Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-460-2008.pdf
PDF · 161.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/460/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Škrabákovou v spore žalobcov: 1/ J.. M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX/XX, XXX XX N. - E., 2/ J.. P.. M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX A., 3/ Q. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.. S. XX/XX, XXX XX W., zastúpení: Mgr. Andrej Bartovic, advokát, so sídlom Kukučínova 8, 921 01 Piešťany proti žalovanému: V.. V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. A. XXXX/XX, XXX XX W., zastúpený: JUDr. Zuzana Jedličková, advokát, so sídlom Royova 9, 921 01 Piešťany o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 14.05.2008 domáhali, aby súd určil, že pozemok parcelné č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, vedený v katastri nehnuteľností Správou katastra W. na LV č. XXXX pre okres, obec a katastrálne územie W. je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, pričom žalobca 1/ vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6- iny, žalobca 2/ vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2-ice a žalobca 3/ vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3-iny. Zároveň sa domáhali náhrady trov konania.
2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že vlastnia v podielovom spoluvlastníctve pozemok parcelné č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, vedený v katastri nehnuteľností Správou katastra W. na LV č. XXXX okres, obec a katastrálne územie W. (ďalej len „Pozemok“), pričom žalobca 1/ vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6-iny, žalobca 2/ vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2-ice a žalobca 3/ vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3-iny. Žalobca 1/ nadobudol spoluvlastnícky podiel na Pozemku o veľkosti 1/6-iny po právnom predchodcovi P. Č., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a to na základe Osvedčenia o dedičstve č. k. 20D/2395/2006 11Dnot 12/2007 vydaného dňa 03.05.2007 JUDr. Ľubicou Zaťkovou. Žalobca 2/, v žalobe pôvodne J.. R. K. E.., nar. XX.XX.XXXX, nadobudol spoluvlastnícky podiel na Pozemku o veľkosti 1/6-iny po právnej predchodkyni T. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a to na základe Osvedčenia o dedičstve č. 31D/2136/2006 Dnot 159/2006 vydaného dňa 30.04.2007 JUDr. Ingrid Lúčanovou, spoluvlastnícky podiel na Pozemku o veľkosti 1/12-iny po právnej predchodkyni Q. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a to na základe Osvedčenia o dedičstve č. D/2397/2006 Dnot 224/2006 vydaného dňa 26.03.2007 Miroslavom Kupcom, spoluvlastnícky podiel na Pozemku o veľkosti 2/12-in po právnom predchodcovi Ľ. Č., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a to na základe Osvedčenia o dedičstve č. 20D/2399/2006 1Dnot 252/2006 vydaného dňa 09.05.2007 JUDr. Miroslavom Gregorom a spoluvlastnícky podiel na Pozemku o veľkosti 1/12-iny po právnej predchodkyni W. S., nar. dňa XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a to na základe Osvedčenia o dedičstve č. 2D/442/2006 Dnot 55/2006 vydaného dňa 23.05.2007 JUDr. Máriou
Kucharovičovou. Žalobca 3/ nadobudol spoluvlastnícky podiel na Pozemku o veľkosti 1/12-iny po právnej predchodkyni Q. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a to na základe Osvedčenia o dedičstve č. D/2397/2006 Dnot 224/2006 vydaného dňa 26.03.2007 Miroslavom Kupcom, spoluvlastnícky podiel na Pozemku o veľkosti 2/12-in po právnom predchodcovi Ľ. Č., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a to na základe Osvedčenia o dedičstve č. 20D/2399/2006 1 Dnot 252/2006 vydaného dňa 09.05.2007 JUDr. Miroslavom Gregorom a spoluvlastnícky podiel na Pozemku o veľkosti 1/12-iny po právnej predchodkyni W. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a to na základe Osvedčenia o dedičstve č. 2D/442/2006 Dnot 55/2006 vydaného dňa 23.05.2007 JUDr. Máriou Kucharovičovou. Ako vlastník Pozemku je však na LV č. XXXX pre katastrálne územie W. zapísaný žalovaný a jeho vlastnícke právo k Pozemku je spochybnené LV č. XXXXX pre katastrálne územie W. (obmedzujúcou poznámkou). Žalovaný mal nadobudnúť Pozemok do svojho vlastníctva na základe Kúpnej zmluvy č. 374005 zo dňa 14.12.2000, vklad vlastníckeho práva povolený Okresným úradom W., katastrálny odbor pod č. M. dňa 07.03.2001 od Mesta Piešťany, Námestie SNP č. 3, 921 01 Piešťany, ktoré však nikdy vlastníkom Pozemku nebolo a teda nemohlo na žalovaného previesť vlastnícke právo k Pozemku. Žalobcovia sa pokúsili uzatvoriť so žalovaným mimosúdnu dohodu, čo mu navrhli v liste zo dňa 12.03.2008, avšak žalovaný listom zo dňa 17.03.2008 oznámil, že je vlastníkom Pozemku. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalobcov žalobcovia osvedčujú skutočnosťou, že žalovaný je v katastri nehnuteľností vedený ako výlučný vlastník Pozemku, čím sú žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci Pozemku v stave právnej neistoty a nemajú možnosť vykonávať práva vlastníkov v zmysle platných právnych predpisov. Navyše vzhľadom ku skutočnosti, že žalobcovia so žalovaným nedosiahli dohodu, na základe ktorej by bolo vyriešené duplicitné vlastníctvo k Pozemku mimosúdnou cestou, je jediným riešením podanie žaloby na určenie vlastníckeho práva k Pozemku.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 24.07.2014, v ktorom žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že z osvedčení o dedičstve priložených k žalobe vyplýva, že žalobcovia dedením nadobudli spoluvlastnícke podiely na pozemku parcela registra „E“ evidovaná na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX druh pozemku záhrady, pričom už v čase vydania osvedčení o dedičstve bola v katastri nehnuteľností zapísaná obmedzujúca poznámka P1 77/05 Hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k parc. č. XXXX v KN spochybnená; teda bolo spochybnené vlastnícke právo právnych predchodcov žalobcov. Zo žaloby nie je zrejmý vzťah medzi pozemkom parcela registra „E“ parc. č. XXXX a pozemkom parc. č. XXXX, ku ktorému sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva a žalobcovia nepredložili dôkazy preukazujúce aký vzťah je medzi pozemkom parcela registra „E“ parc. č. XXXX a pozemkom parcela parc. č. XXXX. Nie je teda zrejmé, z čoho žalobcovia odvodzujú svoje tvrdenie o ich vlastníckom práve (a predtým vlastníckom práve ich právnych predchodcov) k pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobcovia neodôvodnili, na akých skutočnostiach sa zakladá ich tvrdenie, že Mesto Piešťany nikdy nebolo vlastníkom predmetného pozemku, ani neoznačili dôkazy na preukázanie tohto svojho tvrdenia. Žalovaný nadobudol pozemok parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX o výmere 20 m2 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria (ďalej aj len „pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXXX) do svojho výlučného vlastníctva od Mesta Piešťany kúpnou zmluvou č. 374005 uzavretou dňa 14.12.2000, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. M. XXXX/XX dňa 07.03.2001. Je preukázateľné, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy č. 374005 medzi Mestom Piešťany ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bol pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXXX zapísaný v katastri nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve Mesta Piešťany v podiele 1/1 na liste vlastníctva č. XXXX pre okres, obec, katastrálne územie W. a v katastri nehnuteľností nebola zapísaná žiadna obmedzujúca poznámka spochybňujúca vlastnícke právo Mesta Piešťany k tomuto pozemku.
4. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 19.11.2014. Vo vyjadrení poukázali na to, že pokiaľ ide o vzťah medzi pozemkom parcelné č. XXXX, parcela registra „E“ (ďalej len „Pôvodný pozemok“) a pozemkom parcelné č. XXXX, parcela registra „C“, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, vedený v katastri nehnuteľností Okresným úradom W., katastrálny odbor na LV č. XXXX pre okres, obec a katastrálne územie W. (ďalej len „Pozemok“), z geometrického plánu na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva č. 44/2005 zo dňa 21.10.2005, úradne overený Správou katastra W. dňa 15.12.2005 je zrejmé, že Pozemok vznikol z Pôvodného pozemku, resp. geometrický plán ozrejmil skutočný stav pozemkov, bol podkladom na prebehnutie dedičských konaní po právnych predchodcoch žalobcov a na základe neho bola v katastri nehnuteľností aj zapísaná obmedzujúca poznámka P1 77/05, ktorá spochybňuje vlastnícke právo osoby zapísanej v LV č. XXXX ako vlastník Pozemku, teda žalovaného. Ďalej uviedli, že Mesto Piešťany prezentuje v
konaniach sp. zn. 4C/43/2008 a sp. zn. 3C/35/2008 právny názor, že vlastnícke právo nadobudlo k Pozemku ex lege od štátu dňom účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, t. j. od 01.05.1991. Podľa názoru žalobcov sa však Mesto Piešťany nemohlo stať vlastníkom Pozemku ex lege, nakoľko jeho právny predchodca, teda štát, nenadobudol Pozemok do svojho vlastníctva. Pozemok, resp. pôvodný pozemok parcelné č. XXXX nebol právoplatne vyvlastnený. Podľa argumentácie Mesta Piešťany štát ako právny predchodca Mesta Piešťany mal Pôvodný pozemok nadobudnúť do svojho vlastníctva na základe Vyvlastňovacieho rozhodnutia vydaného Odborom pre výstavbu a vodné hospodárstvo rady MsNV v Piešťanoch č. 6007/59-Mč-Gá zo dňa 16.12.1959. Vyvlastňovacie rozhodnutie však nie je opatrené doložkou právoplatnosti ani vykonateľnosti a štát nikdy nebol v evidencii nehnuteľností zapísaný ako vlastník Pôvodného pozemku. Túto skutočnosť potvrdzuje aj zápis v PKV č. XXX, kde bol Pôvodný pozemok vedený, podľa ktorého bolo iba zahájené vyvlastňovacie konanie k pozemku parcelné č. XXXX, teda ani nie k Pôvodnému pozemku.
5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcov vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23.11.2016 v elektronickej podobe bez autorizácie, dodatočne písomne doplneným dňa 24.11.2016. Vo vyjadrení uviedol, že na LV č. XXXXX je pri žalobcoch uvedená poznámka „P1 77/05-Hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k parc. č. XXXX v KN je spochybnená listom vlastníctva č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a podľa § 71 ods. 3 zák. 162/1995 sa takéto údaje nesmú používať“. Poznámkou P1 77/05 je teda spochybnené aj vlastnícke právo žalobcov. Táto obmedzujúca poznámka bola na LV č. XXXXX zapísaná aj v čase, kedy v časti B na tomto liste vlastníctva boli zapísaní právni predchodcovia žalobcov. S poukazom na obsah listiny predloženej samotnými žalobcami ako príloha k žalobe, konkrétne na pozemkovoknižnú vložku č. XXX, je nepravdivé tvrdenie žalobcov, že vyvlastňovacie konanie bolo zahájené k pozemku parcelné č. XXXX a nie k Pôvodnému pozemku (ktorým žalobcovia v tomto konaní označujú pozemok parcelné č. XXXX). Z pozemkovoknižnej vložky č. XXX vyplýva, že vyvlastňovacie konanie na základe rozhodnutia Odboru pre výstavbu a VH rady MsNV v Piešťanoch zo dňa 28. augusta 1959, pod zn. Výst. 6007/59 bolo začaté na parcelu č. XXXX, t. j. na Pôvodný pozemok. Vo vyjadrení žalovaný podotkol, že v sporoch vedených na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 4C/463/2008 a sp. zn. 3C/35/2008, na ktoré odkazujú žalobcovia vo Vyjadrení zo dňa 19.11.2014, žalobcovia argumentovali práve naopak tým, že vyvlastňovacie konanie bolo zahájené iba na pozemok parc. č. XXXX. Okresný súd v Trnave uznesením 6 Nc 47/60 zo dňa 23. marca 1962 rozhodol o rozdelení náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti. Z tohto súdneho rozhodnutia, t. j. z verejnej listiny je preukazné, že Rozhodnutie o vyvlastnení, ktorým bol Pôvodný pozemok parc. č. XXXX vyvlastnený pre Československý štát, nadobudlo právoplatnosť. Rozhodnutie nenadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť tým, že sa vyznačí doložka na písomnom vyhotovení tohto rozhodnutia, takže absencia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na Rozhodnutí o vyvlastnení nie je dostatočným podkladom pre záver, že Pôvodný pozemok parc. č. XXXX nebol právoplatne vyvlastnený. Z hľadiska právnych účinkov spočívajúcich v nadobudnutí vlastníckeho práva k Pôvodnému pozemku parc. č. XXXX Československým štátom je nepodstatný konkrétny dátum, kedy nadobudlo Rozhodnutie o vyvlastnení právoplatnosť, je však pritom zrejmé, že k nadobudnutiu právoplatnosti Rozhodnutia o vyvlastnení došlo pred vydaním uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 6 Nc 47/60 zo dňa 23.03.1962. V období od 1. januára 1951 do 1. apríla 1964 (za účinnosti zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka) zápis v pozemkovej knihe nebol už podmienkou nadobudnutia vlastníctva, ale mal iba deklaratórny význam a od 1. apríla 1964 vykonávanie zápisov v pozemkových knihách bolo celkom zastavené. Preto nevykonanie zápisu do evidencie nehnuteľností bolo irelevantné z hľadiska nadobudnutia vlastníckeho práva k Pôvodnému pozemku parc. č. XXXX Československým štátom vyvlastnením. Rozhodnutím Odboru pre výstavbu a vodné hospodárstvo rady MsNV v Piešťanoch Zn.: Výst. 6007/59-Mč/Gá zo dňa 16.12.1959 (výrokom o vyvlastnení) prešlo vlastníctvo k Pôvodnému pozemku parc. č. XXXX na Československý štát. Z kópií osvedčení o dedičstve predložených žalobcami vyplýva, že právni predchodcovia žalobcov, ktorým bol Pôvodný pozemok parc. č. XXXX vyvlastnený, zomreli a to T. K. rod. Č. XX.XX.XXXX, Ľ. Č. XX.XX.XXXX, P. Č. XX.XX.XXXX, Q. K. rod. Č. XX.XX.XXXX a W. S. rod. Č. XX.XX.XXXX. Rozhodnutie o vyvlastnení bolo právoplatné najneskôr ku dňu 23.03.1962 - teda pred smrťou pôvodných vlastníkov - právnych predchodcov žalobcov
