Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_63Cbi-23-2014.pdf
PDF · 131.74 KB
Case nature
Area
Subarea
63Cbi/23/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu Mgr. Róbert Antal, advokát, so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 04 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu TECHNOL s. r. o. "v konkurze", so sídlom Zvolenská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 313 475, proti žalovanému W.. M. B. L.. XX. XX. XXXX, J. N. XXX/XX, XXX XX G., G. G. M. C. W.. M. B. P., D. C. G. T. XXX/XX, XXX XX L. - J., W.: XX XXX XXX, právne zast. JUDr. Vladimír Štrbík, Námestie Slobody 22, 971 01 Prievidza, o odporovateľnosť právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd určuje, že Zmluva o postúpení pohľadávok, uzatvorená medzi úpadcom, ako postupcom, a W.. M. B. P., T. XXX/XX, XXX XX L. - J., ako postupníkom v marci 2014, ktorou postupca postúpil na postupníka svoje pohľadávky voči obchodnej spoločnosti TOPOS TOVARNÍKY, a. s., Odbojárov 294/10, 955 88 Tovarníky, v celkovej výške 3 245,40 Eur, je voči konkurzným veriteľom úpadcu TECHNOL s. r. o., Zvolenská cesta, 974 01 Banská Bystrica, neúčinná.
Žalovaný je povinný zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu TECHNOL s. r. o., Zvolenská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 313 475, sumu 3 245,40 Eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet vedený v Č., S.. D.., G. J. J., Č.. Ú.: XXX XXX XXXX /. XXXX.
Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 22. 10. 2014 domáhal voči žalovanému odporovateľnosti právneho úkonu, a to Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej v marci 2014 medzi úpadcom a žalovaným, ktorou postupca postúpil na postupníka svoje pohľadávky voči obchodnej spoločnosti TOPOS TOVARNÍKY, a. s., Odbojárov 294/10, 955 88 Tovarníky, IČO: 36 518 182, v celkovej výške 3 245,40 Eur a ktorú žiadal určiť za neúčinnú. Zároveň žalobca požadoval, aby žalovaný zaplatil do konkurznej podstaty úpadcu TECHNOL s. r. o., Banská Bystrica sumu 3 245,40 Eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prípade úspechu požadoval náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že uznesením tunajšieho súdu zo dňa 09. 08. 2013, v konaní 2K 44/2013, zverejneným v obchodnom vestníku dňa 15. 08. 2013, č. OV 157/13, bolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi TECHNOL, s. r. o., Zvolenská cesta 35, Banská Bystrica. Uznesením zo dňa 31. 01. 2014, bol na majetok úpadcu TECHNOL s. r. o., Banská Bystrica vyhlásený konkurz a za správcu bol ustanovený žalobca. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 06. 02. 2014, pod č. OV 25/2014. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 10. 03. 2014, pod sp. zn. 25CoKR 4/2014, zrušil uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 31. 01. 2014, ktoré rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 15. 05. 2014, pod č. OV 91/2014. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 07. 05. 2014, pod č. 2K 44/2013 - 342, bol opätovne vyhlásený konkurz na TECHNOL s. r. o., Banská Bystrica, ktoré uznesenie bolo potvrdené Krajským súdom v Banskej Bystrici v zmysle uznesenia zo dňa 01. 07.
2014, č. k. 25CoKR 6/2014, zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 01. 08. 2014, pod č. OV 147/2014. Úpadca v období po začatí konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu postúpil na žalovaného, ako fyzickú osobu, svoje pohľadávky. Úpadca adresoval svojim dlžníkom oznam, v ktorom im oznámil, že pohľadávky úpadcu boli postúpené na W.. M. B., ako fyzickú osobu. Zároveň im v Oznámení oznámil aj číslo účtu, na ktorý majú svoje záväzky uhradiť. Doručenie uvedeného oznamu veriteľom preukazuje e- mailová správa dlžníka SITA Slovensko, a. s., Bratislava, ako i TOPOS TOVARNÍKY, a. s., Tovarníky. Uvedený právny úkon podľa § 10 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, nemožno považovať za bežný úkon, keďže pohľadávky úpadcu boli na žalovaného postúpené bez primeraného protiplnenia a postúpením pohľadávok došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu na uspokojení ich pohľadávok, pretože v dôsledku postúpenia sa zmenšil majetok úpadcu. Obchodní partneri úpadcu svoje záväzky, ktoré voči úpadcovi evidovali, uhradili žalovanému a nie úpadcovi, o čom svedčí i zaslanie dokladov správcovi o tom, že k dátumu 07. 02. 2014, viedla spoločnosť TOPOS TOVARNÍKY, a. s., Tovarníky, záväzky voči TECHNOL s. r. o., ohľadne dvoch faktúr v celkovej výške 3 245,40 Eur, ktoré boli na základe oznámenia o postúpení pohľadávky uhradené W.. M. B. P., T. XX, L. - J.. Táto spoločnosť dňa 14. 05. 2014 uhradila žalovanému sumu 1 490,60 Eur , dňa 19. 06. 2014 sumu 1 000,- Eur a dňa 27. 06. 2014 sumu 775,80 Eur. Na tieto svoje tvrdenia predložil i príslušné listinné dôkazy od spoločnosti TOPOS TOVARNÍKY, a. s., Tovarníky ( č. l. 5 - 9). Žalobca mal za to, že uvedenému úkonu je možné odporovať a v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 ZoKR žiadal, aby žalovaný bol povinný vrátiť sumu 3 245,40 Eur do konkurznej podstaty úpadcu TECHNOL s. r. o., Banská Bystrica. Na svoje tvrdenia predložil súdu e-mailovú správu dlžníka SITA Slovensko, a. s., s prílohou - Oznam W.. M. B., doklady o záväzkoch TOPOS TOVARNÍKY, a. s., Tovarníky, a ich úhrade žalovanému.
