Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6T/36/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Skalica dňa 23. apríla 2018, takto

rozhodol:

I. Obžalovaný X. N., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom V. Č.. XXX

sa podľa § 285 písm. a) Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Skalica, sp. zn. Pv 470/15/2206-27 zo dňa 15.03.2017 pre skutok v bode 1 právne kvalifikovaný obžalobou ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, ž e

v období od 06.06.2015 do 09.09.2015 opakovane v bankomatoch na rôznych miestach v SR vybral celkovo 4.900,-€, ku ktorým použil platobnú kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXX vystavenú k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v M. M. a.s. na spoločnosť Kudláč trans, s.r.o. so sídlom Radošovce, Vieska č. 42, IČO: 47543329, ktorú mal uvedenou spoločnosťou ako svojím zamestnávateľom a zároveň držiteľom platobnej karty zverenú do hmotnej zodpovednosti a použitie tejto karty bolo určené výhradne na platby súvisiace s náplňou jeho pracovnej činnosti ako vodiča nákladnej dopravy, k vyberaniu mzdy a finančných prostriedkov za cestovné príkazy, pričom z takto vybratej finančnej hotovosti sumu 1.849,- € použil pre vlastnú potrebu, čím spoločnosti Kudláč trans, s.r.o. spôsobil škodu vo výške 1.849,-€, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa v tejto časti poškodená spoločnosť Kudláč trans, s.r.o., so sídlom Radošovce, Vieska č. 42, IČO: 47 543 329 odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

II. Obžalovaný X. N., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom V. Č.. XXX

sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

celkovo štyrikrát v bankomatoch na území Nemecka vybral pre vlastnú potrebu finančnú hotovosť vo výškach: 300,-€ dňa 18.06.2015 v čase o 14:35 hod. s miestom výberu Lise-Meitner-Allee 3, Aral Tornesc, 300,- dňa 19.06.2015 v čase o 07:54 hod., s miestom výberu Lise-Meitner-Allee 3, Aral Tornesc, 200,-€ dňa 30.07.2015 v čase o 20:44 hod. s miestom výberu BAT compact all, Essel, 100,-€ dňa 30.07.2015 v čase o 20:45 hod. s miestom výberu BAT compact all, Essel, pričom k týmto výberom použil platobnú kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXX vystavenú k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v M. M. a.s. na spoločnosť Kudláč trans, s.r.o. so sídlom Radošovce, Vieska č. 42, IČO: 47543329, ktorú mal uvedenou spoločnosťou ako svojím zamestnávateľom a zároveň držiteľom platobnej karty zverenú do hmotnej zodpovednosti a použitie tejto karty bolo určené výhradne na platby súvisiace s náplňou jeho pracovnej činnosti ako vodiča nákladnej dopravy, k vyberaniu mzdy a finančných prostriedkov za cestovné príkazy, čím spoločnosti Kudláč trans, s.r.o. spôsobil škodu celkovo vo výške 900,-€

t e d a

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu malú,

č í m s p á c h a l

prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Kudláč trans, s.r.o., so sídlom Radošovce, Vieska č. 42, IČO: 47 543 329 škodu vo výške 900,- eur.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica podal dňa 16.03.2017 Okresnému súdu Skalica obžalobu č. Pv 470/15/2206-27 na obž. X. N. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal podľa obžaloby dopustiť na tom skutkovom základe, že 1. v období od 06.06.2015 do 09.09.2015 opakovane v bankomatoch na rôznych miestach v SR vybral celkovo 4.900,-€, ku ktorým použil platobnú kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXX vystavenú k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v M. M. a.s. na spoločnosť Kudláč trans, s.r.o. so sídlom Radošovce, Vieska č. 42, IČO: 47543329, ktorú mal uvedenou spoločnosťou ako svojím zamestnávateľom a zároveň držiteľom platobnej karty zverenú do hmotnej zodpovednosti a použitie tejto karty bolo určené výhradne na platby súvisiace s náplňou jeho pracovnej činnosti ako vodiča nákladnej dopravy, k vyberaniu mzdy a finančných prostriedkov za cestovné príkazy, pričom z takto vybratej finančnej hotovosti sumu 1.849,-€ použil pre vlastnú potrebu, čím spoločnosti Kudláč trans, s.r.o. spôsobil škodu vo výške 1.849,- €,

2. celkovo štyrikrát v bankomatoch na území Nemecka vybral pre vlastnú potrebu finančnú hotovosť vo výškach: 300,-€ dňa 18.06.2015 v čase o 14:35 hod. s miestom výberu Lise-Meitner-Allee 3, Aral Tornesc, 300,- dňa 19.06.2015 v čase o 07:54 hod., s miestom výberu Lise-Meitner-Allee 3, Aral Tornesc, 200,-€ dňa 30.07.2015 v čase o 20:44 hod. s miestom výberu BAT compact all, Essel, 100,-€ dňa 30.07.2015 v čase o 20:45 hod. s miestom výberu BAT compact all, Essel, pričom k týmto výberom použil platobnú kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXX vystavenú k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v M. M. a.s. na spoločnosť Kudláč trans, s.r.o. so sídlom Radošovce, Vieska č. 42, IČO: 47543329, ktorú mal uvedenou spoločnosťou ako svojím zamestnávateľom a zároveň držiteľom platobnej karty zverenú do hmotnej zodpovednosti a použitie tejto karty bolo určené výhradne na platby súvisiace s náplňou jeho pracovnej činnosti ako vodiča nákladnej dopravy, k vyberaniu mzdy a finančných prostriedkov za cestovné príkazy, čím spoločnosti Kudláč trans, s.r.o. spôsobil škodu celkovo vo výške 900,-€.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka - poškodeného W. N.Á., svedkov O. Z., Ing. F. H., V. N.Č., B. N. a Y.S. J., ďalej listinnými dôkazmi zabezpečenými do konania a zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný X. N. poprel spáchanie trestného činu, cíti sa byť nevinný. Na svoju obranu uviedol, že všetky výbery, ktoré z karty učinil, boli so súhlasom nebohého p. N., vrátane pokút, ktoré platil v Nemecku. V spoločnosti Kudláč trans, s.r.o. bol zamestnaný do 09.09.2015. Boli mu zverené celkovo 4 karty a to platobná karta, 2 karty na tankovanie a jedna bola na mýto do Švajčiarska. Jeho mesačný príjem netto bol cca 1400 - 1500 eur, v tom ráta mzdu netto + cestovné náhrady. Spočiatku mu mzda bola

