Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Odi-5-2020.pdf
PDF · 127.79 KB
Case nature
Area
Subarea
4Odi/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou J.. R. X. v spore žalobkyne: O. E. T..I..N.., T. T.E. V. T. XX/XX, XXX XX O., S.: XX XXX XXX, právne zastúpenej: B. Q. D. Q.Á., T..I..N.., T. T.: V. T. XX/XX, XXX XX O., S.: XX XXX XXX, Y. Ž.: R. Q., V.. XX. XX. XXXX, B. P.: O., XXX XX O., adresa na doručovanie písomností: ulica R.. I.. Š. XXX/XX, XXX XX E., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovanej, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanej priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 06. 05. 2020 domáhala voči žalovanej zrušenia jej oddlženia pre nepoctivý zámer. Uviedla, že na základe zmluvy o podnájme apartmánu zo dňa 14. 03. 2017 bol žalovanej prenechaný do dočasného odplatného užívania apartmán č. 13. Z titulu tejto zmluvy bola žalovaná ako nájomca povinná platiť za užívanie tohto apartmánu nájomné vo výške 249,00 Eur, úhradu za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom vo výške 50,00 Eur a poplatok za upratovanie vo výške 3,00 Eur, t.j. spolu 302,00 Eur, a to za každý kalendárny mesiac trvania zmluvy vždy najneskôr k 15. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nájomné platí. Na základe zmluvy o nájme apartmánu zo dňa 14. 03. 2018 bol žalovanej prenechaný do dočasného odplatného užívania Apartmán č.13, za ktorý bola žalovaná ako nájomca povinná platiť nájomné vo výške 252,00 Eur, úhradu za služby, ktorých poskytovanie spojené s nájmom vo výške 60,00 Eur t.j. spolu 312,00 Eur a to za každý kalendárny mesiac trvania tejto zmluvy, vždy najneskôr k 15. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaca, za ktorý sa nájomné platí. V mesiaci august 2017 uhradila žalovaná žalobkyni sumu za mesačné nájomné vo výške 263,21 Eur. V mesiaci október 2018 uhradila žalovaná žalobkyni sumu za mesačné nájomné vo výške 282,00 Eur a v mesiacoch november 2018 a december 2018 nedošlo zo strany žalovanej k akejkoľvek úhrade mesačného nájomného. Nakoľko si žalovaná nesplnila svoj záväzok zaplatiť mesačné nájomné spolu vo výške 692,79 Eur za mesiace august 2017, október 2018, november 2018 a december 2018 riadne a včas, dostala sa do omeškania so splnením peňažného záväzku. Tento nárok si uplatnila žalobkyňa na Okresnom súde Zvolen, ktorý vydal v konaní pod sp.zn. 8Csp/8/2019 dňa 06. 03. 2019 platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 05. 2019. Dňa 28. 10. 2019 žalobkyňa zaslala žalovanej návrh dohody o urovnaní, ktorou jej poskytla možnosť splácať svoj záväzok formou splátok v primeranej výške a v primeranom časovom horizonte splácania. K tomuto návrhu žalobkyňa neeviduje žiadnu odpoveď zo strany žalovanej. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11. 02. 2020 v konaní vedenom pod sp.zn. 2Odk/49/2020 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovanej a jej oddlženie v celom rozsahu pohľadávok neuspokojených v konkurze. Na základe tvrdeného skutkového stavu podľa žalobkyne žalovaná nesplnila podmienku poctivého zámeru pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalovaná užívala predmet nájmu aj naďalej s vedomím,
že svoj záväzok voči žalobkyni už vopred nesplní, keď aj napriek výzve na uhradenie nájomného si ani dodatočne túto povinnosť nesplnila. Z pasivity žalovanej, ktorá sa prejavila aj nepodaním odporu voči platobnému rozkazu, podľa žalobkyne vyplýva, že už v tej dobe sa žalovaná spoliehala na to, že svoje záväzky bude riešiť formou vyhlásenia konkurzu a tieto nároky nemala nikdy v pláne žalobkyni uhradiť a ani len vynaložiť snahu na ich úhradu. Keďže žalobkyňa má pohľadávku na nájomnom, mala zato, že sa jednalo o zabezpečenie najdôležitejšej životnej potreby každého človeka a tak tento záväzok mal byť zo strany žalovanej prednostne uhradený pred všetkými ostatnými pohľadávkami, ktoré v tej dobe bola žalovaná povinná uhrádzať. Na návrh žalobkyne o možnosti uhradiť svoj záväzok formou primeraných splátok rozvrhnutých v dlhšom časovom horizonte žalovaná nijako nereflektovala, keďže už v tej dobe musela podávať návrh na vyhlásenie konkurzu a oddlženia s vedomím, že tento svoj záväzok nikdy neuhradí. K žalobe žalobkyňa pripojila Zmluvu o podnájme apartmánu (ďalej len ,,Zmluva“) uzatvorenú podľa zákona č. 116/1990 Zb. z znení neskorších predpisov medzi žalobkyňou, ako nájomcom a žalovanou ako podnájomcom zo dňa 14. 03. 2017, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2OdK/49/2020 zo dňa 03. 02. 2020 o vyhlásení konkurzu na majetok žalovanej zverejnenom v OV 28/2020 dňa 11. 02. 2020, Návrh dohody o urovnaní podľa § 585 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp.zn. 8CsP/8/2019- 41 zo dňa 06. 03. 2019 spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a spolu s doložkou o autorizácií, Nájomnú zmluvu (ďalej len „ Zmluva“) na apartmán č. 13 uzatvorenú podľa zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov medzi žalobkyňou, ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom, zo dňa 14. 03. 2018.
