Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Csp-126-2016.pdf
PDF · 92.23 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/126/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, pr. zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanému: G. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, XXX XX F. Z. v konaní o zaplatenie 238,83 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 119,60 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 119,60 eur od 21.2.2014 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu, spol. Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 238,83 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo žalovanej sumy od 25.10.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 17.4.2013 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 269,10 eur. Žalovaný mal splácať pôžičku v 10 mesačných splátkach po 26,91 eur. Do dnešného dňa uhradil sumu 26,91 eur. Vzhľadom na porušenie povinností žalovaného žalobca dňa 16.10.2013 listom predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný ani na výzvu žalobcu nič neuhradil.
3. K žalobe pripojil listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, Všeobecné obchodné podmienky, predžalobnú upomienku zo dňa 16.10.2013 a prehľad splátok a úhrad.
4. V priebehu konania právny predchodca žalobcu predložil súdu podanie, ktorým oznámil postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na spol. Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. a navrhol pripustiť zmenu na strane žalobcu. Následne bol súdu doručený návrh na zmenu na strane žalobcu, s čím postupník súhlasil. K návrhu bolo pripojené odvolanie plnej moci, 2 plnomocenstvá, oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanému a výpis z poštovej knihy preukazujúci odoslanie oznámenia. Uznesením č.k. 8Csp/126/2016-37 zo dňa 27.11.2017 súd pripustil zmenu na strane žalobcu v zmysle podaného návrhu.
5. Na výzvu súdu, ako žalobca dospel k dátumu, od ktorého požaduje úrok z omeškania a či bol žalovanému odovzdaný aj splátkový kalendár nový žalobca znova popísal platobnú históriu žalovaného s tým, že splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci, pričom okrem akontácie vo výške 59,80 eur uhradil žalovaný iba jednu splátku vo výške 26,91 eur. Ďalej uviedol, že jeho právny predchodca nevyužil možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Spor bol začatý dňa 10.10.2016. Nepremlčaných je 5 úverových splátok po 26,91 eur, teda suma 134,55 eur so zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky. Nakoľko predmetom sporu je zaplatenie sumy 238,83 eur, vzal žalobu späť v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 104,28 eur, úroku z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 238,83 eur od 25.10.2013 do 20.2.2014, zo sumy 104,28 eur od 21.2.2014 do zaplatenia, ako aj v časti úroku z omeškania vo výške 0,50 % ročne zo sumy 134,55 eur od 21.2.2014 do zaplatenia. Po tomto čiastočnom späťvzatí žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 134,55 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % z uvedenej sumy od 21.2.2014 do zaplatenia. Vzhľadom na to, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred jej doručením žalovanému, o čiastočnom zastavení konania súd v zmysle § 145 ods. 3 C.s.p. nerozhodoval, teda súd rozhodoval už iba o zvyšku nároku.
6. Súd poučil žalovaného o jeho procesných právach a povinnostiach, ktoré žalovanému poslal spolu so žalobou a jej prílohami a uznesením, ktorým ho vyzval, aby sa k nim vyjadril, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril, aj keď mu všetky uvedené listiny boli riadne doručené.
7. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský spor v hodnote do 1 000 eur, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, súd nenariadil vo veci pojednávanie, ale dňa 3.4.2018 vyvesil na úradnej tabuli súdu a zverejnil na webovej stránke súdu oznámenie, že dňa 20.4.2018 bude vo veci vyhlásený rozsudok v zmysle § 297 písm. b) C.s.p. a následne v tento deň vyhlásil rozsudok vo veci samej.
8. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom k žalobe a k oznámeniu o postúpení pohľadávky ako sú uvedené vyššie a prehľadom priemerných úrokových sadzieb, zistil tento skutkový stav:
9. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 17.4.2013 zmluvu označenú ako zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX, ktorú právny predchodca žalobcu evidoval pod číslom XXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny tovaru špecifikovaného v zmluve, a to vo výške 239,20 eur. V zmluve boli uvedené nasledujúce podmienky: celková čiastka 269,10 eur, splátka vo výške 26,91 eur, počet splátok 10, ročná úroková sadzba a ročná percentuálna miera nákladov 29,85 % (RPMN), priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 36,73%, konečná splatnosť 02/2014, celkové náklady spotrebiteľa 29,90 eur, splatnosť prvej splátky nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy a splatnosť splátky k 20. dňu v mesiaci. Žalovaný uhradil akontáciu vo výške 59,80 eur a na splatenie dlhu uhradil sumu 26,91 eur, následne neuhradil žiadnu splátku. Pohľadávka uplatnená v tomto konaní bola zmluvou o postúpení pohľadávok ku dňu 14.12.2016 postúpená spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. na žalobcu.
10. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 1 ods. 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Podľa § 53 ods. 6 OZ účinného v čase podpisu zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
19. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
20. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou, akú zmluvu strany uzavreli. Pritom vychádzal z toho, že každý právny úkon je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu a nie podľa jeho označenia.