2. Po rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici pod č. k. 41Ncb 5/2015 - 26, zo dňa 31. 03. 2015, o námietke zaujatosti voči zákonnému sudcovi, súd následne pokračoval v konaní. Súd doručoval žalovanému uznesenie vydané v súlade s ustanovením § 114 OSP, ktoré prevzal dňa 20. 11. 2014, ku ktorému sa žalovaný nevyjadril. Po vytýčení termínu súdom, súdu zaslal žiadosť o odročenie z dôvodu zvolenia si právneho zástupcu. Právny zástupca bol výzvou zo dňa 08. 02. 2016 vyzvaný, aby sa vyjadril k žalobe v stanovenej lehote. Výzvu obdržal dňa 25. 04. 2016. ale právny zástupca žalovaného sa k výzve súdu nevyjadril. Po účinnosti CSP dňa 01. 07. 2016, súd preto právnemu zástupcovi žalovaného doručoval uznesenie vydané v súlade s ustanovením § 167 ods. 2 CSP, ktorým opätovne vyzýval právneho zástupcu žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe. Právny zástupca žalovaného uznesenie súdu prevzal dňa 20. 07. 2016, ku ktorému sa v súdom stanovenej lehote nevyjadril. Z dôvodu právnej istoty, súd opätovne vzhľadom na námietky žalovaného pred otvorením pojednávania zo dňa 26. 09. 2016, doručoval uznesenie právnemu zástupcovi žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe, pod č. uznesenia 63Cbi 23/2014 - 77, zo dňa 27. 09. 2016. K uzneseniu súdu sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 06. 10. 2016 sám žalovaný a podaním doručeným súdu dňa 14. 10. 2016 žalovaný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Keďže podľa ustanovenia § 90 CSP ide o konanie súvisiace s konkurzom a reštrukturalizáciou, kde strana musí byť zastúpená advokátom, súd na podanie žalovaného doručené súdu dňa 06. 10. 2016 neprihliadol a prihliadol len k vyjadreniu jeho právneho zástupcu. V predmetnom podaní právny zástupca žalovaného tvrdil, že predmetom sporu je určenie súdu, že postúpenie pohľadávok z úpadcu na žalovaného je neplatné, a to od počiatku. Toto konštatovanie je nepravdivé, keďže predmetom žaloby je určenie neúčinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok a nie jej neplatnosť tak, ako to správne konštatoval i žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 04. 11. 2016. Žalovaný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalej tvrdil, že v čase od 06. 02. 2014 do 15. 05. 2014, neexistovali žiadne právne účinky z uznesenia, ktorým bol dňa 06. 02. 2014 vyhlásený konkurz. Potom, ak boli obchodným partnerom spoločnosti TECHNOL s. r. o., oznamované postúpenia pohľadávok na žalovaného, ako fyzickú osobu, ktoré je zaevidované u TOPOS TOVARNÍKY, a. s., Tovarníky, dňa 12. 03. 2014, tak k postúpeniu došlo v období, v ktorom bolo vyhlásenie konkurzu Krajským súdom v Banskej Bystrici zrušené. Mal za to, že zrušením konkurzu v zmysle rozhodnutia Krajského súdu boli i právomoci správcu konkurznej podstaty zrušené od počiatku. Žalobca preto dňom 24. 03. 2014 nebol aktívne legitimovaný k podaniu žaloby, keďže táto bola zrušená. Aj napriek tejto skutočnosti podal žalobca žalobu a jeho konanie vykazuje znaky marenia súdneho rozhodnutia. Súd opätovne konštatuje z podacej pečiatky na žalobnom návrhu žalobcu, že žaloba bola podaná tunajšiemu súdu osobne dňa 22. 10. 2014 a nie dňa 24. 03. 2014. Konkurz na úpadcu bol opätovne vyhlásený a potvrdený krajským súdom dňa 01. 07. 2014 a následne jeho zverejnením v Obchodnom vestníku dňa 01. 08. 2014, t. j. pred podaním žalobného návrhu žalobcom. Súd z tohto dôvodu opätovne poukazuje, že tvrdenie žalovaného v žalobe je nepravdivé a právomoc a aktívna legitimácia žalobcu je daná. Žalovaný ďalej namietal prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že
