Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cb-161-2016.pdf
PDF · 91.59 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/161/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore: PPHU Biostar Witold Krusz, so sídlom Jaracza 19, 90-261 Lodž, Poľsko, zastúpeného Kancelaria Adwokacka Piotr Bedersi, Franciszkánska 104/112/118, 91-845 Lodž, Poľsko proti žalovanému: Pekáreň ILaS s.r.o., so sídlom Strojárska 2740, 069 01 Snina, IČO: 47874716 o zaplatenie 389,- PLN s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 27.9.2015 na súde žalobu a to prostredníctvom predpísaného tlačiva na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3898 poľských zlotých so zákonným úrokom z omeškania od 16.12.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovaného pre neho vykonal službu požičania a prezentácie miešačky droždia. Prezentácia sa konala v sídle žalovaného. Žalovaný bol s prezentáciou spokojný a vyjadril ochotu nadviazať dlhšie trvajúcu spoluprácu. Za poskytnuté služby žalobca vystavil žalovanému dve faktúry, ktoré boli žalovaným prijaté a zapísané do účtovnej evidencie. Prostredníctvom e-mailovej komunikácie žalovaný deklaroval realizáciu platieb, avšak doposiaľ tak neučinil.
3. Rozsudkom sp. zn. 21Cb/161/2016-46 zo dňa 11. augusta 2017 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie a Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 7Cob/45/2017-67 zo dňa 18. januára 2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v spojení s odvolacou námietkou žalovaného týkajúcou sa aj nesprávneho právneho posúdenia veci spočíva v tom, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia aplikoval v prejednávanej veci ustanovenia slovenského právneho poriadku, t. j. Obchodného zákonníka a nezaoberal sa tým, aké usmernenia, pokiaľ ide o voľbu hmotného práva, v tomto smere obsahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.6.2008 označované ako Rím I.
Úlohou súdu prvej inštancie bude preto v ďalšom konaní dôsledne sa zamyslieť v zmysle úpravy obsiahnutej v Nariadení Rím I., aký právny poriadok je potrebné v prejednávanej veci uplatniť z hľadiska hmotného práva a vec právne posúdiť na základe tohto právneho poriadku a až po takto doplnených
právnych úvahách vo veci rozhodnúť. Pokiaľ by vo veci bol aplikovaný poľský právny poriadok (čo zistené okolnosti v prejednávanej veci naznačujú), mohlo by to priniesť zásadnú zmenu v posudzovaní uplatňovaných nárokov, prípadne iné rozhodnutie vo veci úrokov z omeškania, prípadne ďalšie okolnosti, ktoré by z takto aplikovaného hmotného práva mohli vyplynúť. Preto nie je možné v súčasnosti bez ďalšieho aplikovať ustanovenia slovenského právneho poriadku bez náležitého odôvodnenia, ako to urobil súd prvej inštancie.
5. Strany sporu boli na pojednávanie nariadené na deň 20.4.2018 riadne a včas predvolané. Po vyvolaní veci súd zistil, že strany sporu sa na pojednávanie nedostavil. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil a o jeho odročenie nepožiadal. Žalovaný. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu neprítomnosti konateľa spoločnosti za účelom plnenia vopred plánovaných pracovných úloh a súhlasil, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti. V súlade s ust. § 180 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti strán sporu a otvoril pojednávanie.
6. Súd sa oboznámil so žalobným návrhom a jeho prílohami a to faktúrou č. A. X/EUR/XX/XXXX zo dňa 07.12.2015 na sumu 898,-PL, faktúrou č. A. X/EUR/XX/XXXX zo dňa 08.12.2015 na sumu 3000,-eur, výzvou na zaplatenie zo dňa 16.02.2016, zo dňa 11.5.2016 a zo dňa 12.10.2016, výpisom žalovaného z Obchodného registra a zistil nasledovný skutkový stav.
7. Žalobca je fyzickou osobou - podnikateľom so sídlom v Poľskej republike.
8. Žalovaný je právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou zápisnou v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, ktorého predmetom činnosti je maloobchod, veľkoobchod, poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu, výroba hotových jedál a polotovarov priemyselným spôsobom (konzervovanie) a prevádzkovanie výdajne stravy.
9. Žalobca má sídlo na území Poľskej republiky a žalovaný má sídlo na území Slovenskej republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto musel súd vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu.
10. Otázka právomoci súdu Slovenskej republiky bola vyriešená už v zrušenom rozsudku zo dňa 11.8.2017, čo potvrdil aj odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 18.01.2018 v bode 12.
