Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/26/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Mačuru a prísediacich H. L. H. V. U. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. 4. 2018 v Prešove, takto

rozhodol:

Y. V., nar. XX. XX. XXXX P. L., trvale bytom U., ul. V.Ž. XXX/XX, C.. L., t. č. v ÚVV a ÚVTOS L.,

je vinný, že

- dňa 10.11.2017 v čase okolo 00.10 hod. v obci U., C. L. na ulici V., v chatrči č. XXX/XX, počas toho ako jeho biologická sestra T. V., nar. XX.XX.XXXX, spala na samostatnej posteli, pristúpil k nej, na čo sa zobudila a bez jej súhlasu jej vyzliekol nohavice, následne stiahol svoje nohavice pod kolená, oboma rukami jej odtiahol nehybné nohy, ľahol si na ňu, pričom jej rukou zakryl ústa, aby nemohla volať o pomoc, minimálne jeden krát vnikol stoporeným údom do jej pošvy, vykonal súlož, pričom poškodená T. sa nedokázala brániť, nakoľko je imobilná, hlavou mykala nabok, keď je držal ústa, kde k prerušeniu súlože došlo až po tom, ako do chatrči vošla N. Č. z obce U., ktorá súlož videla najprv cez okno a následne aj z bezprostrednej blízkosti ako stála pri posteli, kde obvinený v súloži pokračoval a pohlavným údom opakovane do nej vnikol, pričom na neho kričala, aby prestal a udrela ho po chrbte, následne na to sa postavil, obliekol sa a z chatrče ušiel na neznáme miesto, čím svojim konaním poškodenej T. V. spôsobil fyzické a psychické utrpenie, stratou panenstva, spôsobením fyzickej bolesti a prežívaním napätia a strachu z osoby obvineného, bez známok poranenia pohlavných orgánov, teda

- násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži, na taký čin zneužil jej bezbrannosť a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, chorej osobe,

- vykonal súlož so súrodencom,

čím spáchal

- zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c), písm. f) Trestného zákona v súbehu s prečinom súlože medzi príbuznými podľa § 203 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 13 (trinástich) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala dňa 22. 3. 2018 obžalobu, sp. zn. XPvXXX/ XX na Y. V. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. f) Trestného zákona v súbehu s prečinom súlože medzi príbuznými podľa § 203 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. písm. d), písm. f) Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, a tak súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov N. Č. a X. R., znalkyne T.. S., prečítaním a čítaním svedeckých výpovedí i ďalších listinných dôkazov.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že skutok spravil, ale nechcel ho urobiť, ale bol veľmi opitý a fetoval navyše toluén, a tak nevedel, že čo robí. Všetko čo vypovedal a vie o skutku, vie od rodičov, čo mu to všetko povedali. V ten deň vypil 4 x 1,5 l piva desiatky, a 1 l vodky 40 %-tnej, ktorú pili spoločne s bratom T. H. J. V., T. V. H. T. V. a nakoniec ešte vypili 4 l vína. Začali piť o 15.30 hod. v deň skutku. Okolo 18.00 hod. skončili s pitím. Potom obžalovaný trošku pospal (k tomu uviedol, že to hovorili mu rodičia) a potom vstal, išiel vonku, kde mu chlapci dali toluén a fetoval (uvedené si pamätal) a potom už nepamätal čo robí. K sestre uviedol, že má 24 rokov a je od mala postihnutá na nohy, pričom nemôže chodiť. V prípravnom konaní dňa 12.11.2017 vypovedal, že pil pivo, pálenku a víno, avšak, že tých pív bolo 8, pokiaľ ide o pálenku a víno tam, nevedel povedať koľko vypil. Následne išiel domov večer, lebo chcel spať a potom nevedel čo robí a znásilnil sestru. Sfetovaný nebol, fetoval až potom. Pravda je to, čo som vypovedal dnes. O tom, že bol sfetovaný vypovedal až v januári 2018. K rozporom ohľadne množstva vypitého alkoholu a tomu, že bol v čase skutku sfetovaný uviedol, že na druhý deň po skutku šiel do mesta, kde stretol toho, čo mu dal toluén, a mu povedal, že čo má vypovedať, a preto na hlavnom pojednávaní vypovedal a v prípravnom konaní tak nevypovedal, lebo zabudol, čo má vypovedať. Takémuto odôvodneniu rozporov súd neuveril, lebo im chýbala vnútorná logika. V prvotných výpovediach o fetovaní neuviedol nič (len po skutku), pričom si nepamätal ani koľko vypil a zrazu po 3 mesiacoch si spomenul, že fetoval toluén pred skutkom a aj na množstvo alkoholu. Pričom pri poslednej „pravdivej“ výpovedi uvádzal, že si nepamätal, že domov išiel spať, ale to že po spánku fetoval, to si pamätal. Rovnako nebolo preukázané v konaní z iných dôkazov, že by mal vypité toľko ako sa snažil prezentovať, keďže jeho správanie tomu nezodpovedalo (viď bližšie výpovede N. Č. H. X. R., či výpoveď znalkyne T.. S.).