žaloba neobsahuje žiadnu skutočnosť, z ktorej by bolo možné usudzovať to, že bola splnená niektorá podmienka, ktorá by odôvodňovala skutkovo a právne dôvodnosť podanej žaloby. Predovšetkým nie je zdôvodnené, že by pohľadávky boli postúpené bez náležitej protihodnoty, za nápadne nevýhodných podmienok alebo zodpovedajúcemu protiplneniu. Tvrdil, že pohľadávky boli postúpené za ich nominálnu hodnotu. Ich nominálna hodnota bola stanovená na základe zmlúv platných dávno pred podpisom Zmluvy o postúpení pohľadávok, ako aj pred vyhlásením konkurzu. Ide o ceny, ktoré sa utvorili za podmienok voľnej trhovej súťaže a predstavovali ustálené postupy v obchodných vzťahoch medzi úpadcom a dlžníkmi. Neexistuje žiaden dôvod domnievať sa, že ak boli pohľadávky postúpené za ich reálnu protihodnotu, že by tým došlo ku skráteniu konkurznej podstaty úpadcu. Na svoje tvrdenia žalovaný o tejto skutočnosti nepredložil žiaden listinný dôkaz. V podaní sa ďalej vyjadril, že po vyhlásení konkurzu dňa 06. 02. 2014, vykonal ustanovený správca konkurznej podstaty spolu s inou osobou miestne šetrenie v priestoroch, ktoré vlastnila spoločnosť TECHNOL s. r. o., resp. ich mala prenajaté a vyhotovil si aj fotodokumentáciu. Žalovaný, ako konateľ úpadcu, preto žiadal správcu o to, aby mu dal záväzný pokyn, či má alebo nemá pokračovať v prevádzkovaní spoločnosti, keďže táto spoločnosť mala uzatvorené zmluvy a prenajaté priestory a technológie. SKP reagoval na to tak, že mu žiadne pokyny nedá. Z tohto dôvodu ukončil činnosť, keďže by nevedel hradiť touto činnosťou spojené náklady s jej prevádzkou. Zo strany prenajímateľa bol teda ukončený nájom technológie na úpravu nebezpečných odpadov, ako aj nebytových priestorov, v ktorých sa táto technológia nachádzala. Pohľadávky, ktoré sú predmetom odporovateľnosti sú pohľadávky, ktoré predstavovali odplatu za odber a zneškodnenie nebezpečných odpadov. Vzhľadom na to, že odpady boli od pôvodcov odpadov odobraté a neboli do skončenia nájmu spracované, pričom sa nachádzali v priestoroch, kde po skončení nájomného vzťahu s úpadcom žalovaný mienil podnikať sám, musel s ním naložiť podľa príslušných predpisov o nakladaní s nebezpečnými odpadmi, čím mu vznikol nárok na odmenu za odber a spracovanie nebezpečných odpadov, ktoré mal pôvodne spracovať úpadca. Tým preukazoval, že nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok bez náležitého protiplnenia. V prípade, že by odpady spracoval bez toho, aby mu bola poskytnutá odmena, došlo by k plneniu bez náležitej protihodnoty. Ak by nekonal tak, ako konal, došlo by u žalovaného ku škode tým, že bez spracovania odpadu, ktorého odplatou mali byť pohľadávky, ktoré boli predmetom sporného postúpenia, by nemohol prevádzkovať zariadenie v jeho vlastníctve a teda by nemohol ako fyzická osoba podnikať.
3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 04. 11. 2016, v ktorom tvrdil, že má za to, že žaloba spĺňa náležitosti požadované zákonom, podložil k nej relevantné listinné dôkazy a obsahuje aj právne zdôvodnenie odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu s poukazom na konkrétne ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Poukázal, že predmetom žaloby je odporovateľnosť právneho úkonu a nie neplatnosť. Ďalej poukázal, že aj keď uznesenie prvostupňového súdu, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu TECHNOL s. r. o., ,,v konkurze“, bolo odvolacím súdom zrušené a následne bol znova vyhlásený konkurz, toto nemá žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k predmetu konania, keďže podľa ustanovenia § 58 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií možno odporovať právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia, ktorý bol urobený v prospech spriaznenej osoby počas 3 rokov pred začatím konkurzného konania. Úkon, ktorému žalobca odporuje bol urobený v marci 2014, pričom konkurzné konanie sa začalo ešte pred týmto dňom, z ktorého dôvodu je irelevantné zaoberať sa dátumami, kedy bol prvý krát a kedy druhý krát vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. To, že sa jedná o úkon medzi spriaznenými osobami je nespochybniteľné, vzhľadom na ustanovenie § 9 ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze a reštrukturalizácie. Z dôvodu, že postúpenie pohľadávok bolo urobené medzi spriaznenými osobami, zákon predpokladá úpadok dlžníka v čase urobenia úkonu, ak sa nepreukáže opak, čo podľa žalobcu žalovaný doposiaľ nevyvrátil. Tvrdil, že žalovaný neuviedol žiaden argument v rámci procesnej obrany, ktorý by sa vecne týkal predmetu konania, ani nepredložil žiaden listinný dôkaz na svoje tvrdenia. Z tohto dôvodu žiadal žalobe vyhovieť.