- a aj právne účinky spočívajúce v prechode vlastníckeho práva na Československý štát Rozhodnutím o vyvlastnení nastali ešte pred smrťou menovaných právnych predchodcov žalobcov. S poukazom na uvedené menovaní právni predchodcovia žalobcov ku dňu svojej smrti už neboli vlastníkmi Pôvodného pozemku parc. č. XXXX a preto tento pozemok nemohol byť predmetom dedičského konania po nich a predložené dedičské rozhodnutia neznamenajú potvrdenie vlastníckeho práva. Na základe zákona č. 138/1991 Zb. predmetný pozemok prešiel do vlastníctva Mesta Piešťany, a to podľa § 2 ods. 7
dňom účinnosti tohto zákona (zákon nadobudol účinnosť 01.05.1991). Mesto Piešťany bolo ku dňu 14.12.2000, kedy bola uzavretá kúpna zmluva č. 374005, výlučným vlastníkom pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX o výmere 20 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a na základe kúpnej zmluvy č. 374005 zo dňa 14.12.2000 a rozhodnutia o povolení vkladu pod č. V 1977/00 do katastra nehnuteľností dňa 07.03.2001 nadobudol vlastnícke právo k tomuto pozemku žalovaný. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že je osvedčené, že pozemok v katastrálnom území W. parcela registra „C“ parcelné č. XXXX o výmere 20 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaný v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre okres W., obec W. a katastrálne územie W., je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalovaný z dôvodu opatrnosti dodáva, že Mesto Piešťany nakladalo s predmetným pozemkom ako s vlastným dobromyseľne a nerušene od účinnosti zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí a následne na základe kúpnej zmluvy č. 374005 zo dňa 14.12.2000 a rozhodnutia o povolení vkladu pod č. V 1977/00 do katastra nehnuteľností dňa 07.03.2001 tento pozemok užíval ako vlastný v dobrej viere žalovaný.
6. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 01.02.2018. Vo vyjadrení uviedli, že z Vyvlastňovacieho rozhodnutia vydaného Odborom pre výstavbu a vodné hospodárstvo rady MsNV v Piešťanoch č. 6007/59-Mč-Gá zo dňa 16.12.1959 nie je zrejmé, že vyvlastnenie právoplatne prebehlo a skončilo a túto skutočnosť nevyvracajú ani ďalšie dôkazy predložené žalovaným, a to Uznesenie č. 6Nc 47/60 zo dňa 02.03.1962 (ďalej len „Rozvrhové uznesenie“) a Uznesenie č. k. 6Nc 47/60 zo dňa 23.03.1962 (ďalej len „Uznesenie o rozdelení náhrady“). Ani na jednej z predložených listín nie je vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti a v prospech štátu ako právneho predchodcu žalobcu nesvedčí ani zápis v pozemkovej knihe (ako žalovaný uviedol zápisy sa vykonávali do 31.03.1964, teda aj v tomto období). Zákon č. 141/1950 Sb. v § 114 upravujúcom nadobudnutie vlastníckeho práva úradným výrokom počítal s tým, že zápis prechodu vlastníckeho práva sa zapíše do pozemkovej knihy, o čom priamo svedčí aj to, že v roku 1959, kedy už zápisy v PK nemali konštitutívny charakter, bol v PKV č. 231 vykonaný zápis ohľadne zahájenia vyvlastňovacieho konania (logicky nastupuje otázka, z akého dôvodu by potom nebolo v PKV č. 231 zapísané aj vyvlastnenie a vlastnícke právo štátu). Je zrejmé, že aj keď zápisy v PKV stratili konštitutívny charakter, naďalej sa vykonávali, a to aj v spornom období, s čím priamo počítala aj zákonná úprava. Táto skutočnosť v priamej nadväznosti na to, že na všetkých listinných dôkazoch doložených žalovaným absentuje vyznačenie právoplatnosti, preukazuje to, že vyvlastnenie nebolo právoplatne skončené. A tento fakt nemôže zmeniť ani to, že v Rozvrhovom uznesení Okresný súd v Trnave bez ďalšieho konštatuje právoplatnosť rozhodnutia, avšak nespája ju so žiadnym konkrétnym dátumom. Argumentácia žalovaného, že právni predchodcovia žalobcov neboli vlastníkmi Pôvodného pozemku po 23.03.1962 neobstojí. Pokiaľ ide o alternatívnu argumentáciu žalovaného ohľadne vydržania vlastníckeho práva jeho právneho predchodcu (Mesto Piešťany) k Pozemku, žalobcovia uviedli, že pri vydržaní je okrem iných podstatných znakov nutná aj dobromyseľnosť, čo v prípade právneho predchodcu žalovaného neobstojí, nakoľko z evidencie nehnuteľností bol zrejmý zápis, ktorý svedčil v prospech právnych predchodcov žalobcov a teda nemohol byť dobromyseľný pri nadobudnutí vlastníckeho práva. Navyše štát do 1.1.1992 kedy (nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č. 509/1991 Zb.) nebol spôsobilým subjektom vydržania.
7. Právna zástupkyňa žalobcov sa v rámci prednesu žaloby podľa § 181 ods. 1 CSP v plnom rozsahu pridržala žaloby a písomných vyjadrení. Uviedla, že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k sporného pozemku na základe viacerých dedičských konaní, ktoré prebehli v rokoch 2006-2007 a spornú nehnuteľnosť získali od svojich právnych predchodcov z dôvodu, že vyvlastnenie týchto pozemkov v minulosti nebolo právoplatne ukončené, keď nie je ani vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. Poukázala na to, že štát nebol v pozemkovej knihe zapísaný ako vlastník a nebolo zapísané ani vyvlastnenie, ale iba zahájenie vyvlastňovacieho konania.
