Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/59/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v spore žalobcu: V.. N. Q., nar. XX.XX.XXXX, G. X, XXX XX U., zast.: Iveta Orlíková, advokátka, Kapitulská 6, Trnava proti žalovanému: I. I., nar. XX.XX.XXXX, I. X, XXX XX H., zast.: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného: TBG Slovensko, a. s., Bratislavská 83, 902 01 Pezinok, IČO: 36 283 801, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Iveta Boškajová, s.r.o., J. Goliana 16, 036 01 Martin, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

U r č u j e sa, že kúpna zmluva uzavretá dňa 17.03.1999 medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Bratislava II, katastrálnym odborom pod č. D.-XXXX/XX dňa 15.04.1999, je neplatná.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na 100 %-nú náhradu trov konania.

Intervenientovi na strane žalovaného sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.03.2004 domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 17.03.1999 medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 15.04.1999 pod D.-XXXX/XX.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.05.1999 mu Okresný úrad Bratislava II, katastrálny odbor doručil kúpnu zmluvu, ktorá mala byť uzavretá medzi ním a žalovaným. Po obdržaní tejto zásielky podal dňa 11.05.1999 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre trestný čin podvodu spáchaný v súvislosti s uzavretím označenej kúpnej zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že 26.08.1998 mu bol z jeho osobného motorového vozidla na parkovisku odcudzený občiansky preukaz, cestovný pas a iné doklady. Po ich odcudzení (stratu ohlásil polícii) sa neznámy páchateľ pokúsil zneužiť jeho osobné údaje na dosiahnutie zmeny zápisu spoločnosti Multiform výstavby s.r.o. v obchodnom registri. Dňa 11.05.1999 mu bola doručená napádaná kúpna zmluva. Z pripojeného LV č. XXXX zistil, že nehnuteľnosti označené v kúpnej zmluve mal nadobudnúť osvedčením o vydržaní spísaným na notárskom úrade JUDr. Stanislava Bauera pod č. N 124/98, Nz 115/1998. Notárska zápisnica nie je prejavom jeho vôle a musela byť sfalšovaná. Rovnako kúpna zmluva zo dňa 17.03.1999 nie je právnym úkonom a prejavom vôle žalobcu. Podpis žalobcu na tejto listine už vizuálne nie je jeho podpisom. Naviac k uzavretiu kúpnej zmluvy malo dôjsť v čase, keď sa žalobca zdržiaval mimo územia SR - bol pracovne v ČĽR. Kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Listom zo dňa 08.04.2002 Daňový úrad Bratislava II žalobcu vyzval k podaniu daňového priznania k dani z prevodu a prechodu nehnuteľností. Daňový úrad trval na úhrade dane napriek námietkam žalobcu, že kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností neuzavrel, neobdržal žiadnu kúpnu cenu a došlo k zneužitiu jeho osobných údajov. Naliehavý právny záujem na

určení neplatnosti zmluvy mal byť daný tým, že Daňový úrad Bratislava VI požadoval od žalobcu úhradu dane 136.302,- Sk a daňovú povinnosť nemohol z úradnej moci zrušiť napriek tomu, že vedel o skutočnostiach, ktoré žalobca uviedol vyššie.

3. Uznesením, č.k. 12C 59/04-64, zo dňa 26.10.2006 súd nepripustil procesný návrh žalobcu na rozšírenie žaloby o určenie neplatnosti notárskej zápisnice N 124/98, Nz 115/1998 a ďalej vo veci konal v zmysle pôvodnej žaloby.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že pokiaľ by kúpna zmluva bola určená za neplatnú, neplatnými by sa stali aj všetky nasledovné neskôr uzavreté kúpne zmluvy, na základe ktorých bolo vlastnícke právo na príslušné listy vlastníctva zapísané v prospech ďalších osôb. Za vlastníka dotknutých nehnuteľností by bol nepriamo určený práve žalobca. Žalobca sám uvádzal, že nikdy nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností ani nemá záujem na určení, že ich vlastníkom je, nemožno tak prijať, že by bol žalobca za ich vlastníka (hoci i nepriamo) označený. Je neprípustné, aby na základe rozhodnutia súdu o určovacej žalobe účastník konania získal viac práv, ako kedy mal. Následkom rozsudku, ktorým by súd určil kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným za neplatnú, by však bol práve taký stav, že žalobca by získal vlastnícke právo k dotknutým pozemkom, hoci ich nikdy nemal ani mať nemohol. Žalovaný pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 17.03.1999 konal dobromyseľne. Vlastníctvo žalobcu vyplývalo z listu vlastníctva a podpis predávajúceho na kúpnej zmluve bol úradne osvedčený. Je zrejmé, že žalovaný postupoval obozretne a vykonal všetko, čo možno od neho ako kupujúceho spravodlivo žiadať. Žalovaný svojím konaním neporušil žiadny právny predpis a vždy konal v súlade s dobrými mravmi. Žalovaný neplatnosť kúpnej zmluvy nespôsobil ani o nej nemohol mať vedomosť. Žalovanému nemôže byť na ujmu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy pristúpil a nemôže mu byť na ujmu ani vedenie súdneho konania, bolo by preto v rozpore s dobrými mravmi, aby znášal trovy konania a trovy právneho zastúpenia, ktoré žalobcovi v konaní vznikli.