vyplácaná na účet, len základ vo výške 350 eur, neskôr na podnet p. N. mladšieho si tieto peniaze vyberal z karty. Pokiaľ ide o cestné, čo mali 0,12 eur od km, tak tieto si vyberal cez kartu. Súhlas na tieto výbery mu udeľovalo vedenie firmy, buď p. N. alebo p. N.. Po ukončení jazdy, po zrátaní km si vyberal peniaze. Peniaze si vyberal postupne, napr. po týždni, príklad: vybral si jeden deň 300 eur, na ďalší deň 100 eur. Na karte bol denný limit, max. 300 eur. Takže peniaze vyberal za jednu cestu aj na viackrát. Viedla sa aj evidencia, koľko bolo odjazdených km, on si to viedol v zošite, rovnaký zošit si viedol aj p. N.. Každý mesiac sa robila uzávierka, tam sa spočítali všetky výbery, počty km, všetky výdaje súvisiace s cestovaním, tiež vždy keď v pondelok odchádzal do zahraničia, si tiež porovnávali s p. N. počty najazdených km. Po každom výbere prišla p. N. sms. Obžalovaný sa nevedel bližšie vyjadriť k tomu, aký mal celkový mesačný príjem v mesiacoch máj až september 2015, v týchto mesiacoch si už všetko vyberal z karty, teda netto mzdu, náklady na cestu, cestné, odmeny. Stravné mu vôbec nebolo vyplácané, vreckové nedostával. Dostával odmeny vo výške 20,- eur, 50,- eur bolo to rôzne, mohol si ich tiež vyberať z karty.

Pokiaľ ide o pokuty v Nemecku, prvá mu bola udelená vo výške 600 eur a druhá vo výške 350 eur. Keď ho zastavila polícia v Nemecku a dostal pokutu, hneď volal p. N., tento mu mal povedať, že musí s tovarom prísť. Pokiaľ ide o doklad vystavený políciou, bola mu vystavená A4 - doklad o kontrole, bola tam uvedená aj výška pokuty. Prvú pokutu, resp. A4 odovzdal p. N., druhý doklad od pokuty odovzdal do schránky v dome p. N. + cmr a stasky. Prvá pokuta bola za servo, druhá bola za prasknutý kotúč, teda za zlý technický stav vozidla. Dostal ešte pokutu - jednu v ČR a jednu v Nemecku, tá v Nemecku bola za zle upevnený tovar. V Nemecku to bolo vo výške 160 eur, zaplatil ju na mieste, v ČR to bolo 1000 alebo 1500 Kč. Pokuty boli väčšinou za zlý technický stav vozidla a za to nemohol. Bol zastavený políciou viackrát na cestách, väčšinou v ČR, ale väčšinou to bolo vyriešené dohovorom zo stany polície kvôli zlému technickému stavu vozidla. Počas pracovného pomeru u Kudláč trans, s.r.o. mal jeden spotrebný úver vo výške 11000 eur a jednu hypotéku vo výške 48000 eur, táto bola braná niekedy vo februári 2015. Spotrebný úver mal vo O., potom sa prefinancoval v B. banke. Mesačná splátka spotrebného úveru bola vo výške 220 eur. U hypotéky bola mesačná splátka 180 eur. Celkové výdaje na úvery resp. pôžičky mal asi 320 eur mesačne. Náklady na dom boli mesačne 70 eur. Manželka bola v tom čase na RD. Kompletne všetky náklady rodiny boli asi 600 - 700 eur. Príjem manželky bol 220 eur. Výbery, ktoré robil z karty, boli odsúhlasené aj sms správou. Nevie sa vyjadriť k tomu, prečo nemecká polícia neeviduje žiadny záznam o jeho kontrole.

Svedok - poškodený W. N. uviedol, že obžalovaný bol v spol. Kudláč trans, s.r.o. zamestnaný do 08.09.2015. Bola mu zverená platobná karta k účtu, tankovacia karta Slovnaft a karta na tankovanie v zahraničí. Priemerný mesačný zárobok bol okolo 800 - 1000 eur netto - pri plnom vyťažení v celom mesiaci. Príjem obžalovaného bol vyšší, nakoľko jazdil s prívesom, kde je vyššia taxa. Podnetom na kontrolu bol veľký pohyb na účte. Pred podpísaním výpovede bolo zistené, že dochádza k výberom na karte, chodili sms o výberoch z karty. Výška výberov bola na hranici denného čerpania, výbery boli vo výške okolo 300 eur. Snažil sa s obžalovaným skontaktovať, bol za ním osobne v mieste bydliska, tam boli len jeho rodičia, ktorí mu povedali, kde by sa mal nachádzať. Doma bola len jeho manželka. Neskôr asi po týždni ho telefonicky kontaktoval obžalovaný, vyhrážal sa mu, aby ho už viacej doma nenavštevoval, že má bordel vo firme. V deň podpisu výpovede obžalovaný večer vrátil jeden výber v sume 270,- eur. Nevie uviesť, z akého dôvodu si z karty vybral tieto peniaze, on mu povedal, aby ich vrátil. Následne urobili kontrolu za posledné 3 mesiace pred ukončením pracovného pomeru, len tri mesiace z toho dôvodu, že v tomto období bol na tom jeho otec zdravotne už veľmi zle, hlbšie do minulosti nešli, nakoľko tie obdobia si otec kontroloval sám. Kontrolou bol zistený schodok 2.749 eur za obdobie jún, júl, august a časť septembra 2015. Túto kontrolu vykonal on, brat a mama. Výbery si komparovali na základe stasiek, dokladov cmr. Kontrolu vykonali aj u druhého vodiča, u ktorého neboli zistené žiadne nezrovnalosti. Výplata mzdy bola trošku neštandardne urobená, vodiči si mohli urobiť výber hneď po ukončení daného turnusu. Bola stanovená jednoduchá ústna dohoda, že po odjazdení km, si tieto spočítali a mohli si vybrať cestné. Otec to mal tak zaužívané, súhlas na výber dával otec, súhlas mohla vydať aj mama, časom aj on. Otec zomrel dňa 23.08.2015. Mzda obžalovaného spočívala v jeho dohodnutej mzde 456 eur v hrubom + mesačné vyúčtovanie pracovných ciest. Cestovné náhrady boli doúčtovávané, podľa ústnej dohody si mohol dotyčný vodič vyberať cestné vo výške 0,12 eur za km, ktoré si mohol vybrať po odjazdení za daný týždeň. Podľa jeho názoru, bola dohoda taká, že v 0,12 eur za km bolo už všetko, teda aj mzda, aj cestovné náhrady. Potom sa spravilo mesačné vyúčtovanie cestovných náhrad, ak tie výbery neboli adekvátne k počtu najazdených km a času stráveného v zahraničí, teda vodič si za daný mesiac vybral viacej, zväčša sa to nechalo vodičom a pokiaľ si vybral menej, tak mu to bolo

