Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Cb/149/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci žalobcu Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica, so sídlom v Banskej Bystrici, Zelená 1, IČO: 00 170 071 proti žalovanému SOMI ZÁCLONY s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Slnečná 58, IČO: 46 375 520, zastúpenému JUDr. Ondrejom Zacharom, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 65/A, o zaplatenie 20.147,96 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1) Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 23. 03. 2015 doručenou tunajšiemu súdu dňa 24. 03. 2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 20.147,96 Eur s príslušenstvom.

2) Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu o prerušenie tohto konania do doby právoplatného ukončenia súdneho sporu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/70/2000, vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnej dobe je na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13C/70/2000 vedený súdny spor o určenie vlastníckeho práva k nebytovým priestorom, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy č. 482/2011.

3) Súd uznesením č. k. 60Cb/149/2015-36 zo dňa 28. 11. 2016 konanie vo veci prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 13C/70/2000. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 22. 12. 2016 a vykonateľnosť dňom 06. 12. 2016.

4) Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13C/70/2000 súd zistil, že rozsudkom č. k. 13C/70/2000-1010 zo dňa 23. 01. 2015 súd návrh navrhovateľa o určenie vlastníckeho práva zamietol. Citovaný rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho č. k. 16Co/1004/2015-1156 zo dňa 29. 06. 2017 nadobudol právoplatnosť dňom 30. 10. 2017.

5) Vzhľadom na to, že odpadla prekážka, pre ktorú bolo toto súdne konanie prerušené, súd v zmysle § 165 ods. 1 pokračoval v konaní i bez návrhu a vo veci nariadil termín pojednávania na deň 20. 04. 2018.

6) Žalobca sa pojednávania vo veci samej nezúčastnil, svoju neúčasť na ňom neospravedlnil, hoci doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané dňa 07. 02. 2018 (na č. l. 62 p. v.). Preto súd pojednával a rozhodol vo veci podľa § 180 v jeho neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

7) Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalovaného a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu zistil tento skutkový stav:

8) Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe zo dňa 23. 03. 2015 (na č. l. 1 - 2 p. v.), žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom dňa 26. 10. 2011 Zmluvu č. 482/2011 o nájme nebytových priestorov podľa Občianskeho zákonníka v platnom znení. Predmetom zmluvy bol nájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v Banskej Bystrici na ul. ČSA. Pôvodne dohodnutá mesačná cena nájmu vyššie uvedených nebytových priestorov predstavovala zmluvne dohodnutú sumu 592,61 Eur. Nájomca však napriek platne uzatvorenej zmluve úhrady za nájom vykonával nepravidelne a nerešpektoval tak dojednanie nájomnej zmluvy o výške a splatnosti nájomného. Žalobca listom zo dňa 05. 09. 2014, ktorý bol žalovanému doručený dňa 13. 09. 2014, nájomný vzťah so žalovaným vypovedal výpoveďou bez udania dôvodu (primárnym dôvodom bolo omeškanie s úhradou nájomného zo strany žalovaného) v súlade s ustanovením § 10 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov, nakoľko nájomný vzťah bol ujednaný na dobu neurčitú. Výpovedná lehota bola trojmesačná a začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Trojmesačná výpovedná lehota bola žalobcom stanovená v súlade so znením čl. V. bod 2) Zmluvy č. 482/2011 o nájme nebytových priestorov, kde sa uvádza: „Prenajímateľ a nájomca sú oprávnení vypovedať zmluvu z dôvodov uvedených v § 10 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov s tým, že výpovedná lehota je trojmesačná a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej strane“. V zmysle citovaného znenia zmluvy a vzhľadom na termín prevzatia výpovede zo strany žalovaného (13. 09. 2014), začala výpovedná lehota plynúť dňom 01. 10. 2014 a uplynula 31. 12. 2014. Žalovaný však žalobcovi nebytové priestory dobrovoľne nevydal a užíva ich naďalej aj potom, ako právny dôvod ich užívania ukončením zmluvy o nájme výpoveďou odpadol. Žalovanému vznikol voči žalobcovi nedoplatok na nájomnom v nasledujúcej výške: za rok 2012

- 5.925,32 Eur; za rok 2013 - 7.111,32 Eur a za rok 2014 - 7.111,32 Eur, celkový nedoplatok teda vo výške 20.147,96 Eur. Na základe vyššie uvedených skutočností potom žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 20.147,96 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne odo dňa podania žaloby až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov súdneho konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku zo žaloby vo výške 1.208,50 Eur.

9) Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca k žalobe tieto listinné dôkazy: Zmluvu č. 482/2011 o nájme nebytových priestorov zo dňa 26. 10. 2011 (na č. l. 3 - 5 p. v.), Doručenku s potvrdením prevzatia výpovede z nájmu NP dňa 13. 09. 2014 (na č. l. 6 p. v.), Prehľad nedoplatkov za rok 2012, 2013, 2014 (na č. l. 7 - 8 p. v.) a Výpisy účtovných zápisov podľa strediska zo dňa 26. 02. 2015 (na č. l. 9 - 12 p. v.). Výpoveď z nájmu spoločných priestorov zo dňa 05. 09. 2014 však žalobca k žalobe nepripojil, hoci ju v texte žaloby ako prílohu citoval.

10) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20. 07. 2015 doručenom tunajšiemu súdu dňa 23. 07. 2015 (na č. l. 31 - 32 p. v.) uviedol, že žalobca sa vo svojom návrhu odvoláva na platne uzatvorenú zmluvu o nájme. Žalovaný však považuje zmluvu, o ktorú žalobca opiera svoj nárok, za absolútne neplatnú. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že je vlastníkom priestorov, ktoré mali byť predmetom prenájmu, ani nepreukázal, že je oprávnený s predmetnými priestormi nakladať a dať ich do prenájmu. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že zmluva, na ktorú sa žalobca odvoláva, je absolútne neplatná, nakoľko žalobca nie je vlastníkom nebytových priestorov, ani osobou oprávnenou nebytové priestory prenajímať. Zo samotného návrhu je zrejmé, že žalobca sa domáha prerušenia súdneho konania do právoplatného skončenia súdneho sporu sp. zn. 13C/70/2000. Uvedeným postupom je však žalovaný v právnej neistote a preto nesúhlasí, aby bolo konanie prerušené, nakoľko je evidentné, že konanie žalobcu je účelové.

11) Z odôvodnenia pripojeného právoplatného rozsudku tunajšieho súdu č. k. 13C/70/2000-1010 zo dňa 23. 01. 2015 (na č. l. 40 - 49 p. v.) súd zistil, že „navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o tom, že nadobudol vlastnícke právo k označeným nebytovým priestorom, ku ktorým sa domáha určenia spoluvlastníckeho práva. Z tohto dôvodu preto jeho návrh na určenie spoluvlastníckeho práva zamietol ako nedôvodný“.

12) Právny zástupca žalovaného trval v konaní pred súdom na svojom vyjadrení zo dňa 20. 07. 2015, kde mal za to, že zmluva o nájme je absolútne neplatná, nakoľko žalobca nijakým spôsobom nepreukázal,

že je vlastníkom priestorov, ktoré by mali byť predmetom prenájmu, ani nepreukázal, že je oprávnený s predmetnými priestormi nakladať a dať ich do prenájmu. S poukazom aj na rozsudky okresného a krajského súdu, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, je jednoznačne deklarované, že právo disponovať s týmito priestormi má Bytové družstvo Hron a preto žalovaný namieta aj aktívnu legitimáciu žalobcu v danom spore. V rámci záverečnej reči sa právny zástupca žalovaného (na č. l. 66 p. v.) pridržiaval jednak písomného vyjadrenia k žalobe, jednak svojho prednesu na pojednávaní vo veci samej. Uviedol pritom, že v súdnom spise sa nachádzajú listiny, ktoré preukazujú, že žaloba je neopodstatnená, že žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia v tomto spore a záverečný návrh žalovaného je taký, aby súd žalobu ako neopodstatnenú voči žalovanému v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %.

13) Podľa § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

14) Podľa § 720 Občianskeho zákonníka, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

15) Podľa § 1 písm. a) Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.

