Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/153/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1) I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, U., 2) E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, U., 3) I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, U., 4) X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, U., o zaplatenie 3.357,88 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 11. októbra 2016, pod č. k. 15C/1/2015-51, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1) až 4) sa právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Súd po citácii § 2 ods. 1 písm. a), b), § 8 ods. 1, 2, 3, zák. č. 310/1992 Zb o stavebnom sporení, § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1, 2, § 48 ods. 1, 2, § 451 ods. 2, § 457, § 559 Občianskeho zákonníka (ďalej len , § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len rozsudok vecne odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 26.06.2007 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými 1) a 2) ako dlžníkmi (spoludlžníkmi) a žalovanými 3) a 4) ako ručiteľmi uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod číslom 2791682 2 02 žalovaným 1) a 2) vo výške 190.000,- Sk (6.306,84 eura), čo nebolo ani medzi stranami sporu sporné. Zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovanými je potrebné posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú, a to jednak s odkazom na § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ako i s poukazom na § 52 ods. 2 a 3 definujúcich spotrebiteľa a dodávateľa. Nie sú žiadne pochybnosti o tom, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou uzatvorenou medzi podnikateľom a sporiteľom, a že má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač, jedná sa teda o typickú spotrebiteľskú zmluvu. V takomto prípade spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, buď podľa vlastnej predstavy naformuluje, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Dokazovaním bolo taktiež zistené, že žalobca listom zo dňa 27.10.2014 odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2791682 2 02 a stavebnom úvere č. 2791682 5 01 zo dňa 26.06.2007 a zároveň požiadal o okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v súlade s čl. VI a VII zmluvy, pričom podľa čl. VII. bod 7. zmluvy odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane, pričom všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj dňom uplynutia úložnej doby zásielky na pošte. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovaným v 1. a 2.rade doručené dňa 30.10.2014.

Oznámenie o odstúpení bolo žalovaným 3) a 4) doručené taktiež dňa 30.10.2014. S poukazom na dátumy doručenia odstúpenia od zmluvy žalovaným teda zmluva zanikla dňa 30.10.2014. Čo sa týka následkov odstúpenia od zmluvy, je tu potrebné s poukazom na § 54 ods. 1 aplikovať úpravu § 48 ods. 1 a 2 OZ, podľa ktorej odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a je povinnosťou zmluvných strán v zmysle § 457 vrátiť druhému všetko, čo podľa nej (tejto zrušenej zmluvy) dostal, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie sa (§ 451 ods. 2 , t.j. majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol titulom zrušenia zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie je na otázku odstúpenia žalobcu od predmetnej zmluvy potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. S prihliadnutím na to, že žalovaným 1) a 2) bol poskytnutý medziúver (finančné prostriedky) vo výške 6.306,84 eura (190.000,-Sk) a súčasne na to, že doposiaľ boli v prospech žalobcu vykonané peňažné vklady (úhrady) v celkovej výške 6.374,18 eura (zistené z výpisu z účtu stavebného úveru č. 2791682 5 01, medziúveru č. 2791682 2 02 a stavebného sporenia č. 2791682 5 01), súd prvej inštancie má za to, že dlh žalovaných v zmysle § 559 ods. 1 zanikol splnením v celom rozsahu, teda žalovaní vrátili žalobcovi všetko, čo podľa zrušenej zmluvy (v dôsledku odstúpenia) dostali. Súd na účely plnenia zo strany žalovaných považoval všetky vklady realizované na medziúver, stavebný úver ako i stavebné sporenie. Žalobcovi nevzniklo právo ani na požadovaný úrok z omeškania, nakoľko tento žiadal od 31.10.2014, pričom žalovaní svoj dlh uhradili ešte pred týmto dňom v plnom rozsahu.

2. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 tak, že žalovaným v 1. až 4.rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaní sú tou stranou sporu, ktorá mala plný úspech vo veci (§ 255 ods. 1 , keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá. Súd v zmysle § 262 ods. 1 rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 .