8. Právna zástupkyňa žalovaného v rámci vyjadrenia sa k prednesu právnej zástupkyne žalobcov podľa § 181 ods. 1 CSP uviedla, v odôvodnení Uznesenia Okresného Trnava sp. zn. 6Nc/47/60 zo dňa 23.03.1962, predloženého žalovaným, v právnej veci o rozvrh náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti v k. ú. W., ktoré sa týkalo okrem iného rozdelenia náhrady za pôvodne vyvlastnenú parcelu č. XXXX zapísanú v pozemkovoknižnej vložke č. XXX je konštatované, že súd rozdelil náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti na základe právoplatného rozhodnutia Odboru pre výstavbu a vodného hospodárstva rady MsNV v Piešťanoch zo dňa 16.12.1959 pod č. Výst. 6007/59/Mč/Gá v spojitosti s rozhodnutím komisie pre výstavbu vodného hospodárstva pri MsNV v Piešťanoch zo dňa 23.09.1960 pod. č.
4914/60-Ká. Tento listinný dôkaz bol predložený v inom konaní na Okresnom súde Piešťany sp. zn. 3C/35/2008 a zaujal k nemu právne závery Krajský súd v Trnave v Uznesení sp. zn. 25Co/47/2016 zo dňa 22.02.2017 v bodoch 15.,16.,17.,18., preto je žalovaný toho názoru, že tvrdenia žalobcov o nepreukázaní právoplatnosti o vyvlastnení neobstoja. Súd by sa mal vecou zaoberať tak, že uvedené rozhodnutie právoplatné je. Zároveň podotkla, že dôkazné bremeno preukázať opak, že právoplatnosť toto rozhodnutie nenadobudlo, je na žalobcoch. Vzhľadom k tomu, že na základe právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení došlo k prechodu vlastníckych práv na Československý štát, právni predchodcovia žalobcov, od ktorých odvodzujú vlastnícke práva žalobcovia, ku dňu svojej smrti už neboli vlastníkmi pôvodného pozemku parc. č. XXXX a teda tento nemohli nadobudnúť žalobcovia ako ich právni nástupcovia do svojho vlastníctva a predložené dedičské konania nemožno považovať za potvrdenie vlastníckeho práva žalobcov, resp. ich právnych predchodcov k pôvodnej parc. č. XXXX, teraz pozemok parc. registra „C“, č. XXXX o výmere 20m2, zastavané plochy a nádvoria. Podotkla, že od 01.01.1951 zápisy do pozemkových kníh stratili konštitutívny význam, teda zápis do pozemkovej knihy už nebol podmienkou prevodu a už vôbec nie prechodu vlastníckeho práva a prípadné nevykonanie zápisu do pozemkovej knihy nemalo žiaden vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva prechodom. Ďalej poukázala ústavný zákon č. 541/1992 Z. z., čl. 3 ods. 1 písm. a) a čl. 6 ods. 1, podľa ktorého nehnuteľnosti nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky prešli do vlastníctva Slovenskej republiky a na zákon č. 138/1991 Zb., podľa ktorého ex lege prešlo vlastnícke právo k predmetnému pozemku zo štátu Slovenskej republiky na Mesto Piešťany. Mesto Piešťany bolo od tohto prechodu vlastníckeho práva vlastník pozemku v tom čase parc. č. XXXX/XX, po ZMVM sa jedná o pozemok o parc. č. XXXX. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k pozemku parc. registra „C“, parc. č. XXXX na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim Mesto Piešťany a žalovaným ako kupujúcim zo dňa 14.12.2000, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 07.03.2001. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy bol v katastri nehnuteľností evidovaný ako výlučný vlastník predmetného pozemku Mesto Piešťany bez akýchkoľvek poznámok. Na základe uvedeného je žalovaný výlučným vlastníkom pozemku v k. ú. W., parc. registra „C“, parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 20m2. Na predmetnom pozemku je postavená garáž vo vlastníctve žalovaného, ktorá bola riadne povolená, skolaudovaná. Je otázka, z akého dôvodu si právni predchodcovia žalobcov neuplatnili právo v reštitučnom konaní pokiaľ tvrdia, že vyvlastňovacie konanie nebolo právoplatne skončené.
9. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní uviedla, že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX na základe piatich rôznych rozhodnutí štátnych notárov, ktorí prejednávali dedičstvo po právnych predchodcoch žalobcov. Pozemok parc. č. XXXX vznikol z pôvodného pozemku parc. č. XXXX, čiže žalobcovia jednoznačne preukázali štátom potvrdenými rozhodnutiami, že sú vlastníkmi pozemku. Z vykonaného dokazovania je zrejmé aj to, že štát nenadobudol vlastnícke právo k pôvodnému pozemku parc. č. XXXX, keď na úplne prvom rozhodnutí, ktoré bolo v tomto vyvlastňovacom konaní urobené - rozhodnutie č. Výst. 6007/1959-dr. Mč-Gá zo dňa 28.08.1959 nie je vyznačená doložka právoplatnosti, avšak bolo doručované na Ľudový súd pozemkovo knižné oddelenie Piešťany, a na základe tohto rozhodnutia je zapísané v PKV č. XXX v zahájení vyvlastňovacieho konania k parc. č. XXXX, potom prišlo ďalšie rozhodnutie č. Výst. 6007/1959 Mč-Gá zo dňa 16.12.1959, ktoré rovnako neobsahuje doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. V závere tohto rozhodnutia je konštatované, že sa o ňom upovedomujú vyvlastnení vlastníci ako sú uvedení vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, avšak pri právnych predchodcoch žalobcov sú v tomto rozhodnutí uvedené v dvoch prípadoch iba ulice bez akéhokoľvek čísla, čiže už tu nastala ďalšia pochybnosť o tom, že toto rozhodnutie bolo právnym predchodcom žalobcov doručené, keďže neobsahuje ich presné adresy. To isté platí o ďalšom rozhodnutí
- uznesení Okresného súdu Trnava sp. zn. 6Nc/47/60. Pokiaľ rozhodnutia neobsahovali presný okruh a presné adresy účastníkov konania, ktorým sa mali zaslať na vedomie, je možno dôvodne predpokladať, že im ani zasielané a doručené neboli. Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 6Nc/47/1960 zo dňa 23.03.1962 v odôvodnení konštatuje iba to, že na základe právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia súd rozdelil náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti, ale ani toto rozhodnutie neobsahuje dátum, kedy vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Je teda otázne, na základe čoho si Okresný súd Trnava vyhodnotil, že toto rozhodnutie právoplatnosť nadobudlo. Ani na jednom zo štyroch rozhodnutí, ktoré boli v tomto konaní predložené, nie je vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. Vyvlastňovanie v totalitnom režime prebiehalo spôsobom, ktorý výrazne zasahoval do práv súkromných vlastníkov a ich práva boli výrazne porušované. Ústavný súd SR vo viacerých iných veciach konštatoval, že v špecifických okolnostiach prípadu záver o naplnení podmienok konania, napríklad doručenie rozhodnutia správneho orgánu, musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. Pokiaľ všeobecný súd nemá preukázaný záver, že došlo k doručeniu
správneho rozhodnutia, musí vychádzať z predpokladu, že tieto doručené neboli. Žalovaný nepreukázal vznik svojho vlastníckeho práva, ktoré odvodzuje od vlastníckeho práva svojho právneho predchodcu. Nemožno totiž bez pochybností konštatovať, že došlo k právoplatnému vyvlastneniu pozemku parc. č. XXXX.
10. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že pokiaľ ide o vyjadrenia týkajúce sa údajného nenadobudnutia právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia v konaní č. Výst. 6007/1959 Mč- Gá (ďalej len „vyvlastňovacie rozhodnutie“), toto sú výsostne domnienky žalobcov, ktoré nie sú ničím preukázané. V súvislosti s týmto poukázala na právne závery Krajského súdu v Trnave v uznesení sp. zn. 25Co/47/2016. Má za to, že dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcov preukázať, že rozhodnutie o vyvlastnení nenadobudlo právoplatnosť, žalobcovia neuniesli a právoplatnosť spochybňujú len svojimi tvrdeniami. Nemožno opomínať, že skutočnosť, že rozhodnutie bolo právoplatné, konštatuje súdne rozhodnutie, z ktorého je zrejmé, že táto právoplatnosť nastala pred dňom 23.03.1962. Ďalej poukázala na to, že určovacia žaloba nemôže sanovať alebo nahrádzať uplatnenie reštitučných nárokov v zmysle príslušných právnych predpisov. K údajnému nadobudnutiu vlastníckych práv na základe dedičských rozhodnutí po právnych predchodcoch žalobcov uviedla, že nakoľko právni predchodcovia v čase svojej smrti už neboli vlastníkmi parc. č. XXXX, keďže vlastníctvo k tomuto pozemku prešlo vyvlastnením na základe právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia na Československý štát, nemohol byť tento pozemok ani predmetom dedičského konania. Žalovaný nadobudol pozemok parc. reg. „C“ parc. č. XXXX kúpnou zmluvou od Mesta Piešťany, ktoré bolo v danom čase v katastri nehnuteľností zapísaný ako jediný a výlučný vlastník bez akéhokoľvek obmedzenia či poznámky spochybňujúcej jeho vlastnícke práva. Žalovaný bol preto dôvodne dobromyseľný a v dobrej viere, že vlastnícke právo Mestu Piešťany patrí. Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. 1US/549/2015 zo dňa 16.03.2016 ako aj v náleze sp. zn. 1ÚS/151/2016 zo dňa 03.05.2017 jednoznačne vyslovil názor týkajúci sa ochrany vlastníckych práv dobromyseľného nadobúdateľa, ktorým žalovaný bol.
11. Právna zástupkyňa žalobcov ďalej uviedla, že pokiaľ ide o neuplatnenie si reštitučných nárokov zo strany žalobcov, toto nebolo možné, nakoľko štát v PKV XXX pri pôvodných pozemkoch nebol zapísaný ako vlastník. Zdôraznila, že súdne rozhodnutie o rozdelení náhrad neobsahuje dátum právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia, túto bez ďalšieho iba konštatuje. Súd nemal možnosť alebo nebol oprávnený konštatovať právoplatnosť rozhodnutia bez toho, aby ju nemal vyznačenú na rozhodnutí iného správneho orgánu. Nemal sa ako dozvedieť o tom, že toto rozhodnutie právoplatnosť nadobudlo, keďže to nebolo na ňom vyznačené. Žalovaný napriek tomu, že sa vyvlastňovacie rozhodnutie malo doručovať doslova desiatkam subjektov, nedoložil ani jeden rovnopis s takouto doložkou právoplatnosti. To vyvlastnenie neprebehlo. 12. Právna zástupkyňa žalovaného ďalej uviedla, že nie je zrejmé, z čoho právna zástupkyňa žalobcov usudzuje, že súd pri vydávaní uznesenia o rozvrhu nemal k dispozícii rovnopis vyvlastňovacieho rozhodnutia s vyznačenou právoplatnosťou, nakoľko len z absencie dátumu v odôvodnení uznesenia o rozvrhu tento záver jednoznačne tvrdiť nemožno. Opäť ide len o domnienky. Takisto z absencie vyznačenia doložky právoplatnosti na rovnopise rozhodnutia o vyvlastnení nachádzajúcom sa v spise MSNV nemožno vyvodzovať dôsledky v zmysle, že rozhodnutie právoplatné nebolo. Rozhodnutie nenadobúda právoplatnosť tým, že sa na jeho rovnopise alebo písomnom vyhotovení vyznačí doložka právoplatnosti. Je možné, že takéto rozhodnutie majú žalobcovia k dispozícii ako právni nástupcovia po vyvlastnení. K námietke týkajúcej sa nezapísania rozhodnutia o vyvlastnení do pozemkovoknižnej vložky už sama právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že v danom čase neplatil intravilačný princíp. Pokiaľ ide o vlastnícke právo žalovaného, nemožno opomínať dobromyseľnosť v čase nadobudnutia ako aj dobromyseľnosť právneho predchodcu žalovaného, na ktorého prešlo vlastnícke právo ex lege zo zákona. Bol zapísaný na liste vlastníctva ako jediný a výlučný vlastník bez akéhokoľvek spochybnenia. 13. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesmi právnych zástupcov strán sporu, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcami na preukázanie ich nároku a listinnými dôkazmi predloženými žalovaným na jeho obranu, na základe čoho zistil nižšie uvedený skutkový stav.
14. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k pozemku - parcela registra „C“, parc. č. XXXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 20m2, zapísanému na LV č. XXXX, k. ú. W..
15. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Piešťany pre k. ú. W. súd zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností v k. ú. W., obec W., a to parcely registra C, parc. č.
XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2 a stavby - garáže súp. č. XX postavenej na parcele č. XXXX. Na liste vlastníctva je zapísaná Obmedzujúca poznámka: P1 77/05-Hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k parc. č. XXXX v KN je spochybnená listom vlastníctva č. XXXXX a podľa § 71 ods. 3 zák. 162/1995 sa takéto údaje nesmú používať, GP 44/2005 - 127/06.
16. Žalovaný ako kupujúci nadobudol pozemok parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2 v k. ú. W., zapísaný na LV č. XXXX do výlučného vlastníctva titulom kúpnej zmluvy č. 374005 zo dňa 14.12.2000, uzatvorenej s Mestom Piešťany ako predávajúcim. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 07.03.2001 pod č. 1977/00.
17. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX vedeného Okresným úradom Piešťany pre k. ú. W.Š. súd zistil, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi (žalobca 1/ v podiele 1/6, žalobkyňa 2/ v podiele 1/2, žalobca 3/ v podiele 1/3) nehnuteľnosti v k. ú. W., obec W., a to parcely registra E, parc. č. XXXX - záhrady o výmere 263 m2. Na liste vlastníctva je zapísaná Poznámka: P1 77/05-Hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k parc. č. XXXX v KN je spochybnená listom vlastníctva č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a podľa § 71 ods. 3 zák. 162/1995 sa takéto údaje nesmú používať, GP 44/2005 - 127/06, 2264/08, 2396/13.