16) Podľa § 2 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, s priestormi uvedenými v § 1 (ďalej len „nebytové priestory“) nakladajú ich vlastníci, prípadne tí, ktorí vykonávajú právo hospodárenia (ďalej len „prenajímateľ“).

17) Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).

18) Podľa § 7 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

19) Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20) Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21) Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 26. 10. 2011 Zmluvu č. 482/2011 o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol nájom nebytových (obchodných) priestorov nachádzajúcich sa v Banskej Bystrici, na ul. ČSA č. 10 o úžitkovej ploche 101,59 m2. Zmluvné strany sa dohodli na cene nájmu 7.111,30 Eur ročne. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s účinnosťou od 01. 11. 2011. Ďalej mal súd preukázané, že dňa 13. 09. 2014 bola žalovanému doručená výpoveď z nájmu s tým, že nájomný vzťah medzi zmluvnými stranami skončil dňa 31. 12. 2014 uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty. Napokon mal súd preukázané, že nedoplatok žalovaného na nájomnom predstavoval ku dňu skončenia nájomného vzťahu, t.j. ku dňu 31. 12. 2014 sumu 20.147,96 Eur (za rok 2012 vo výške 5.925,32 Eur; za rok 2013 vo výške 7.111, 32 Eur a za rok 2014 vo výške 7.111,32 Eur). Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné, keďže žalovaný ich výslovne nepoprel.

22) Žalovaný však v spore považoval zmluvu, o ktorú žalobca opiera svoj nárok, za absolútne neplatnú. Tvrdil pritom, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že je vlastníkom priestorov, ktoré mali byť

predmetom prenájmu, ani nepreukázal, že je oprávnený s predmetnými priestormi nakladať a dať ich do prenájmu. Vzhľadom na uvedené mal potom žalovaný za to, že zmluva, na ktorú sa žalobca odvoláva, je absolútne neplatná, nakoľko žalobca nie je vlastníkom nebytových priestorov, ani osobou oprávnenou nebytové priestory prenajímať. Uviedol pritom, že v súdnom spise sa nachádzajú listiny, ktoré preukazujú, že žaloba je neopodstatnená, že žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia v tomto spore.

23) Súd sa zaoberal námietkami žalovaného vznesenými v spore a dospel k nasledovnému názoru:

24) Podľa názoru súdu, Zmluva č. 482/2011 o nájme nebytových priestorov zo dňa 26. 10. 2011 (na č. l. 3 - 5 p. v.) uzavretá medzi stranami sporu je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže ju za stranu prenajímateľa (žalobcu) uzavrel subjekt, ktorý nepreukázal, že je vlastníkom priestorov, ktoré boli predmetom nájmu, ani že je oprávnený s priestormi nakladať a dať ich do prenájmu. Z pripojeného rozsudku tunajšieho súdu č. k. 13C/70/2000-1010 zo dňa 23. 01. 2015 (na č. l. 40 - 49 p. v.) vyplynulo, že žalobca sa v uvedenom konaní žalobou zo dňa 13. 04. 2000 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom nájmu (medzi žalobcom a žalovaným v súdnom konaní sp. zn. 60Cb/149/2015) a súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 30. 10. 2017. Na základe uvedenej skutočnosti potom dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že v čase uzatvorenia Zmluvy č. 482/2011 o nájme nebytových priestorov (dňa 26. 10. 2011) bol vlastníkom týchto priestorov alebo bol oprávnený s týmito priestormi nakladať a dať ich do prenájmu. Súd bol toho názoru, že žalobca nebol v spore aktívne vecne legitimovaný a iné dôkazy a skutočnosti na preukázanie oprávnenosti žalobou uplatneného nároku (po právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu č. k. 13C/70/2000-1010 zo dňa 23. 01. 2015) neprodukoval.

25) Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, s poukazom na citované zákonné ustanovenia a tiež vzhľadom na to, že bol súd toho názoru, že žalobca nebol v spore aktívne vecne legitimovaný, nemohol súd jeho žalobe vyhovieť a túto v celom rozsahu zamietol.

26) O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a podľa § 262 ods. 1 tak, že priznal žalovanému ako strane v spore úspešnej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi, ktorý v spore úspešný nebol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia (ktorým sa konanie končí) samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 . Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).