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodu, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobou sa žalobca domáhal, aby súd žalovaným 1) až 4) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.357,88 eura, s 7,70 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.357,88 eura od 31.10.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Súd následky odstúpenia od úverovej zmluvy posúdil podľa ustanovenia § 48 ods. 1 a 2 OZ, pričom následne s poukazom na § 457 skonštatoval, že žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatia od žalovaných. Podľa názoru žalobcu súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil následky odstúpenia od úverovej zmluvy.

4. Z § 261 ods. 3, písm. d) jasne vyplýva, že právny vzťah zo zmluvy o úvere sa má spravovať Obchodným zákonníkom, pričom toto ustanovenie je kogentné (§ 263 . Odstúpením od úverovej zmluvy došlo k jej zániku ex nunc, pretože odstúpenie od zmluvy o úvere sa spravuje úplnou právnou úpravou právneho inštitútu odstúpenia podľa § 344 ObZ.

5. Ustanovenie § 52 ods. 2 v znení: „Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vidy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva" sa v danom prípade neaplikuje, pretože nadobudlo účinnosť až po uzavretí úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovanými, ako i po samotnom odstúpení od úverovej zmluvy zo strany žalobcu. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.04.2015. Zo zákazu retroaktivity vyplýva, že každá norma pôsobí do budúcnosti. Pokiaľ zákonodarca chce, aby norma pôsobila aj na vzťahy, ktoré vznikli v minulosti, musí lak učiniť dostatočne jasným spôsobom, ideálne zavedením nového režimu a mechanizmu uplatnenia týchto práv.

6. Aj judikatúra Ústavného súdu SR vchádza z princípu, že k definujúcim znakom právneho štátu platí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95). V podmienkach demokratického štátu, kde vládnu zákony a nie subjektívne predstavy ľudí a z požiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva záver, že právny predpis, resp. jeho ustanovenia pôsobia iba do budúcnosti, a nie do minulosti (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95). Vždy platí, že každý prípad retroaktivity musí byť upravený expressis verbis a musí ísť o výnimočný prípad. Od zásady zákazu retroaktivity vo vzťahu

k základným právam a slobodám je možné odchýliť sa celkom výnimočne, a to výslovným pozitívnym (intertemporálnym) ustanovením, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/04.

7. Ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, konkrétne veta: Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva" pri absencii prechodného ustanovenia k tejto právnej úprave teda aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR nemôže byť aplikovaná aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou zákona č. 102/2014 Z. z. (§ 879p a contrario . Ak teda od 01.04.2015 je účinná právna úprava, podľa ktorej sa má odstúpenie od úverovej zmluvy uzatvorenej so spotrebiteľom posúdiť podľa ustanovení o odstúpení od úverovej zmluvy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, pričom absentuje prechodné ustanovenie, ktoré by túto novú právnu úpravu vztiahlo aj na účinky právnych úkonov vykonaných pred jej účinnosťou, je nevyhnutné na odstúpenie od úverovej zmluvy vykonaného pred 01.04.2015 aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 04.04.2016, č. k.: 13Co/9/20l6 - 95. Preto pri odstúpení od zmluvy veriteľom (žalobcom) pre nesplácanie úveru dlžníkom má veriteľ aj naďalej nárok na úroky z úveru, ako aj na sankčné úroky z omeškania uplatnené žalobou.