4. K podaniu žalobcu sa vyjadril právny zástupca žalovaného podaním doručeným súdu dňa 09. 02. 2017, v ktorom poukázal, že pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto sporu sú pohľadávky, ktoré predstavujú vlastníctvo nebezpečného odpadu úpadcu. Tento mal vo svojom podnikaní predmet podnikania- likvidáciu nebezpečných odpadov. V rámci zmluvných vzťahov umiestnil úpadca nebezpečný odpad v zariadeniach, ktoré neboli v jeho vlastníctve. Úpadca za uskladnenie bol povinný platiť prenájom, ktorý neplatil a k tejto povinnosti bol vyzvaný vlastníkom zariadení, kde bol odpad umiestnený, na výzvu nereagoval. Opäť uvedené tvrdenia neboli z jeho strany podložené žiadnym listinným dôkazom. Tvrdil následne, že nebezpečný odpad vo vlastníctve úpadcu zostal uložený v zariadeniach iného vlastníka, za uloženie ktorého mu SKP nič neplatil. Rovnako poukázal, že bazén,
v ktorom je odpad sústreďovaný ,je stále naplnený nebezpečným odpadom a je možné ho vrátiť. Toto tvrdenie opätovne ničím nepreukázal, pričom v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 ZKR žiadal, aby si žalobca nebezpečný odpad vyzdvihol a odviezol na vlastné náklady. Podľa neho postúpenie pohľadávok v uvedenej podobe ušetril úpadcovi náklady, keďže nemusel platiť za uskladnenie nebezpečných odpadov a tieto zneškodnil žalovaný na svoje náklady. Je potom logické, že žalovaný žiadal uhradiť náklady za likvidáciu od tvorcov odpadov. Žalobu preto žiadal zamietnuť. Dňa 12. 06. 2017 bolo opätovne doručené súdu podanie žalovaného, ku ktorému pripojil aj príslušné listinné dôkazy, ku ktorému súd opätovne nemohol prihliadnuť, keďže nebol úkon učinený právnym zástupcom žalovaného. Rovnako tieto doklady mohol právny zástupca žalovaného pripojiť už k podaniu, ktoré doručil súdu dňa 09. 02. 2017. Žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu tak, ako to vyplýva z jeho podania doručeného súdu dňa 23. 10. 2017 a ktoré tvrdenia preukazoval i na pojednávaní uskutočnenom dňa 23. 04. 2018. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, pričom z e-mailovej správy doručenej súdu dňa 23. 04. 2018 o 7:56 hod. vyplýva, že žalovaný súhlasil, aby sa vec prejednala v jeho neprítomnosti ako aj v neprítomnosti právneho zástupcu. Na pojednávaní žalobca poukázal, že napádaný právny úkon bol vykonaný v čase viac ako 5 mesiacov po začatí konkurzného konania v roku 2013, k postúpeniu pohľadávky došlo vo februári 2014, ku ktorému dňu úkonu v zmysle nim predloženého zoznamu pohľadávok veriteľov existovali všetky pohľadávky veriteľov, ktoré si následne prihlásili do konkurzného konania úpadcu a tieto boli v objeme 654 416,- Eur i riadne zistené. Pohľadávky veriteľov prihlásené do konkurzného konania úpadcu správca poprel v objeme 2 776 000,- Eur. Ďalej tvrdil, že išlo o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, z ktorého dôvodu úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Žalobca tvrdil, že žalovaný nevyvrátil domnienku stanovenú v § 60 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií. To, že sa jedná o úkon medzi spriaznenými osobami vyplýva z toho, že na jednej strane stál úpadca, ako právnická osoba spoločnosť s ručením obmedzeným, kde bol W.. M. B. konateľom a žalovaným (§ 9 ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze a reštrukturalizácií). Z tohto dôvodu mal za to, že všetky zákonné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu sú naplnené, preukázané a preto žiadal žalobe vyhovieť. Uvedený nárok si uplatnil v súlade s ustanovením § 58 až § 60 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Tvrdil, že aj keď v Oznámení o postúpení pohľadávok je uvedené, že pohľadávky boli postúpené odplatne, v skutočnosti odplatne postúpené neboli, keďže úpadca nikdy žiadnu odplatu neobdržal a žalobca nemá vedomosť ani o žiadnej písomnej dohode o postúpení pohľadávok okrem oznámenia W.. B., ktoré žalovaný doručil dlžníkom úpadcu, na základe ktorého potom niektorí z nich uhrádzali svoje záväzky namiesto úpadcovi žalovanému. Súčasne poukázal, že M. B., ako štatutárny zástupca úpadcu, žalobcovi neodovzdal účtovníctvo, ani