2. Súd dňa 17. 07. 2020 doručil žalovanej do vlastných rúk žalobu spolu s prílohami a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Odi/5/2020 - 33 zo dňa 08. 06. 2020, ktorým žalovanú vyzval, aby sa v lehote 15 od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrila k žalobe, a ak uplatnený nárok žalobkyne v celom rozsahu neuzná, aby uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
3. Podaním doručeným súdu dňa 04. 08. 2020, ktoré bolo vyjadrením žalovanej k podanej žalobe (§ 167 ods. 1, ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z.), žalovaná uviedla, že nie sú pravdivé tvrdenia žalobkyne, že si nesplnila svoj záväzok zaplatiť mesačné nájomné spolu vo výške 692,79 Eur za užívanie apartmánu za mesiac august 2017, október 2018, november 2018 a december 2018. V mesiaci august 2017 zaplatila celú čiastku mesačného nájmu vo výške 302,00 Eur. Ďalej poukázala na to, že mesačné nájomné za mesiace november 2018 a december 2018 zaplatila riadne a včas. Potvrdila, že bola v omeškaní s jednou splátkou, ale uzatvorila zo žalobkyňou ústnu dohodu, že tú čiastku zaplatí v splátkach a to po 50,00 Eur mesačne. Od 19. 02. 2019 žalovaná platila mesačné nájomné za užívanie apartmánu vo výške 362,00 Eur, z toho 312,00 Eur za apartmán a 50,00 Eur za splátku, s ktorou bola v omeškaní. Doplnila, že z obsahu žaloby nevyplýva žiadnym preukázateľným spôsobom skutočnosť, že nesplnila podmienku poctivého zámeru pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. V tejto rovine ide podľa žalovanej len o subjektívny pocit a názor žalobkyne, ktorý nepreukázala žiadnym relevantným dôkazom, ktorý by jasne preukazoval jej nepoctivý zámer. Podľa názoru žalovanej táto splnila všetky zákonné podmienky pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj po jeho vyhlásení. Žiadala preto, aby súd žalobu žalobkyne zamietol. K svojmu vyjadreniu žalovaná pripojila potvrdenie o vklade hotovosti zo dňa 12. 11.2018, zo dňa 13. 12. 2018, zo dňa 12. 09. 2017, zo dňa 19. 02. 2019, zo dňa 14. 03. 2019, zo dňa 15. 04. 2019, zo dňa 16. 05. 2019, zo dňa 17. 05. 2019, zo dňa 11. 06. 2019 a zo dňa 12. 08. 2019.