8. Pre úplnosť považuje žalobca za potrebné uviesť, že legitímnosť nároku žalobcu domáhať sa uspokojenia celej svojej pohľadávky obstojí, aj keby sa tento nárok posudzoval podľa ustanovení odstúpenia od zmluvy upravených Občianskym zákonníkom, v zmysle § 48 ods. 2 OZ, ktoré súd prvého stupňa odcitoval v odôvodnení napádaného rozsudku (sa odstúpením od zmluvy zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak). Z dikcie § 48 ods. 2 expressis verbis vyplýva, že ustanovenie je dispozitívne a strany si môžu upraviť účinky odstúpenia do zmluvy v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti. V zmysle ČI. VII. bod 7. úverovej zmluvy zmluva zaniká ku dňu doručenia oznámenia o odstúpení od úverovej zmluvy druhej zmluvnej strane. V zmysle V zmysle ČI. VII. bod 5. úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníkov splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva. V zmysle ČI. VII. bod 6. úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.06.2015, č. k.: 14Co/108/2014-64, ktorým rozhodoval v spore, o nároku žalobcu z úverovej zmluvy žalobcu s totožným obsahom v ČI. VII. bod 5., ČI. VII. bod 6. a ČI. VII. bod 7 odvolací súd je toho názoru, že aj v prípade len aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka bolo teda možné zmluvnými stranami dohodnúť účinky zrušenia zmluvy nie od počiatku. Krajský súd v Prešove v uvedenom uznesení zároveň skonštatoval, že ak by teda aj v predmetnej zmluve o úvere absentovala úprava pojatá do čl. VII bod 5, 6, bolo by možné uplatniť úpravu o následkoch zmeškania dlžníka obsiahnutú v tomto ustanovení. Odstúpenie od zmluvy o úvere neznamená zánik záväzku klienta splatiť pohľadávku veriteľovi vrátane jej príslušenstva. Odvolací súd bez toho, aby chcel upustiť od spotrebiteľskej ochrany konštatuje, že dôsledkom odstúpenia veriteľa od zmluvy o úvere nie je za daných skutkových okolností dôvodným záver o zrušení zmluvy ex tunc. Nemôže teda prichádzať do úvahy ani posúdenie uplatnených nárokov podľa § 451 a nasl. OZ. Citované ustanovenia § 506 nepochybne vyžaduje aj po odstúpení od zmluvy o úvere vrátenie nielen dlžnej sumy ale aj úrokov, ako ceny za poskytnutie peňazí. Dôvodným je aj požadovanie úrokov z omeškania v zmluvne dojednanej, resp. v spotrebiteľských úveroch maximálnej, zákonom prípustnej výške úrokov z omeškania. Ak by toto nebolo naplnené, viedlo by to k tomu, že veriteľ využijúc oprávnenie dané mu zákonom (odstúpiť od zmluvy), ktoré je dôsledkom porušenia povinností dlžníka sa dostal do horšieho postavenia, ako mal pred porušením povinností dlžníkom. To by bola situácia anomálna a neprijateľná. Z uvedeného vyplýva, že názor súdu o zániku úverovej zmluvy od počiatku v dôsledku odstúpenia žalobcu od nej je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Na základe uvedeného považuje žalobca napádaný rozsudok za nesprávny a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaných 1) až 4) zaviaže zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

10. Žalovaní odvolací návrh nepodali a k odvolaniu sa nevyjadrili.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá , pre úplnosť odôvodnenia je potrebné konštatovať nasledovné:

13. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá spĺňa jej definičné znaky, ako i definičné znaky označujúce jej subjekty. Dualizmus právnej úpravy inštitútov súkromného práva (OZ a vyriešil v prospech aplikácie ustanovení OZ, ako primárnych noriem na úpravu spotrebiteľského právneho vzťahu. Novelizované ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia definitívne vyriešilo prednostnú aplikáciu pred ustanoveniami (na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ). Podľa záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 12/2014 z 21.04.2015, novelizované znenie § 52 ods. 2 veta tretia (účinné od 01.05.2014) sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že súdna prax vyšších súdov, zohľadňujúca nadradenosť komunitárneho práva, ako rozhodujúceho súboru právnych noriem pri výklade národného práva v súvislosti s konaním, v ktorom sa uplatňuje právo proti spotrebiteľovi, ustálila aj do uvedenej doby prednostnú aplikáciu ustanovení (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/126/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/716/2014). Námietka žalobcu o nutnosti favorizovať neobstojí, pretože všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľa platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy a teda platili a platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. obchodnoprávnym vzťahom (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2010 z 27.01.2011). Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, a preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy (uvedené už odznelo v rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/716/2014-63, zo 16.12.2014). Pravidlo prednostnej aplikácie ustanovení OZ, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, bolo odobrené aj Ústavným súdom SR, ktorý v uznesení sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 z 19.06.2013 konštatoval, že prednostným uplatnením na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v ObZ, nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

14. S poukazom na vyššie uvedené závery, sa odvolací súd nemohol stotožniť s odvolacími námietkami žalobcu, poukazujúcimi na prednostnú aplikáciu ustanovení (vrátane § 506 aj v prípade spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle záverov ústavnoprávnej judikatúry ústavný súd akceptuje práve teleologický výklad právnej normy, pri zisťovaní jej obsahu, účelu a zmyslu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 650/2013). Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie je daná povinnosť eurokonformného výkladu národného práva, so zachovaním nepriameho účinku jednotlivých smerníc (pri naplnení cieľov vysokej ochrany spotrebiteľa garantovaných komunitárnym právom). Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v prípade dualizmu právnych úprav hmotnoprávnych inštitútov, obsiahnutých v spotrebiteľských zmluvách, potvrdila vyššie uvedená rozhodovacia prax súdov a nadradenosť komunitárneho práva, primárne ako aj sekundárne pramene práva Európskej únie, vrátane rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, smerujúcich k náležitému vyvažovaniu postavenia spotrebiteľa ako slabšej strany v hmotnoprávnych a procesnoprávnych vzťahoch (v dôsledku len iluzórnej slobody spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy s dodávateľom a s tým spojenej nerovnováhy

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa). Pri eurokonformnom výklade dotknutých právnych noriem nebolo možné sa stotožniť s argumentmi žalobcu.

15. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Zahŕňa tiež povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej povinnosti) preskúmať a prihliadať na neprijateľné podmienky v zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu, teda aj úverovej zmluvy (rozsudky SD EÚ C-240/98 až C 244/98 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-168/05 Mostaza Claro). V kontexte uvedeného bolo potrebné riešiť aj dualizmus právnej úpravy dotknutých inštitútov podľa a ObZ.

16. S poukazom na vyššie uvedené závery, aj na hmotnoprávny inštitút odstúpenia od zmluvy bolo potrebné aplikovať ustanovenia (§ 48). Podľa § 48 ods. 2 odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Úprava odstúpenia od zmluvy predmetnou zmluvou medzi stranami (uzavretou 26.6.2007), obsiahnutá v čl. VII. bod 5., 6., 7., predstavuje práve túto inú dohodu účastníkov, podľa ktorej odstúpením od zmluvy nedochádza k zrušeniu zmluvy od počiatku, ale zmluva zaniká ku dňu doručenia oznámenia o odstúpení od úverovej zmluvy druhej zmluvnej strane, odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníkov splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva a odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Zmluvné podmienky sa však nemohli odchýliť od ustanovenia v OZ, v neprospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 . Úpravou v prospech spotrebiteľa je zákonná úprava odstúpenia od zmluvy a jeho následkov podľa ustanovenia § 48 ods. 2 OZ. Účinky odstúpenia od zmluvy si zmluvné strany v predmetnej veci dohodli zmluvou inak (odlišne od účinkov odstúpenia od zmluvy podľa , a to v neprospech spotrebiteľa (žalovaného). Preto boli správnymi závery súdu prvej inštancie, že účinným odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušila od začiatku, zanikli práva a povinnosti z nej, keďže však už strany podľa zmluvy plnili, majú sa vysporiadať medzi sebou podľa zásad o bezdôvodnom obohatení, avšak žaloba nebola dôvodná, nakoľko žalobcovi nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný uhradil žalobcovi viac, ako bola poskytnutá istina úveru.

17. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania úspešných žalovaných.

18. Žalovaní 1) až 4) majú voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že žalovaní boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní. Žalovaným ale trovy v odvolacom konaní nevznikli, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrili, preto im ich náhradu odvolací súd nepriznal.

19. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .