Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Csp-169-2017.pdf
PDF · 84.14 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/169/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s. , IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, zast. Advokátska kancelária Illeš, Šimčák & Partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 27, Košice, proti žalovanému: K. I., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX, T. K., o zaplatenie 2.277,63 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.738,20 eura s 8 %-ným úrokom z omeškania ročne od 16.12.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II.Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 539,43 eura s príslušenstvom zamieta.
III.Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 52,62 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.1.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.277,63 eura s 8 % - ným úrokom z omeškania ročne od 16.12.2016 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania, čo odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 12.3.2009 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet, poskytol žalovanému úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %, žalovaný mal schválený úverový rámec vo výške 900 eur, bol povinný platiť mesačne splátku 30 eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti, pred odstúpením od zmluvy vystavil žalobca ku dňu 11.12.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.11.2016 so zostatkom na úhradu 2.277,63 eura.
2.Súd vo veci pojednával v neprítomnosti strán sporu v súlade s § 180 CSP a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty, obchodnými podmienkami, výpisom z karty a zistil tento skutkový a právny stav:
3.Žalovaný dňa 12.3.2009 vyplnil žiadosť o aktiváciu BANKOMATKY QUATRO, jeho žiadosť bola dňa 12.3.2009 schválená a bola uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie kreditnej karty a vedenie účtu a poskytnutie úveru, úverového rámca 900 eur s dohodnutým úrokom 22,80 % ročne a dohodnutou mesačnou splátkou 30 eur. Žalovaný čerpal úverový rámec od 19.3.20019 ako vyplýva z výpisu z kreditnej platobnej karty v časti debetných transakcií. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti, pred odstúpením od zmluvy vystavil právny predchodca žalobcu ku dňu 11.12.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.11.2016 so zostatkom na úhradu 2.277,63 eura. Svedčí o tom výpis z účtu zo dňa 11.12.2016. Žalovaná suma pozostáva aj zo sumy 539,45 eura uplatňovanej titulom poplatkov a to 8 x 24,90 eura ako administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky, 7 x 24,90 eura a 5 x 33,19 eura ako náklady za vymáhanie pohľadávky do vyhlásenia okamžitej splatnosti.
4.Podľa § 1 ods. 2 písm. e) zák.č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.
5.Podľa § 4 ods. 1. zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
6.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právne formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
7.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
8.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
9.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11.Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
12.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13.Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v čase uzavretia zmluvy.
14.Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z meškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15.Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
16.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva, ktorá vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy. Jedná a o zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty, a poskytnutí úveru v zmysle Obchodného zákonníka a zároveň aj o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalovanému bola poskytnutá kreditná karta, bol poskytnutý úverový rámec 900 eur, ktorý čerpal. Pre porušenie obchodných podmienok- riadneho splácania úveru vystavil žalobca ku dňu 11.12.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.11.2016 so zostatkom na úhradu 2.277,63 eura. Žalovaná suma je debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov, pričom poplatky tvoria sumu 539,43 eura. Žalovaný nesplácal úver riadne a včas, tým porušil