jeho časť, preto tvrdenie v Oznámení o postúpení pohľadávok o odplatnom postúpení je ničím nepodložené tvrdenie žalovaného, ktoré ani v rámci konania a svojej obrany nepreukázal predložením konkrétneho listinného dôkazu, resp. preukázaním poskytnutého plnenia. Z tohto dôvodu mal za to, že postúpenie bolo bezodplatné, pričom jeho tvrdenie, že spracovaním odpadu mu vznikol nárok na odplatu, ktorého hodnota by mala byť odplatou za postúpenie, neobstojí. Opätovne poukázal k tej skutočnosti, že k postúpeniu pohľadávky došlo po začatí konkurzného konania, ktorého účinky sú uvedené v § 14 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, medzi ktorými je i povinnosť dlžníka obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony (§ 10 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií) a v prípade porušenia tejto povinnosti síce platnosť právneho úkonu nie je dotknutá, ale právnemu úkonu možno v konkurze odporovať. Postúpenie pohľadávky úpadcom na žalovaného nemožno považovať za bežný právny úkon. Tvrdenie žalovaného o spracovaní nebezpečného odpadu nevyplýva zo žiadneho predloženého dôkazu žalovaným, pričom v čase vykonania uvedeného úkonu už úpadca mal splatné záväzky voči veriteľom, v zmysle zoznamu, ktorý žalobca na pojednávaní predložil a ktorý dôkaz súd vykonal prečítaním jeho obsahu. W.. M. B., ako veriteľ úpadcu a W.. M. B., ako štatutárny zástupca úpadcu v jednej osobe, sám seba zvýhodnil na úkor ostatných konkurzných veriteľov, pretože celú pohľadávku úpadcu voči spoločnosti TOPOS TOVARNÍKY, a. s., Tovarníky prijal, vrátane jej úhrady, ako fyzická osoba, z ktorej úhrady nemohli byť ostatní konkurzní veritelia uspokojení. Poukázal, že mu je známa len táto pohľadávka, pričom takých mohlo byť ich viac, keďže úpadca nepredložil žalobcovi účtovníctvo a zistený majetok úpadcu nepostačuje na úhradu všetkých záväzkov úpadcu, voči jeho veriteľom. Vrátenie odpadu žalobcovi považoval za nedôvodné, keďže odpad nie ja aktívnou, ale pasívnou zložkou majetku. Z tohto dôvodu žiadal vrátenie finančnej sumy, ktorú prijal žalovaný na úkor úpadcu. Keďže žalovaný súhlasil s prejednaním veci bez jeho účasti, ním navrhnuté dôkazy súd považoval za nehospodárne a nadbytočné, po prejednaní veci súd rozhodol tak, ako je vyššie uvedené.
Podľa § 10 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií,t. j. 7/2005 Z. z., bežné právne úkony podnikateľa alebo osoby vykonávajúcej inú činnosť ako podnikanie na účely tohto zákona sú právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom ich podnikania alebo inej činnosti. Bežné právne úkony fyzickej osoby na účely tohto zákona sú tiež tie právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie jej životných potrieb, ako aj životných potrieb tých, voči ktorým má fyzická osoba vyživovaciu povinnosť. Za bežný právny úkon na účely tohto zákona sa nepovažuje a) založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby,
b) nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej osobe,
c) prevod nehnuteľnosti alebo prenájom nehnuteľnosti alebo iného majetku, ktorého hodnota predstavuje významný podiel na celkovej hodnote majetku dlžníka, prípadne ich zaťaženie vecným bremenom,
d) uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných prostriedkov,
e) zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou,
f) urobenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu,
g) urobenie iného právneho úkonu ukracujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok.
Podľa § 14 ods. 5 a) Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, začatie konkurzného konania má tieto účinky:
a) dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať,
Podľa § 58 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa § 60 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa § 63 ods. 1, Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu
úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
5. Na základe vykonaného dokazovania v danej veci mal súd za to, že žaloba žalobcu je dôvodná v celom rozsahu. Súd svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne.
6. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09. 08. 2013 v konaní 2K 44/2013 bolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi TECHNOL s. r. o., Banská Bystrica, IČO: 36 313 475, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 15. 08. 2013, č. OV 157/2013. V súlade s ustanovením § 14 ods. 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, začatie konkurzného konania má svoje účinky, medzi ktorými je i povinnosť dlžníka obmedziť výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony . Pritom sú definované aj tie , ktoré nie sú bežnými úkonmi a to v § 10 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Medzi ne patrí i vykonanie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu alebo urobenie iného právneho úkonu ukracujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok. V zmysle § 14 ods. 6 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, účinky začatia konkurzného konania zanikajú vyhlásením konkurzu alebo zverejneným uznesenia, ktorým sa konkurzné konanie končí v Obchodnom vestníku. Tunajší súd z listinných dôkazov predložených žalobcom, predovšetkým z Oznámenia žalovaného dlžníkom úpadcu o postúpení pohľadávok mal za to, že úkon učinený úpadcom v marci 2014 (12. 03. 2014), bol vykonaný v čase po začatí konkurzného konania (16. 08. 2013), ako i v čase do zrušenia uznesenia tunajšieho súdu č. 2K 44/2013 - 266 Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 25CoKR 4/2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 57/2014 dňa 24. 03. 2014, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie tunajšieho súdu o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu TECHNOL s. r. o., Banská Bystrica. O tom svedčí oznámenie žalovaného spoločnosti TOPOS TOVARNÍKY, a. s., Tovarníky, že všetky pohľadávky spoločnosti TECHNOL s. r. o., voči ich spoločnosti boli odplatne postúpené na W.. M. B. P., W.: XX XXX XXX, s tým, že úhrada všetkých splatných pohľadávok maá byť učinená na účet postupníka uvedeného v tomto oznámení. Uvedené oznámenie bolo adresované i spoločnosti SITA Slovensko, a. s., Levice. Z obsahu uvedeného Oznámenia nie je zrejmý dátum jeho vyhotovenia, rovnako v konaní žalobca nepredložil písomnú Zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej by mohol súd zistiť dátum uzatvorenia predmetnej zmluvy a to z dôvodu, že úpadca žalobcovi účtovníctvo nepredložil a uvedený dôkaz nepredložil ani žalovaný v rámci svojej obrany. Súd preto vychádzal len z dátumu o prijatí uvedeného oznámenia spoločnosťou TOPOS TOVARNÍKY, a. s.,. Súd mal teda za preukázané, že v súlade s ustanovením § 14 ods. 5 a) Zákona o konkurze a reštrukturalizácií došlo postúpením pohľadávok k porušeniu tejto povinnosti dlžníkom, čím platnosť uvedeného úkonu nebola dotknutá, avšak právnemu úkonu bolo možné v konkurze odporovať. V súlade s ustanovením § 44 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, mal súd za preukázané, že toto oprávnenie mal žalobca, ktorý dňa 22. 10. 2014, t. j. po jeho ustanovení do funkcie správcu úpadcu v zmysle uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 07. 05. 2014, potvrdeného rozhodnutím Krajského súdu zo dňa 01. 07. 2014, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 01. 08. 2014, č. OV 147/2014, podal žalobu na súd. Súd mal teda preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie tejto žaloby. Žalobca v žalobe tvrdil, že pohľadávky úpadcu boli na žalovaného postúpené bez primeraného protiplnenia a rovnako, že postúpením pohľadávok došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu na uspokojení ich pohľadávok, keďže v dôsledku postúpenia sa zmenšil majetok úpadcu, nakoľko obchodní partneri úpadcu svoje záväzky, ktoré voči úpadcovi evidovali, uhradili žalovanému a nie úpadcovi na základe predmetného právneho úkonu učineného úpadcom. Tieto skutočnosti preukazoval i podaním dlžníka úpadcu TOPOS TOVARNÍKY, a. s., Tovarníky, ktorý realizoval úhrady na účet žalovaného, a to dňa 14. 05. 2014 v sume 1 469,60 Eur, dňa 19. 06. 2014 v sume 1 000,- Eur a dňa 27. 06. 2014 v sume 775,80 Eur. Celkom tak uvedený subjekt uhradil žalovanému sumu 3 245,40 Eur, pričom tak učinil na základe obdržaného oznámenia žalovaného o postúpení pohľadávky, čím sa zmenšil majetok úpadcu o uvedenú istinu, z ktorej mohli byť uspokojení veritelia úpadcu, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania na majetok úpadcu. Súdu na pojednávaní uskutočnenom dňa 23. 04. 2018 predložil i dôkaz - zoznam pohľadávok veriteľov úpadcu, ktorí svoje pohľadávky prihlásili v celkovej výške 2 831 363,78 Eur, z ktorých žalobca poprel pohľadávky vo výške 2 176 947,39 Eur a zistené boli pohľadávky v sume 654 416,39 Eur. Súd z uvedeného zoznamu zistil, že svoju pohľadávku si prihlásil aj W.. M. B. P., vo výške 1 469 494,05 Eur, ktorú pohľadávku žalobca poprel v celom rozsahu, v ktorej mohla byť zahrnutá aj ním tvrdená odplata za likvidáciu odpadov.. Žalobca na pojednávaní tvrdil, že uvedené prihlásené pohľadávky týchto veriteľov existovali už v čase vykonania predmetného úkonu úpadcu so žalovaným v marci 2014 (zistené pohľadávky v sume 654 416,39 Eur), pričom majetok úpadcu zistený žalobcom tvorili len 2 nehnuteľnosti o hodnote zhruba 37 000,- Eur, ktorých speňažiteľnosť je problematická. Z dôvodu nepredloženia účtovníctva úpadcom
nezistil pri výkone svojej činnosti žiadne zásoby drobného hmotného majetku, resp. iné majetkové aktíva. Keďže žalovaný sa pojednávania vo veci nezúčastnil, pričom súhlasil s prejednaním veci bez jeho účasti, súd vykonal tento dôkaz jeho prečítaním a nepovažoval ho za sporný. Súd preto následne pre rozhodnutie súdu v danej veci vykonával dokazovanie ohľadne splnenia predpokladov pre určenie neúčinnosti predmetného právneho úkonu špecifikovaného žalobcom v žalobe. V súlade s ustanovením § 57 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Žalobca v žalobe tvrdil, že sú splnené predpoklady pre vyslovenie neúčinnosti tohto právneho úkonu voči žalovanému, keďže nešlo o bežný úkon dlžníka po začatí konkurzného konania a jednalo sa o úkon bez primeraného protiplnenia, zvýhodňujúci právny úkon, ako i ukracujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom. Súd pritom nemal pochybnosti o tom, že uvedený úkon bol učinený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom podľa § 9 ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, keďže žalovaný bol v čase napádaného právneho úkonu tiež štatutárnym orgánom úpadcu. V zmysle § 58 ods. 3, § 59 ods. 4, ako i § 60 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií mal za preukázané, že uvedený právny úkon napádaný žalobcom bol učinený v čase predpokladanom v týchto ustanoveniach zákona, t. j. 3 roky pred začatím konkurzného konania, resp. až 5 rokov pred začatím konkurzného konania. Konkurzné konanie bolo začaté dňa 16. 08. 2013 a napádaný právny úkon bol vykonaný dňa 12. 03. 2014. Žaloba žalobcu bola teda podaná včas.
