Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/33/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. apríla 2018 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi v trestnej veci obžalovaného

P. H.

nar. X.X.XXXX v A., bytom E.-A., t.č. vo väzbe v U. J.,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/187/2017 zo dňa 14.2.2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný o d s u d z u j e podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 5, § 41 ods. 1, § 37 písm. h), m) Tr. zák., s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam k úhrnnému trestu odňatia slobody na 4 (štyri) roky a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Výroky o vine a náhrade škody zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 2T/187/2017 zo dňa 14.2.2018 bol obžalovaný P. H. uznaný vinným z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. f), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona spáchaný sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a sčasti v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, pretože 1. dňa 10. 07. 2017 v čase o 12:25 hod. v obchodnom dome R. na ulici H. P. XXXX/XX vo S. odcudzil 6 ks čokolád V. mliečna spolu v hodnote 22,14 eur a 1 ks W. P.. 330 g v hodnote 1,99 eur tak, že tento tovar si na predajnej ploche vložil do svojej igelitovej tašky a následne prešiel cez pokladňu bez jeho zaplatenia, čím spôsobil poškodenej spoločnosti R. B. T. o. s., J.: XX XXX XXX celkovú škodu vo výške 24,13 eur, pričom sa tohto dopustil aj napriek tomu, že dňa 10. 01. 2017 bol právoplatne postihnutý za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Obvodným oddelením PZ Prievidza, uložením blokovej pokuty nezaplatenej namieste vo výške 10 eur, číslo bloku XXXXXXXX, 2. po predchádzajúcom dohovore s P. S. dňa XX. XX. XXXX v čase okolo XX:XX hod. vnikol

do rodinného domu č. XXX v obci E. - A., časť E., okres W. tým spôsobom, že po tom, čo P. S. vylákala a zdržiavala majiteľa rodinného domu Q. W. st. v krčme v E., tak P. H. si pravým kľúčom, ktorý na základe rady od P. S. našiel na vonkajšej parapete kúpeľňového okna uvedeného domu, otvoril vstupné vchodové dvere do domu, kde z obývacej miestnosti odcudzil 1 ks plazmový televízor zn. B. s uhlopriečkou 109 cm, 1 ks hudobný zosilňovač zn. N. M4 a X ks mobilný telefón značky B. X. S J. mini, čím spôsobil škodu na odcudzenom televízore Q. W. st. vo výške 300 eur a na odcudzenom zosilňovači a mobilnom telefóne Q. W. ml. vo výške 190 eur, pričom televízor následne predali a s peniazmi sa rozdelili a ostatné veci si ponechali, pričom skutkov pod bodom 1, 2 sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 1T 207/07 zo dňa 12. 12. 2007, právoplatným dňa 12. 12. 2007 bol odsúdený za zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 188 ods. 1 Trestného zákona, zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k, § 188 ods. 1, 2 písm. d) Trestného zákona a rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 2T 113/08 zo dňa 19. 06. 2008, právoplatným dňa 19. 06. 2008 bol odsúdený za zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 188 ods. 1 Trestného zákona. Bol za to odsúdený podľa § 212 ods. 4, § 38 ods. 5, § 41 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. h), m), § 39 ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bol obžalovaný P. H. zaviazaný k povinnosti uhradiť poškodenému Q. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX, adresa na doručovanie písomnosti E. - A., Y. úrad škodu vo výške 300 eur.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože hneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní bol napadnutý odvolaním prokurátora, ktoré smerovalo proti výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor namietal, že sa vzhľadom na osobu obžalovaného a spôsob jeho života nestotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorý podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. tomuto mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby. K takémuto postupu súd nemal splnené podmienky. Stíhaných skutkov sa obžalovaný dopustil v podstate bezprostredne po skončení skúšobnej doby podmienečného prepustenia z predchádzajúceho odsúdenia a nejedná sa u neho o jednorazové náhodné porušenie spoločenských noriem. Pre takýto postup neobstojí ani skutočnosť, že trestným činom bola spôsobená relatívne nízka škoda. Pri ukladaní trestu neboli naplnené a dodržané základné zásady ukladania trestov v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby vo veci rozhodol sám tak, že uloží obžalovanému podľa § 212 ods. 4, § 38 ods. 5, § 41 ods. 1, § 36 písm. l) a § 37 písm. h), m) Tr. zák. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici o jednu tretinu zvýšenej trestnej sadzby so zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolaniu prokurátora je potrebné vyhovieť. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa vydal vyhlásenie o vine, ktoré súd prvého stupňa prijal a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by vylučovala takýto postup. V spisovom materiáli sa nachádza celá rada dôkazov preukazujúcich trestnú činnosť obžalovaného, a teda jeho vyhlásenie o vine má oporu v dôkaznej situácii a bolo ho možné prijať.

Pri preskúmavaní výroku o treste odvolací súd musel prisvedčiť odvolacím námietkam prokurátora, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu pochybil, predovšetkým aplikáciou ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Pre takýto postup aj podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky a to ani za situácie, keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní dal vyhlásenie o vine. Vychádzajúc zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Tpj 55/2016, podľa ktorého v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. a po prijatí takéhoto vyhlásenia súdom, keď páchateľ neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu, je možné per analogiam takémuto páchateľovi mimoriadne znížiť trest, avšak podľa ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. Podľa názoru odvolacieho súdu sú u obžalovaného P. H. splnené podmienky pre takýto postup. Aj keď sa obžalovaný v prípravnom konaní k trestnej činnosti doznal a

túto oľutoval, o úprimnosti takejto ľútosti vzhľadom na jeho predchádzajúcu trestnosť má odvolací súd dôvodné pochybnosti. Na druhej strane svojim vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní nepochybne napomáhal nielen prokurátorovi ale aj súdu pri objasňovaní trestnej činnosti.

Vychádzajúc z uvedeného preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku celý výrok o treste a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Odvolací súd obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. l) Tr. zák., ale na druhej strane napomáhanie vo forme vydania vyhlásenia o vine, čo by mohlo byť vyhodnotené ako poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák. nepoužil, pretože aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Obžalovanému hrozilo uloženie trestu odňatia slobody po zvýšení spodnej hranice trestnej sadzby § 212 ods. 4 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 5 Tr. zák. vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov. Po znížení tejto dolnej hranice o jednu tretinu v zmysle citovaného ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. následne primerane uložil trest odňatia slobody pod spodnú hranicu takto upravenej trestnej sadzby a to vo výmere 4 roky a 4 mesiace so zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostali týmto rozhodnutím nedotknuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.