktiež výpoveď matky obžalovaného, svedkyne K. D., v podstatnej časti korešponduje, pokiaľ ide o čiastkový skutok uvedený v bode 1/, s výpoveďou poškodeného. Táto svedkyňa potvrdila, že poškodený ju telefonicky v polovici októbra 2017 kontaktoval a uviedol jej, že obžalovaný jej chcel telefonovať, pričom ako odôvodnenie uviedol, že jej chce povedať, že keď príde domov z Č., tak najprv zabije ju a potom zabije aj
svojho otca. Výpoveď poškodeného je navyše aj v súlade so skutočnosťami, ktoré poškodený uviedol aj v trestnom oznámení. Súd upriamuje pozornosť aj na jeho výpoveď v tom smere, že obžalovaný sa podľa jeho názoru dopúšťal tohto konania pod vplyvom omamných a psychotropných látok. Tak ako je uvedené vyššie, obžalovaný po zadržaní na polícii odmietol podstúpiť toxikologické vyšetrenie za účelom zistenia omamných, resp. psychotropných látok v jeho tele, odmietol odovzdať biologický materiál (moč), resp. odmietol si dať odobrať krv za účelom zistenia prípadnej prítomnosti týchto látok v jeho tele, pričom svoj postup žiadnym rozumným spôsobom neodôvodnil. Taktiež bezprostredne po zadržaní odmietol vykonať dychovú skúšku; túto vykonal až 20.11.2017 o 13.35 hod., teda 18 hodín po tom, ako bol policajtmi zadržaný, a to s negatívnym výsledkom. Tieto skutočnosti nepriamo nasvedčujú tvrdeniam poškodeného v tom smere, že mohol mať dôvodné podozrenie, že obžalovaný dňa 19.11.2017 mohol byť - aj keď to nie je objektívne preukázané - pod vplyvom týchto látok.
Znalecké dokazovanie na druhej strane nepreukázalo, že by u obžalovaného boli zistené v súčasnej dobe prejavy rozvinutej závislosti od alkoholu, či iných návykových látok. Znalec u obžalovaného nenavrhol uloženie ochranných liečebných opatrení. Konštatoval, že eventuálne užitie alkoholu, či inej psychotropnej látky, nemalo chorobný vplyv na jeho konanie v čase spáchania stíhaného skutku.
Podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., prečin nebezpečného vyhrážania spácha ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spácha na chránenej osobe.
Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. sa chránenou osobou rozumie blízka osoba.
Podľa § 127 ods. 4 Tr. zák. sa blízkou osobou rozumie aj príbuzný v priamom pokolení.
Podľa § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. sa chránenou osobou rozumie osoba vyššieho veku.
Podľa § 127 ods. 3 Tr. zák. osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako 60 rokov.
Vychádzajúc z týchto skutočnosti, súd konanie obžalovaného kvalifikoval v bodoch 1/ a 2/ ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c), e) Tr. zák., pretože dokazovaním vykonanom na hlavnom pojednávaní je preukázané, že obžalovaný sa vyhrážal poškodenému smrťou (zabitím) spôsobom opísaným v čiastkovom útoku 1/ skutku uvedeného vo výroku rozsudku a v čiastkovom útoku 2/ skutku sa poškodenému vyhrážal inou ťažkou ujmou (teda nie bezprostredne smrťou). V obidvoch prípadoch sa však poškodenému vyhrážal takým spôsobom, že to u poškodeného objektívne vzbudilo dôvodnú obavu o život a zdravie, pričom čin spáchal na chránenej osobe, a síce na blízkej osobe (poškodený je otcom obžalovaného, pričom skutočnosť, že nie je jeho otcom biologickým, ale osvojiteľom, z hľadiska osobitného kvalifikačného pojmu nezohráva úlohu), ako aj na osobe vyššieho veku, keď v čase spáchania skutku mal poškodený S. D. I.., nar. XX.XX.XXXX, viac ako 60 rokov. V danom prípade ide o pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania, keďže obžalovaný pokračoval v páchaní toho istého trestného činu viacerými čiastkovými útokmi, ktoré spájala objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, a to najmä jednotiaci zámer spáchať uvedený trestný čin voči tomu istému poškodenému. Poškodeným v obidvoch čiastkových útokoch pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania bol jeho otec, t.j. blízka osoba, ako aj osoba chránená (osoba vyššieho veku). Poškodený S. D. I.. nielenže objektívne mohol mať z konania obžalovaného dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, ale túto aj reálne mal, berúc do úvahy skutočnosť, že s obžalovaným žil v spoločnej domácnosti, súdu potvrdil, že správanie obžalovaného voči jeho osobe, ktoré bolo agresívne, malo stupňujúcu sa tendenciu a obžalovaný ho verbálne napádal už v minulosti. Súd upriamuje pozornosť aj na to, že obžalovaný bol už v minulosti právoplatne odsúdený aj pre prečin nebezpečného vyhrážania, pričom poškodený ako otec obžalovaného o tom vedel aj vzhľadom na to, že obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 13.07.2017 a kedy prišiel bývať k nemu domov do bytu patriaceho rodičom.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následky, ako sú uvedené vyššie, zavinenie, pohnútku, priťažujúcu okolnosť, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy.