7. Pre určenie neúčinnosti právneho úkonu postačuje, aby súd vyhodnotil predmetný napádaný právny úkon podľa niektorej zo skutkových podstát uvedených v § 58 až § 61 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Súd preto skúmal, či napadnutý právny úkon bol vykonaný bez primeraného protiplnenia. Súd ohľadne zistenia tejto skutočnosti mal k dispozícií len listinný dôkaz predložený žalobcom, a to Oznámenie žalovaným o postúpení pohľadávok spoločnostiam SITA Slovensko, a. s., Levice a TOPOS TOVARNÍKY, a. s., Tovarníky, z obsahu ktorého vyplýva, že pohľadávky mali byť postúpené odplatne zo strany úpadcu na žalovaného. Žalovaný v rámci obrany nepredložil listinný dôkaz, a to uzavretú písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky, z ktorej by dohoda o odplate a jej výške bola zrejmá, pričom žalobca uvedenou zmluvou nedisponoval, keďže úpadca mu účtovníctvo neodovzdal. Žalovaný len v podaní doručenom súdu dňa 14. 10. 2016 tvrdil, že pohľadávky spoločnosti TOPOS TOVARNÍKY, a. s., Tovarníky, boli úpadcom žalovanému postúpené za ich nominálnu hodnotu stanovenú na základe zmlúv platných dávno pred podpisom Zmluvy o postúpení pohľadávok, ako aj pred vyhlásením konkurzu. Na svoje tvrdenia však o tomto tvrdení nepredložil žiaden dôkaz. V tejto súvislosti žalovaný tiež tvrdil, že odpad od pôvodcov nebol do skončenia nájmu úpadcom spracovaný, k zmene prevádzkovateľa činnosti - likvidácie odpadov, prešla z úpadcu na žalovaného, ktorý potom následne tvrdil, že mu vznikli náklady za odber a spracovanie nebezpečných odpadov, ktoré mu úpadca neuhradil. Bol pritom vlastníkom zariadenia na likvidáciu odpadu a preto dňom 06. 02. 2014, kedy bol vyhlásený konkurz na úpadcu, došlo k zmene prevádzkovateľa vyššie uvedeného zariadenia na neho, ktoré dovtedy prevádzkoval úpadca. Z tohto dôvodu mal za to, že pohľadávky úpadcu voči týmto dlžníkom neboli postúpené na žalovaného bezdôvodne. Žalobca naopak tvrdil, že aj napriek skutočnosti uvedenej v Oznámení o postúpení pohľadávky dlžníkom úpadcu, tieto odplatne postúpené neboli, keďže žalobca neeviduje žiadnu úhradu odplaty za postúpenie týchto pohľadávok a nedisponuje ani písomnou zmluvou o postúpení pohľadávok a túto do konania nepredložil ani žalovaný v rámci svojej obrany. Potom tvrdenie žalovaného, že poskytol plnenie, ktorého hodnota by mala byť odplatou za postúpenie,je zo strany žalovaného nepreukázané tvrdenie, z ktorého dôvodu mal za to, že žalovaný nepreukázal súdu poskytnutie plnenia za postúpenie týchto pohľadávok, ani to, aká bola výška tejto odplaty a či táto je obvyklá pri postúpení obdobných pohľadávok. Keďže k postúpeniu pohľadávok došlo v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia tohto právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. V konaní žalovaný opak nepreukázal, z ktorého dôvodu mal súd za to, že úkon, ktorý nepatrí medzi bežné úkony, vykonal úpadca v čase po začatí konkurzného konania a tiež v čase ,keď už bol v úpadku. Rovnako sa súd stotožnil s právnymi závermi žalobcu o tom, že išlo o úkon bez primeraného protiplnenia, keďže výška odplaty a to, že bola primeraná, nebola žalovaným preukázaná. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalobcom o neexistencii písomnej zmluvy o postúpení pohľadávok, ako i neexistencii dôkazu o prijatí úhrady za postúpenie pohľadávok mal súd tiež za to, že ho preto možno tiež považovať za bezodplatný právny úkon dlžníka. Na základe týchto záverov mal súd preukázané predpoklady uvedené v § 58 ZoKR, aby súd mohol určiť predmetný napádaný právny úkon za neúčinný voči žalovanému.
