Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-68-2015.pdf
PDF · 96.09 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/68/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 23. apríla 2018 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
K. Š., nar. XX.X.XXXX I. K., Y. G. K., W.. I. Č.. XX, K. G. K., W.. I. Č.. XX,
je vinný, že
-dňa 5.11.2014 v čase okolo 23.55 hod. v K. na ul. S. Y. XX vošiel cez neuzamknutú vchodovú bránu, ktorú si otvoril vytiahnutím mechanickej západky na oplotený pozemok rodinného domu, kde následne cez neuzamknuté vchodové dvere vošiel do rodinného domu na uvedenej adrese, ktorého vlastníkmi sú V. M. M. Z. M., kde z vešiaka na chodbe odcudzil kľúč od osobného motorového vozidla zn. G. X, čiernej metalízy, ev. č.: K. XXXDO, rok výroby XXXX, I.: T., v hodnote 7.100,- Eur, ktorého vlastníkmi sú V. M. M. Z. M. a ktoré bolo odstavené na ploche vo dvore pri rodinnom dome, následne sa ho neoprávnene zmocnil tak, že ho odomkol kľúčom, naštartoval a používal v smere do mesta I. Š., Š. S. a inde, kde po ukončení jazdy motorové vozidlo nechal odstavené v meste I. Š. na ul. M. N. X, pričom auto bolo následne vrátené majiteľom a tento skutok spáchal napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T 134/14 zo dňa 27.8.2014 a právoplatného dňa 27.8.2014 bol odsúdený pre prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, prečin neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona a prečin krádeže podľa§ 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
teda
-neoprávnene vznikol do obydlia iného, -zmocnil sa cudzieho motorového vozidla v úmysle prechodne ho užívať a bol už za taký čin odsúdený a čin spáchal vo vzťahu k motorovému vozidlu väčšej hodnoty,
čím spáchal
-prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom neoprávnené používania motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá
Podľa § 216 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona pri neexistencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákon ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodeného Z. M., J.. XX.XX.XXXX I. K., G. K., S. Y. XX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 18.5.2015 obžalobu na obv. K. Š. pre skutok kvalifikovaný ako prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona na skutkovom základe ako vo výroku rozhodnutia.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného K. Š., N. Z. M., V. M., A. M. ako aj listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
Obžalovaný K. Š. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a uviedol, že auto si požičal od A., s ktorým sa stretol, keď bol umývať auto blízko obydlia obžalovaného, kde sa rozprávali a tiež ho požiadal, či mu nepožičia auto s čím súhlasil, ale spôsobom ako naposledy, teda že mu nechá kľúče a keď jeho rodičia budú spať, aby o tom nevedeli, že okolo 11-12-tej hodiny už budú mať zhasnuté a vtedy si môže požičať auto a že mu nechá kľúče a že mu nechá otcove kľúče v zámku vchodových dverí a brána sa otvára ako stále, tak on si odomkol, zobral kľúče z vešiaku, kde boli ako hovoril, že budú, že A. zamkne dvere a auto má vrátiť do 5 hodiny. Obžalovaný pokračoval, že on si ho požičal, ale nestihol ho vrátiť, nemal už naftu a nechcel riskovať, aby nezostal visieť a nemal ani mobilný telefón, aby mu to oznámil a potom už prišla polícia k jeho bývalej priateľke. Obžalovaný uviedol, že nemal peniaze, ani telefón, nemal ako vrátiť auto. Naspamäť číslo nevedel a aj v minulosti mu takto auto požičal a nevie, prečo mal strach povedať rodičom pravdu. S A. M. sa pozná asi tak 4-5 rokov, veľa krát bol u nich, boli najlepší kamaráti. V minulosti mu požičal auto určite 1-krát, možno 2-krát. K skutočnosti, kto je vlastníkom G. uviedol, že si myslí, že je to mama V. M., ale A. sa sem tam vyjadril, že je to ich spoločné. Súhlas vlastníka na jeho použitie nemal, ale keďže sa A. vyjadroval, že je to ich spoločné, tak si myslel, že je s mamou vlastník. K skutočnosti, kto je vlastníkom domu obžalovaný uviedol, že si myslí, že otec a súhlas na vstup do domu nemal, keďže bol s A. najlepší kamarát, tak tam chodil veľakrát, s ničím nebol problém, veľakrát im pomáhal a s ničím nebol problém a myslí si, že súhlas mal aj 5.11.2014, keď vlastníci spali, veľakrát bol s A. u nich v dome, hocijakú hodinu, keď mu to A. dovolil. Keď vošiel dnu, s A. nerozprával. Obžalovaný pokračoval, že v ten večer hovoril aj svojej mame, že pôjde k svojej bývalej priateľke, lebo A. mu požičia auto a videla, že ho používal a taktiež sa jeho bývala priateľka pýtala odkiaľ má auto, tak jej povedal, že mu ho požičal M. A.. V tú noc najazdil 50-60 km, tak sa vozil, hľadal kamaráta a chcel sa spýtať, či mu nepožičia peniaze na benzín, keď ho nenašiel, vrátil sa do I. Š., kde už nemal dostatok benzínu a sedel v aute do 7 rána a potom išiel ku priateľke. K skutočnosti, či robil nejaké úpravy na vozidle uviedol, že urobil takú menšiu chybu, bál sa a dokreslil na ŠPZ čiarku ku značke, mal strach, že ho hľadajú a že ho nájdu, ale chcel ho skôr vrátiť. Strach mal z dôvodu, že A. nechcel, aby o tom rodičia vedeli, vie, že sa dosť bojí také veci rozprávať rodičom, tak mal obžalovaný strach, bál sa a sám nevie prečo. Ďalej pokračoval, že priateľka nevedela, že príde na cudzom vozidle a nespomínal si, či jej hovoril ako sa dostal do I. Š., ale videla ho keď prišiel a už nevedel, či sa ho pýtala, čie je auto a spal v aute preto, lebo priateľka mala doma mamu a on potreboval pozháňať ten benzín, on len myslel, že ju zoberie, povozia sa a odvezie ju a vráti auto, ale všetko sa zmenilo, keďže nemal peniaze na benzín.
Pokiaľ z prečítanej výpovede vyplynulo, že si, keďže už v minulosti mu požičal auto, tak si myslel, že je to v poriadku, že minimálne jeho mama o tom vie a výslovne vyhlásil, že spáchal skutok, z ktorého je obvinený, vozidlo vzal a vozil sa na ňom, kde toto potom nechal odstavené vo I. Š. a jeho bývala priateľka nevedela, že za ňou prišiel vozidlom, lebo toto nechal ďalej od vchodu kde býva, aby o vozidle nevedela a že mal v úmysle sa na vozidle len povoziť, nebolo jeho úmyslom toto vozidlo ukradnúť alebo odpredať inej osobe a svoje konanie ľutuje, obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nespomína, aby to povedal, určite je nevinný, myslel si, že nebude taký (A. M.), veď sa nič nestalo, že povie, že obžalovanému požičal auto. K rozporu týkajúceho sa vedomosti jeho priateľky o aute uviedol, že vtedy hovoril zle, nechcel ju do toho zaťahovať.
Svedok Z. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten deň ráno zaregistroval, že ich auto G. sa nenachádza pred domom, kde bolo odparkované a zľakol sa, že ho ukradli a šiel sa spýtať syna, či o tom niečo nevie, lebo deň pred tým, menil na aute zimné gumy, kde on mu povedal, že nevie kde je auto a tak to nahlásil ako krádež. Po čase sa mu policajti ozvali s tým, že našli auto, kde po príchode zistil, že na tom aute je úplné vyjazdená nafta až do dňa a že je fixkou prepísané evidenčné číslo vozidla. On naposledy videl auto večer predtým, bolo zaparkované na dvore rodinného domu a brána na dvor bola riadne uzatvorená. Brána sa zatvárala mechanicky bez toho, aby bolo potrebné niečo uzamykať a tiež zistil, že jeden kľúč originál chýba. Dvere do domu sú bezpečnostné, plastové, zvonku je guľa a tieto dvere asi nezamkli na noc a ako ráno išiel zistil, že kľúče tzv. domáce, kde je iba kľúčik od bránky a od vchodových dverí, je v zámku vnútra pod guľou. Pokračoval, že nedal súhlas na užívanie toho auta obžalovanému a nevie o nikom z rodiny, kto by mu dal taký súhlas. V tom čase, keď sa to stalo, zakázal svojmu synovi sa stretávať s obžalovaným, nakoľko vie, že má veľa prúserov a nemal súhlas v tom čase, aby kedykoľvek mohol vstúpiť na ich pozemok, resp. vojsť do domu. Predtým možno nevidel obžalovaného pol roka alebo rok a syn mohol používať auto vždy iba s jeho súhlasom alebo so súhlasom manželky.