Obžalovaný konal v tzv. priamom úmysle (ust. § 15 písm. a) Tr. zák.), nakoľko chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem spoločnosti na ochrane osôb pred verbálnymi vyhrážkami smerujúcimi k ohrozeniu života a zdravia. Jeho pohnútkou pri trestnom čine bola snaha neprimeraným spôsobom riešiť problémy v spolužití so svojim otcom (poškodeným), ktorý mu opakovane vyčítal a nabádal ho, aby si našiel samostatné zamestnanie a bývanie.
Obžalovaný je slobodný, bezdetný, trvalý pobyt má evidovaný v Meste Brezno. Po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dňa 13.07.2017 sa nasťahoval do bytu svojich rodičov, v ktorom býval iba so svojim otcom S. D. I.., nakoľko jeho matka pracovala v Č. W. a do miesta bydliska sa vracala iba sporadicky raz za niekoľko mesiacov.
Obžalovaný je v súčasnej dobe nezamestnaný, nemá žiadny pravidelný finančný príjem. Na živobytie si zarábal brigádnicky, resp. s finančnými prostriedkami na živobytie mu vypomáhal aj jeho otec. V minulosti bol opakovane súdom trestaný; v súčasnej dobe mu plynie skúšobná doba podmienečného prepustenia, keď dňa 13.07.2017 bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd Martin mu určil skúšobnú dobu podmienečného prepustenia vo výmere 3 roky a zároveň nad jeho osobou nariadil probačný dohľad vo výmere 2 roky. Súčasne obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok, okrem alkoholických nápojov, a príkaz spočívajúci v povinnosti zamestnať sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, resp. príkaz uchádzať sa preukázateľne sa o zamestnanie. Obžalovaný mal teda vedomosť, že v súčasnej dobe mu plynie skúšobná doba podmienečného prepustenia, počas ktorej má viesť riadny život a vyhýbať sa akémukoľvek konfliktu so zákonom.
Obžalovanému teda priťažuje, že v minulosti bol súdom trestaný (37 písm. m) Tr. zák.). Nepoľahčuje mu žiadna okolnosť.
Obžalovaný spáchanie stíhaného trestného činu počas prípravného konania, ako aj pri výpovedi na hlavnom pojednávaní opakovane popieral.
Pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. hrozí zákon trestom odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov až 3 roky.
Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností sa dolná hranica trestu odňatia slobody v danom prípade zvyšuje o jednu tretinu (§ 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zák.); dolná hranica trestnej sadzby teda predstavuje v danom prípade 16 mesiacov. Horná hranica trestnej sadzby sa nemení. Trestný zákon teda v danom prípade hrozí obžalovanému trestom odňatia slobody v rozpätí trestnej sadzby od 16 mesiacov do 3 rokov.
Vzhľadom na predchádzajúci život obžalovaného, ktorý bol vo výkone trestu odňatia slobody pre trestnú činnosť úmyselného charakteru, pričom bol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený a v súčasnej dobe mu plynie skúšobná doba podmienečného prepustenia, uloženie podmienečného trestu odňatia slobody u obžalovaného S. D. neprichádza do úvahy, a to vzhľadom na možnosť jeho nápravy len pri uložení nepodmienečného trestu. Obžalovaný nemá žiadny príjem, je teda bezpredmetné uvažovať o uložení peňažného trestu.
Vychádzajúc z týchto skutočností, prihliadajúc na osobu obžalovaného, jeho doterajší život a celkový postoj k stíhanej trestnej činnosti, súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, teda v danom prípade na samotnej dolnej hranici trestnej sadzby (zohľadňujúc priťažujúcu okolnosť) zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov uvedeným v § 34 Tr. zák. a pre nápravu samotného obžalovaného je trest uložený na dolnej hranici trestnej sadzby stanovenej Trestným zákonom postačujúci. Preto súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov.
Vzhľadom na to, že obžalovaný bol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.).
Súd na základe záverov znaleckého dokazovania ochranné opatrenie obžalovanému neuložil, nakoľko na toto nebol dôvod.
Poškodený S. D. I.. náhradu škody nežiadal.
Obžalovaný po vyhlásení rozsudku podal proti nemu odvolanie.
Prokurátor sa vzdal práva podať odvolanie. inému sa vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.