8. Súd posúdil tento nárok i v súlade s ustanovením § 59 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, na základe ktorého mal rovnako za preukázané, že sú splnené predpoklady pre určenie neúčinnosti napádaného právneho úkonu. Súd vzhľadom na tvrdený skutkový stav vyššie zistený podľa tvrdení strán mal za to, že sa dlžník úplne alebo z časti vzdal svojho práva, resp. nahradil svoje právo vo svoj neprospech, dohodou alebo inak umožnil zánik svojho práva na odplatu za postúpenie pohľadávok na základe tvrdení zo strany žalovaného o tom, že hodnota odplaty za postúpenie pohľadávok sa rovnala cene za spracovanie a likvidáciu odpadu, ktorú mal pôvodne spracovať úpadca a to tým, že túto umožnil na základe Zmluvy o postúpení zaplatiť žalovanému a nie na účet úpadcu zo strany dlžníkov úpadcu (TOPOS TOVARNÍKY, a. s., Tovarníky). Opätovne išlo o právny úkon v prospech spriaznenej osoby počas úpadku dlžníka, keďže žalovaný opak nepreukázal.
9. V zmysle ustanovenia § 60 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, mal súd za preukázané, že išlo i o ukracujúci právny úkon učinený dlžníkom v prospech žalovaného, ako spriaznenej osoby, keďže úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak žalovaný nepreukáže opak. Žalovaný v konaní opak nepreukázal, súd preto považoval uvedený napadnutý právny úkon žalobcom i za ukracujúci právny úkon, keďže bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Žalovaný v čase vykonania úkonu musel mať vedomosť o svojich splatných záväzkoch voči viacerým veriteľom, o ktorých žalobca v konaní predložil zoznam a ktorí si po vyhlásené konkurzu prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania vo výške 654 416,39 Eur, ktoré žalobca , ako SKP nepoprel. Uvedeným úkonom úpadca zmenšil svoj majetok, ktorý po vyhlásení konkurzu mal byť zahrnutý do majetkovej podstaty. Na základe postúpenia pohľadávky dlžníkom žalovanému, ktorú mal voči spoločnosti TOPOS TOVARNÍKY, a. s., Tovarníky, došlo následne i k úhrade predmetnej pohľadávky úpadcu na účet žalovaného v zmysle Oznámenia W.. M. B., ktorý žiadal vyplatiť túto pohľadávku na svoj účet. Z uvedeného dôvodu potom žalobca žiadal v prípade určenia neúčinnosti tohto právneho úkonu, aby žalovaný poskytol do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu. Keďže predmetom postúpenia bola pohľadávka veriteľa / úpadcu/ na úhradu peňažnej sumy voči spoločnosti TOPOS TOVARNÍKY, a. s., Tovarníky, v zmysle faktúr špecifikovaných v podaní tohto subjektu adresované žalobcovi v celkovej výške 3 245,40 Eur, (č. l. 5 - 9 súdneho spisu), súd následne rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť do konkurznej podstaty túto istinu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd považoval za právne irelevantný návrh žalovaného vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu odpad odobratý úpadcom, ktorý mal byť ním zneškodnený, a to vzhľadom i na vyjadrenie žalovaného, ktorý uviedol, že tento odpad bol ním prijatý od TOPOS TOVARNÍKY, a. s., Tovarníky, bol ním spracovaný a zneškodnený skládkovaním. Z tohto dôvodu ho nebolo možné už vydať a rovnako mal súd za to, že prijatie odpadu by v danom prípade predstavovalo pasívnu zložku majetku a nie aktívnu, ktorú by bolo možné speňažiť, vzhľadom na tvrdenia žalobcu o návrhu žalovaného vrátiť odpad. Úpadca tiež prestal byť prevádzkovateľom zariadenia na likvidáciu odpadu dňom 06.02.2014, o čom žalovaný v prílohách svojho vyjadrenia predložil i listinný dôkaz - Oznámenie o zmene prevádzkovateľa zariadenia na zneškodňovanie odpadov zo dňa 07. 03. 2014 od Okresného úradu Prievidza.
10. Z dôvodu preukázania predpokladov pre vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávok medzi úpadcom a žalovaným učineného v marci 2014, súd potom rozhodol i o povinnosti vrátiť prijatú sumu žalovaným od dlžníka úpadcu úpadcovi tak, ako už vyššie uviedol.
11. O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 CSP. Súd rozhodne i o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Z. z., keďže v konaní bol neúspešný a oslobodený od platenia súdnych poplatkov v incidenčnom konaní je len žalobca.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.