Svedkyňa V. M. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že auto večer predtým bolo zaparkované na dvore pred rodinným domom a keď na druhý deň ráno išla dať žrať psovi, zistila, že auto na dvore nie je. Najprv si myslela, že si syn z nej robí srandu, že ho preparkoval inde, ale keď jej syn, aj manžel povedali, že nevedia kde je, tak mali za to, že bolo ukradnuté. Svedkyňa pokračovala, že ráno bola brána na dvor pootvorená a už si nepamätala, či vchodové dvere boli zamknuté, zvonku majú guľu. Tiež uviedla, že zakázala sa synovi stretávať s obžalovaným a syn nemohol používať ich motorové vozidlo bez jej súhlasu alebo súhlasu manžela a nevie o tom, že by syn niekomu inému požičal auto.
Bol vypočutý aj svedok A. M., ktorý uviedol, že rodičia sú vlastníkmi vozidla značky G., D.: K. XXXDO a toto vozidlo so súhlasom využíva aj on, pričom súhlas aby auto požičal iným ľudom od nich nikdy nemal. Dňa 5.11.2014 bol v čase okolo 16.30 hod. prezúvať uvedené motorové vozidlo a potom, čo odviezol svoju priateľku, šiel domov, kde prišiel asi okolo 21.15 hod. a auto zaparkoval na dvore pri dome, cúvol do dvora za bránu, auto riadne uzamkol centrálny uzamykaním, zatvoril bránu a kľúče od auta dal na obvyklé miesto a to zavesil ich na vešiak na chodbe za vstupnými dverami do domu. Ešte potom s otcom boli pozrieť auto, nakoľko niekoľko dní pred tým striekali kolesá a potom už vonku v ten deň nebol. To kto zobral auto nevedel a s obžalovaným sa 5.11.2014 nestretol, auto mu nepožičal a ani nikdy predtým mu ho nepožičal. Počas noci už pri vchodových dverách nebol a obžalovaný predtým k nim chodil, vedel kde sú uložené kľúče, nakoľko ich tam celá rodina vždy dáva a ďalej uviedol, že s obžalovaným mal veľmi dobrý kamarátsky vzťah, to bolo dávno, zmenilo sa to a prestal sa s ním stretávať. Pred tým skutkom ho stretol asi mesiac alebo 2-3 týždne predtým a tiež dodal, že rodičia mu zakázali sa stretávať s obžalovaným, kde tento zákaz nerešpektoval a pokračoval, že večer predtým on zamkol auto a kľúče zavesil na ich miesto pri vchodových dverách a v ten večer nešiel posledný domov, tak nevedel uviesť, či dvere boli zamknuté alebo odomknuté. Auto požičal obžalovanému raz s tým, že sa povozí a on bol spolujazdec. Svedok ďalej uviedol, že keď chcel ísť na aute, musel mať súhlas rodičov. Obžalovaný má tiež psa a chodievali spolu na prechádzky, takže obžalovaný bol pre ich psa známy. Svedok ďalej uviedol, že v ten deň, keď prezúval pneumatiky, sa s obžalovaným nevideli, nerozprávali sa.
Súd sa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise, z ktorých zistil nasledovné:
Bola oboznámená zápisnica o obhliadke miesta činu zachytávajúcu topografiu miesta činu, ako aj fotodokumentácia z vykonanej obhliadky - nálezu predmetného motorového vozidla.
Podľa oboznámenej EKV vlastníkom, ako aj držiteľom motorového vozidla G. X s EČV: K. XXX O. je V. M..
V zmysle odborného vyjadrenia vypracovaného predajcom ojazdených motorových vozidiel - M. M. N..V..Q.. predmetné motorové vozidlo bolo ku dňu 5.11.2014 ohodnotené sumou 7.100,- Eur.
Podľa správy S. K. obžalovaný nebol priestupkovo riešený.
Zo správy P. Z..M. V. vyplýva, že obžalovaný nebol hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení P. K..
Podľa oboznámeného výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov, obžalovaný sa dopustil 8 priestupkov.
Podľa správy KR PZ, oddelenie služobnej kynológie bola zistená pachová totožnosť medzi pachovými stopami zaistenej z hornej časti volantu predmetného vozidla, zaistenej z riadiacej páky, ako aj zo sedacej plochy vodiča a pachovej stopy obžalovaného K. Š..
Podľa oboznámeného registra trestov obžalovaný K. Š. má v ňom 4 záznamy.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/134/2014 vyplýva, že trestným rozkazom zo dňa 27.8.2014 bol v bode 1/uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona a v bode 2/z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v 18 mesiacov s jeho podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby 3 roky. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 27.8.2014.