18. Z Geometrického plánu na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva č. XXX/XX vyhotoveného GEODETICKOU KANCELÁRIOU ROMAN KLČO, IČO: 34 664 378, so sídlom Hviezdoslavova 894/30, 922 03 Vrbové, úradne overeného dňa 15.12.2005 vyplýva, že k pozemku parc. č. XXXX o výmere 20 m2 je zapísané duplicitné vlastníctvo v prospech vlastníkov zapísaných na LV č. XXXXX a LV č. XXXX. Vlastnícke práva k pozemku p. č. XXXX sú zapísané na LV E KN č. XXXXX ako časť parcely č. XXXX a duplicitne na LV C KN č. XXXX ako p. č. XXXX.
19. V pozemkovoknižnej vložke číslo XXX je v bode XX zapísané: Došlo: 31. Augusta 1959, Čd. XXX. Na parcelu číslo XXXX. Podľa rozhodnutia Odboru pre výstavbu a VH rady MsNV v Piešťanoch zo dňa 28. augusta 1959, pod zn. Výst. 6007/59 poznamenáva zahájenie vyvlastňovacieho konania pre Generálneho investora kompletnej bytovej výstavby KNV v Bratislave.
20. Rozhodnutím Odboru pre výstavbu a vodné hospodárstvo rady MsNV v Piešťanoch, Zn.: Výst. 6007/1959-dr. Mč/Gá zo dňa 28.08.1959 vo veci Žiadosti GI KNV Bratislava o vyvlastnenie pozemkov v Sídlisku Piešťany bolo začaté vyvlastňovacie konanie nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe, vložka číslo XXX, parcela číslo XXXX k. ú. W..
21. Rozhodnutím Odboru pre výstavbu a vodné hospodárstvo rady MsNV v Piešťanoch, Zn.: Výst. 6007/59-Mč/Gá zo dňa 16.12.1959 vo veci Vyvlastnenia nehnuteľností pre investičnú bytovú výstavbu na Pavlovovej ulici v Piešťanoch - II - etapa Stred, bol vyvlastnený pre Čsl. štát - GI KNV Bratislava pozemok za náhradu o. i.: vložka č. XXX parc. č. XXXX k. ú. W. - v celosti - výmera 926 m2, parc. č. XXXX - dom. č. p. XXX a dvor 781 m2, vlastníctvo T. K. 2/12, W., W., Č. Ľ. 4/12, W., W. XX, Č. P. a manželka S. T.. V., 2/12, W., V., V.Y. Q. T.. Č., 2/12, W., T. XXXX, Č. W. r. S., 2/12, A., S. XX a bola priznaná náhrada za zabrané pozemky. Týmto rozhodnutím o vyvlastnení sa prevádza vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam a investícií na nich existujúcich v prospech vyvlastňovateľa - Čsl. štát - GI KNV Bratislava v zmysle ustanovení § 108 a § 114 zák. č. 141/50 Zb. a súčasne zanikajú práva tretích osôb k týmto nehnuteľnostiam. Pre vlastníkov uvedených v tomto rozhodnutí podľa výpisov pozemkovoknižných pobyt ktorých nie je v deň rozhodnutia známy, určuje sa z vlastnej kompetencie MsNV opatrovník v osobe Y. F., W., T. L.., predseda stavebnej komisie pre MsNV Piešťany. Proti tomuto rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie na Slovenský výbor pre výstavbu v Bratislave cestou podpísaného odboru do 15 dní odo dňa doručenia. O tomto boli upovedomení aj vyvlastnení vlastníci, ako sú uvedení vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
22. Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 6 Nc 47/60 zo dňa 02.03.1962 vo vyvlastňovacej veci navrhovateľa Generálneho investora KNV v Bratislave, proti T. K. a spoločníkom, súd určil termín rozvrhového konania náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti v k. ú. obce W., určených pre investičnú bytovú výstavbu Generálneho investora v Piešťanoch na deň 23.03.1962 o 8.00 hod.
23. Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 6 Nc 47/60 zo dňa 23.03.1962 po prevedenom rozvrhovom konaní súd rozhodol, že rozdeľuje náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti v k. ú. W., tak
že náhradu za vyvlastnenú parcelu číslo XXXX kat. úz. obce W. parcela č. XXXX zapísanú vo vložke číslo XXX vo výmere 926 m2 a dom por. č. XXX a dvor vo výmere 781 m2 v čiastke 53.597,- Kčs poukazuje: T. K., bytom W., W. L.. Č.. XX - 8.932,71 Kčs, Ľ.C. Č., W., W. L.. Č.. XX - 17.866,16 Kčs, P. Č. a manželke S. T.. V., bytom W., V. X - 8.932,71 Kčs, Q. V.Ň. rod. Č., bytom W., T. XXXX - 8.932,71 Kčs, W. S. rod. Č., bytom A., S. XX - 8.932,71 Kčs. Súd upravil súdnu depozitnú pokladňu, aby celý výťažok vyplatila po právoplatnosti tohto uznesenia oprávneným. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že na základe právoplatného rozhodnutia Odboru pre výstavbu a vodné hospodárstvo rady MsNV v Piešťanoch zo dňa 16.12.1959 pod č. Výst. 6007/59/Mč/Gá v spojitosti s rozhodnutím komisie pre výstavbu vodného hospodárstva pri MsNV v Piešťanoch zo dňa 23.09.1960 pod č. 4914/60-Ká rozdelil súd náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti. Proti tomuto uzneseniu bolo možné podať sťažnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
24. Podľa Identifikácie parciel - spätnej zo dňa 12.12.2016, k pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX, ide o pozemok, ktorým mal predtým parc. č. XXXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2, pozemok parc. č. XXXX/XX bol časťou pôvodnej parcely č. XXXX - druh pozemku záhrada. Nové parcelné číslo XXXX je zapísané na LV č. XXXX.
25. Z výpisu z evidencie nehnuteľností pre okres W., obec W., k. ú. W., Listu vlastníctva č. X vyplýva, že vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 21 m2 bolo Mesto Piešťany.
26. Pôvodný žalobca 2/ Ing. R. K., E.., v priebehu konania zomrel, dňa XX.XX.XXXX. Podľa Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 31D 633/10 Dnot 80/10 zo dňa 22.03.2012, právoplatného dňa 22.03.2012, nehnuteľnosti vedené v k. ú. W. LV č. XXXXX prebrala J.. P.. M. A., súčasná žalobkyňa 2/. V súlade s ustanovením § 107 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného ku dňu 22.03.2012, súd v konaní ďalej pokračoval s dedičkou žalobcu 2/.
27. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
28. Podľa § 132 ods. 1 až 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
29. Podľa § 108 Občianskeho zákonníka (zákon č. 141/1950 Zb. v znení účinnom ku dňu 16.12.1959), vlastník je povinný strpieť, aby sa v stave núdze za náhradu použila jeho vec v miere nevyhnutnej. To isté platí, ak to vyžaduje dôležitý všeobecný záujem, ktorý inak nemožno uspokojiť; ale ak by šlo o také obmedzenie vlastníka, ktoré takto nemožno dobre žiadať, povinný je ho znášať len po skončení konania, ktoré je ináč potrebné na to, aby vo všeobecnom záujme boli práva niekoho obmedzené alebo aby aj vlastníctvo veci bolo odňaté.
30. Podľa § 114 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 16.12.1959, v prípadoch, v ktorých tak zákon ustanovuje, prechádza vlastníctvo priamo zo zákona alebo výrokom súdu, úradu alebo orgánu verejnej správy. Ak ide o vec nehnuteľnú, zapíše sa tiež prechod vlastníctva v pozemkovej alebo železničnej knihe alebo sa na súde uloží listina.
31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci v znení účinnom ku dňu 01.05.1991, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.
32. Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci v znení účinnom ku dňu 01.05.1991, veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.
33. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
34. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
35. Predmetom konania je žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem, preto je povinnosťou súdu sa v prvom rade vysporiadať s tým, či žalobcovia majú na vyhlásení takéhoto určovacieho rozsudku naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem je procesným predpokladom prípadnej úspešnosti, či neúspešnosti určovacej žaloby. O určenie práva sa jedná v prípade subjektívnych práv, teda o určenie existencie, či neexistencie takéhoto práva. Ak má súd zamietnuť určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou.
36. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 8.8.2009 sp. zn. 3Cdo/300/2008). Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. (v súčasnosti § 137 písm. c) CSP) musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie) (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.12.2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011).
37. V súdenom spore dospel súd k záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení daný je, nakoľko z dôvodu zápisu duplicitného vlastníctva k pozemku je právne postavenie žalobcov neisté a určovacia žaloba umožňuje dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Okolnosť, že ako vlastník určitej nehnuteľnosti je v katastri nehnuteľností zapísaný popri žalobcovi (žalobcoch) aj žalovaný, odôvodňuje vždy naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takej nehnuteľnosti. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z LV preukazuje vlastnícke právo) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcov je za tejto situácie nielen neisté, ale bez požadovaného určenia by ich právne postavenie mohlo byť aj ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom pre vykonanie prípadných zmien v zápisoch do katastra nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi stranami.
38. Po ustálení osvedčenia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení sa súd ďalej zaoberal meritom veci. Vychádzajúc potom zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, preto ju v celom rozsahu zamietol.
39. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali určenia, že pozemok parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, k. ú. W., zapísaný na LV č. XXXX je v ich podielovom spoluvlastníctve. Podľa výpisu z LV č. XXXX je však ako vlastník sporného pozemku, parcely registra „C“ zapísaný žalovaný. Jeho vlastnícke právo je zároveň spochybnené listom vlastníctva č. XXXXX (obmedzujúcou poznámkou). Podľa výpisu z LV č. XXXXX sú žalobcovia podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXXX - záhrady o výmere 283 m2, parcely registra „E“. Ich vlastnícke právo je však zároveň
spochybnené okrem iných aj listom vlastníctva č. XXXX (poznámkou). V konaní žalovaný preukázal (spätnou identifikáciu parciel), že sporný pozemok parc. č. XXXX bol časťou pôvodnej parcely č. XXXX pod parcelným číslom XXXX/XX.
40. V konaní bolo sporné vlastníctvo pozemku parc. č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX z dôvodu, že žalobcovia namietali, že pôvodný pozemok parc. č. XXXX nebol vyvlastnený, pretože vyvlastňovacie rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko na ňom nebola vyznačená doložka právoplatnosti ani vykonateľnosti a preto sa štát a následne ani Mesto Piešťany nemohlo stať vlastníkom sporného pozemku a previesť vlastníckeho právo k pozemku na žalovaného.
41. Jedným zo základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného bremena, teda faktického preukázania tvrdených skutočností. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností nesie tá strana sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu má za následok neunesenie dôkazného bremena, čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno o tom, že nedošlo k vyvlastneniu pozemku parc. č. XXXX a k prechodu vlastníctva na štát a následne ex lege na Mesto Piešťany ako právneho predchodcu žalovaného. Na druhej strane žalovaný preukázal, že je vlastníkom sporného pozemku.
42. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že k vyvlastneniu pôvodného pozemku parc. č. XXXX došlo. Podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXX bolo Rozhodnutím Odboru pre výstavbu a VH rady MsNV v Piešťanoch zo dňa 28.08.1959, pod zn. Výst. 6007/59 zahájené vyvlastňovacie konanie pre Generálneho investora kompletnej bytovej výstavby KNV v Bratislave. Rozhodnutím Odboru pre výstavbu a vodné hospodárstvo rady MsNV v Piešťanoch zo dňa 16.12.1959, Zn.: Výst. 6007/59-Mč/Gá, bol pozemok parc. č. XXXX, k. ú. W. o výmere 926 m2, zapísaný vo vložke č. XXX, vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov, vyvlastnený pre Čsl. štát - GI KNV Bratislava. Týmto rozhodnutím o vyvlastnení prešlo vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX na štát a zanikli práva tretích osôb k tejto nehnuteľnosti. Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 6 Nc 47/60 zo dňa 23.03.1962 súd rozdelil náhradu za vyvlastnenú parcelu č. XXXX, k. ú. W., zapísanú vo vložke č. XXX a poukázal v uznesení vyčíslené sumy náhrad právnym predchodcom žalobcov, s odôvodnením, že tak súd rozhodol na základe právoplatného rozhodnutia Odboru pre výstavu a vodné hospodárstvo rady MsNV v Piešťanoch zo dňa 16.12.1959 pod č. Výst. 6007/59/Mč/Gá. Na základe uvedeného je potom správna argumentácia žalovaného, že právni predchodcovia žalobcov ku dňu svojej smrti už neboli vlastníkmi pôvodného pozemku parc. č. XXXX a preto tento pozemok nemohol byť predmetom dedičského konania po nich. Aplikujúc ustanovenie § 2 ods. 1 a ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, predmetný pozemok prešiel dňom účinnosti tohto zákona, t. j. dňa 01.05.1991 na obec, t. j. Mesto Piešťany. Je potom nesporné, že Mesto Piešťany sa stalo vlastníkom sporného pozemku parc. č. XXXX, k. ú. W.Š. priamo zo zákona - ex lege a ako výlučný vlastník sporného pozemku mal právo previesť, a aj previedol, vlastnícke právo k spornému pozemku na žalovaného, ktorý nadobudol vlastnícke právo k tomuto pozemku na základe kúpnej zmluvy uzavretej s Mestom Piešťany vkladom do katastra nehnuteľností a je tak výlučným vlastníkom sporného pozemku, ku ktorému sa žalobcovia podanou žalobou domáhajú určenia vlastníckeho práva.