11. Pokiaľ ide o otázku hmotného práva tu je potrebné uplatniť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I).
Podľa článku 1 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 593/2008 toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach.
Podľa článku 3 odsek 1 Nariadenia (Rím I) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
Podľa článku 3 odsek 2 zmluvné strany sa môžu kedykoľvek dohodnúť, že sa zmluva spravuje iným právnym poriadkom ako právnym poriadkom, ktorým sa na základe predchádzajúcej voľby uskutočnenej podľa tohto článku alebo iných ustanovení tohto nariadenia spravovala dovtedy. Žiadna zmena a doplnenie zvoleného rozhodného práva po uzatvorení zmluvy nemá vplyv na jej formálnu platnosť podľa článku 11, ani nemá nepriaznivý vplyv na práva tretích osôb.
Podľa článku 4 odsek 1 pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto:
a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu;
b) zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb; c) zmluva, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, sa spravuje právnym poriadkom krajiny, kde sa nehnuteľnosť nachádza; d) bez ohľadu na písmeno c) nájom nehnuteľnosti uzavretý na dočasné súkromné použitie na obdobie maximálne šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu prenajímateľa za predpokladu, že nájomca je fyzická osoba a má svoj obvyklý pobyt v tej istej krajine; e) zmluva o franšíze sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu franšízanta; f) zmluva o distribúcii sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu distribútora; g) zmluva o predaji tovaru dražbou sa spravuje právnym poriadkom krajiny, kde sa koná dražba, ak také miesto možno určiť; h) zmluva uzavretá v rámci multilaterálneho systému, ktorý spája, alebo umožňuje spájanie záujmov viacerých tretích strán nakupovať a predávať finančné nástroje v zmysle článku 4 ods.1 bodu 17 smernice 2004/39/ES v súlade s nediskrečnými pravidlami a ktorý sa spravuje jediným právnym poriadkom, sa spravuje týmto právnym poriadkom.
Podľa článku 4 odsek 2 ak sa na zmluvu nevzťahuje odsek 1 alebo ak sú prvky zmluvy pokryté viac ako jedným z písmen a) až h) odseku 1, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu.
Podľa článku 4 odsek 3 ak je zo všetkých okolností veci zrejmé, že zmluva má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená v odseku 1 alebo 2, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny.
Podľa článku 4 odsek 4 ak podľa odsekov 1 alebo 2 nie je možné určiť rozhodné právo, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, s ktorou má najbližšiu väzbu.
12. V danom prípade bola predmetom zmluvy služba požičania a prezentácie miešačky droždia žalobcom žalovanému v sídle žalovaného. Ide teda o nepomenovanú zmluvu, ktorú podľa jej predmetu nemožno subsumovať pod článok 4 odsek 1 a odsek 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 a preto súd použil ustanovenia článku 4 odsekov 3 a 4 v zmysle ktorých ak je zo všetkých okolností zrejmé, že zmluva má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou než je krajina uvedená v odseku 1 alebo 2 uplatní sa právny poriadok tejto krajiny.
13. Vzhľadom k tomu, že ide o právny vzťah medzi podnikateľskými subjektmi a vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že na tento je potrebné aplikovať slovenský právny poriadok súd na tento právny vzťah použil ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka.
14. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
15. Podľa článku 6 ods. 1 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
Podľa článku 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
16. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 153 ods.1 CSP strany sporu sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Podľa § 154 prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
17. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno. V sporovom občianskom súdnom konaní sa totiž uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.
Aj keď čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej v texte len „dohovor“) zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. Ústava SR neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Takisto význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).
18. V sporovom konaní je to práve žalobca, ktorý musí predniesť na súde také tvrdenia, ktoré sú jasné, nemenné a tieto tvrdenia preukázať.
19. Žalobca v konaní nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiaden relevantný dôkaz, ktorý by podporil a preukázal jeho tvrdenie, že žalovanému poskytol službu požičania a prezentácie miešačky droždia. Ním predložené faktúry a výzvy na zaplatenie túto skutočnosť v žiadnom prípade nepreukazujú keďže v prípade faktúr ide len o účtovné doklady a výzvy majú ešte menšiu dôkaznú silu. Žiadne iné relevantné dôkazy preukazujúce, že medzi stranami sporu bola uzatvorená nepomenovaná zmluva žalobca v konaní nepredložil a ani žiadne iné dôkazy nenavrhol vykonať, a vzhľadom k tomu, že žalobca svoje tvrdenia v konaní nedokázal preukázať a teda neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
20. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. V danom spore bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, preto mu súd vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.