Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7T/24/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Poprockého a prísediacich Magdalény Vernarskej a JUDr. Emílie Oravcovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.4.2018 v Košiciach takto

rozhodol:

Obžalovaný

Z., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C.

j e v i n n ý , ž e

- ako štatutárny zástupca spoločnosti A., IČO: XX XXX XXX, so sídlom C., v dobe od 10.07.2013 do 04.10.2013 v C., na ul. Y. a H. X, v úmysle vylákať plnenie postupne nakupoval tovar od spoločnosti Q.ČO: XX XXX XXX,. so sídlom O. prevádzka C. a od spoločnosti K., IČO: XX XXX XXX, so sídlom C. prevádzka C., napriek tomu, že spoločnosti A. bola po celý čas odoberania tovaru od uvedených spoločností platobne neschopná, za odobratý tovar nedošlo k úhrade, a to ani zo získaných finančných prostriedkov za jeho predaj, čím spoločnosti Q. neuhradením sumy 14.732,62,-€ a spoločnosti K. L. neuhradením faktúry v celkovej výške 19.259,78,€, spôsobil škodu v celkovej hodnote 33.992,40,-€, o čom bol rozhodnutý už v čase poberania tovaru,

t e d a

- na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,

t ý m s p á c h a l

- zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods. 1, 3 Tr. zák., § 37 písm. m, § 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 ( troch ) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému skorším rozsudkom OS Bratislava V sp. zn. 5T 67/15 zo dňa 6.4.2016, ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2,5 roka ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd zaväzuje obžalovaného, aby poškodeným stranám Q., IČO: XX XXX XXX, so sídlom O. prevádzka C. nahradil spôsobenú škodu vo výške 14 732,62,- Eur (štrnásťtisícsedemstotridsaťdva eur a šesťdesiatdva centov) a K. IČO: XX XXX XXX, so sídlom K. prevádzka C. nahradil spôsobenú škodu vo výške 19 259,78,- Eur (devätnásťtisícdvestopäťdesiatdeväť eur a sedemdesiatosem centov).

odôvodnenie:

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodených, svedkov, listinnými dôkazmi a po ich vyhodnotení tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne dospel k záveru vyjadrenému vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný Z. na hlavnom pojednávaní dňa 22.6.2016 vo svojej výpovedi uviedol, že poškodené strany Q. a K. vstúpili do obchodného vzťahu so spoločnosťou A. a to formou „bartrového obchodu“, pričom táto podmienka bola dohodnutá už na začiatku. Spoločnosť A. odoberala od poškodených liehoviny a poškodené subjekty od nich na začiatku odoberali cukrovinky s tým, že dochádzalo k úhradám niektorých faktúr. Ťažkosti začali následne, keď tam vznikol dlh, ktorý spoločnosť chcela buď „bartrovať“ alebo vyplatiť, avšak nedošlo k plneniu, nakoľko nebol obmedzený prístup do spoločnosti a časť uvedeného tovaru druhý konateľ M. preniesol na prevádzku jeho mamy. Bartrový obchod bol dohodnutý ústne a to tým spôsobom, že poškodená a svedkyňa T. ich oslovila osobne u nich na prevádzke, kde im ponúkla možnosť spolupráce a tam sa dohodol predmetný bartový obchod. Druhá spoločnosť (K.) bola len nástupníkom prvej firmy (Q.) a neskôr sa pokračovalo sa v odbere od nástupníckej firmy. Predmetom bartrového obchodu mali byť cukrovinky, ktoré sa zo začiatku aj dodávali spoločnosti Q. a potom neskôr firme K. Cukrovinky spoločnosť A. zase odoberala od spoločnosti K., konkrétne M. ako druhý konateľ spoločnosti. Na otázku, prečo podpísal uznanie dlhu a splátkový kalendár v čase, keď už dali návrh na vyhlásenie konkurzu na firmu odpovedal, že splátkový kalendár bol podpísaný až v decembri, aby návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť A. bola daná niekedy v letných mesiacoch (jún, júl), avšak súd tento návrh zamietol a teda návrh na vyhlásenie konkurzu nebol akceptovaný a spoločnosť vykonávala ďalej svoju podnikateľskú činnosť tak, aby bola schopná dostať sa z červených čísel a vedela časom vytvárať prípadný zisk. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol súdom odmietnutý z dôvodu, že nebol zaplatený poplatok súdu vo výške 1.660,- Eur, nakoľko spoločnosť síce mala majetok, ale nemala finančnú hotovosť, ktorou by zaplatila daný súdny poplatok. Obžalovaný si bol vedomý toho, že ak sa nezaplatí súdny poplatok, súd konať nebude, avšak chápal to tak, že spoločnosť pokračuje vo svojej podnikateľskej činnosti ďalej, nakoľko konkurz na spoločnosť vyhlásený nebol. Dohoda o splátkach bola uzavretá priamo s T. a následne B. komunikoval e-mailom s B., v ktorom sa dohodli na splátkach, presne však nevedel definovať v akej výške. Na to ale bolo podané trestné oznámenie a B.. O. navrhol počkať, ako sa vyvinie spor v rámci trestného konania. Obžalovaný je však ochotný splácať uvedený dlh, hoci v malých častiach. B. je právny zástupca, ktorý zastupoval spoločnosť A. ako aj osobu obžalovaného.

T., splnomocnená zástupkyňa poškodenej strany a zároveň svedkyňa na hlavnom pojednávaní dňa 22.6.2016 uviedla, že v čase, keď sa stretli s obžalovaným Z. boli novovzniknutá prevádzka v C. a hľadali nových odberateľov. Sama obžalovaného oslovila a ponúkla mu spoluprácu. Zo začiatku neboli problémy, no časom začal obžalovaný meškať s platbami. Následne ho svedkyňa vyhľadala a žiadala predmetnú sumu uhradiť. Pri návšteve prevádzky obžalovaného si všimla tovar (cukrovinky) a obžalovanému navrhla „bartrový obchod“. Pri prvých objednávkach išlo o veľké množstvo, následne však obžalovaný tovar dodávať prestal. Svedkyňa kontaktovala hlavného distribútora spoločnosti A. a to spoločnosť K. a zistila, že obžalovaný neplatil ani im a to bol dôvod, prečo im prestali dodávať. K dohode o bartrovom obchode došlo asi po mesiaci spolupráce s firmou obžalovaného. Po skončení spolupráce došlo k stanoveniu splátkového kalendára s obžalovaným, avšak nebol dodržaný ani jeden termín splátok.

Svedkyňa A. na hlavnom pojednávaní dňa 22.6.2016 uviedla, že obžalovaný od nich odoberal tovar, platil však len čiastočne a to v hotovosti. Z toho dôvodu bol odber zastavený. Toto oznámenie resp. pokyn dostala od nadriadenej T.. Nákup tovaru prebiehal tak, že obžalovaný prišiel fyzicky do predajne a tovar prevzal, následne zaňho zaplatil, aspoň zo začiatku.

Svedok M. V. na hlavnom pojednávaní dňa 22.6.2016 uviedol, že má vedomosť, že sa so spoločnosťami Q. a C. začalo obchodovať a bral sa od nich tovar za účelom ďalšieho predaja a ten sa najskôr splácal, potom už nie. Konkrétnu sumu však uviesť nevedel. On však dohody neuzatváral. Poškodené strany od nich brali cukrovinky a túto spoluprácu riešil on s T. Zo začiatku sa to platilo, neskôr vznikol barter. T. sa dohodla s obžalovaným Z. V. (jeho spoločníkom) na bartri. K ukončeniu bartrovej spolupráce došlo z dôvodu, že neboli financie.

Znalec T. na hlavnom pojednávaní dňa 26.4.2017 uviedla, že trvá na vypracovanom znaleckom posudku č. 10/2015 a na záveroch uvedených v tomto posudku. Znaleckým skúmaním zistila, že všetky faktúry vystavené spoločnosťou Q. v celkovom počte 37 kusov a vo výške 16.873,89,- Eur sú riadne v účtovníctve spoločnosti A. zaúčtované a vykázané ako neuhradené. Je tam tiež zaúčtovaných celkovo 20 faktúr vystavených spoločnosťou K. v celkovej výške 13.395,97,- Eur. Spoločnosť A. tovar okamžite pri obstaraní účtovala do nákladov a na konci roka v zmysle vedenia metódy B sa má vykonať inventarizácia skutočných zásob nepredaného tovaru v sklade. Spoločnosť ku dňu 31.12.2013 má nulový zostatok tovaru na sklade, čo znamená, že všetok tovar sa v priebehu roka predal. Z predloženého účtovníctva mala preukázané, že spoločnosť A. neuhradila spoločnosti Q. faktúry v celkovej výške 14.732,62,- Eur a spoločnosti K. faktúry v celkovej výške 19.259,78,- Eur. Spoločnosť A. uhradila spoločnosti Q. celkovo 9 faktúr v sume 2.141,27,- Eur. Všetky úhrady boli vykonané v hotovosti. A. spoločnosť A. neuhradila ani jednu zo sledovaných faktúr, ani čiastočne. Spoločnosť A. k dátumu 31.12.2013 neviedla bankový účet, alebo je blokovaný v prospech exekúcie, alebo je nulový. Na tomto účte nie sú disponibilné finančné prostriedky. Finančné prostriedky spoločnosti A. za sledované obdobie boli použité na výplaty miezd, na nákup stravných lístkov, na úhradu dodávateľských faktúr, na nákup kancelárskych potrieb, na drobný nákup vrátane pôžičiek alebo vkladov spoločníkovi.