doplatené. Pokiaľ ide o mesiac jún 2015, robila sa kontrola aj po tomto mesiaci a myslí si, že to sedelo. Pokiaľ nepočíta tie pokuty. V mesiaci júl 2015 ani august 2015 sa tieto vyúčtovania pracovných ciest teda kontroly nespravili, mali iné starosti, s otcom. Otec bol schopný si robiť kontroly sám do mesiaca jún, nevie, či do začiatku alebo konca. Riadenie firmy bolo dôležitejšie, otcove kompetencie prešli na neho, mamu a brata, úlohy si rozdelili. Úplnú kontrolu nad chodom firmy prevzal asi otcovou smrťou. Kartu s koncovým číslom XXXX mal zrejme vodič p. N., pokiaľ sa teda jedná o zamestnaneckú kartu. Pokiaľ ide o zistený schodok pri kontrole, nemá žiaden doklad z tejto kontroly. V podstate len pre seba si spravil kontrolu, spočítal odjazdené km, tieto vynásobil buď 0,10 alebo 0,12 eur, zahrnul spomenuté prezenty a zaokrúhľovanie, ktoré mali vodiči schválené, napr. vychádzala mu mzda 251 eur, tak si mohol vybrať 260 eur. Za dobu, čo vodič strávil mimo SR, skontrolovali či výbery zodpovedajú cestovným náhradám aj stravnému za dobu, čo bol mimo. O dohode ohľadom zníženia cestovných náhrad o 25 % nevie. Pokiaľ ide o cestu dňa 06.06.2015 do Nemecka, nevie sa vyjadriť k tomu, prečo neboli priznané cestovné náhrady za 8,5 hodín v Nemecku, nevedel sa vyjadriť ani k cestám zo dňa 08.06.2015, 11.06.2015, kde by mal by rozdiel 12,50 eur. Pokiaľ ide o oprávnenosť alebo neoprávnenosť výberov z karty, za neoprávnené považuje určite posledné dva výbery pred ukončením pracovného pomeru a výbery v Nemecku. Ostatné výbery, ktoré podčiarkol, nevedel či boli neoprávnené. Nezistil nedostatky na karte, na ktorú čerpali pohonné hmoty. Obžalovanému preplatili nevyčerpanú dovolenku, túto si mohol vybrať z platobnej karty. Myslí si, že mali nárok na 25 eur na deň počas čerpania RD, mohli si toľko vybrať. Pokiaľ ide o nadčasy, čas bol uvedený v staskách. Keď zistili schodok resp. škodu, zvolil ústnu formu komunikácie s obžalovaným, ale obžalovaný sa mu vyhrážal. Nevie, či bol obžalovanému vyplácaný aj daňový bonus. Na mzdovom liste sa uvádza, že daňový bonus za rok 2015 nebol uplatňovaný. Svedok sa nevedel presne vyjadriť, aký príjem mal obžalovaný za mesiace máj až september 2015. Vychádzal z ústnej dohody, ktorú mal obžalovaný s nimi, teda že jeho príjem by mal byť 0,12 eur za km + dovolenka 25 eur za deň. Obžalovaný mal príjem podľa dohody 0,12 eur za km, v tomto bolo všetko, teda aj cestné aj čistá mzda. Pokiaľ ide o stravné - pri kontrole tieto sumy od výberov, ktoré obžalovaný uskutočnil z karty, odpočítal. Pokiaľ ide o to, že si v prípravnom konaní uplatnil na výsluchu dňa 21.03.2016 škodu vo výške 2910 eur a mailom vyšetrovateľovi zo dňa 30.11.2016 vo výške 2850 eur, rozdiel je v tom, že tam zarátal spomínané prezenty a zaokrúhľovanie, ktoré mali vodiči dovolené pri výberoch. Z predposledného výberu 300 eur obžalovaný vrátil sumu 240 eur. Spôsob vyplácania príjmu vodičom mal zaužívaný otec, po týchto nezhodách, ktoré sa im stali, ihneď spôsob vyplácania miezd vo firme zmenil. Žiadna zložka príjmu vodičov nebola vyplácaná v hotovosti z pokladnice. Čo sa týka pokút, vodiči, keď dostali pokutu, tak potom odovzdali doklad alebo prišla pokuta z polície poštou, napr. za prekročenie rýchlosti. Doklad vodiči odovzdávali priamo im, na adresu firmy, jemu osobne, otcovi alebo mame. Pokuty niekedy vodičom odpustili, ak to bolo napr. za prekročenie rýchlosti a vodič sa musel ponáhľať. Čo sa týka pokút, ktoré sú predmetom skutku, spoločnosť neobdržala žiadny doklad o týchto pokutách. Bol pokutovaný napr. vodič p. N., v tomto prípade prišla pokuta poštou. Vždy mali nejaký doklad, či už o pokute alebo kontrole od polície. Za zlý technický stav vozidla môžu udeliť pokutu, tiež môžu vozidlo zadržať, pokiaľ nebude zjednaná náprava. Dôvodom prerušenia pracovného pomeru s obžalovaným, bolo jeho nedostatočné vyťaženie a predaj vozidla, ktoré mal obž. zverené k užívaniu. O pôžičke, ktorú poskytol otec obžalovanému, vedomosť má. Vie to od otca, keď už bol na tom zdravotne zle, spomenul mu to, povedal mu, že obžalovanému požičal peniaze. Výbery z karty mohli slúžiť aj na veci, ktoré mohli vodiči použiť, napr. čo sa týka základnej výbavy na vozidle (voda do ostrekovačov a pod.), tiež mohli vyberať peniaze na prezent osobám pri expedícii tovaru. Toto všimné mohlo byť cca do 50,- eur mesačne. Výška škody bola vždy následne podľa tohto upravovaná.

Svedkyňa Ing. F. H. uviedla, že je externou účtovníčkou spol. Kudláč trans s.r.o., mzdy boli vyplácané podľa pracovnej zmluvy, kde majú vyplácanú základnú mzdu + boli vyplácané cestovné náhrady. Výplata mzdy bola v réžii majiteľa, ona spracovala podklady, ktoré poslala majiteľovi. Má vedomosť o tom, že mali firemné karty a z účtu si vyberali peniaze. Nepamätá si, že by bola platená nejaká pokuta v Nemecku. Pokuta by sa zaúčtovala ako výdaj, ktorý by sa musel pripočítať k základu dane, je to nedaňový výdaj. Je to možné zaúčtovať bez dokladu, keďže je to nedaňový výdaj, čiže fakticky by sa to zaúčtovalo ako výdaj z pokladne alebo ako výdaj z bankového účtu. Ona nijako neparticipovala na kontrole, neposkytovala k tomu ani žiadne doklady. Či bolo vyplácané aj stravné nevie, vreckové a nocľažné vyplácané nebolo.

Svedkyňa V. N., manželka nebohého V. N. uviedla, že keď už mala v dispozícii manželov mobilný telefón, pípali sms-správy o výberoch, ktorých bolo viacej a to bolo spúšťačom kontroly. Kontrolou zistili, že výberov bolo viacej a bolo viacej vybraných peňazí, nesedelo to s počtami najazdených km. Následné zistenia z kontroly riešil s obžalovaným syn. Jej sa obžalovaný neozval, čo jej je po dnešný deň veľmi

ľúto, nevyjadril ani úprimnú sústrasť, neozval sa, ani keď manžel zomrel, pritom manžel sa k nemu vždy veľmi pekne správal, preto ani nemala odvahu to sama s ním riešiť, lebo by sa rozplakala. Kontrolu vykonávali aj u iných vodičov, tam bolo všetko v poriadku. Manžel si všetko na firme kontroloval sám, bol v tomto dôsledný, ale posledné 2-3 mesiace pred smrťou už sa spolu s manželom radili aj ohľadom vecí na firme. Vodiči si mohli vyberať mzdu z karty, manžel s tým súhlasil. Vždy poslal vodič v sms počet km a sumu, ktorú si vyberá z karty s tým, že táto sa vždy zaokrúhlila smerom nahor, teda napr. ak mu vyšlo 153 eur, mohol si vybrať 160 eur. Pokiaľ ide o zošit, do ktorého si manžel uvádzal poznámky, nevie skutočne, kde je tento zošit, či sa vyhodil alebo zostal na firme, už ho nevidela. Keď robili kontrolu, tak zistenia si porovnávali aj s týmto zošitom, kde mal manžel zapísané veci. Taktiež cestovné príkazy mali k dispozícii. Vie o tom, že manžel dal obžalovanému pôžičku, keď si kupoval dom a bral hypotéku, sám manžel jej hovoril, že treba mladým pomáhať. Manžel jej pred smrťou nehovoril, či si obžalovaný vybral viacej peňazí. Prítomná pri podpise prac. zmluvy nebola, teda ani pri dohadovaní si mzdových nárokov. Toto si všetko riešil sám manžel. Manžel jej samozrejme základné veci povedal, povedal jej, že má nárok na 0,10 eur/km bez súpravy, 0,12 eur/km so súpravou. Tieto peniaze si vodiči vyberali po celú dobu, aj v čase keď bol manžel zdravý. Manžel pred smrťou si ešte nejaké veci kontroloval a zapisoval si to do zošita a povedal jej, že je to veľa. Myslel tým výber na pokutu, že je to veľa. Je jej to všetko jedno, nejde jej vôbec o peniaze. Pokiaľ ide o pokutu, čo vie aj od druhých vodičov, vždy to bolo doložené bločkami. Pokuty tam v podstate ani žiadne neboli, spomína si, že bola jedna pokuta za prekročenie rýchlosti o 10 km/hod. v Nemecku. Pokuty vždy riešil manžel. Keď bola uložená pokuta v zahraničí, napr. konkrétne v Nemecku, vždy o tom prišlo vyrozumenie z Nemecka. K samotnému technickému stavu vozidiel sa vyjadriť nevie. Vie o jednom prípade, keď bol v Rakúsku zastavený vodič a zistili zlý technický stav vozidla, vodič musel ísť s vozidlom ihneď do servisu, inak by ho ďalej nepustili. Pokiaľ bola nejaká pokuta, vodiči túto dávali do rúk väčšinou manželovi, niekedy aj jej alebo aj do schránky. Svedkyňa nevedela uviesť, či nebohý manžel vedel alebo nevedel o pokutách v Nemecku.

Svedkyňa Y. J. uviedla, že zabezpečovala starostlivosť o konateľa spol. p. N. a s nejakými vecami mu nezištne pomáhala, nakoľko sú príbuzní. O firemné záležitosti sa staral sám p. N., keď už nevládal, tak v podstate všetci, čo boli okolo neho, nejaké podklady pre účtovníčku aj ona alebo jeho syn zabezpečovali. Vie od p. N., že tam bola nejaká pôžička pre obžalovaného vo výške 500,- eur, o tom si aj niečo spísali. Nevie presne, na čo bola táto pôžička, myslí, že na hypotéku pre obžalovaného. Nepodieľala sa na kontrole čerpania finančných prostriedkov obžalovaným. Vie o tom, že p. N. so synom riešili výbery obžalovaným, že sa im to nezdalo, že toho malo byť viacej, p. N. chodili sms o výberoch, jej sa to nezdalo, tak to so synom začali riešiť, vie, že sa bavili aj o nejakých pokutách. Vodiči odovzdávali stasky, buď na firme alebo niekomu doma, na základe nich sa potom vystavili cestovné príkazy. Tieto sa následne odovzdávali účtovníčke. Vie, že sa robila kontrola potom následne aj u ostatných vodičov, nedostatky neboli zistené. Je ťažké presne určiť, do kedy si p. N. vybavoval záležitosti cez mobil sám, niektoré dni bol na tom lepšie, niektoré dni horšie, teda niektoré dni mobil vôbec ani nebral. Myslí si, že v zošite máj 2015 a jún 2015 mohli byť zapísané, či to však bolo jeho rukou, alebo niekým iným nevie, nakoľko keď už bol na tom zle, tak trval na tom, aby údaje do zošita zapisovali aj oni. Svedkyňa nevie, čo je so zošitom, do ktorého si p. N. zapisoval veci, ale nebolo v ňom uvedené nič, čo by sa nedalo zistiť z výpisu z účtu. V tom zošite sa zapisovali len takéto výdaje, teda výbery z karty a ešte sa tam zapisovali opravy, ktoré sú však zaúčtované.

Svedok B. N. uviedol, že v roku 2015 bol zamestnaný u p. N. ako vodič. Jeho mzda bola 0,10 € od km, jazdil väčšinou od utorka do soboty, väčšinou v Nemecku. V sobotu, keď sa vrátil z cesty, zastavil sa u p. N., povedal mu koľko najazdil km a podľa toho bola mzda vyplatená. Mal kartu M., z ktorej si vyberal výplatu a platilo sa z tej karty aj mýto. Keď si vybral výplatu cez kartu, vždy si zobral zo sebou lístok z bankomatu, ktorý potom odovzdal p. N.. Doklady po vykonaní cesty väčšinou odovzdával do rúk p. N., niekedy aj jeho príbuzným, niekedy ich nechal v schránke. Nestalo sa mu, že by nejaké doklady chýbali, prípadne že by sa niečo po odovzdaní stratilo. V Nemecku raz dostal pokutu 15,- € za prekročenie rýchlosti. Z Nemecka prišla p. N. pokuta, p. N. tých 15,- € zaplatil. Neviem, že by p. N. mal osobný spor s obžalovaným, prípadne s niekým z jeho rodiny. Týždenne priemerne najazdil okolo 2500-2700 km. Prevzatie výplatných lístkov podpisoval. Raz za čas dostávali aj odmeny vo výške 10-20 €, mal to v rámci zaokrúhľovania mzdy. Všimné nikdy nevyplácal.

Svedok O. Z. uviedol, že obžalovaného pozná cez p. N., chodil k nemu na opravy. Vykonáva opravy nákladných motor. vozidiel, na živnosť. Takže vykonával opravy aj pre iných. Vozidlo, na ktorom jazdil

obžalovaný, bolo Iveco. Vzhľadom k veku a kilometráži bol stav vozidla primeraný. Bolo technicky spôsobilé. Obžalovaný prišiel z Nemecka s vozidlom, mal prasknutý kotúč a tento sa menil. Telefonicky mu p. N. volal, že jeho vodič má problém v Nemecku, že sa jedná o prasknutý kotúč. Môže ísť o vadu materiálu, alebo aj technikou jazdy, či opotrebovaním. Prejavuje sa to horším brzdením, ten kotúč má farebné zmeny, je popraskaný. Počas vedenia vozidla sa to dá zistiť možno vibráciami. Kotúč bol prasknutý zvnútra, bežne vozidlá s takouto závadou jazdia. V západných štátoch sú za takéto poruchy väčšie sankcie, záleží ako to na mieste posúdia, buď vás rovno odtiahnu alebo vám umožnia, si to dať opraviť v najbližšom servise, teda umožnia vám dojazd len do najbližšieho servisu. Takáto porucha je závažná, ale dá sa s tým dôjsť, ale treba ju čo najskôr odstrániť. Čo vie z rozprávania od vodičov MKD, v zahraničí sú pokuty pomerne vysoké, príde domov o tom doklad. Pri oprave prasknutého kotúča mu obžalovaný spomínal, že za to dostal pokutu 300,- €. Detaily neskúmal, nejako ho to nezaujímalo, takže nevie, či to platil alebo neplatil. Porucha servoriadenia je viditeľná voľným okom, lebo začne unikať olej. S touto poruchou sa dá jazdiť na dojazd, ale časom je únik oleja väčší. Vozidlo Iveco malo určite najazdené okolo 500 tis. km, na kamión je to primerané, záleží od toho, ako sa s tým vozidlom zaobchádza. Pokiaľ ide o opravu servoriadenia, najskôr vymenili len tesniaci krúžok, o týždeň p. N. st. volal s tým, že to celé zreparujú. Opravu na vozidle nekomunikoval s N. ml., bolo to ešte za života p. N. st.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, či už ich prečítaním alebo oboznámením.

Z výplatných pások na č.l. 48-49 vyplýva, že obžalovaný mal v mesiacoch 06/2015, 07/20105, 08/2015 mzdu netto 387,48 eur, v mesiaci 09/2015 v sume 109,04 eur.

V záznamov o prevádzke vozidla nákladnej dopravy na č.l. 52 až 82 a 84 až 85 sú zaznamenané jednotlivé cesty obžalovaným s vozidlom, počet najazdených km, dátum a čas odchodu, dátum a čas príchodu, tiež či cesta bola vykonaná prípojným vozidlom alebo bez prípojného vozidla.

Z FA č. 3875/15/104 vyplýva, že za opravu vozidla Iveco M. bola fakturovaná suma 341,60 eur.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 18.04.2014 uzatvorenej medzi V. N. - Autodoprava a obžalovaným vyplýva, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu do 21.10.2014, hrubá mzda bola dohodnutá vo výške 422,40 eur. Dňa 21.10.2014 bola spísaná dohoda o zmene pracovnej zmluvy, pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú.

Dňa 22.04.2014 bola spísaná dohoda o hmotnej zodpovednosti a tým istým dňom obžalovaný prevzal dve tankovacie karty a platobnú kartu SLSP a.s., tiež mobilný telefón, čo potvrdil podpisom (č.l. 97, 98).

Dňa 01.02.2015 bol spísaný dodatok č. 2 k pracovnej zmluve s tým, že zamestnávateľom sa stáva Kudláč trans s.r.o., Vieska 42, Radošovce, IČO: 4753329.

Dňa 08.09.2015 bola spísaná dohoda o skončení pracovného pomeru s obžalovaným ku dňu 08.09.2015.

V cestovných príkazov a výdavkových pokladničných dokladov na č.l. 99 až 105 absentuje podpis na strane príjemcu.

Z výpisu účtu č. BÚ XXXXXXXXXX vedený M. a.s. za obdobie od 01.06.2015 do 10.09.2015 vyplývajú jednotlivé transakcie na tomto účte uskutočnené za uvedené obdobie, pričom výbery označené žltou farbou a podčiarknuté červenou farbou (pozn. súdu vyznačené poškodeným), mali byť výbery neoprávnené. Takto boli označené nasledovné výbery : dňa 10.06.2015 suma 70,- eur, dňa 30.06.2015 suma 150,- eur, dňa 05.07.2015 výber o 20,- eur viac , dňa 13.07.2015 výber o 40,- eur viac, dňa 21.07.2015 suma 240,- eur, dňa 01.08.2015 suma 200,- eur, dňa 01.08.2015 suma 100,- eur, dňa 17.08.2015 suma 260,- eur, dňa 18.08.2015 suma 270,- eur, dňa 24.08.2015 suma 300,- eur, dňa 08.09.2015 suma 80,- eur, dňa 08.09.2015 suma 300,- eur, dňa 10.09.2015 suma 270,- eur.

Orgány činné v trestnom konaní v prípravnom konaní zisťovali, či skutočne došlo k udeleniu pokút v Nemecku tak, ako uvádzal obžalovaný, pričom sa obrátili na Národnú ústredňu INTERPOL s uvedenou požiadavkou založenou na č.l. 118, 119 spisu.

Zo správy Národnej ústredne INTERPOL ÚMPS P PZ v rámci dožiadania z INTERPOLU Wiesbaden zo dňa 25.10.2016 vyplýva, že žiadosť bola zaslaná príslušným policajným orgánom v Schleswig - Holstein (Tornesch) a Niedersachsen (Essel), pričom polícia v Schleswig - Holstein informuje, že obžalovaný s vozidlom nie sú evidovaný v policajnom systéme. Požiadavka adresovaná na príslušný útvar na úseku cestnej kontroly v danej oblasti bola tiež negatívna. V prípade, že by kontrola prebehla alebo by bola uložená pokuta, kompetentné orgány v Krei Pinneberg by definitívne museli mať záznam o nejakých platbách. Ale k osobe obžalovaného nemajú žiadne poznatky. Dňa 12.01.2017 bola správa doplnená, že ani z policajnej stanice Bad Fallingbosten v uvedenom prípade nebol nájdený žiadny záznam v systémoch, teda s vysokým predpokladom k uvedenému skutku nedošlo.

Podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 130 ods. 3 Tr. zák. zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo podľa dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.

K oslobodzujúcej výrokovej časti rozsudku

S poukazom na vykonané dokazovanie súd konštatuje, že obžalobe sa nepodarilo pred súdom jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že vôbec prišlo k spáchaniu skutku tak, ako je uvedený v bode 1 obžaloby. Vzhľadom na vyššie vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že vina obžalovanému nebola v plnom rozsahu zo strany obžaloby preukázaná, nakoľko ani akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nie je schopný vytvoriť spoľahlivý a hlavne zákonný podklad pre odcudzujúci výrok súdu, ktorý hlavne z ústavného hľadiska musí byť vždy výrazom ľudsky dosiahnutej istoty, plynúcej predovšetkým zo zákonom stanoveného procesu zisťovania a nasledujúceho vyhodnotenia rozhodných skutočností tak, aby sa skutkové závery súdneho rozhodnutia neocitli v extrémnom rozpore s vlastným obsahom prevedených dôkazov.

Obžaloba v bode 1 kládla obžalovanému za vinu, že v období od 06.06.2015 do 09.09.2015 opakovane vybral z bankomatu celkovo 4.900,- eur prostredníctvom zverenej platobnej karty, pričom sumu 1.849,- eur použil pre vlastnú potrebu, teda prisvojil si cudziu vec (peniaze), ktorá mu bola zverená a mal tak spôsobiť malú škodu. Na základe predložených dôkazov súdu nie je možné uvedené jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností konštatovať. Z vykonaných dôkazov je možné jednoznačne ustáliť jedine to, aký celkový objem finančných prostriedkov v období od 06.06.2015 do 09.09.2015 vybral obžalovaný prostredníctvom platobnej karty č. XXXXXXXXXXXXXXXX vystavenej k účtu č. XXXXXXXXXX/ XXXX vedenom v M. M. a.s. na spoločnosť Kudláč trans, s.r.o. so sídlom Radošovce, Vieska č. 42, IČO: 47543329. Tiež bolo jednoznačne preukázané, že platobnú kartu mal touto spoločnosťou ako svojím zamestnávateľom a zároveň držiteľom platobnej karty zverenú do hmotnej zodpovednosti. Tiež je možné ešte skonštatovať, že použitie tejto karty bolo určené výhradne na platby súvisiace s náplňou jeho pracovnej činnosti ako vodiča nákladnej dopravy, k vyberaniu mzdy a finančných prostriedkov za cestovné príkazy.

Na základe akých dôkazov sa však v obžalobe konštatuje, že sumu 1.849,- eur mal obžalovaný použiť pre vlastnú potrebu nie je súdu ani po vykonanom dokazovaní zrejmé. Žiaľ v tomto smere súd nepozná úvahy obžaloby, ktorými sa spravoval, nakoľko obžaloba nie je odôvodnená, čo však zákon v danom prípade umožňuje. Súd dáva do pozornosti, že v uznesení o vznesení obvinenia je uvedená suma 2.010 eur, v obžalobe je uvedená suma 1.849,- eur, poškodený pri svojom výsluchu v prípravnom konaní ako aj pri podávaní trestného oznámenia uviedol celkovú škodu 2.910,- eur, emailom zaslaným vyšetrovateľovi (č.l. 83) poškodený uviedol, že mu bola spôsobená škoda 2.850,- eur, pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol sumu 2.749,- eur. Rozpor v jednotlivých sumách poškodený vysvetlil tým, že odrátaval ešte akési prezenty a zaokrúhľovanie, v akej konkrétnej sume však súdu nie je zrejmé. Tu je potrebné prisvedčiť obhajobe, že obžaloba nepreukázala súdu skutočné mzdové nároky a iné finančné nároky súvisiace s výkonom, resp. náplňou pracovnej činnosti obžalovaného, tiež nebolo

zo strany obžaloby jednoznačne preukázané, či výbery obžalovaným uskutočnené v mesiaci jún 2015 neboli aj finančnými nárokmi pripadajúce obžalovanému za odvedenú prácu ešte v mesiaci máj 2015. Z listinných dôkazov a to výplatných pások vyplýva, že obžalovaný mal v rozhodnom období teda v mesiacoch jún až september za každý mesiac mzdu 387,48 eur, ale táto mala byť vyplácaná v nižšej sume. Náhrada stravného v mesiaci 06/2015 bola vo výške 349,79 eur, v mesiaci 07/2015 v sume 683,33 eur, v mesiaci 08/2015 v sume 200,31 eur. Stravné však vyplácané nebolo. Vreckové ani noclažné vyplácané nebolo. Z výpovedí obžalovaného i poškodeného vyplýva, že mzdové nároky obžalovaného záviseli od počtu najazdených km, pričom mal stanovenú taxu 0,12 eur/1km pri jazde s prívesom a 0,10 eur/1km pri jazde bez prívesu. Obžalovaný a poškodený sa rozchádzali aj v tom, či obžalovaný mal nárok na mzdu 387,48 netto + k tomu suma závislá od počtu najazdených km (tak ako to tvrdí obžalovaný), alebo či celkový nárok na mzdu závisel len od počtu najazdených km (tak ako to tvrdí poškodený). Z prípadu je zrejmé, že mzdové nároky dohadovali medzi sebou obžalovaný a t.č. už nebohý V. N. a teda jednoznačné a nespochybniteľné preukázanie dohody o mzdových nárokoch je tak pre obžalobu sťažené. Z predložených záznamov o prevádzke vozidla nákladnej dopravy je možné vypočítať, že v mesiaci 06/2015 za odjazdené km by patrila obžalovanému suma 1.143,74 eur, v mesiaci 07/2015 suma 1.055,02 eur a v mesiaci 08/2015 suma 335,96 eur. Aká suma by prináležala obžalovanému za mesiac 05/2015 nie je zrejmé, nakoľko k uvedenému absentujú akékoľvek listinné dôkazy, ktoré orgány činné v trestnom konaní vôbec ani nezabezpečovali. Je tiež zarážajúce, že ani po troch rokoch nevedeli pri výsluchu ani obžalovaný ani poškodený uviesť, aký príjem mal obžalovaný za každý mesiac zvlášť za obdobie od 05/2015 až 09/2015. U obžalovaného vzhľadom na jeho procesné postavenia sa to dá pochopiť, ale u poškodeného, ktorý bol jeho zamestnávateľom nie je predsa možné, aby uvedené nevedel uviesť, pritom ale zároveň vie uviesť, že mu obžalovaný spreneveril peniaze. Ešte väčšia nejednoznačnosť do prípadu bola vnesená v konaní pred súdom a to v tom zmysle, že čo všetko si mohol obžalovaný vyberať z platobnej karty, nebol to len príjem, ale boli to aj ďalšie veci. Obžalovaný si mohol vyberať z platobnej karty aj odmeny, pričom tieto boli v rôznych výškach buď v sume 50,- eur alebo 20,-, kedy a v akej konkrétnej výške boli udelené, sa súd nedozvedel. Ďalej bolo súdom zistené, že obžalovaný mohol z platobnej karty vyberať aj akési „všimné“, prezent osobám pri expedícii tovaru, čo uviedol poškodený pri výsluchu na pojednávaní. Toto všimné malo byť cca do 50,- eur mesačne, opäť sa súd nedozvedel konkrétne kedy, kým a v akej výške bolo uvedené vyplácané, pritom poškodený uviedol, že celková výška škody bola upravovaná aj podľa tohto. Ďalej si obžalovaný mohol z platobnej karty vyberať nevyčerpanú dovolenku v sume 25eur/1deň, opäť neboli súdu v tomto smere predložené dôkazy. Ďalej obžalovaný mohol vyberať z platobnej karty finančné prostriedky na úhradu základnej výbavy vozidla, tiež na úhradu mýta. Napokon sa súd dozvedel, že pohyblivá časť príjmu závislá od počtu km, sa zaokrúhľovala smerom nahor. Samotný poškodený najskôr tvrdil, že všetky výbery zvýraznené červenou farbou vo výpise z účtu považuje za neoprávnené, neskôr pri výsluchu uviedol, že za neoprávnené považuje určite len posledné dva výbery pred ukončením pracovného pomeru a výbery uskutočnené v Nemecku (pozn. súdu skutok 2). Ak by aj súd pripustil, že na strane obžalovaného prišlo k väčšiemu výberu peňazí za rozhodné obdobie, než bolo možné, uvedená skutočnosť ešte neznamená, že dochádza k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu sprenevery tak, ako sa napr. mylne domnieval vyšetrovateľ v odôvodňovaní návrhu na podanie obžaloby. Súd v tomto smere poukazuje na prax zaužívanú vo firme, kedy samotný poškodený poukázal na to, že niekedy sa stalo, že si vodič vybral z karty viac ako mu prináležalo. Poškodený uviedol, že sa spravilo mesačné vyúčtovanie cestovných náhrad a ak výbery neboli adekvátne k počtu najazdených km a času stráveného v zahraničí, teda vodič si vybral viac, väčšinou sa rozdiel nechal vodičom a pokiaľ si vybrali menej, bolo im to dodatočne doplatené. Samotný poškodený poukázal na zaužívaný neštandardný spôsob vyplácania mzdy na firme. Napokon aj samotný obžalovaný pred ukončením pracovného pomeru mal vrátiť poškodenému sumu 240,-eur. Pokiaľ išlo o mesiac jún 2015 poškodený uviedol, že kontrolu spravili a myslí si, že to sedelo, v mesiacoch júl a august 2015 sa tieto vyúčtovania pracovných ciest nerobili.

