Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-146-2017.pdf
PDF · 90.81 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/146/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v spore žalobcu: S.. J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. L. XXX, XXX XX L. L., proti žalovanému: Y.. R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, XXX XX Y., o zaplatenie 5 363,81 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/141/2016-71 zo dňa 25.5.2017 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5 363,81 € spolu s úrokmi vo výške 2 % mesačne z tejto sumy od 08.11.2014 až do zaplatenia a spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy odo dňa 08.12.2015 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a vyslovil, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že jednoznačne mal za preukázané, že došlo k poskytnutiu pôžičky zo strany žalobcu žalovanému, čo v konečnom dôsledku potvrdzujú aj zhodné vyjadrenia oboch strán sporu. Následne vyjadrenie priamo pred súdom zo strany žalovaného považoval za vyhýbavé. Dôkazy, ktoré neuplatnila žalovaná strana riadne a včas odmietol vykonať, keďže išlo len o účelové predlžovanie konania. Zo strany žalovaného došlo k čiastočnému plneniu a to vo forme mesačných splátok úrokov vo výške 107,28 eur za obdobie od 8.12.2012 do 7.11.2014, preto súd priznal zmluvné úroky až po 8.11.2014 do zaplatenia spolu s istinou. Výšku úrokov dohodnutých v tejto zmluve považoval za primeranú, keďže išlo o pôžičku medzi fyzickými osobami a táto pôžička bola poskytnutá bez akéhokoľvek zabezpečenia. Podstatnou otázkou bola hodnovernosť súkromnej listiny, ktorá bola predložená ako zmluva o pôžičke. Pri posúdení súkromnej listiny je významná jej pravosť a pravdivosť. Listina je pravá, ak pochádza od vystaviteľa a je ním tiež podpísaná. To či obsah takéhoto prehlásenia zodpovedá skutočnosti, teda či listina je pravdivá, posúdi konajúci súd na základe výsledkov dokazovania. Ak tvrdí vystaviteľ, že jeho prehlásenie nie je pravdivé, alebo že je inak vadné, je na ňom, aby toto tvrdenie, z ktorého vyvodzuje pre seba priaznivé následky, tiež dokázal. Takýto postup vyplýva predovšetkým z pravidiel o dôkaznom bremene. Obyčajné popretie alebo formálne spochybnenie obsahu súkromnej listiny neoslabuje jej dôkaznú silu. Je potrebné pristupovať k listine obsahujúcej prejav vôle alebo prehlásenie, ktoré svedčí v neprospech vystaviteľa a inak je potrebné pristupovať k listine svedčiacej v jeho prospech. Pokiaľ účastník, ktorý nepopiera pravosť ním vystavenej alebo podpísanej listiny, popiera však jej obsah, tvrdí vlastne, že urobil nepravdivé prehlásenie. V takomto prípade nemožno uložiť protistrane, aby preukazovala, že popierateľove prehlásenie bolo pravdivé, popierateľ musí tvrdiť a preukázať, prečo je jeho prehlásenie nepravdivé. Vo vyjadrení zo dňa
31.08.2016 žalovaný výslovne potvrdil poskytnutie pôžičky. Výrok o úroku z omeškania bol odôvodnený § 517 ods. 1, 2 OZ a výrok o trovách konania ust. § 251 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že keď dostal výzvu od súdu, aby sa vyjadril, mal vážne zdravotné problémy a nemal k dispozícii potrebné listinné dôkazy na preukázanie, že tvrdenia uvádzané v návrhu sú neúplné a nepravdivé. Aby splnil lehotu stanovenú súdom na vyjadrenie, podal vyjadrenie dňa 31.8.2016. Už v tomto žiadal, aby súd od žalobcu vyžiadal predloženie výpisov z jeho účtu za roky 2013 až 2015 na dôkaz, že mu bola pripísaná na jeho účet každý mesiac suma 107 eur. To znamená, že pôžičku splácal. Mal záujem na mimosúdnom dojednaní sa so žalobcom. Žalobca reagoval, že zmluva o pôžičke bola podpísaná dobrovoľne a že mu pôžičku poskytol iba pre to, že poznal jeho otca. Súdom doručované zásielky prebral vždy až po ich uložení pred uplynutím odbernej lehoty. Súd však v jednom alebo dvoch prípadoch určil termín pojednávania v dátumoch, ktoré uplynuli ešte pred uplynutím odbernej alebo úložnej lehoty, takže sa dozvedel o súdom určenom termíne pojednávania až nasledovne. Žalovaný oznámil konajúcemu súdu, že je po vážnej operácii srdca a podstupuje pooperačnú liečbu a z tohto dôvodu sa nemohol zúčastniť pojednávaní v lehote približne pol roka. Toto svoje tvrdenie a ospravedlnenie preukázal lekárskymi správami. Na pojednávaní dňa 25.5.2017 bol žalovaný len sám prítomný, žalobca sa ospravedlnil z neúčasti z dôvodu práceneschopnosti. Preto na pojednávaní bol len žalovaný a sudca. Sudca ho nepoučil o právach ako strany sporu, nepovedal, že môže žiadať kópiu zápisnice. Choval sa povýšenecky. Predkladal listinné dôkazy o úhradách v Slovenskej sporiteľni a v ČSOB, tieto odmietol založiť do spisu s odôvodnením, že už ich predložil neskoro. Jednoznačne sa vyjadril, že je rozhodnutý vo veci rozhodnúť. Viedol pojednávanie jednostranne, znevažoval zdravotný stav a urážal osobu žalovaného. Vzniesol aj námietku zaujatosti, ktorú sudca odmietol zaprotokolovať. Žalovaný sa nesmie rozčuľovať, je stále na liekoch, ktoré utlmujú, lebo jeho zdravotný stav je veľmi zlý. Súd nedal preveriť účty žalobcu tak, ako žiadal žalovaný, na ktoré vkladal finančné prostriedky. Žalobca sa úmyselne nepriznal k účtu v Slovenskej sporiteľni. Nebola predložená ani prvá zmluva, ktorá bola uzavretá medzi ním a žalobcom a ktorá nebola vlastne zrušená. Na základe tejto zmluvy vrátil žalobcovi celú sumu v hotovosti bez dokladu. Táto zmluva, ktorá bola predložená v súdnom konaní, bola vynútená pod vyhrážkami, že jeho syn pracuje v jednej inštitúcii. Na základe zmluvy už finančné prostriedky neprevzal. Pravdivosť týchto tvrdení nijako súd neskúmal. V prípade sporu o vrátenie pôžičky je potrebné preukázanie finančných prostriedkov, ktoré odovzdá veriteľ dlžníkovi. Preto považoval rozhodnutie za predčasné. Sudca vychádzal z toho, že žalovaný je nedôveryhodnou osobou. Takto nebol úplne zistený skutkový stav a vec bola aj nesprávne právne posúdená. Preto navrhol zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť vec na ďalšie konanie. 4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že žalovaný nič nové nepredložil a na osobné invektívy nemieni reagovať. Na jednej strane píše, že zmluvu o pôžičke uzavrel, na druhej strane píše, že sa dostal do finančnej tiesne a preto prestal splácať nie požičanú sumu, ale dohodnuté úroky. V odvolaní dokonca tvrdí, že celú sumu zaplatil v hotovosti, na druhej strane tvrdí, že žiadne peniaze neprevzal. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. 5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a poukázal na to, že chce upriamiť pozornosť na to, že vo svojom vyjadrení z 31.8.2016 uviedol, že sa dostal do finančnej tiesne v roku 2015, ale nie že prestal splácať pôžičku, ale len dohodnutú úrokovú sadzbu. Už vo vyjadrení z 31.8.2016 žalovaný uviedol,, že hneď od prvého mesiaca po pôžičke začal splácať 107 eur, no nedisponoval žiadnymi dôkazmi z hotovostných vkladov na účet žalobcu. Až po podaní odvolania sa mu podarilo prostredníctvom dcéry zabezpečiť jeden doklad o vklade na účet žalobcu do Slovenskej sporiteľne. Tento doklad aj predložil súdu k nahliadnutiu. Trvá na podanom odvolaní. 6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „odvolací súd“ a „CSP“) prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 7. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 8. Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 9. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o pôžičke. Podľa tejto zmluvy o pôžičke žalobca požičal žalovanému sumu vo výške 5 363,81 €. Ako odmena za poskytnutie peňazí bol dohodnutý úrok vo výške 2 % mesačne. Dohodnutý úrok bol dlžník povinný zaplatiť len za