43. Právna argumentácia žalobcov bola založená na skutočnosti, že nedošlo k vyvlastneniu sporného pozemku, dôvodiac najskôr len absenciou doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na vyvlastňovacom rozhodnutí. Na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, naviac právna zástupkyňa žalobcov začala poukazovať na skutočnosť, že niektorí právni predchodcovia žalobcov ako vlastníci neboli v tomto rozhodnutí identifikovaní celou svojou adresou a spochybňovala doručovanie predmetného rozhodnutia právnym predchodcom žalobcov. Ohľadom uvedených námietok žalobcov, najmä nevyznačenej právoplatnosti, sa súd pridŕža právnej argumentácie Krajského súdu v Trnave vyslovenej v Uznesení č. k. 25Co/47/2016 zo dňa 22.02.2017 v obdobnej veci. Právo na spravodlivý proces zahŕňa v sebe aj istotu, že rozhodnutia vydané pred mnohými rokmi a účastníkmi rešpektované, nebudú po rokoch spochybnené prostredníctvom tvrdených závad v doručovaní (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. apríla 2007, sp. zn. 22 Cdo 3028/2006). Ak nie je dôvod pochybovať, že sa určité veci v dobe dávno minulej (t. j. keď časový odstup od rozhodných skutočností podstatne prekračuje aj vydržacie lehoty alebo lehoty skartačné) diali obvyklým alebo pravidelným spôsobom, resp. (úradným) postupom, je dôkazné bremeno o tom, že v danom prípade to tak nebolo, na tom, kto to tvrdí (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 3. februára 2005, sp. zn. 22 Cdo 1400/2004, Súbor č. C 3255). I negatívne
skutočnosti je možno v konaní dokazovať a v súdnej praxi k tomu tiež často dochádza, a to s tým, že ako určité špecifikum sa v takýchto prípadoch uplatňuje snáď len častejšie použitie nepriamych dôkazov. Na základe uvedeného Krajský súd v Trnave uzavrel, že pokiaľ z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 6 Nc 47/60 zo dňa 23.3.1962 v právnej veci rozvrhu náhrady za vyvlastnené pozemky, ktorými sú i sporné pozemky, vyplýva, že k rozvrhu došlo práve na základe právoplatného rozhodnutia Odboru pre výstavbu a vodného hospodárstva rady MsNV v Piešťanoch zo dňa 16. decembra 1959 pod č. Výst. 6007/59/Mč/Gá o ich vyvlastnení, v konaní žalobcom i predloženého, a z doposiaľ vykonaného dokazovania opak preukázaný nebol (teda, že by predmetné rozhodnutie právoplatnosť nenadobudlo), súd prvej inštancie sa mal vecou zaoberať tak, ako keby uvedené rozhodnutie právoplatné bolo a ďalej zamerať dokazovanie na to, či na základe takéhoto právoplatného rozhodnutia Československý štát nadobudol do vlastníctva parc. č. XXXX zapísanú vo vložke č. XXX vo výmere 926 m2 vyvlastnením. Pri posudzovaní nadobudnutia vlastníckeho práva Československým štátom k sporným pozemkom je pritom potrebné vychádzať z právnej úpravy vyvlastnenia vzťahujúcej sa na uvedené obdobie. Pokiaľ ide o spochybňovanie doručovania vyvlastňovacieho rozhodnutia, súd navyše upriamuje pozornosť aj na tú skutočnosť, že aj samotné rozhodnutie počítalo s prípadným doručovaním opatrovníkovi, ak pobyt vlastníkov nie je známy (strana 4, prvý odsek rozhodnutia o vyvlastnení). Pokiaľ ide o Uznesenie sp. zn. 6 Nc 47/60 o rozdelení náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti, v ňom sú uvedené kompletné adresy právnych predchodcov žalobcov.
44. Vychádzajúc z premisy, že aj negatívne skutočnosti možno dokazovať, dospel súd k záveru, že žalobcovia nepreukázali nimi tvrdené skutočnosti, že rozhodnutie o vyvlastnení nenadobudlo právoplatnosť a že nedošlo k vyvlastneniu pozemku parc. č. XXXX. Skutočnosť, že k vyvlastneniu nedošlo, je len ničím nepreukázanou domnienkou žalobcov. Proti rozhodnutiu o vyvlastnení bolo možné podať odvolanie, proti uzneseniu o rozvrhu náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti bolo možné podať sťažnosť. Žalobcovia v konaní ani netvrdili, ani nepreukázali, že by proti týmto rozhodnutiam podali právni predchodcovia žalobcov opravné prostriedky. Nepredložením odvolania preto nemohli jednoznačne spochybniť vyvlastnenie pozemku.
45. Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. účinný od 01.01.1951 zakotvil konsenzuálny princíp pozemkovoknižného práva, nakoľko opustil zásadu, že pozemkovoknižné zápisy majú hmotnoprávne následky. Zápisy do pozemkovej knihy mali už len deklaratórny charakter. Preto tvrdenie žalobcov, že štát nikdy nebol v evidencii nehnuteľností zapísaný ako vlastník pozemku parc. č. XXXX neznamená, že jeho vlastníkom nebol. Keďže podľa § 114 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení (dňa 16.12.1959), v prípadoch, v ktorých tak ustanovuje zákon, prechádza vlastníctvo priamo zo zákona alebo výrokom súdu, úradu alebo orgánu verejnej správy, vlastníctvo pozemku parc. č. XXXX zapísaného vo vložke č. XXX prešlo samotným výrokom Odboru pre výstavbu a vodné hospodárstvo rady MsNV v Piešťanoch na Československý štát, preto samotné nevyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na rozhodnutí o vyvlastnení nemôže nič meniť na účinkoch tohto rozhodnutia. Absencia doložky právoplatnosti neznamená, že pozemok nebol právoplatne vyvlastnený. Nevyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti ani na uznesení sp. zn. 6Nc 47/60 zo dňa 02.03.1962 a uznesení sp. zn. 6Nc 47/60 zo dňa 23.03.1962 už vôbec nemôže spochybniť skutočnosť, že došlo k vyvlastneniu pozemku parc. č. XXXX. Súd je toho názoru, na rozdiel od žalobcov, že žalovaný preukázal vznik svojho vlastníckeho práva, ktoré je odvodené od vlastníckeho práva jeho predchodcu, Mesta Piešťany. Na základe záveru o vyvlastnení pozemku parc. č. XXXX sa súd ďalej nezaoberal prípadným vydržaním sporného pozemku Mestom Piešťany ani samotným žalovaným. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
46. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobcami požadovaný spis Okresného súdu Trnava sp. zn. 6Nc/47/60 sa nepodarilo zabezpečiť, nakoľko podľa oznámenia Okresného súdu Trnava zo dňa 23.02.2018 sa predmetný spis v jeho archíve nenachádza.
47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
50. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.