Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Er/1348/2010

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, proti povinnému: P. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. Q. XXX/XX, E., za účasti súdneho exekútora JUDr. Lukášom Liščákom, Exekútorský úrad Nám. Sv. Michala 5/A, Hlohovec, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 30,00 eur a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.

III. Povinný nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Na návrh oprávneného sa dňa 25.11.2010 začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Lukáša, poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202 055307* zo dňa 18.1.2011 na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 30,00 eur a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ v Galante, č.k. AA 0443786 zo dňa 24.10.2009.

2. Pôvodným oprávneným v predmetnom konaní bol SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, IČO: 00 735 825, so sídlom Kollárova 31, Trnava. Vzhľadom na rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012, došlo dňom 31.12.2012 k zrušeniu niektorých rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, vrátane Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave. Práva a povinnosti zanikajúcich rozpočtových organizácií, teda aj Krajského riaditeľstva PZ v Trnave prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

3. Dňa 7.2.2018 doručil súdny exekútor Podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

4. Súd poukazuje na § 9b zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 cit. zákona alebo podľa osobitného predpisu alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnym rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok. Suma stanovená Ministerstvom vnútra SR na vymoženie obdobných pohľadávok je 35,00 Eur. V danom prípade sa jedná o pohľadávku, ktorá zanikla zo zákona 1. januára 2015. Súdny exekútor teda navrhuje, aby súd exekúciu zastavil, nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo neúčinným a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. Podľa § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd, tak ako je uvedené v I. výrokovej vete tohto rozhodnutia, nakoľko v predmetnom konaní sa vymáha pohľadávka, ktorá vnikla pred 1. januárom 2015, a teda s poukazom na ust. § 9b zákona č. 180/2013 Z. z., táto pre prípad, že nebola uspokojená a jej výška je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok zaniká ex lege 1. januára 2015. Súd teda v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) exekúciu zastavil. 8. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

9. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

12. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

13. V ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcie zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že v predmetnom prípade oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie, nakoľko exekúcie bola zastavená z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie zaniklo ex lege. V danom prípade preto nie je možné zaviazať oprávneného na trovy exekúcie, nakoľko tento procesne nezavinil zastavenie exekúcie. V takomto prípade by preto do úvahy prichádzal povinný, ktorého súd môže zaviazať na úhradu trov exekúcie podľa § 196 Exekučného poriadku s poukazom na ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Avšak súdny exekútor vykonaným šetrením majetkových pomerov preukázateľne zistil nemajetnosť povinného, ktorého majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V nadväznosti na uvedené o náhrade trov exekúcie súd rozhodol tak, že ju súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko vzhľadom na nemajetnosť povinného niet subjektu, ktorý by trovy exekúcie znášal. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 351/07-11, v ktorom sa okrem iného uvádza: „navyše ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstatne monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný

súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. Novembra 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie“.

14. O náhrade trov konania povinného rozhodol súd tak, že povinný naň nárok nemá, nakoľko v konaní nevzniesol námietky a zároveň si náhradu trov konania neuplatnil. I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.

III. Povinný nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti I. a III. výroku tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť na ňom uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho podal.

Proti II. výroku tohto rozhodnutia nie je možné podať odvolanie.