V konaní vypovedala ako hlavná svedkyňa N. Č., ktorá konzistentne so svojou výpoveďou z prípravného konania uviedla, že v ten deň bola u X.Q. R., kde pozerala film, po ktorom šla domov a keď vyšla von videla, že svetlo svieti v dome u T. V., kde cez okno chatrče videla ako mal. Y. V. s poškodenou pohlavný styk a držal jej ruku na ústach a táto hlavou mykala nabok a snažila sa brániť (vedľa na posteli spali ich rodičia), ale je postihnutá a hýbať sa veľmi nemôže. Na to začala svedkyňa kričať a búchať po okne, aby išiel z nej dole, ale on nešiel. Následne vošla dnu do chyže a ťahala obžalovaného z nej a keď mu dala až rukou päsťou po chrbte, až vtedy z nej zišiel. Ešte jej povedal, že klame a že aby sa nestarala. Na to sa obžalovaný obliekol (vytiahol si hore nohavice) a išiel vonku. Bol opitý alebo sfetovaný. Penis obžalovaného videla stoporený a na poškodenej videli, že táto plakala a v oblasti pošvy videla tekutinu od muža, ktorú si poškodená utrela toaletným papierom, čo jej dali svedkyne Č. H. R.. Rodičia sa zobudili až po tom čo sa to stalo.

Svedkyňa X. R. vypovedala, že N. Č. bola u nej pozerať seriál a keď skončil seriál, išla po pol noci domov a počula kričať svedkyňu Č. z vonku a keďže jej nerozumela, vyšla von i ona. Tam videla, že svedkyňa kričala na obžalovaného, aby pustil poškodenú. Následne vošla za Č. do chatrče V., kde videla obžalovaného ako si dáva nohavice hore a obúva si topánky a pomáhala N. Č. obliekať poškodenú, ktorá bola nahá.

Z prečítanej svedeckej výpovede otca obžalovaného T. V. a opatrovníka T.. T. T. súd k vlastnému priebehu skutku nezistil nič.

Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria v konaní vpracovala znalecký posudok na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného, pričom uviedla, že obvinený v čase spáchania skutku psychickou poruchou, či chorobou v najvlastnejšom slova zmysle netrpel. Alkohol vo svojich účinkoch v čase skutku nevyvolal patickú opilosť. Jednalo sa s najväčšou pravdepodobnosťou o jednoduchú opitosť, pravdepodobne stredne ťažkého stupňa. Skúmaním nezistila, že by sa správal obžalovaný tak, aby to svedčilo pre zmätenosť, či dezorientáciu, motivácia skutku z psychiatrického hľadiska nebola chorobná. Obžalovaný nie je duševne chorý, ani v tempore criminis netrpel duševnou poruchou, ktorá by zásadným spôsobom ovplyvňovala jeho konanie a správanie. Netrpel ani sexuálnou deviáciou, ktorá by bola v pozadí jeho správania sa v tempore criminis.

Osoba, ktorá koná v patickej opitosti sa správa nekoordinovane, nesystematicky a nereaguje na podnety z okolia. Na prekonanú situáciu má úplný výpad spomienok. Prirodzene, že v opitosti nad 2 promile už môže osoba po vytriezvení povedať, že si niektoré okolnosti a zážitky z obdobia, keď ešte bola opitá, nepamätá. Ťažko umiestňuje veci do chronológie časovej, ale nikdy nemá absolútny výpad spomienok, aj v ťažkej opitosti sa človek len veľmi zriedka správa odlišne od svojej povahy. Ak už je niekto veľmi, veľmi opitý, ide o ťažkú opitosť až tak, že má motorické problémy. Hlavne pri akútnej intoxikácii mozočka je následkom taká chôdza tackavá a pády smerom dozadu. Aj v prípade, že by bol skutok vykonal po požití toluénu vzhľadom na jeho správanie a iné okolnosti skutku, možno dôjsť k záveru, že jeho rozpoznávacie schopnosti neboli nijako obmedzené a ovládacie taktiež nie, a ak áno tak vo forénzne v nepodstatnej miere, a teda v miere nepodstatne zníženej. Ochranné liečenie protialkoholické či protitoxikomanické neodporúčala, keďže u obžalovaného nemožno očakávať nijaký úspech liečby, vzhľadom na postoj obžalovaného a jeho schopnosti.

Zo znaleckého posudku L.. Č. (znalkyňa v odbore psychológia), zo zdravotnej dokumentácie ako i z výpovede svedkov vyššie uvedených a v neposlednom rade i z výpovede obžalovaného vyplynulo, že poškodená T. V. bola sestrou obžalovaného vyplynulo, že poškodená je telesne postihnutá, nie je schopná samostatného pohybu (odkázaná na invalidný vozík) a inteligenčné schopnosti poškodenej dosahujú stredný stupeň mentálnej retardácie.

Za takto vykonaného dokazovania súd pristúpil k vyhodnocovaniu dôkazov v ich jednotlivosti i vzájomnom súhrne.