4. Žalobkyňa v replike (§ 167 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z.) zo dňa 24. 09. 2020 uviedla, že zotrváva na podanej žalobe. Doplnila, že žalovaná užívala prenajaté priestory, pričom riadne neplnila záväzky vyplývajúce z prenájmu. Dlh nevyrovnala ani po tom, ako jej bol doručený platobný rozkaz, avšak v užívaní priestorov aj naďalej pokračovala. Aby zabránila okamžitému skončeniu nájmu, sľúbila žalovaná v roku 2019, kedy jej už bolo zrejmé, že dlhy bude riešiť oddlžením, že dlh vyrovná splátkami nad rámec bežného nájomného. Od vydania platobného rozkazu však uhradila len celkovú sumu 200,00 Eur a to platbami, ktoré deklaruje vo svojom vyjadrení, teda po 50,00 Eur dňa 14. 03. 2019, 17. 05. 2019, 11. 06. 2016 a 12. 08. 2019. V čase, kedy jej podľa dohody mali byť doručované vyúčtovania energií za roky 2017 a 2018 v septembri 2019 náhle prenajatý apartmán opustila bez toho, aby nájomný vzťah ukončila. Žalobkyňa však ani napriek odchodu žalovanej z apartmánu nemohla tento ďalej prenajať, keďže formálne stále existovala nájomná zmluva v prospech žalovanej. Počas plynutia výpovednej doby žalovanej vznikol ďalší záväzok na uhradenie nájomného za dva mesiace. Podľa žalobkyne žalovaná vedome užívala nebytový priestor spôsobom, že jej vznikli nedoplatky na energiách, ako aj nedoplatky na bežnom nájomnom, pričom sa spoliehala na to, že takéto prípadné nedoplatky budú aj
tak nevymáhateľné v dôsledku oddlženia. Keby sa žalovaná chcela zachovať čestne, tak aspoň uzavrie so žalobkyňou dohodu o skončení prenájmu. V danom čase však už žalovanej bolo podľa presvedčenia žalobkyne jasné, že akékoľvek nároky vyplývajúce z neuhradeného nájomného a z vyúčtovania energií bude riešiť oddlžením a na to sa aj spoliehala.
5. Žalovaná v duplike (§167 ods. 4 zák. č. 160/2015 Z.z.) doručenej súdu dňa 21. 10. 2020 uviedla, že tvrdenie žalobkyne, že v čase, kedy jej podľa dohody mali byť doručované vyúčtovania za roky 2017 a 2018, náhle prenajatý apartmán opustila bez toho, aby nájomný vzťah riadne ukončila, je nepravdivé, pretože nájomnú zmluvu zo dňa 14. 03. 2018 strany uzavreli na dobu určitú. Od apríla 2019 medzi stranami neexistovala žiadna nájomná zmluva.
6. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 13. 04. 2022.
7. Žalobkyňa sa na pojednávanie, na ktoré bola predvolaná riadne a včas, keď predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené dňa 21. 03. 2022, nedostavila, svoju neúčasť žiadnym spôsobom do jeho otvorenia neospravedlnila, súd preto vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobkyne, resp. jej právneho zástupcu.
8. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že spolu s jej bývalým partnerom mali úvery, pôžičky a následne to všetko ostalo na nej, bola samoživiteľkou, chodila z práce do práce, aby to mala z čoho uhradiť. V roku 2019 bola medzi ňou a žalobkyňou ústna dohoda o tom, že bude nad rámec nájomného platiť 50,00 Eur mesačne, teda spolu 362,00 Eur. Keďže však jej výplata činila mesačne 420 Eur, z ktorej ešte uhrádzala exekúcie, bola nútená vyhlásiť osobný bankrot. Čo sa týka vyúčtovania za energie, v čase keď odchádzala z apartmánu, tieto vyúčtovania k dispozícií
9. nemala. Napriek tomu, že žalobkyňa chodila odpisovať energie, žiadne vyúčtovanie za roky 2017, 2018 a 2019 jej doručené nebolo. Čo sa týka dohody o urovnaní, ona si bola vedomá dlhu len v sume 600,00 Eur na nájomnom a avšak dohoda o urovnaní znela na sumu až 911,00 Eur, v ktorej boli započítané rôzne poplatky, s ktorými ona nesúhlasila, preto napriek tomu, že sa snažila dať všetko do poriadku, nemala na to, aby uhradila tak vysokú sumu. Ďalej doplnila, že apartmán obývala do októbra roku 2019, avšak už bez nájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá na dobu určitú. Čo sa týka depozitu, ktorý skladala v sume 299,00 Eur, nemá potuchy, čo sa s ním stalo. Keď odchádzala z podnájmu, všetko vyupratovala, dokonca umyla aj okná, v jednom rohu síce bola pleseň, avšak žalobcovi nevznikli žiadne náklady v súvislosti s podnájmom, akurát tak náklady na vymaľovanie. Zdôraznila, že bola donútená postupovať spôsobom, že vyhlásila osobný bankrot, keďže mala viac veriteľov, nielen žalobkyňu.