23. Žalovaný podpísal zmluvu označenú ako zmluva o pôžičke. Táto zmluva obsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa v tom čase platného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ako napr. úrokovú sadzbu, RPMN, celkové náklady spotrebiteľa a pod.), pričom na prvej strane zmluvy je vyhlásenie, že žalovaný sa oboznámil so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v presne určenom počte splátok s určenou výškou splátky, a to spolu s úrokom. Právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaný vystupoval ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Po zohľadnení uvedených skutočností súd uzavrel, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, čiže táto zmluva má spotrebiteľský charakter. Za tohto stavu potom jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. OZ a keďže svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, takáto zmluva musí mať aj náležitosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
24. Súd po preskúmaní uzavretej zmluvy dospel k záveru, že táto obsahovala všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch platným a účinným v čase uzavretia zmluvy, ktoré umožňovali žalovanému posúdiť vhodnosť a výhodnosť úveru pre neho. Zároveň súd zistil, že žalovaný si nesplnil jednu zo základných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, a to platiť riadne a včas splátky úveru.
25. Súd sa ďalej zaoberal primeranosťou výšky úroku uvedeného v zmluve, ktorú žalovaný nemal možnosť ovplyvniť. V zmluve bola uvedená úroková sadzba vo výške 29,85 % ročne. Priemerná úroková sadzba porovnateľných úverov v obchodných bankách v čase poskytnutia zmluvy podľa štatistiky zverejnenej Národnou bankou Slovenska bola 13,79 % ročne. V čase uzavretia zmluvy primeranosť odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov upravoval § 53 ods. 6 OZ tak, že táto odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Odplatu vo výške prevyšujúcej viac ako 100% priemer úrokových sadzieb možno podľa názoru jednoznačne považovať za odplatu podstatne prevyšujúcu obvykle požadovanú odplatu (porovnaj napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 3/2011 z 28.9.2011). Takúto odplatu súd považuje za dohodnutú v rozpore s § 53 ods. 6 OZ, čiže v rozpore so zákonom. Pri preferencii výkladu v prospech platnosti právneho úkonu súd uzavrel, že dohoda v časti úrokov z úveru je neplatná v zmysle cit. § 39 OZ, v dôsledku čoho by mal žalovaný vrátiť len požičanú sumu.
26. Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 238,83 eur. Po čiastočnom späťvzatí žaloby vo výške 104,28 eur ostala predmetom sporu suma 134,55 eur, ktorá predstavuje 5 splátok po 26,91 eur. Úhrada žalovaného vo výške 26,91 eur (vzhľadom na vyššie uvedený názor o neplatnosti zmluvy v časti úroku) by postačovala na úhradu 1. splátky bez úrokov vo výške 23,92 eur a časť 2. splátky vo výške 2,99 eur. Pokiaľ ide o splátky č. 1-5, v tejto časti vzal žalobca žalobu späť, teda žalovaný by mal uhradiť iba splátky č. 6-10, na ktoré nebola vykonaná žiadna úhrada. Súd preto vyhovel žalobe v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 119,60 eur, ktorá predstavuje sumu zodpovedajúcu 5 nepremlčaným splátkam po 23,92 eur (teda splátkam bez úroku, ku ktorej súd dospel rozpočítaním požičanej sumy na počet splátok, t.j. 239,20 eur : 10 splátok). V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
27. Žalovaný neuhradil žalobcovi dlh, ktorý bol povinný vrátiť, čím sa dostal do omeškania so splnením svojho dlhu. Keďže ide o peňažný dlh, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinným od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Po čiastočnom späťvzatí žaloby požadoval žalobca úrok z omeškania z celej zostávajúcej žalovanej sumy až odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky, teda odo dňa, kedy mohol požadovať celý nezaplatený zvyšok dlhu. K tomuto dňu bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,25 %, žalobca má teda právo požadovať úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne. Keďže si žalobca uplatnil úrok z omeškania v nižšej výške, súd mu ho priznal tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, ale iba zo sumy, v časti ktorej súd považoval žalobu za dôvodnú. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy prevyšujúcej priznanú sumu súd žalobu zamietol.
28. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, resp. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
29. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 238,83 eur (na účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania je potrebné vychádzať z pôvodného predmetu sporu, aj keď v časti žaloby vzatej späť nebolo o čiastočnom zastavení rozhodované a súd rozhodol už iba o zvyšnej časti nároku, pretože súd musí zohľadniť aj čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré vzhľadom na okolnosti tohto prípadu bolo procesne zavinené žalobcom), úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 119,60 eur, čo vo vzťahu k celkovo žalovanej sume predstavuje úspech v 50,07 %. Žalovaný bol úspešný v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v časti, v ktorej žalobca vzal žalobu späť, procesne zavinil zastavenie konania (v dôsledku čoho by mal v tejto časti nahradiť žalovanému trovy konania), čo pre účely rozhodovania o trovách konania súd pripočítal žalovanému ako úspech v konaní. Úspech žalovaného teda predstavuje 49,93 %. Keďže pomer úspechu a neúspechu tej ktorej strany je takmer rovnaký, súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.