Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/82/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci navrhovateľky: F. Y., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/X, XXX XX Q., proti odporcovi : DOMBYT Čadca, so sídlom U Kyzka 751, 022 04 Čadca, IČO : 35 658 312, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Májová 1582, 022 01 Čadca, IČO : 50 473 522, o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, v konaní o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č.k. 8C/70/2017-16 zo dňa 10. novembra 2017, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.), odporcovi náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 24.10.2017 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadala uložiť žalovanému povinnosť zabezpečiť dodávku elektrickej energie do bytu č. X v bytovom dome na ul. B. v Q., súp. č. XXXX, zapísaného na LV XXXX ( v ďalšom texte už len byt). Súčasne žiadala uložiť žalovanému povinnosť nahradiť jej škodu, ktorá jej vznikla z dôvodu odpojenia dodávky elektrickej energie vo výške 300,- eur. Návrh odôvodnila tým, že dňa 01.10.2010 uzavrela s odporcom zmluvu o nájme bytu na dobu jedného roka s právom na opakované uzatvorenie nájmu bytu na dobu určitú. Hoci k opakovanému uzatvoreniu zmluvy o nájme bytu na dobu určitú nedošlo, počas nasledujúcich 7 rokov byt užívala a odporca od nej prijímal pravidelné platby nájomného, z čoho vyplýva, že nájomný vzťah pokračoval aj bez písomnej zmluvy. Dňa 20.09.2017 zistila, že prenajatý byt je odpojený od dodávky elektrickej energie, v rovnaký deň u poskytovateľa elektrickej energie zistila, že prenajatý byt bol odpojený od dodávky elektrickej energie na žiadosť odporcu. Odporca týmto konaním jej spôsobil škodu vo výške 60,- eur, nakoľko nemohla využívať služby, ktoré pravidelne platí, t.j. internet a televízny kanál. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretý medzi ňou a spoločnosťou Slovak Telecom, ďalej zmluvu o nájme bytu zo dňa 01.10.2010, kópiu zálohového predpisu na výpočet úhrady za užívanie bytu zo dňa 18.10.2010 a kópiu pohybov na účte vedeného v ČSOB banke. Okresný súd ďalej v odôvodnení uznesenia uviedol, že zo spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 12C/138/2016 zistil, že odporca v postavení žalobcu podal dňa 26.09.2014 proti navrhovateľke v postavení žalovanej a proti N. Y. v postavení žalovaného žalobu o zaplatenie 1.881,61 eur. Zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe vyplýva, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o nájme bytu dňa 01.10.2010 na dobu určitú, a to na dobu jedného roka, pričom k opätovnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy nedošlo. Ďalej z vyššie označeného spisu zistil, že žalovaní si neplnili povinnosti uhrádzať nájomné a platby za služby súvisiace s bývaním, čo viedlo k naakumulovaniu nedoplatkov vo výške 1.881,61 eur. Nakoniec zistil, že rozsudkom č.k. 12C/138/2016-84 zo dňa 23.03.2017 bolo konanie o