Súd zamietol vykonanie dokazovania, ktoré navrhla obhajoba a to opätovným výsluchom svedka poškodeného, zadovážením poznámkového zošita nebohého pána N., staskami, výbermi z platobnej karty aj za mesiace 04/2015, 05/2015, cestovnými príkazmi druhého vodiča. Súd dáva do pozornosti obhajobe, že súd je arbiter a nie vyšetrovateľ, pričom je na strane obžaloby, aby preukázala súdu to, čo je obžalobou kladené obžalovanému za vinu. Obhajoba nie je tou stranou, ktorá vinu preukazuje a teda niektorým návrhom na doplnenie dokazovania súd nerozumie. Ak obhajoba tvrdí, že svedok- poškodený nebol na prvom výsluchu pripravený a preto žiada o jeho opätovný výsluch, je s ohľadom na rozdelenie procesných strán nezrozumiteľné. Svedok-poškodený je predsa svedkom obžaloby a z jeho výsluchu nielenže neboli odstránené pochybnosti, ale boli tieto pochybnosti tak, ako súd vyššie

popísal, skôr zvýraznené. Teda jeho výpoveď išla na vrub obžaloby a na prospech obhajoby, preto je nepochopiteľné, že sa žiada o jeho opätovný výsluch zo strany obhajoby (pozn. súdu obžalovaný nie je povinný preukazovať svoju nevinu). Ďalej sa žiadalo zabezpečiť akýsi poznámkový zošit nebohého pána N., čo bolo žiadané už v prípravnom konaní s tým, že uvedené OČTK zamietli. Tu opäť dáva súd obhajobe do pozornosti, že je na druhej strane zabezpečiť dostatok dôkazov na preukázanie viny obžalovanému. Súd, ale dáva do pozornosti, že tento by skutočne nebol ani relevantným dôkazom k vysloveniu viny, či neviny obžalovaného (a to platí pre skutok ako v bode 1 tak i v bode 2), nakoľko údaje zapísané v zošite už nie je možné ani verifikovať, nakoľko výpoveď na obsah tohto zošita jeho autorom svedkom nebohým pánom N. už nie je možná. Naviac tohto zošitu ani nie je, nikto so svedkov príbuzných nebohého nepotvrdili, že by týmto zošitom ešte disponovali. Pokiaľ ide o preukázanie mzdových a iných nárokov a výberov aj za mesiace 04/2015 a 05/2015, tak ako už súd uviedol, uvedené malo byť zabezpečené už v prípravnom konaní pokiaľ ide o mesiac máj 2015 (mesiac apríl súd považuje za nedôvodný), nakoľko je možné, že niektoré výbery uskutočnené v mesiaci jún 2015 mohli byť ešte nárokmi, ktoré patrili obžalovanému za predchádzajúci mesiac, teda máj 2015, čo však vykonané nebolo a uvedené išlo na vrub obžaloby a na prospech obhajoby tak, ako to už súd vyššie odôvodnil. Zvyšné návrhy považoval súd za nedôvodné.

Súd dáva do pozornosti, že nie je vyšetrovateľ, ale je v prvom rade arbiter. Na základe vyššie uvedeného musí súd skonštatovať, že obžalobe sa nepodarilo pred súdom jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vôbec ani len ustáliť výšku nároku obžalovaného na mzdu, zvlášť výšku jej pohyblivej časti závislej od počtu najazdených km, výšku cestovných náhrad, vôbec sa nepodarilo jednoznačne ani ustáliť výšku jednotlivých platieb súvisiacich s výkonom resp. náplňou pracovnej činnosti obžalovaného, ktoré v rozhodnom období mohol z platobnej karty na základe dohody vyberať (teda príjem, odmeny, všimné, výbava vozidla, nevyčerpaná RD, mýto, zaokrúhľovanie).Ak sa nepodarilo obžalobe takto ustáliť presnú výšku toho, čo mohol obžalovaný z platobnej karty vyberať, tak potom logicky nie je možné ani jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb určiť presnú výšku toho, čo malo byť vyberané z platobnej karty neoprávnene. S ohľadom na uvedené súd rozhodol tak, že obžalovaného oslobodil spod obžaloby v bode 1, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Vzhľadom na oslobodzujúci výrok v tejto časti, súd s poukazom na ustanovenie § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú spoločnosť Kudláč trans, s.r.o., so sídlom Radošovce, Vieska č. 42, IČO: 47 543 329 odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