ustanovenia zmluvy ako aj vyššie citované zákonné ustanovenia a dostal sa do omeškania so splácaním úveru. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.738,20 eura s 8 %-ným úrokom z omeškania ročne od 16.12.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. zvýšená o 8 percentuálnych bodov ako určuje ECB, počiatok omeškania je deň nasledujúci po dni splatnosti dokedy mal žalovaný nedoplatok uhradiť s poukazom na výpis z bankovej knihy a vyúčtovanie konečného stavu ku dňu 30.11.2016 s lehotou splatnosti do 15.12.2016. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, jedná sa o sumu 539,43 eura s príslušenstvom uplatňovanú titulom poplatkov a to z nasledovných dôvodov. Čo sa týka uvedených poplatkov, podľa názoru súdu sa jedná o neplatné zmluvné dojednania, pretože uvedený poplatok bol zjednaný v rozpore s požiadavkou dobrých mravov, na ujmu spotrebiteľovi, zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a nebol individuálne dojednaný. Uvedenému poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu medzi žalovanými a žalobcom. Poplatky sú uplatňované za administratívnu činnosť žalobcu, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom podnikania a charakterom uvedeného zmluvného záväzku. Poplatok tak slúži len žalobcovi na úhradu jeho administratívy, pokiaľ je takáto administratíva vôbec vykonávaná. Za uvedený poplatok nie je žalovanému poskytovaná žiadna služba. Dojednanie takéhoto poplatku je tak neplatným podľa ustanovení § 53 ods. 1 OZ. K rovnakému záveru prišiel vo svojom rozhodnutí zo dňa 7. 6 2011 aj Spolkový súdny dvor (Bundesgerichtshof) vo svojom rozsudku sp. zn. XI ZR 388/10, ktorého právne závery sú vzhľadom na mieru zhodnosti slovenskej a nemeckej právnej úpravy, keď obe vychádzajú zo smernice Rady 93/13/EHS, plne aplikovateľné aj podľa slovenského práva. Zo zmluvného dojednania o predmetnom poplatku ďalej nie je zrejmé, čo je obsahom poplatku a za čo je uvedený poplatok uhrádzaný, nie je zrejmá jeho funkcia, a jeho dojednanie je tak dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným. V zmysle ustanovení § 37 OZ je dojednanie o uvedenom poplatku neplatné. Za uvedený poplatok nie je poskytovaná fakticky žiadna služba. Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu je s prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, rovnako konaním priečiacim sa dobrým mravom, a teda dojednanie daného poplatku je neplatné podľa ustanovenia § 39 OZ a účtovanie takéhoto poplatku je v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovení § 3 OZ. Poplatky za vymáhanie pohľadávky súd považoval ich dojednanie za rozpor s dobrými mravmi, je neprijateľné, aby žalovaný platil poplatky za opakované vymáhanie pohľadávky, konkrétne 12 krát, jednak žalobca nepreukázal ako a koľkokrát pohľadávku vymáhal, jednak je otázne, či je potrebné a účelné toľkokrát opakovane vymáhať pohľadávku, žalobca nemá nárok na administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky, pretože správa pohľadávky neslúži záujmu žalovaného, ale záujmu žalobcu na evidenciu jeho pohľadávky, ktorej spôsob evidencie žalovaného nezaujíma, akým spôsobom si žalobca eviduje a spravuje úver. Záväzok žalovaného hradiť žalobcove náklady na spravovanie úveru je v nerovnováhe s tým, že žalobca nie je zaviazaný hradiť náklady žalovaného spojené s jeho evidenciou dlhu, nehovoriac o tom, že ide o formulárovú zmluvu bez toho, aby mohol dlžník výšku týchto poplatkov ovplyvniť. Rovnako nemohol žalovaný ovplyvniť ani výšku poplatkov účtovaných žalobcom a ani existenciu svojej povinnosti platiť ich ( záleží od svojvôle žalobcu, či a kedy pristúpi k napomenutiu dlžníka), najmä keď žiaden z týchto nárokov nepredstavuje nevyhnutné vecné náklady, ktoré pri uplatnení týchto finančných nástrojov žalobcovi vznikli. Okrem toho žalobca ani napriek výzve súdu sa k spornej otázke poplatkov nevyjadril, ani nevyhnutnosť ich vynaloženia žiadnym spôsobom nepreukázal.
17.O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že v konaní čiastočne úspešný žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 52,62 % ( 76,31 % - 23,69 %), keď úspech žalobcu predstavuje 76,61 % (priznaných 1.738,20 eura zo žalovaných 2.277,63 eura), úspech žalovaného je 23,69 % (539,43 eura zamietnutých zo žalovaných 2.277,63 eura). O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.