Z takto vykonaného dokazovania zhodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne súd zistil nasledovné:
Obžalovaný spáchanie skutku v celkom rozsahu poprel a uviedol, že skutku sa nedopustil, lebo súhlas na použitie auta mal od syna vlastníčky auta-A. a ten mu dal tiež súhlas na vstup na pozemok, aj do domu a uviedol, že takým spôsobom auto používal viackrát a bežne k nim chodil na návštevu a v dohodnutej lehote auto nevrátil, lebo mu došiel benzín a nemal prostriedky na dotankovanie auta, A. M. sa podľa neho bojí priznať rodičom, že mu dal súhlas na vstup do domu, aj na použitie motorového vozidla, aj keď sa vyjadril, že má vedomosť, že auto patrí mame V. M. a dom patrí otcovi, t.j. Z. M., čím zároveň je podľa názoru súdu vyvrátená jeho obrana.
Jeho tvrdenie nie je zároveň vyvrátené najmä výpoveďou A. M., ktorý uviedol že s obžalovaným sa pred skutkom nestretol a síce s ním bol v kamarátskom vzťahu, ale následne sa to zmenilo a pred skutkom ho videl možno 2-3 týždne alebo mesiac. Poprel, aby mu dal súhlas na použitie predmetného motorového vozidla. Taktiež svedkovia Z. M. M. V. M. uviedli, že im syn tvrdil, že nevie nič o požičaní auta a určite nemal súhlas, aby auto požičal tretím osobám a taktiež obžalovaný nemal súhlas, aby bez ich súhlasu vošiel na dvor rodinného domu, ako aj do domu odkiaľ zobral kľúč od predmetného motorového vozidla, kde z výpisu evidencie vozidiel je zrejmé, že vlastníkom, ako aj držiteľom vozidla, ktoré používal obžalovaný, je V. M..
Pokiaľ ide o skutkovú podstatu skutku, ktorý je kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody, objektívnu stránku naplní ten kto neoprávnene vnikne do obydlia iného, čo v tomto prípade bolo jednoznačne preukázané, nakoľko obžalovaný bez súhlasu vlastníka domu neoprávnene vnikol do rodinného domu, čo je nepochybne obydlím v zmysle ustálenej judikatúry, táto skutočnosť je zrejmá najmä z toho, že sa zmocnil kľúča od auta a ktorý bol bežne odložený na vešiakovej stene vo vnútri domu.
Pokiaľ ide o druhú časť skutku kvalifikovaného ako prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona, je zrejmé, že obžalovaný sa zmocnil cudzieho motorového vozidla bez súhlasu oprávnenej osoby, t.j. vlastníka alebo držiteľa vozidla, ktoré sú totožné a to V. M., pričom tohto vozidla sa zmocnil nie v úmysle privlastniť si ho, ale iba prechodne užívať, kde aj on sám uviedol, že šiel na návštevu k bývalej priateľke. Zároveň, nakoľko podľa odborného vyjadrenia,
vozidlo v rozhodnom čase malo hodnotu 7.100,- Eur, bola naplnená, aj kvalifikovaná skutková podstata podľa § 216 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, lebo išlo vozilo väčšej hodnoty.
Teda konanie obžalovaného bez pochýb bolo možné posúdiť ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona.
Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, ktorý konal nepochybne formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (objekt) a to záujem spoločnosti na ochrane nedotknuteľnosti obydlia a slobodnom rozhodovaní ako nakladať s vlastným majetkom.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona.
Pri posudzovaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona. Na druhej strane obžalovanému priťažuje to, že sa dopustil viac trestných činov, ako aj to, že už bol doposiaľ súdne trestaný. Súd nemohol nezobrať do úvahy odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/134/2014, nakoľko ide o obdobnú trestnú činnosť na obdobnom skutkovom základe ako v tomto konaní.
Pri ukladaní trestu súd postupoval v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého ak ukladá trest za 2 alebo viac trestných činov trest ukladá podľa trestnej sadzby za trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Trestný zákon v osobitnej časti za prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona umožňuje uložiť trest odňatia slobody až na 2 roky a za prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216, ods. 2 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí 1 až 5 rokov.
Teda úhrnný trest súd ukladal podľa § 216 ods. 2 Trestného zákona a s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že uloženie iného trestu, než trestu spojeného s jeho výkonom, by zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa Trestného zákona a preto mu ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody s poukazom na znenie § 38 ods. 4 Trestného zákona, v zmysle ktorého ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3 a preto túto zvýšil a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov.
Nakoľko obžalovaný nebol v posledných 10 rokov pred spáchaním daného trestného činu vo výkone trestu, pre výkon toho trestu ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Takýto trest súd považoval za primeraný a dostatočný na zabezpečenie účelu Trestného zákona a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov.