Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/28/2012

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu O. Q. L., Q.. Q. J..H.., Q. Q. Z. X, XXX XX O., D. : XX XXX XXX zastúpenému JUDr. Katarínou Kovácsovou, Pifflova 8, 851 01 Bratislava proti žalovanému D., Q..J..H.., Q. Q. O. XX, XXX XX B., D. : XX XXX XXX o zaplatenie kúpnej ceny vo výške 2.174,57 eura s príslušenstvom

rozhodol:

I. Súd konanie zastavuje.

II. Súd žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov súdneho konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa XX.XX.XXXX doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť mu kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy vo výške 2.174,57 eura s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy žalovanému dodal tovar, ktorý žalovaný riadne prevzal a kúpnu cenu za dodaný tovar riadne a včas nezaplatil. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť.

2. Pri skúmaní procesných podmienok konania súd zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa XX.XX.XXXX Q.. I.. XK/XX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX súd vyhlásil konkurz na majetok žalovaného na spoločnosť D., Q..J..H.., Q. Q. O. XX, XXX XX B., D. : XX XXX XXX B. L.Ň. XX.XX.XXXX. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa XX.XX.XXXX, Č.. A.. XK/XX/XXXX-XXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX, súd ustanovil do funkcie správcu úpadcu P.. P. U., Q. Q. O. Z.. XX, XXX XX B..

3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

4. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomne zobral žalobu v celom rozsahu späť pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 a súčasne pred pojednávaním, pričom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného predpisu.

5. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca zobral žalobu bez udania dôvodu. Zavinenie sa neposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením nie je bezprostredné spôsobenie

výsledku - zastavenie súdneho konania t.j. zavinením zastavenia konania nie je vykonanie úkonu, ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale zavinením zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie alebo nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti ovplyvňujúce konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu - späťvzatie žaloby. Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového poriadku, podľa ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby pretrvávali závery procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe a teda je odklonom od týchto teoretických základov. Uvedené je odôvodnené tým, že v zmysle zásady zodpovednosti za zavinenia podľa procesného výsledku žalobca vždy (procesne) zaviní zastavenie súdneho konania, keď zoberie žalobu späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo výnimku (pôvodné ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku), avšak aktuálne obdoba tohto ustanovenia chýba. Z uvedeného možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z toho vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí stanovenú v čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do XX.XX.XXXX (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od pojmu „zaviniť“ v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V opačnom prípade by výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci zo zásady zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bol v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho štátu. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.

6. Späťvzatiu žaloby predchádzalo vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, kakticky teda bolo konanie žalobcu vyvolané skutočnosťou vzniknutou na strane žalovaného, z toho dôvodu potom možno konštatovať, že zastavenie konania zavinil žalovaný.

7. Pokiaľ ide o právnu možnosť rozhodnúť o zastavaní konania, keď podľa § 165 ods. 2 Civilného sporového konania ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a konanie je prerušené v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného, je potrebné sa vysporiadať s touto otázkou nanovo, keďže ustálená judikatúra vytvorená za predchádzajúceho procesného poriadku (napr. R 83/1995) je vzhľadom na odlišnú normatívnu úpravu nepoužiteľná. Súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, do ktoré patrí aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Súčasne tiež pokiaľ má každý právo domáhať sa svojho práva na súde, toto právo bez ďalšieho neimplikuje povinnosť domáhať tohto svojho práva a v prípade že je konanie začaté, musí byť legitímny dôvod, aby bol nositeľ základných práv a slobôd nútený zotrvať v procesných vzťahoch vytvorených práve jeho aktivitou. Aktuálne však nie je daný ústavný dôvod, aby bol žalobca v konaní na peňažné plnenie, ktoré bolo prerušené v dôsledku vyhlásenia konkurzu na žalovaného, v štádiu pred doručením žaloby, nútený zotrvať, keď je navyše zrejmé, že sa môže domáhať svojho tvrdeného nároku v súdnom konaní vyvolávajúcom prerušenie konania, teda v konaní, ktoré zo svojej podstaty skončí skôr a teda bude lepšie naplnené jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote. V kontexte tohto ústavného ustanovenia je potom potrebné vyložiť čl. IV ods. 2 Civilného sporového poriadku, teda že výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Navyše je pochybné, či „nepochybnosť“ vyžadovaná v čl. IV ods. 2 Civilného sporového poriadku sa viaže výlučne na výklad gramatický, logický alebo iný výklad normatívneho textu, vždy však je toto ustanovenie potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. IV ods. 1 Civilného sporového poriadku). Vzhľadom na to má súd za to, že je možné konanie po späťvzatí žalobcu zastaviť napriek tomu, že bolo prerušené.

8. O nároku na náhradu trov súdneho konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku, keď na jednej strane ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žalobca zobral svoju žalobu po začatí konania v celom rozsahu späť, pričom však z verejne prístupnej databázy je zistené, že na právneho nástupcu žalovaného bol vyhlásený konkurz a teda možno rozhodnúť len o povinnosti správcu ak sa v konaní

pokračuje (§ 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácií) a nie o povinnosti žalovaného, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa na nepriznanie žalobcovi nároku na náhradu trov súdneho konania.

9. O vrátení súdneho poplatku bude rozhodnuté osobitným uznesením v inom zložení súdu (§ 14 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.