5. Súd rozsudkom, č.k. 12C/59/2004-80, zo dňa 22.02.2007 žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením, č.k. 2Co/222/2007-96, zo dňa 28.03.2008 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

6. Súd uznesením, č.k. 12C/59/2004-346, zo dňa 22.03.2018 pripustil do konania vstup intervenienta, TBG Slovensko, a. s., so sídlom Bratislavská 83, 902 01 Pezinok, IČO: 36 283 801. Intervenient svoj záujem na výsledku konania osvedčoval tým, že predmetom kúpnej zmluvy uzavretej dňa 17.03.1999 bol prevod vlastníctva k pozemku s parc. č. XXXX/X, zapísanému na LV č. XXXX, k.ú. Ružinov. Pozemok bol následne rozdelený na pozemky s parc. č. 4073/3, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, ktorých aktuálnym vlastníkom je intervenient. Ak by súd žalobe vyhovel, môže byť intervenient dotknutý na svojich právach, a to s ohľadom na znenie § 34 zákona č. 162/1995 Z.z. katastrálneho zákona.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s kúpnou zmluvou zo dňa 17.03.1999, výpisom z LV č. XXXX, notárskou zápisnicou č. N 124/1998, Nz 115/1998, potvrdením OO PZ v Trnave zo dňa 11.05.1999, potvrdením OO PZ v Trnave zo dňa 12.07.2001, uznesením OR PZ v Bratislave, OO PZ Petržalka - stred, ČTS: ORP-662/98 zo dňa 07.10.1998, kópiou letenky, faktúrami Agentúry Alex, s.r.o. č. XXXXXXX a č. XXXXXXX, výzvou Daňového úradu Bratislava II zo dňa 08.04.2002 a odpoveďou zo dňa 24.04.2002, výzvou Daňového úradu Bratislava VI zo dňa 13.03.2003 a námietkami žalovaného voči výzve, rozhodnutím o námietkach zo dňa 03.04.2003, rozhodnutím Daňového úradu Bratislava VI zo dňa 12.04.2005 o odklade daňovej exekúcie, listami JUDr. Stanislava Bauera zo dňa 24.11.2006 a dňa 04.12.2017, listom Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru zo dňa 04.12.2017, Y zoznamom daňových dlžníkov zverejneným na internete a ďalšími listinami založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Dňa 17.03.1999 bola uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k nehnuteľnosti

- pozemku zapísanému na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X o výmere 19.869 m2 - ost. plocha v Bratislave, k. ú. Ružinov za kúpnu cenu 2.771.730,- Sk. Zmluvu mali uzavrieť žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci. Podľa predloženého výpisu z LV č. XXXX mal žalobca nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti na základe osvedčenia o vydržaní N 124/1998, Nz 115/1998.

9. Podľa potvrdenia OO PZ v Trnave zo dňa 11.05.1999 vykonal žalobca ústne oznámenie o trestnom čine podvodu, ku ktorému malo dôjsť dňa 17.03.1999 na Katastrálnom úrade v Bratislave. Žalobca

taktiež vykonal oznámenie na OO PZ v Trnave dňa 12.07.2001 o podozrení z trestného činu podvodu a zneužitia osobných dokladov, ktoré mu boli odcudzené dňa 26.08.1998 v Bratislave, spoločnosťou MULTIFORM Výstavba spol. s r.o.