Svedok C. na hlavnom pojednávaní dňa 26.4.2017 uviedla, že trvá na svojej výpovedi z prípravného konania a zároveň na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v spoločnosti A. pracovala od 01.7.2013 do 30.9.2013 na pozícii predavač, pokladník v diskonte na U. ulici v C.. Do pracovného pomeru ju prijal Z. a taktiež s ňou rozviazal pracovný pomer. Denná tržba sa odovzdávala najprv priamo do rúk Z. a neskôr tržbu odkladali do trezora, ktorý bol v diskonte. O bartrovom obchode nemá vedomosť. Tieto tvrdenia svedkyne sú totožné s jej tvrdeniami uvedenými v prípravnom konaní.

Svedkyňa E.. na hlavnom pojednávaní dňa 26.4.2017 uviedla, že trvá na svojej výpovedi z prípravného konania. Požiadala o prečítanie svojej predchádzajúcej výpovede, nakoľko si na jej obsah s odstupom času nepamätá. Súd v zmysle zákonných ustanovení prečítal výpoveď svedkyne z prípravného konania z ktorej vyplýva, že je jedným z konateľov spoločnosti K., druhým konateľom je jej manžel. Spoločnosť sa zaoberá dovozom a distribúciou cukroviniek. V roku 2012 sa spoločnosť odsťahovala z priestorov na ul. U. XX v C., ktoré mali v prenájme. Po nich tam prišla spoločnosť A., ktorá ich požiadala o dodávku cukroviniek do diskontu, ktorý tam otvárali. Spoločnosť A. od nich odoberala cukrovinky od mája 2012, pričom v roku 2012 im bol z ich strany uhradený tovar v plnej výške. Spoločnosť A. od nich odoberala tovar aj v roku 2013, ale za tento tovar prestala platiť a z toho dôvodu ukončili spoluprácu. Za spoločnosť A. vystupoval Z. ktorý aj vyplácal odobratý tovar. Po ukončení spolupráce ich oslovila spoločnosť K. či im nebudú dodávať cukrovinky, s čím svedkyňa súhlasila. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa doplnila, že zmluvu so spoločnosťou A. nemali uzavretú, keďže v obchodnom vzťahu, kde sa nakupuje a predáva tovar, nie je nutná žiadna zmluva. Dodali objednaný tovar, za ktorý, aspoň zo začiatku prišla platba.

Svedok B. na hlavnom pojednávaní dňa 16.11.2017 uviedol, že je majiteľom a konateľom spoločnosti Q. a K. a celé jeho zastupovanie ohľadom platieb a platobného styku, práce s klientmi a obchodovanie s uvedenými spoločnosťami mala na starosti svedkyňa T., bližšie sa však k obchodu, ktorý prebehol, vyjadriť nevedel. Uviedol, že spoločnosť A. mu spôsobila škodu vo výške 33.992,40,- Eur. Ďalej zotrval

na svojej výpovedi z prípravného konania, ktorú súd zákonným spôsobom prečítal a z ktorej vyplývajú vyššie uvedené skutočnosti.

Svedkyňa Z. Y. na hlavnom pojednávaní dňa 16.11.2017 uviedla, že trvá na svojej výpovedi z prípravného konania. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracovala ako predavačka v predajni spoločnosti Q. a neskôr to boli K.. Podľa výpovede svedkyne obžalovaný Z. V. nakupoval tovar pre svoju prevádzku, za ktorý najskôr platil, neskôr však platiť prestal. Predpokladá, že dôvodom boli finančné problémy obžalovaného. V ostatnom svedkyňa zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania.

Svedkyňa B. na hlavnom pojednávaní dňa 16.11.2017 uviedla, že trvá na svojej výpovedi z prípravného konania. Na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v spoločnosti A.. pracovala ako predavačka. Má vedomosť, že obžalovaný Z. V. dlhuje peniaze firme Q. za tovar. K samotným obchodom resp. objednávkam sa však vyjadriť nevedela. Jej úlohou bolo predávať tovar. Zákazník zaplatil za tovar a ona mu vydala bloček. V prípade, že nejaký tovar chýbal, napísala zoznam chýbajúceho tovaru, ktorý následne odovzdala Z. V.. Obžalovaný zabezpečil tovar, ktorý svedkyňa len vyložila. Od koho predmetný tovar kupoval a akým spôsobom sa prevádzali úhrady za tento tovar, sa vyjadriť nevedela. Výpoveď svedkyne korešponduje aj v širších súvislostiach s výpoveďou z prípravného konania.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní dňa 16.11.2017 vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a oboznámil znalecký posudok č. 10/2015 (čl. 176 - 187), z ktorého vyplývajú skutočnosti zhodné s výpoveďou znalkyne T.. Q. K. O.., ktorá posudok vypracovala. Zároveň boli oboznámené faktúry medzi spoločnosťami A. a spoločnosťami Q. a tiež K.. (čl. 12 - 81).

Z dohody o uznaní dlhu (čl. 6 - 11) vyplýva, že dlžník A. so sídlom U. potvrdzuje a uznáva, že z titulu vystavených faktúr je ako dlžník povinný zaplatiť sumu 13.325,22,-Eur svojmu veriteľovi Q. zastúpenej konateľom B. I.. Na základe tejto dohody dlžník vyhlásil, že tento dlh uznáva čo do výšky a dôvodu a zaviazal sa ho zaplatiť veriteľovi Q. v plnej výške najneskôr do 31.12.2013, alebo spoločnosti vykonávajúcej správu a vymáhanie pohľadávok veriteľa.

Z uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 26K 31/2013 zo dňa 15.7.2013, právoplatným 24.7.2013 (čl. 94 - 97) vyplýva, že návrh dlžníka - navrhovateľa A. podaný obžalovaným Z. V. na vyhlásenie konkurzu, ktorý bol na hlavnom pojednávaní taktiež prečítaný (čl. 91 - 92), bol právoplatne odmietnutý.

Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 3T/5/2015 sa prečítal rozsudok zo dňa 8.6.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To/80/2015 zo dňa 21.10.2015, ktorým bol Z. V. pre prečin neodvedenia dane a poistného § 277 oslobodený.

Zo spisu Okresného súdu Bratislava V sa prečítal rozsudok zo dňa 6.4.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/64/2016, ktorým bol Z. V. uznaný vinným z pokračovacieho prečinu podvodu § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a odsúdený k súhrnnému trestu odňatia slobody 20 mesiacov s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou v trvaní 2,5 roka.

Súd ďalej prečítal rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T/63/2014, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu podvodu § 221 ods. 1 Tr. zák. a neprávoplatne odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov nepodmienečne s minimálnym stupňom stráženia, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/85/2017 zo dňa 14.11.2017, ktorým bol napadnutý rozsudok OS KE I sp. zn. 10T/63/2014 zrušený a vo veci bolo rozhodnuté upustením od uloženia súhrnného trestu, nakoľko Krajský súd v Košiciach pokladal trest uložený rozsudkom OS Bratislava V sp. zn. 5T/67/15 zo dňa 6.4.2016 vo výmere 20 mesiacov s podmienečným odkladom trestu na dobu 2,5 roka pre ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd nemal pochybnosti o tom, že skutok sa stal a došlo k nemu spôsobom opísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku. Odsúdený je usvedčovaný výpoveďami poškodených a svedkov, zabezpečenými listinnými dôkazmi a tiež závermi znaleckého skúmania.

Súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, nakoľko svojím konaním uvedenú skutkovú podstatu zločinu naplnil tak po stránke objektívnej v tom, že na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým , že niekoho uviedol do omylu a spôsobil

tak na cudzom majetku značnú škodu a po stránke subjektívnej v tom ,že tak konal úmyselne, a to s úmyslom priamym v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona.

Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného spočíva v tom, že svojím konaním ohrozil objekt chránený trestným zákonom, a to je záujem spoločnosti na ochrane majetku právnických a fyzických osôb pred útokmi podvodného konania, pri ktorých dochádza k neoprávnenému obohacovaniu sa na úkor cudzieho majetku.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný Z. V. bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný, pričom v štyroch prípadoch sa naňho hľadí, akoby nebol súdne trestaný. Z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne (čl. 322).

Súd pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadol na stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného, možnosť nápravy a pomery páchateľa, pričom nezistil žiadne poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti.

Pokiaľ ide o vonkajšiu diferenciáciu výkonu trestu odňatia slobody, súd obžalovaného v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre účel výkonu trestu zaradil do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko vychádzajúc z odpisu registra trestov, odsúdený v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Súd pri ukladaní trestu pristúpil k uloženiu trestu nepodmienečného, vyjadreného vo výroku tohto rozsudku.

Keďže poškodené strany Q. si v adhéznom konaní riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody, súd s poukazom na § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného k náhrade spôsobenej škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice I.