K odsudzujúcej výrokovej časti rozsudku

Naproti tomu súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že obžalovaný celkovo štyrikrát v bankomatoch na území Nemeckej spolkovej republiky (ďalej len ako „Nemecko“) vybral finančnú hotovosť, a to dňa 18.06.2015 v sume 300,- eur, dňa 19.06.2015 v sume 300,- eur, dňa 30.07.2015 v sume 200,- eur a v sume 100,- eur, prostredníctvom platobnej karty č. XXXXXXXXXXXXXXXX vystavenej k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v M. a.s. na spoločnosť Kudláč trans, s.r.o., ktorú mal uvedenou spoločnosťou ako svojím zamestnávateľom a zároveň držiteľom platobnej karty zverenú do hmotnej zodpovednosti a použitie tejto karty bolo určené výhradne na platby súvisiace s náplňou jeho pracovnej činnosti ako vodiča nákladnej dopravy, k vyberaniu mzdy a finančných prostriedkov za cestovné príkazy, pričom obžalovaný tieto finančné prostriedky vybral pre vlastnú potrebu, čím poškodenému spôsobil škodu celkovo vo výške 900,- eur.

Obžalovaný spáchanie trestného činu popiera. Obrana obžalovaného spočívala v tom, že tieto finančné prostriedky z platobnej karty nevybral pre vlastnú potrebu, ale za účelom zaplatenia pokút, ktoré dostal na území Nemecka za zlý technický stav vozidla. Obžalovaný uviedol, že sa jednalo o dve pokuty, prvá mu bola udelená vo výške 600,- eur za servo riadenie a druhá vo výške 350,- eur za prasknutý kotúč. Bola mu vystavená A4 doklad o kontrole, bola tam uvedená aj výška pokuty. Prvú pokutu, resp. A4 odovzdal p. N., druhý doklad od pokuty odovzdal do schránky v dome p. N..

Obrana obžalovaného je vyvrátená jednak výpoveďami svedkov, a to svedka-poškodeného W. N.Č. a svedkyne V. N., z ktorých výpovedí mal súd preukázané, že spoločnosť v tomto prípade neobdržala žiadny doklad o udelení pokuty. Vždy keď bola udelená nejaká pokuta v zahraničí, vždy o tom prišlo vyrozumenie, v tomto prípade však nie.

Obrana obžalovaného je ďalej jednoznačne a nespochybniteľne vyvrátená dôkazmi zabezpečenými obžalobou do konania a to správou Národnej ústredne INTERPOL, z ktorej jednoznačne vyplýva, že žiadna pokuta udelená obžalovanému na území Nemecka nebola. Obžalovaný a vozidlo nie sú vôbec evidovaní v ich policajnom systéme. K osobe obžalovaného nemá nemecká strana žiadne záznamy, v prípade, že by kontrola prebehla alebo by bola udelená pokuta, museli by mať záznam. Obranu obžalovaného teda súd vyhodnotil ako zavádzajúcu, účelovú obranu, učinenú v snahe obžalovaného zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Obžalovaný len využil zlý technický stav vozidla pre svoju obranu.

Obžalovaný ďalej uviedol, že keď mal dostať pokutu v Nemecku, ihneď volal pánovi N. a tento mu mal povedať, že s tovarom má prísť. Uvedené však neznamená, že k udeleniu pokút prišlo a naviac, čo je dôležité uviesť, v konaní nebolo preukázané, že by skutočne obžalovaný zakaždým a vopred oznamoval nebohému pánovi N. udelenie týchto konkrétnych pokút (ktoré sú predmetom skutku, keďže k udeleniu pokuty v Nemecku prišlo aj v minulosti) a hlavne, že by tento (nebohý pán N.) dal obžalovanému súhlas s výberom finančných prostriedkov za účelom úhrady týchto (vymyslených) pokút. Je to len ďalšia účelová obrana obžalovaného, nikým a ničím potvrdená. Ani samotná svedkyňa V. N. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní nevedela jednoznačne uviesť, či jej nebohý manžel vedel alebo nevedel o týchto konkrétnych pokutách v Nemecku a teda logicky ani o daní, či nedaní súhlasu nebohým N.. Tiež súd poznamenáva, že vychádza z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda z toho, čo uviedla svedkyňa V. N. na hlavnom pojednávaní a nie v prípravnom konaní, keďže ani obžaloba a predovšetkým ani obhajoba nenavrhla čítať zápisnicu o jej výsluchu z prípravného konania. Súd len okrajovo poznamenáva, že má za to, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podvodu (okrem iného pre absenciu uvedenia poškodeného do omylu). Naproti tomu na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že obžalobe sa podarilo pred súdom jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať naplnenie skutkovej podstaty trestného činu tak, ako mu kládla v obžalobe za vinu, tak ako bol skutok špecifikovaný v obžalobe, teda prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok tak, ako bol uvedený v bode 2 obžaloby sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného. Podľa názoru súdu obžalovaný svojim konaním uvedeným vo výroku o vine naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec (peniaze vo výške 900,- eur), ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.

Súd posúdil dôkazy jednotlivo i v celku a dospel k záveru, že tieto dávajú ucelenú, jednotnú, logickú, ničím nenarušenú reťaz dôkazov smerujúcich jedine k uznaniu viny obžalovaného. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané konanie obžalovaného, následok aj príčinná súvislosť medzi konaním a následkom a je dané aj zavinenie ako subjektívna stránka medzi konaním a následkom, ktoré zavinenie malo v tomto prípade formu priameho úmyslu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd obžalovaného uznal za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z hľadiska posúdenia osoby páchateľa, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nebol v minulosti odsúdený. Podľa lustrácie priestupkov bol obžalovaný od 15.03.2013 celkom štyrikrát prejednávaný za priestupok, všetky na úseku cestnej dopravy.

Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného nezistil možnosť použitia žiadnej z poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností, a preto nebol daný dôvod na úpravu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam obžalovanému uložil trest odňatia slobody podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. (so sadzbou od 0 až 2 roky) v trvaní 4 mesiace, teda pri dolnej hranici trestnej sadzby. Výkon tohto trestu bol obžalovanému podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok, pričom podmienečný odklad výkonu trestu bol obžalovanému povolený v tom predpoklade, že vzhľadom na

povahu spáchaného prečinu, osobné pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy možno u neho dôvodne očakávať, že účel trestu sa u neho dosiahne i bez jeho výkonu. Bude vecou obžalovaného, aby v priebehu skúšobnej doby viedol riadny život a nedopúšťal sa trestnej činnosti, inak súd rozhodne, že obžalovaný trest vykoná.

Súd v tejto časti podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Kudláč trans, s.r.o., so sídlom Radošovce, Vieska č. 42, IČO: 47 543 329 škodu vo výške 900,- eur, ktorej výšku si poškodený riadne a včas uplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Skalica na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.