10. Medzi stranami tohto sporu nebolo sporné, že na základe Zmluvy o podnájme apartmánu zo dňa 14. 03. 2017 žalobkyňa prenechala žalovanej do užívania apartmán č. 13, na základe ktorej zmluvy bola žalovaná povinná uhrádzať žalobkyni sumu 302, 00 Eur mesačne. Rovnako nie je sporné ani to, že na základe následne uzatvorenej zmluvy o nájme zo dňa 14. 03. 2018 uzavretej na dobu určitú 12 mesiacov žalobkyňa prenechala žalovanej do užívania apartmán č. 13, za užívanie ktorého sa žalovaná zaviazala uhrádzať žalobkyni sumu celkom 312,00 Eur mesačne. Dňa 06. 03. 2019 Okresný súd Zvolen vydal v konaní sp. zn. 8CsP/8/2019 platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 05. 2019. Žalovaná nepoprela tvrdenie žalobkyne, že voči konštatovanému platobnému rozkazu nepodala odpor. Od vydania platobného rozkazu (06. 03. 2019) žalovaná uhradila z dlžného nájomného celkovú sumu 200,00 Eur platbami po 50,00 Eur, keď obe strany sporu potvrdili ústnu dohodu o úhrade dlžného nájomného v splátkach. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2OdK/49/2020 zo dňa 11. 02. 2020 bol na majetok žalovanej vyhlásený oddlžovací konkurz.
8. Predmetom posúdenia súdu bola skutočnosť, či žalovaná mala alebo nemala pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na jej majetok nepoctivý zámer, čo zostalo medzi stranami sporné.
9. Podľa § 166e ods.1 zákona č.7/2005 Z.z. o Zákona o rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov( ZKR), o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
10. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
11. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
12. Podľa § 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba podľa osobitného predpisu, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.
13. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.
14. Podľa § 166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.
15. Podľa § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.
16. V konaní nebolo sporné a vyplýva to aj z dôkazných prostriedkov predložených žalobkyňou a vlastných zistení súdu, že konkurz vyhlásený na majetok žalovanej je vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2Odk/49/2020. Súd v konaní považoval za preukázané, že žalobkyňa je aktívne legitimovanou na podanie návrhu na zrušenie oddlženia, keďže sa jedná o veriteľa, ktorý bol dotknutý oddlžením žalovanej. Z predloženého platobného rozkazu Okresného súdu Zvolen č.k. 8Csp/8/2019-41 zo dňa 06.03.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 05. 2019 a ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalovanej sumu 692,79 eur s príslušenstvom, súd považoval za preukázané, že žalobkyňa je veriteľom pohľadávky voči žalovanej podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZKR, ktorá mohla byť uspokojená len v konkurze vedenom na majetok žalovanej. Žalovaná je pasívne legitimovaným subjektom v tomto spore, keďže sa jedná o dlžníka oddlženého prostredníctvom vyhláseného konkurzu na jeho majetok (§ 166 f ods. 1 ZKR).
17. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Odk/49/2020 zo dňa 22. júla 2019 o vyhlásení konkurzu na majetok žalovanej bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 28/2020 dňa 11.02.2020 s účinkami k 12.02.2020, šesťročná lehota na podanie žaloby na zrušenie oddlženia v zmysle § 166f ods. 1 ZKR začala plynúť dňom 13.02.2020. Žalobkyňa podala žalobu dňa 06.05.2020, teda v zákonnej lehote.
11. V ustanovení § 166 g ods. 5 ZKR sa explicitne uvádza, že v konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma a poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer má podľa § 166f ods. 1 ZKR právo podať veriteľ, ktorý bol dotknutý odložením, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Hmotným právom stanovená požiadavka, aby dotknutý veriteľ preukázal, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer, zodpovedá aj jednému zo základných princípov civilného sporového konania, ktorým je povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi tak, ako to upravuje čl. 8 CSP. Bolo potom povinnosťou veriteľa preukázať nepoctivý zámer dlžníka, teda uviesť konkrétne tvrdenia, prečo má za to, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer a súčasne musí tieto tvrdenia podoprieť dôkazmi. Pri posudzovaní skutočností, či je oddlžením sledovaný nepoctivý zámer, súd vychádza z okolností, na ktorých základe je možné tento záver dôvodne predpokladať. Ustanovenia § 166g ods. 1, ods. 2 ZKR patria k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou a teda k právnym normám, pri ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, keď pojem poctivý zámer nijak nedefinujú. Prenechávajú na úvahe súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, predom neobmedzeného okruhu okolností. Kritériá pre určenie nedostatku poctivého zámeru sú len príkladným (nie taxatívnym) spôsobom uvedené v § 166 g ods. 2 ZKR, nepoctivosť dlžníkovho zámeru pri podaní návrhu na povolenia oddlženia nie je konaniami popísanými v § 166g ods 2 ZKR vyčerpaná, ale k úsudku o nedostatku poctivosti zámeru môžu viesť aj iné konania dlžníka. Záver súdu, že dlžník sleduje podaním návrhu na povolenie oddlženia nepoctivý zámer, preto závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností, ktoré uvedie žalobca a ktoré sa mu aj v konaní pred súdom podarí preukázať. Súd v tomto konaní najskôr vyhodnocuje splnenie povinnosti žalobcu a unesenie dôkazného bremena žalobcom a až následne vyhodnocuje, či žalovaný preukázal skutočnosti vylučujúce tvrdenia žalobcu.