zaplatenie sumy 1.403,06 eur zastavené v dôsledku dispozitívneho úkonu žalobcu, vo zvyšnej časti predstavujúcej sumu 478,55 eur bolo žalobe vyhovené. Súd v rozsudku poukázal na to, že nájom bytu zanikol uplynutím jedného roku od uzatvorenia nájomnej zmluvy, pričom k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy nedošlo. Žalovaní však aj naďalej zostali bývať v byte, preto im vznikla povinnosť ďalej uhrádzať platby spojené s užívaním bytu a bývaním. Neplnením si týchto povinností došlo na strane žalovaných k bezdôvodnému obohateniu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.05.2017. Okresný súd tiež v odôvodnení uznesenia uviedol, že na Okresnom súde Čadca prebieha ďalšie konanie o zaplatenie sumy 1.640,24 eur vedené pod sp. zn. 9C/92/2016. Odporca vo vyššie označenom konaní v postavení žalobcu podal žalobu dňa 20.09.2016 voči navrhovateľke a tiež voči N. Y. ako žalovaným. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalovaní užívajú byt bez právneho dôvodu. Uvedené konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Okresný súd na podklade vyššie uvedených zistení dospel k záveru, že právny vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom vznikol na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 01.10.2010, ktorý vzťah trval len po dobu jedného roka, nakoľko nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú. Nájomný vzťah sa teda skončil dňa 01.10.2011, po ktorom dni nedošlo k uzavretiu ďalšej nájomnej zmluvy. Okresný súd poukázal na ust. § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v ďalšom texte , podľa ktorého ust. § 676 ods. 2 pre zánik nájmu bytu neplatí. V prejednávanom prípade preto nemožno hovoriť o konkludentnom obnovení nájomnej zmluvy len preto, že navrhovateľka aj po ukončení dohodnutého nájmu bytu tento naďalej užíva. S poukazom na uvedené je zrejmé, že medzi stranami vznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia, čo súd judikoval už v rozsudku vydanom vo veci sp. zn. 12C/138/2016. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd nemohol poskytnúť navrhovateľke právnu ochranu v podobe uloženia povinnosti odporcovi zabezpečiť obnovenie dodávky elektrickej energie do bytu, ktorý navrhovateľka užíva bez právneho dôvodu. Navrhovateľke nesvedčí právo z nájomného vzťahu v zmysle § 688 OZ, nakoľko ku dňu rozhodovania o jej návrhu nájomný vzťah medzi ňou a odporcom neexistuje. Okresný súd vo vzťahu k časti uplatneného nároku na náhradu škody, poukázal na rozpor medzi skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu (v rámci ktorého sa navrhovateľka domáha zaplatenia škody vo výške 60,- eur) a navrhovaným petitom, v ktorom už uvádza sumu 300,- eur. Okresný súd tiež poukázal na absenciu rozhodujúcich skutkových tvrdení vo vzťahu k jednotlivým predpokladom vzniku zodpovednosti odporcu za škodu ako i na absenciu listinných dôkazov. Okresný súd konštatoval, že navrhovateľka v tejto časti neuniesla bremeno tvrdenia ani dôkazov.

3. Proti uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka, ktorá ho navrhla zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania uviedla, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala z dôvodu, že dňa 20.09.2017 bol byt bez akéhokoľvek upozornenia a na žiadosť odporcu odpojený od dodávky elektrickej energie, hoci byt užívala a užíva spolu so svojimi deťmi a súhlasom odporcu ďalších 7 rokov od skončenia platnosti nájomnej zmluvy. Odporca celých 7 rokov s týmto vzťahom súhlasí, posiela jej zálohový predpis nájomného a prijíma od nej platby nájomného. Právny vzťah tak ako bol dohodnutý v zmluve o nájme bytu fakticky ďalej pretrváva od uzavretia zmluvy, t.j. od 01.10.2010 až do dnešného dňa.

4. Odvolací súd v zmysle § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( v ďalšom texte už len umožnil odporcovi vyjadriť sa k odvolaniu i k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odporca vo vyjadrení uviedol, že medzi navrhovateľkou a ním neexistuje akýkoľvek právny vzťah. Dlhodobo sa snaží o vypratanie navrhovateľky z bytu, ktorá ho užíva bez platného právneho dôvodu a titulu. Navrhovateľka je chronický neplatič a dlhuje obrovské sumy na nájomnom. Len za rok 2017 dlhuje na nájomnom spolu 2.238,98 eur a za rok 2018 dlhuje ďalších 238,74 eur. Zo strany navrhovateľky ide o účelový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Je absolútne a mimo zásad racionálneho zmýšľania, aby navrhovateľke bola obnovená elektrická energia, do bytu, ktorý užíva bez právneho dôvodu, a ktorá si riadne neplatní povinné mesačné platby. Na jej bývanie sa teda skladajú všetci občania mesta Čadca. Toto je nežiaduci jav. Na základe týchto skutočností navrhol uznesenie okresného súdu potvrdiť a priznať mu voči navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 a má predpísané náležitosti (§ 363 , preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario , podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že pokiaľ okresný súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala uložiť odporcovi povinnosť zabezpečiť dodávku elektrickej energie do bytu, jeho rozhodnutie je správne a vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia (bod 9.) zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 236 v spojení s § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, zároveň na ne odkazuje, a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné.

7. Odvolacie námietky navrhovateľky odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Podstata odvolacích námietok navrhovateľky spočívala v tvrdení, že jej nájomný vzťah, ktorý bol dohodnutý v zmluve o nájme bytu zo dňa 01.10.2010, na ďalej trvá, i napriek tomu, že nájomná zmluva z vyššie označeného dňa bola uzavretá na dobu určitú, t.j. na dobu jedného roka, keď navrhovateľka v tomto smere poukazovala na skutočnosť, že odporca prijíma od nej platby nájomného už 7 rokov. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že navrhovateľka uvedenú skutočnosť v tomto konaní neosvedčila. Z predloženej zmluvy o nájme bytu zo dňa 01.10.2010 je zrejmé, že odporca uzavrel s navrhovateľkou nájomnú zmluvu na dobu jedného roka s tým, že nájomca má právo na opakované uzavretie nájmu bytu na dobu určitú pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve (čl. III. zmluvy). Nakoľko navrhovateľka v tomto konaní ničím neosvedčila, že by došlo k opakovanému uzavretiu nájomnej zmluvy medzi ňou a odporcom a neosvedčila ani skutočnosť, že by ku dňu vydania napadnutého uznesenia ( 10.11.2017) existoval vo vzťahu k bytu č. X. platný nájomný vzťah medzi ňou a odporcom, okresný súd správne jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Okresný súd zároveň správne v bode 9. odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že v danom prípade nemožno hovoriť o konkludentnom obnovení nájomnej zmluvy len preto, že navrhovateľka aj po ukončení dohodnutého nájmu byt naďalej užíva, a to s poukazom na ust. § 710 ods. 2 OZ, ktoré ustanovenie vylučuje aplikáciu § 676 ods. 2 (obnovenie nájmu iných vecí ako bytu).

8. Pokiaľ navrhovateľka súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podala i návrh na náhradu škody vo výške 300,- eur, z obsahu návrhu nemožno vyvodiť záver, že v tejto časti ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (okresný súd nakoniec o tomto nároku navrhovateľky výrokom I. ani nerozhodol, nakoľko týmto výrokom zamietol len návrh na nariadenie neodkladného opatrenia - pozn. odvolacieho súdu). Ak okresný súd v bode 11. odôvodnenia uznesenia uviedol, že navrhovateľka nárok na náhradu škody nepreukázala a zároveň v bode 10. odôvodnenia uznesenia len všeobecne poukázal na absenciu rozhodujúcich skutkových tvrdení vo vzťahu k predpokladom vzniku zodpovednosti odporcu za škodu, na absenciu listinných dôkazov a konštatoval, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, ide o úvahy, ktoré mali viesť okresný súd k posúdeniu nároku navrhovateľky na náhradu škody 300,- eur ako nároku vo veci samej a o tomto nároku rozhodnúť rozsudkom. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia, okresný súd v ďalšom konaní (po výzve na odstránenie rozporu v tvrdeniach navrhovateľky vo vzťahu k výške peňažného nároku, ktorého sa titulom náhrady škody proti odporcovi domáha) posúdi nárok navrhovateľky na náhradu škody ako nárok vo veci samej a o tomto nároku (ak bude spĺňať náležitosti riadnej žaloby) rozhodne po vykonanom dokazovaní rozsudkom (§ 212 ods. 1 .

9. Odvolací súd o náhrade tohto odvolacieho konania nerozhodoval z dôvodu, že odvolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutie, ktorým by sa konanie medzi stranami definitívne skončilo. Vo veci (o nároku navrhovateľky na náhradu škody) bude ďalej konať súd prvého stupňa, ktorý rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).