obdobie do vrátenia pôžičky. Touto zmluvou sa žalovaný ako dlžník zaviazal celú požičanú sumu vrátiť najneskôr do 3 rokov od podpisu tejto zmluvy, a to vrátane dohodnutých úrokov. Dohodnuté úroky zo zmluvy o pôžičke mali byť platené mesačne vždy k 5-temu dňu v mesiaci. 10. Odvolanie žalovaného možno zdrhnúť do troch oblastí. Jednak ide o oblasť procesnoprávnych námietok vo vzťahu k včasnosti doručovania listín súdom, poučeniu ako strany sporu a námietke zaujatosti proti konajúcemu zákonnému sudcovi. 11. Vo vzťahu k procesným námietkam zo spisu jasne vyplýva, že žalovaný rovnako ako žalobca bol súdom prvej inštancie poučený o všetkých procesných právach a povinnostiach a preukázateľne toto poučenie mu bolo doručené k vlastným rukám 28.8.2016. Rovnako konajúci súd doručoval listiny, ktoré predložil žalobca na vedomie žalovanému, resp. s výzvou, aby na tieto reagoval. Už z prvého procesného poučenia vyplynula pre žalovaného povinnosť nielen sa písomne vyjadriť, ale predložiť aj všetky listinné dôkazy na potvrdenie svojho tvrdenia, resp. označiť dôkazy, ktoré žiada v konaní vykonať. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení z 31.8.2016 potvrdil podpísanie zmluvy o pôžičke a žiadal, aby konajúci súd zabezpečil výpisy z osobného účtu žalobcu, na ktoré mal hneď po uzavretí zmluvy o pôžičke hneď ďalším mesiacom splácať splátky vo výške 107 eur mesačne. Súd prvej inštancie takto označený dôkaz aj vykonal a žalobca predložil výpis zo svojho osobného účtu, z ktorého vyplýva, že mesačne mu žalovaný skutočne zasielal sumu 107 eur v rozpätí dvoch rokov, a to roku 2012 až 2014. Z týchto dôvodov je možné konštatovať, že súd prvej inštancie neporušil svoje povinnosti stanovené mu zákonom. 12. Pokiaľ ide o včasnosť predvolaní zo strany súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému ako procesnej strane, odvolací súd konštatuje, že aj tento postup bol v súlade s právnymi predpismi. Súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania, doručoval predvolania obom stranám sporu a vo vzťahu k žalovanému akceptoval jeho neúčasť, resp. jeho žiadosť o odročenie z dôvodu jeho aktuálneho zdravotného stavu a preto nekonal v jeho neprítomnosti. Opakovane odročil pojednávania a vypočul ho až na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 25.5.2017. od procesného poučenia 28.8.2016 do termínu pojednávania 25.5.2017 bol poskytnutý dostatočný priestor žalovanému na to, aby svoje tvrdenia, okrem už spomínaných z osobného účtu žalobcu, aj predložil. V priebehu celého konania ani v rámci podaného odvolania žiadnym spôsobom svoje tvrdenia o tendenčnosti alebo nezákonnosti postupu súdu prvej inštancie nepredložil a nepredložil ani dôkazy na potvrdenie svojich tvrdení. Naopak žalobca v celom rozsahu rešpektoval výzvu konajúceho súdu, predložil výpisy z osobného účtu, aj keď je pravdou, že tento účet bol v ČSOB, nie v Slovenskej sporiteľni, ale za dva roky tento mapoval úhrady žalovaného v tvrdenom rozsahu, čo zohľadnil súd prvej inštancie aj vo svojom rozhodnutí. Žalovaný teda nepreukázal, že by uhrádzal duplicitne v rovnakom období na dva účty žalobcu. Možno súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie o tom, že z takéhoto konania, vyjadrenia a postupu žalovaného ide skôr o účelovú obranu a snahu predĺžiť spor na dlhší časový úsek. Žalovaný nepredložil ani dôkazy o tom, že mal uzavretú so žalobcom opakovane zmluvu o pôžičke. 13. Ďalšia procesná námietka žalovaného spočívala v zaujatosti konajúceho sudcu. Táto námietka však nespĺňala podmienky, ktoré ustanovuje Civilný sporový poriadok. Podľa § 53 od s. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Z textu odvolania žalovaného vyplýva, že tento namietal postup a konanie sudcu v danej právnej veci bez bližšieho zdôvodnenia a skôr namieta jeho postoj k veci, to že sa vyjadril k veci hneď na začiatku a postupoval tendenčne, nevykonával dôkazy, ktoré navrhol žalovaný v priebehu konania vykonať. 14. Týmito námietkami vo vzťahu k nevykonaniu dôkazov k zaujatiu právneho názoru konajúceho sudcu ešte pred rozhodnutím vo veci samej skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie sa na základe odvolania vždy vyjadrí odvolací súd a posúdi správnosť postupu, resp. dôvodnosť námietok strany sporu, vrátane námietky zaujatosti. V danom prípade sa odvolací súd domnieva, že žalovaný namietal postup konajúceho sudcu, ktorý práve v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku je oprávnený vysloviť svoj predbežný právny názor (§ 171 ods. 1 CSP). V danom prípade zo zápisnice o pojednávaní z 25.5.2017 jasne vyplýva, že práve súd prvej inštancie hodnotil za účasti žalovaného dôkazy, ktoré boli predložené, ktoré boli navrhované, oboznámil výsledok vykonaného dokazovania v podobe výpisov z osobného účtu žalobcu a zároveň tiež odôvodnil, prečo nebude vykonávať ďalšie dokazovanie a predbežne sa aj vyjadril k veci samej. 15. Z § 153 ods. 1 - 3 CSP vyplýva, že práve sudcovská koncentrácia konania predstavuje nástroj pre racionálne a odôvodnené zrýchlenie sporového konania. Je teda nosným princípom sporového poriadku a je v kompetencii konajúceho sudcu posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnených prostriedkov procesného útoku. Preto je povinnosťou procesnej strany riadne a včas označiť dôkazy, preukázať
svoje tvrdenia v rámci dôkazného bremena a z týchto princípov Civilného sporového poriadku je potrebné vychádzať aj pri posúdení predmetnej veci. V konečnom dôsledku zákon myslí aj na lehotu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a táto je stanovená najneskôr do vyhlásenia uznesenia o ukončení dokazovania vo veci. 16. Naviac odvolací súd poukazuje na to, že okrem teda jedného dokladu o čiastkovej úhrade tejto pôžičky žalovaný iné dôkazy v rámci odvolacieho konania nepredložil. 17. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že mu v skutočnosti finančné prostriedky neboli odovzdané a nemá teda povinnosť, resp. všetky svoje povinnosti voči žalobcovi už splnil s poukazom na Občiansky zákonník a ustanovenia Zmluvy o pôžičke možno konštatovať, že žalobca na návrh žalovaného a výzvu súdu predložil výpisy z osobného účtu, v ktorom sa potvrdila čiastočná úhrada tejto pôžičky, na čo reagoval súd prvej inštancie s tým, že započítal jednotlivé splátky na dohodnutý zmluvný úrok. V konečnom dôsledku aj tvrdenie žalovaného o čiastočných úhradách vo výške 107 eur do roku 2015 sa preukázalo a iné okolnosti žalovaný ani neuvádzal. Tvrdenia podpisu dvoch zmlúv v konaní preukázaná nebola. Pokiaľ išlo o zdravotný stav, súd prvej inštancie akceptoval toto oznámenie, poskytol opakovane odročenie pojednávaní, časový priestor na to, aby žalovaný mohol reagovať na predmet sporu, na doručenú žalobu, na výsledky vykonaného dokazovania. Z tohto dôvodu odvolací súd ani nezistil iné pochybenia. Pokiaľ žalovaný preberal zásielky v posledný deň odbernej lehoty, tento postup žalovaného nemožno pripísať v neprospech žalobcu. Súd prvej inštancie pokiaľ zistil, že zásielka nebola riadne prevzatá a v čase konkrétneho pojednávania bola závada v doručení, resp. ospravedlnenie z dôvodu vážnych zdravotných problémov žalovaného, toto opakovane akceptoval a poskytol časový priestor žalovanému. 18. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní mal úspech žalobca, žalovaný bol neúspešný, žalobcovi však v odvolacom konaní preukázateľne žiaden nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol, preto rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).