12. Žalobkyňa podanie žaloby odôvodnila aj tým, že nepoctivosť zámeru žalovanej preukazuje skutočnosť, že táto si nesplnila svoju povinnosť uhradiť nájomné, a to ani na základe výzvy zo strany žalobkyne, túto povinnosť si nesplnila ani dodatočne a apartmán ďalej užívala. Táto pasivita dlžníčky, ktorá sa prejavila aj nepodaním odporu, podľa záverov žalobkyne indikuje, že už v tej dobe sa dlžníčka spoliehala na to, že svoje záväzky bude riešiť formou vyhlásenia konkurzu, pričom žalovaná žiadnym spôsobom nereflektovala ani na návrh dohody o urovnaní, ktorá jej bola zo strany žalobkyne zaslaná a ktorá by jej umožnila splatiť jej dlh voči žalobkyni v splátkach.
13. Čo sa týka argumentácie žalobkyne týkajúcej sa vyššie popísanej pasivity dlžníčky, súd uvádza, že nesplnenie záväzku v lehote jeho splatnosti a následne na výzvu veriteľa bez ďalšieho nevedie súd k záveru, že z tohto správania žalovanej je možné usudzovať, že pri preberaní záväzku sa spoliehala na to, že svoj dlh bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, ako to tvrdila v konaní žalobkyňa a vo všeobecnosti takéto konanie nepoukazuje na nepoctivosť konania žalovanej pri vyhlásení konkurzu. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že k vyhláseniu oddlžovacieho konkurzu na svoj majetok pristúpila z dôvodu, že už viac nevládala splácať svoje záväzky, keďže jej záväzky prevyšovali sumu jej príjmu. Neriešiteľná majetková situácia, ktorá sa prejavuje aj neschopnosťou dlžníkov uhrádzať
svoje záväzky, je podmienkou využitia práva dlžníka domáhať sa oddlženia (k tomu porovnaj § 166 ods. 1 ZKR), nemôže byť preto súčasne považovaná za okolnosť, ktorá preukazuje nepoctivý zámer dlžníka. Takýto výklad ustanovení 4. časti ZKR by bol celkom zjavne vnútorne rozporný a viedol by potom k ich výkladu v rozpore s ich účelom, pre ktorý bol inštitút oddlžovacieho konkurzu fyzickej osoby zavedený do právneho poriadku Slovenskej republiky. Ani prípadné nezodpovedné správanie žalovanej pri preberaní svojich záväzkov, alebo prípadné nedostatočné riešenie jej ťažkej ekonomickej situácie so žalobkyňou pred vyhlásením konkurzu, ju nemôže zbaviť možnosti riešiť svoju nepriaznivú situáciu využitím inštitútu oddlženia, ktorého účelom je zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov, aby ho dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok jeho života, aby tieto dlhy negenerovali ďalší jeho úpadok, aby sa po stránke hospodárskeho zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol v primeranom čase opätovne postaviť na vlastné nohy. Samotný vznik dlhu a jeho neuhradenie na výzvu veriteľa preto bez ďalšieho nemôže viesť k úsudku o nepoctivosti zámeru dlžníka pri podaní návrhu na jeho oddlženie formou konkurzu vyhláseného podľa 4. časti ZKR.
14. Medzi stranami síce nebolo sporné, že žalovaná nepodala odpor voči platobnému rozkazu, ktorým bolo žalobkyni podľa jej nepopretých tvrdení priznané právo na zaplatenie dlžného nájomného, avšak nepodanie odporu voči platobnému rozkazu nepodáva žiadny dôkaz o tom, že dlžník mal úmysel v budúcnosti riešiť svoje dlhy prostredníctvom vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu na svoj majetok, resp. o tom, že by bol dlžník pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu vedený nepoctivým zámerom. Z tohto konania žalovanej je možné vyvodiť len to, že ako dlžníčka žalovanú pohľadávku žalobkyne v tomto konaní nenamietla čo do jej právneho dôvodu či výšky, z nevyužitia práva na opravný prostriedok žalovanou v sporovom konaní so žalobkyňou vedenom pred Okresným súdom Zvolen žiadne skutočnosti osvedčujúce nepoctivý zámer žalovanej pri vyhlásení konkurzu vyvodzovať nemožno.
15. Žalovaná pred súdom potvrdila tvrdenia žalobkyne o tom, že jej navrhla možnosť uzavretia dohody o urovnaní a postupnom plácaní dlhu v splátkach. S prihliadnutím na vyššie uvedený výklad ani táto skutočnosť bez ďalšieho nevedie súd k záveru o nepoctivom zámere dlžníčky. Pokiaľ aj žalovaná žiadnym spôsobom nereflektovala na návrh žalobkyne na úhradu svojej pohľadávky v splátkach rozvrhnutých na dlhšie časové obdobie, významným pre posúdenie tohto prípadu je to, že nie je povinnosťou a ani podmienkou kladenou dlžníkovi pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu uzavrieť akúkoľvek dohodu s jeho veriteľom o zaplatení dlhu v splátkach. Naviac žalovaná poukázala na to, že mala vedomosť o nižšom dlhu voči žalobkyni, preto sa jej dohoda o urovnaní javila ako ekonomicky nevýhodná, pričom zložila aj depozit a apartmán pri svojom odchode vyupratovala, žalobkyni tak mohli vzniknúť len náklady spojené s jeho vymaľovaním. Z návrhu dohody o urovnaní predloženej žalobkyňou súd považoval za zistené, že žalobkyňa ako veriteľ v ňom konštatuje existenciu pohľadávky voči žalovanej vo výške 911,08 Eur, ktorá suma má pozostávať z dlžného nájomného a bezdôvodného obohatenia za užívanie apartmánu v sume 743,58 Eur a trov konania vzniknutých vo výške 167,50 Eur spojených s vymáhaním pohľadávky, s tým, že suma zábezpeky vo výške 299,- Eur sa započítava na náhradu nákladov, ktoré žalobkyňa vynaložila na uvedenie apartmánu do pôvodného stavu. Z potvrdenia o úhradách súd považoval za zistené, že dňa 15.04.2019, 17.05.2019, 11.06.2019, 12.08.2019, teda po vydaní platobného rozkazu dňa 06.03.2019, uhradila žalovaná žalobkyni 4x50 Eur (niektoré v platbe spolu s bežným nájomným) podľa ústnej dohody so žalobkyňou, keď na úhrady, ktoré žalovaná uhradila pred vydaním platobného rozkazu súd prihliadať nemohol, tie mohli byť zohľadnené jedine v konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 8Csp/8/2019, pričom návrh dohody o urovnaní podľa potvrdenia, ktoré do konania ako dôkaz predložila žalobkyňa, bol žalovanej odoslaný dňa 28.10.2019 (č.l. 19 spisu), teda až po vykonaných úhradách. Tvrdenia žalovanej, že dohoda o urovnaní sa jej mohla zdať nevýhodná, keď nekorešpondovala s výškou dlhu, ktorého si bola žalovaná vedomá a žiadna časť depozitu nebola žalobkyňou započítaná na dlžné nájomné, preto súd považuje za preukázané, že sa takáto dohoda mohla zdať žalovanej ekonomicky nevýhodná, keď nebolo jeho úlohou v tomto konaní zisťovať presnú výšku záväzku žalovanej voči žalobkyni, ale posudzovať konanie a postup žalovanej pre podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu z hľadiska jeho poctivosti. Zohľadnil pri tom aj skutočnosť, že strany sporu netvrdili, že by žalobkyňa žalovanú upozornila, prípadne vyzvala na úhradu iného dlhu, zo žiadnych skutočností potom nevyplýva to, že by mohla mať žalovaná v danom čase vedomosť o existencii iného dlhu. Žalobkyňa pri tom ani v konaní pred súdom iný konkrétny dlh žalovanej okrem toho, ktorý vyplýva z predloženého platobného rozkazu, netvrdila, keď podanie žaloby odôvodnila tým, že žalovaná si nesplnila svoj záväzok zaplatiť žalobkyni mesačné nájomné spolu vo výške 692,79 Eur za mesiace august 2017, október 2018, november 2018 a december 2018. Pokiaľ aj uviedla, že po opustení nájmu žalovanou tento nemohla prenajať ďalšie dva mesiace, pretože formálne trvala nájomná
zmluva, k tomuto konštatovaniu vo vzťahu k existencii ďalšieho konkrétneho záväzku neuviedla žiadne relevantné skutkové tvrdenia.
16. Zo správania žalovanej preto pre súd naopak vyplýva jej snaha riešiť svoj dlh voči žalobkyni, ktorého si musela byť vedomá na základe vydaného platobného rozkazu, úhradou sumy 200 Eur. Ako nepreukázané potom zostali tvrdenia žalobkyne, že žalovaná nikdy nemala v pláne svoje záväzky si voči žalobkyni uhradiť, keďže toto tvrdenia nenachádza oporu vo vykonaných dôkazoch. Za týchto okolností potom ani ďalšie zotrvanie v podnájme nepoukazuje na nepoctivosť zámeru žalovanej. V tejto súvislosti bolo dôležité zohľadniť aj to, že uzavreté zmluvy o podnájme a ani žiadne ustanovenie zákona neukladali povinnosť žalovanej ako nájomcu opustiť podnájom v prípade, ak jej vznikol dlh na nájomnom, táto skutočnosť zakladala právo nájomcu odstúpiť od zmluvy (k tomu porovnaj čl. VII. zmlúv o podnájme). Pokračovanie v užívaní apartmánu žalovanou aj pri existencii dlhu preto ani nijak nesúvisí s preukazovaním nedostatku poctivého zámeru žalovanej.
17. Ďalej žalobkyňa podanie žaloby odôvodnila tým, že žalovaná mala vzhľadom na význam zabezpečenia bývania ako základnej životnej potreby uhrádzať záväzok voči žalobkyni prednostne pred inými pohľadávkami, žalovaná sa naviac správala tak, že jej vedome vznikal dlh na nájomnom, ako aj nedoplatok na úhradách spojených s užívaním predmetu podnájmu za roky 2017, 2018 a 2019 a poukázala aj na to, že žalovaná bez vysvetlenia opustila prenajatý apartmán, keby sa chcela zachovať čestne, tak aspoň uzavrie so žalobkyňou dohodu o skončení prenájmu.
18. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia, že žalovaná uprednostnila úhradu iných svojich pohľadávok pred úhradou pohľadávky žalobkyne, ktorá podľa jej tvrdení predstavuje najdôležitejšiu životnú potrebu každého človeka. Žalobkyňa tento svoj názor bližšie nerozviedla, bližšie nešpecifikovala ani to, o aké konkrétne záväzky žalovanej sa malo jednať, aké konkrétne záväzky žalovaná uhrádzala a teda žiadnym spôsobom neuviedla a ani nepreukázala skutočnosť, že žalovaná svojim konaním zvýhodnila niektorého z veriteľov, prípadne mala snahu poškodiť žalobkyňu, ako svojho veriteľa. V tomto smere neoznačila a ani nepredložila žiadne dôkazné prostriedky. Žalobkyňa v tomto smere súd neuviedla dostatok relevantných skutkových tvrdení, neuniesla preto bremeno tvrdenia a s tým spojené dôkazné bremeno.
19. Zo žiadneho dôkazného prostriedku nevyplýva ani dôvodnosť presvedčenia žalobkyne, že žalovaná si úmyselne počínala tak, že jej vznikli nedoplatky na energiách za roky 2017, 2018, 2019, keď žalobkyňa nepredložila súdu žiadny dôkaz o ich existencii a ani o tom, že žalovaná mala tieto vyúčtovania k dispozícii. Samotná žalobkyňa tvrdila, že v čase, keď žalovanej mali byť vyúčtovania za tieto roky doručované, táto už opustila podnájom. Žalovaná v konaní pred súdom potvrdila, že v čase, keď opúšťala podnájom, teda apartmán č. 13, ktorý užívala na základe zmluvy uzavretej zo žalobkyňou, táto nemala k dispozícií vyúčtovania ani za rok 2017, ani za rok 2018 a ani za rok 2019. Z obsahu tvrdení oboch strán sporu potom vyplýva, že žalovaná nemohla mať žiadnu vedomosť o tom, že jej za tieto roky vôbec nejaké nedoplatky vznikli. Nebolo potom možné zo strany súdu dospieť k záveru, že žalovaná vedome užívala predmetný apartmán spôsobom, že jej mali vznikať nedoplatky na energiách, keď bez vyúčtovania ani nemohla mať vedomosť o tom, že spôsobom užívania tohto apartmánu jej vôbec vznikal v dôsledku nadspotreby energií nejaký dlh voči žalobkyni. Z tohto dôvodu nemožno u žalovanej rozpoznať žiadny úmysel priviesť sa do stavu platobnej neschopnosti či zvyšovať svoje zadlženie s vedomím, že aj tak podá návrh na vyhlásenie konkurzu.
20. Ako bolo uvedené vyššie, ani prípadné nekorektné ukončenie zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou nie je možné subsumovať pod žiadne z konaní podpísaných § 166 g ods. 2 ZKR, keď dôvodom pre záver súdu o nepoctivom zámere dlžníka je najmä konanie, ktoré má zneužívajúci ekonomický charakter a z ktorého potom vyplýva skutočnosť, že dlžník pri riešení svojho úpadku postupoval so zlým úmyslom voči veriteľovi zneužívajúc tento inštitút. Žalovaná bola podľa svojich tvrdení presvedčená o tom, že zmluva medzi ňou a žalobkyňou zanikla uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá. Keďže žalovaná nemá právne vzdelanie, z tohto dôvodu toto konanie žalovanej nemôže byť podľa presvedčenia súdu bez ďalšieho prejavom jej nepoctivosti pri podaní návrhu na oddlženie, keď ako bolo spomenuté vyššie, inštitút oddlženia je určený aj pre tie fyzické osoby, ktoré nie vždy postupovali v rámci usporiadania svojich finančných záväzkov úplne správne. Je potrebné opätovne v tejto súvislosti zdôrazniť, že nie je úlohou súdu v konaní o zrušení oddlženia vyhodnocovať obsah záväzku dlžníka
a žalujúceho veriteľa ani platnosť ukončenia toho záväzkového vzťahu, jeho úlohou je vyhodnocovať existenciu okolností poukazujúcich na nepoctivosť zámeru dlžníka pri jeho oddlžení.
21. Z postoja žalobkyne v konaní pred súdom možno vyvodiť, že táto (z jej pohľadu) nepoctivé správanie žalovanej voči nej stotožňuje s tým, že z tohto dôvodu musela mať žalovaná nepoctivý zámer aj pri podaní návrhu na jej oddlženie, avšak bez uvedenia a preukázania akéhokoľvek súvisu s popísaným konaním žalovanej a podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Samotná existencia záväzku a nedostatok snahy o jeho úplné vysporiadanie, prípadná pasivita dlžníka pri riešení svojich záväzkov, pre záver o nedostatku poctivosti pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu stačiť nemôžu.
22. Súd preto dospel k záveru, žalobkyňou tvrdené okolnosti posúdené jednotlivo ako aj vo svojom súhrne nepoukazujú na skutočnosť, že by sa žalovaná spoliehala na to, že jej záväzky voči žalovanej budú aj tak nevymáhateľné v dôsledku jej oddlženia zo strany súdu a rovnako súd nemal za preukázané, že zo správania dlžníčky pred podaním návrhu možno usudzovať, že mala snahu poškodiť žalobkyňu ako svojho veriteľa. Zo žiadneho tvrdenia žalobkyne nie je možné vyvodiť ani to, že zo správania sa žalovanej pred podaním návrhu vyplýva jej úmysel priviesť sa do platobnej neschopnosti, či vo všeobecnosti nepoctivosť zámeru žalovanej pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa z tvrdeného skutkového stavu vyvodzuje závery, ktoré v ňom nenachádzajú opodstatnenie a nemajú s ním ani žiadny logický súvis.
23. Pokiaľ aj žalobkyňa právne odôvodnila podanú žalobu poukazom na § 166g ods. 2 písm. g), d), h) ZKR, právne posúdenie je vždy vecou súdov. Preto aj keď žalobkyňa formálne poukázala na tieto zákonné ustanovenia, právnym posúdením nároku v podanej žalobe súd nebol nijak viazaný, pričom sám na základe tvrdeného skutkového stavu nezistil naplnenie existencie žiadnej zo „skutkových podstát“ konania dlžníka upravených v § 166 g ods. 2 ZKR, a nezistil ani iné skutočnosti, ktoré by preukazovali nedostatok poctivého zámeru žalovanej pri podaní návrhu na vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu na jej majetok.
35. Pri hodnotení dôvodov poukazujúcich na poctivý resp. nepoctivý zámer dlžníka zákon v ust. § 166g ods. 3, ods. 4 ZKR prikazuje súdu prihliadnuť aj na osobu dlžníka. Súd preto záverom pre úplnosť dodáva, že keďže nezistil dôvody poukazujúce na nepoctivý zámer žalovanej, nebolo potrebné ich hodnotiť s prihliadnutím na jej osobu a preto súd tieto zákonné ustanovenia pri posudzovaní tohto sporu nevyužil.
24. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne zamietol.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa na nej končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.