Priebeh skutku ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku bol preukazovaný bez dôvodných pochybností výpoveďami svedkýň N. Č.W. H. X. R., ktorá každá zo svojej perspektívy popísali čoho boli svedkami (viď vyššie), z čoho súd mal za to, že bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný proti vôli poškodenej (sestry obžalovaného a zároveň osoby pripútanej na invalidný vozík) vykonal s ňou súlož za okolností ako popísali. Uvedenému v podstate zodpovedajú i výpovede obžalovaného v priebehu trestného konania a teda, že daný skutok spáchal (tomuto tvrdeniu sa nebránil). Čo však uvádzal obžalovaný od začiatku konania bolo, že si to nepamätal, že by to nebol býval spravil keby nebol opitý respektíve pod vplyvom omamných látok (mal údajne fetovať toluén). K tomuto súd uvádza, že znalkyňa T.. S. vylúčila, že by bol obžalovaný v čase skutku v takom stave, ktorý by mal z forenzného hľadiska vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, pričom popísala, že keby bol obžalovaný v patickej opitosti v čase skutku, jeho správanie po skutku či v jeho priebehu by bolo iné, teda nekoordinované. Uvedeným záverom znalkyne zodpovedá aj správanie obžalovaného pri páchaní skutku, kedy poškodenú mal držať rukou za ústa a teda, vedome sa snažil zabrániť jeho odhaleniu (aby poškodená nekričala a nezobudila vedľa ležiacich rodičov), rovnako aj jeho reakcia na konanie svedkyne Č. uviedol, že sa nemá do neho starať (po tom, čo ho táto bila po chrbte, aby zišiel zo sestry), či jeho schopnosť sa obliecť a obuť naznačujú, že jeho motorické, ale aj rozumové schopnosti boli v stave, kedy si plne uvedomoval, čo robí.

Aj z uvedených dôvodov súd neuveril obrane obžalovaného, že nevedel ovládať svoje konanie, že si svoje konanie neuvedomoval, pričom už len navyše súd uzatvára, že v údajne pravdivej výpovedi (vyjadrenie obžalovaného k rozporom z prípravného konania) vykonanej pred súdom, si nepamätal, že by si šiel ľahnúť spať po tom, čo pil s kamarátmi, ale to že mal fetovať toluén pred skutkom to si už pamätal. Takúto výpoveď obžalovaného súd vzhľadom na vyššie uvedené hodnotil ako účelovú, a preto jej neuveril.

Na základe vyššie uvedených skutkových úvah súd ustálil priebeh skutku tak, ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku.

Po právnej stránke bolo potrebné takéto konanie posúdiť ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c), písm. f) Trestného zákona v súbehu s prečinom súlože medzi príbuznými podľa § 203 ods. 1 Trestného zákona., pretože obžalovaný násilím donútil ženu k súloži, na taký čin zneužil jej bezbrannosť a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, chorej osobe, a vykonal súlož so súrodencom.

Súd oproti obžalobe neuznal obžalovaného za vinného na druhom odseku § 203 Trestného zákona, pretože tieto okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby bral už raz do úvahy pri právnom posúdení skutku pri § 199 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona a uvedenému bránil princíp, že nemožno dvakrát tú istú skutočnosť brať páchateľovi na ťarchu.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku spáchaného činu, tam mal súd za to, že obžalovaný konal v priamom úmysle, keďže chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.

Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.

K osobe obžalovaného Július Holuba súd zistil, že je slobodný, žije v spoločnej domácnosti u rodičov, je nezamestnaný, fetuje toluén. Z miesta bydliska bol hodnotený negatívne. Skutku sa dopustil v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 6T/5/2017 zo dňa 25. 4. 2017 (4 mesiace so skúšobnou dobou na 14 mesiacov do 29.7.2018).

Obžalovanému Y. V. bol ukladaný trest odňatia slobody vo vzťahu k zločinu znásilnenie podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona, kde zákon ukladá možnosť uloženia trestu odňatia slobody od 7 rokov až do 15 rokov..

Súd obžalovanému priznal dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. h/ a m/ Trestného zákona (že spáchal viac trestných činov a že v minulosti bol už odsúdený), pričom nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, a tak pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol súdom ustálený v pomere 0:2. Pričom následne súd upravil výšku hornej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona tak, že zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Obžalovanému bol ukladaný úhrnný trest v zmysle zásad upravených v § 41 ods. 1 Trestného zákona vo vzťahu ku zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona (ako najprísnejšie trestný čin z dvoch trestných činov, ktoré mu boli kladené za vinu), kde zákon ukladá možnosť uloženia trestu odňatia slobody od 9 rokov a 8 mesiacov až 15 rokov.

Súd po vyhodnotení hore uvedených skutočností došiel k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od trestných činov, trest odňatia slobody v hornej polovici takto upravenej trestnej sadzby, teda trest vo výmere 13 rokov, a to s prihliadnutím na osobné pomery obžalovaného (negatívnu povesť z prostredia, kde žije, že už bol trestné stíhaný, absencia úprimnej ľútosti) a okolnosti skutku - znásilnenie vlastnej sestry pripútanej na lôžko v dôsledku fyzického postihnutia.

Vzhľadom na to, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe vyššie rozvedených úvah súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.