10. Uznesením OR PZ v Bratislave, OO PZ Petržalka - stred, ČTS: ORP-662/98 zo dňa 07.10.1998 bolo podľa § 159 ods. 4 Trestného poriadku rozhodnuté o uložení veci, nakoľko bol dostatočne odôvodnený záver, že neznámy páchateľ dňa 26.03.1998 vykonal vlámanie do osobného motorového vozidla zn. Hyundai Lantra, pričom odcudzil o.i. doklady na meno žalobcu, a to občiansky preukaz a cestovný pas, avšak počas šetrenia sa nepodarilo zistiť páchateľa skutku.

11. Žalobca sa mal v čase uzavretia kúpnej zmluvy zdržiavať na služobnej ceste v Číne, čo preukazoval predložením kópie letenky, pasu a dodávateľských faktúr Agentúry Alex, s.r.o. č. XXXXXXX za obdobie 18.10.1998 - 19.12.1998 a č. XXXXXXX za obdobie 22.02.1999 - 09.05.1999, ktorá zabezpečovala letenky.

12. Daňový úrad Bratislava II výzvou zo dňa 08.04.2002 vyzval žalobcu v zmysle § 38 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. na podanie daňového priznania k dani z prevodu a prechodu nehnuteľností vyplývajúceho z kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. D.-XXXX/XX zo dňa 15.04.1999, predmetom ktorej bol prevod k pozemku s parc. č. XXXX/X v k.ú. Ružinov. Žalobca listom zo dňa 24.04.2002 daňovému úradu oznámil, že nikdy žiadnu nehnuteľnosť nenadobudol ani nepredal tak, ako sa uvádza v kúpnej zmluve zo dňa 17.03.1999.

13. Daňový úrad Bratislava VI výzvou zo dňa 13.03.2003 vyzval žalobcu v zmysle § 58a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. na zaplatenie nedoplatku na dani z prevodu a prechodu nehnuteľností vo výške 136.302,- Sk splatnej dňa 07.01.2003, vyrubenej platobným výmerom č. XXX/XXXX/XXXXXX/XX/ Kišš zo dňa 16.12.2002. Žalobca podal voči výzve námietky, v ktorých uvádzal, že došlo k odcudzenie jeho dokladov, žiadnu nehnuteľnosť uvedenú v kúpnej zmluve zo dňa 17.03.1999 nevlastnil, pričom v čase spísania a overovania zmluvy bol pracovne v ČĽR. Daňový úrad rozhodnutím zo dňa 03.04.2003 námietke žalobcu nevyhovel, nakoľko nedošlo k zrušeniu pôvodnej kúpnej zmluvy a pôvodného povolenia vkladu Správou katastra Bratislava II, a teda nedošlo ani k zániku daňovej povinnosti.

14. Daňový úrad Bratislava VI rozhodnutím zo dňa 12.04.2005 podľa § 79 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. odložil daňovú exekúciu začatú rozhodnutím zo dňa 04.02.2005, ktorou sa vymáhal daňový nedoplatok od žalobcu vo výške 136.302,- Sk, a to z dôvodu vedenia konania na tunajšom súde, predmetom ktorého je posúdenie platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 17.03.1999.

15. Dňa 24.2.1999 bol na Okresnom úrade Bratislava 2, katastrálnom odbore, podaný návrh na vykonanie záznamu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s parc. č. XXXX/X v k.ú. M. o výmere 19.869 m2 na základe notárskej zápisnice a osvedčenia o vydržaní zo dňa 18.11.1998 č. N 124/1998, Nz 115/1998. Uvedená notárska zápisnica mala byť spísaná dňa 10.11.1998 na Notárskom úrade JUDr. Stanislava Bauera, ktorej predmetom bolo osvedčenie vyhlásenia účastníka (žalobcu), že je titulom vydržania vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, k.ú. Ružinov, parc. č. XXXX/X v celosti. Žalobca mal odkúpiť uvedenú parcelu od Juraja Hecklera dňa 02.02.1987, pričom zmluva mala byť riadne registrovaná pod č. M. XXX/XX. JUDr. Stanislav Bauer listami zo dňa 24.11.2006 a dňa 04.12.2017 súdu oznámil, že notárska zápisnica pod č. N 124/1998, Nz 115/1998 zo dňa 10.11.1998, predmetom ktorej malo byť vydržanie uvedenej nehnuteľnosti, nebola na jeho notárskom úrade spísaná.

16. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor v liste zo dňa 04.12.2017, Y.-XXX/XX, uviedol, že pozemok s parc. č. 4073/3 o výmere 19.869 m2 v k. ú. Ružinov bol na list vlastníctva č. 4463 zapísaný dňa 04.03.1999 na základe osvedčenia o vydržaní podľa notárskej zápisnice N 124/1998, Nz 115/1998. Do 04.03.1999 predmetný pozemok nebol evidovaný na žiadnom liste vlastníctva. List vlastníctva č. 4605 spomínaný v osvedčení o vydržaní, bol založený až 18.10.1999 a je na ňom evidovaný bytový dom G. XX, XX a nikdy na ňom nebol zapísaný predmetný pozemok. Zmluvu M. XXX/XX katastrálny odbor nemal k dispozícii a nenachádzala sa ani medzi registrovanými zmluvami, ktoré štátne notárstva ako archívny materiál odovzdali v roku 1993 vtedajšej správe katastra (najvyššie číslo registrovanej zmluvy v roku 1987 bolo 366). Predmetný pozemok tvorili časti pôvodných pozemkovoknižných parciel č. XXX, XXX Z. XXX. Parcely č. XXX, XXX boli evidované v PK vložke č. XXX, k.ú. Prievoz v prospech N. R.. Katastrálny odbor mal k dispozícii rozhodnutie Konfiškačnej komisie v Bratislave č. Y.-D.-XXXX z

18.02.1948, ktorým bol majetok N. R. skonfiškovaný a upovedomenie Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. 50.691/48-IX/1 z 03.02.1950, ktorým bolo odvolanie N. R. voči konfiškácii majetku zamietnuté. Pôvodná PK parcela č. XXX bola v parcelnom protokole pozemkovej knihy evidovaná ako neknihovaný pozemok bez uvedenia PK vložky a výmery.

17. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že predmet kúpnej zmluvy nikdy nevlastnil, nepožiadal žiadneho notára o spísanie notárskej zápisnice o vydržaní nehnuteľnosti a rovnako neuzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu. O existencii notárskej zápisnice, ktorou mal údajne vydržať nehnuteľnosť, sa dozvedel len z LV. Žalovaného nepoznal, nikdy ho nevidel, k predmetnej nehnuteľnosti nemal žiadny právny vzťah, nikdy ju ani právni predchodcovia neužívali, takže nemohlo dôjsť ani k vydržaniu. Žalovaného pána I., ktorý bol prítomný na pojednávaní, žalobca v rozhodnom období nestretol a nepoznal.

18. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že posledné rozhodnutie správcu dane bolo žalobcovi doručené o odklade daňovej exekúcie a takýto právny stav predpokladala dodnes, keďže iné rozhodnutie nebolo k dispozícii. Odklad exekúcie neznamená, že by žalobcovi zanikol dlh správcovi dane. Ešte v r. 2012 bol z titulu tejto daňovej exekúcie zamedzený prevod žalobcovho vozidla vďaka záznamu v policajnej evidencii.

19. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že kedysi kúpil pozemok od vlastníka pána Q., pričom po čase vysvitlo, že predávajúci sa za tohto pána vydával. Vzhľadom na odstup času už nevedel potvrdiť, či predávajúcim bol žalobca prítomný na pojednávaní alebo jednal s inou osobou. Nepamätal si, či bol v minulosti v prebiehajúcom trestnom konaní v súvislosti s týmto prevodom osobne konfrontovaný so žalobcom v priebehu času, nakoľko podnikal s realitami, kúpil a predal množstvo pozemkov a okolnosti tohto konkrétneho prevodu si už nepamätal.

20. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že žalobca odôvodňuje svoj naliehavý právny záujem dlhom na daňovej povinnosti, ktorý vyplýva z napadnutej zmluvy, pričom jeho meno nie je uvedené na zozname daňových dlžníkov, ktorý je zverejňovaný Finančným riaditeľstvom SR v zmysle § 52 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009. Zoznam eviduje daňové dlhy aj spred niekoľkých rokov. Mal za to, že žalobca nepreukázal nutnú podmienku pre svoj úspech, a to naliehavý právny záujem, keďže nepreukázal existenciu daňového dlhu k dnešnému dňu, spomína iba okolnosti staré spred niekoľkých rokov. Ďalej mal za to, že po zmene procesnej normy nie je v súčasnosti možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti s výnimkou prípadov, ak to vyplýva z osobitného predpisu, napr. žaloba o neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa a podobne, ale žiadny osobitný predpis neoprávňuje žalobcu na žiadanie určenia neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy. Zdôraznil § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa použije aj na konanie začaté predo dňom jeho účinnosti, teda aj na toto konanie. Z uvedených dôvodov popri ostatných žiadal zamietnutie žaloby a priznanie nároku na náhradu trov.

21. Žalovaný vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti zmluvy, t.j. domáha sa určenia právnej skutočnosti, preto je potrebné aplikovať ust. § 137 písm. d) CSP, ktoré umožňuje podanie takejto žaloby, len ak to zákon výslovne pripúšťa. Žiadny právny predpis neumožňuje podanie žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (ani zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, ani zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (). Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že súd musí žalobu zamietnuť.

22. Podľa čl. I základných princípov Civilného sporového poriadku, spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.

23. Podľa čl. II ods. 1 základných princípov Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

24. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

25. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

28. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

29. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností (v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy), daňovníkom dane je prevodca (predávajúci), nadobúdateľ (kupujúci) za daň ručí. Ak ide o nadobúdanie nehnuteľností odplatným prevodom pri výkone o rozhodnutia, konkurzom, vyrovnaním alebo vydržaním, daňovníkom je nadobúdateľ.

30. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností (v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy), predmetom dane je odplatný prevod alebo prechod vlastníctva k nehnuteľnosti a nadobudnutie vlastníctva pri výkone rozhodnutia, konkurzom, vyrovnaním alebo vydržaním a hodnota vecných bremien.

31. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností (v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy), základom dane je odplata, prípadne úhrada za nehnuteľnosť, pričom sa vychádza z dohodnutej ceny, minimálne však z ceny zistenej podľa osobitných predpisov.

32. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

33. Podľa § 228 ods. 1 Civilného sporového poriadku, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

34. Podľa § 228 ods. 2 Civilného sporového poriadku, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

35. Žalobca sa v konaní domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 17.03.1999, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k pozemku s parc. č. XXXX/X o výmere 19.869 m2, zapísanému na LV č. XXXX, k. ú. Ružinov. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, resp. neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Účinný Civilný sporový poriadok na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy rozlišuje medzi klasickou určovacou žalobou (kedy je zároveň potrebné preukazovať aj existenciu naliehavého právneho záujmu) a žalobou o určení inej právnej skutočnosti (§ 137 písm. d)). Ako sa uvádza v dôvodovej správe, záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Zjednodušene povedané úmyslom zákonodarcu bolo vyhnúť sa sporom napr. o neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pokiaľ by takýto spor mohol následne vyvolať ďalšie konanie o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti. Naopak dotknutá strana sporu sa mala primárne domáhať určenia vlastníctva, pričom v rámci dokazovania by sa súd mal prejudiciálne vysporiadať prípadne s platnosťou, resp. neplatnosťou predchádzajúcich scudzovacích právnych úkonov. V danom prípade však žalobca od začiatku uvádzal, že vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti - pozemku s parc. č. 4073/3 nikdy nebol, a preto ani nebolo v jeho legitímnom záujme domáhať sa určenia vlastníctva k nehnuteľnosti. Ako uviedol aj Krajský súd v Bratislave v odôvodnení

zrušujúceho rozhodnutia, č.k. 2Co/222/2007-96, zo dňa 28.03.2008, rozsudkom taktiež nie je zásadne možné určiť existenciu, prípadne neexistenciu právneho vzťahu alebo práva za dobu minulú. Výrok rozsudku aj v určovacej žalobe musí zodpovedať právnemu vzťahu, resp. právu v prítomnom čase, teda v čase vyhlásenia rozsudku. Pre rozhodnutie súdu teda nemôže byť rozhodujúci stav, ktorý tu už nie je (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/91/2006). Súčasný skutkový stav je taký, že pozemok s parc. č. XXXX/X bol na základe geometrického plánu rozdelený na pozemky s parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, ktorých aktuálnym vlastníkom je intervenient, spoločnosť TBG Slovensko, a. s. Vzhľadom na vyššie uvedené sa teda žalobca nemohol domáhať ani určenia, že by ku dňu 17.03.1999, kedy malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy, nebol vlastníkom prevádzaného pozemku, nakoľko to odporuje požiadavke, aby výrok rozsudku zodpovedal právu, ktoré tu je, prípadne nie je v čase vyhlásenia rozsudku. Žalobca by sa tak hypoteticky mohol domáhať určenia, že nie je vlastníkom pozemku len za predpokladu, že by ku dňu vyhlásenia rozsudku bol ako vlastník stále zapísaný na príslušnom liste vlastníctva. Hoci žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, t.j. určenia právnej skutočnosti, pričom možnosť domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy vyslovene nevyplýva z osobitného predpisu, zamietnutie žaloby len na základe tejto skutočnosti by súd považoval za formalistické, kedy by nedošlo k naplneniu hlavného účelu súdneho konania, a to poskytnúť ochranu ohrozeným alebo porušeným právam a právom chráneným záujmom strán sporu. Zároveň by nedošlo ani k naplneniu úmyslu zákonodarcu deklarovanému v dôvodovej správe k Civilnému sporovému poriadku, pričom súd musel prihliadať na špecifické okolnosti prejednávaného sporu, ktoré neboli zákonodarcom predpokladané. Z uvedeného dôvodu súd považoval za nevyhnutné zaoberať sa dôvodnosťou žaloby aj po vecnej stránke, teda preskúmať, či sú dané dôvody neplatnosti právneho úkonu a autoritatívne o tom rozhodnúť.

36. Žalobca uvádzal, že kúpnu zmluvu zo dňa 17.03.1999 nikdy neuzavrel, pričom malo dôjsť k zneužitiu jeho odcudzených dokladov, zároveň sa mal v rozhodnom čase nachádzať mimo územia Slovenskej republiky na pracovnej ceste v Číne. Uvedené skutočnosti preukazoval predložením uznesenia OO PZ Petržalka - stred zo dňa 07.10.1998, podľa ktorého sa mal neznámy páchateľ dňa 26.08.1998 vlámať do jeho motorového vozidla a odcudziť mu o.i. aj doklady, a to občiansky preukaz a cestovný pas. Na preukázanie skutočnosti, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy sa žalobca nenachádzal na území Slovenskej republiky, predložil fotokópiu letenky, fotokópiu pasu a faktúru vystavenú spoločnosťou Agentura Alex, s.r.o., v zmysle ktorej bola zamestnávateľovi žalobcu fakturovaná cena leteniek do Číny (o.i. aj pre žalobcu) v termíne 22.02.1999 - 09.05.1999. Podľa potvrdenia OO PZ v Trnave žalobca zároveň vykonal oznámenie o trestnom čine podvodu, ku ktorému mal dôjsť uzavretím napadnutej kúpnej zmluvy. Súd má za to, že všetky uvádzané skutočnosti a predložené dôkazy dostatočne odôvodňujú záver, že žalobca sa dňa 17.03.1999 nemohol zúčastniť procesu uzatvárania kúpnej zmluvy. Žalobca tak neprejavil skutočnú vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorá predstavuje základný pojmový znak právneho úkonu. Pokiaľ žalobca nemal nikdy skutočnú vôľu svojím konaním spôsobiť vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, ktoré by zmluvným stranám vyplývali z kúpnej zmluvy, nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy, pričom takáto zmluva sa považuje od počiatku za absolútne neplatnú. Odhliadnuc od tejto skutočnosti žalobca uvádzal, že prevádzanú nehnuteľnosť nikdy nevlastnil, pričom by súčasne muselo dôjsť k uplatneniu zásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet). Žalobca mal prevádzaný pozemok nadobudnúť vydržaním, ktoré malo byť osvedčené notárskou zápisnicou N 124/1998, Nz 115/1998 spísanou dňa 10.11.1998 na Notárskom úrade JUDr. Stanislava Bauera. Nehnuteľnosť bola v notárskej zápisnici označená ako parc. č. XXXX/X, vedená na LV č. XXXX, k. ú. Ružinov. V zmysle vyjadrenia Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru bol pozemok parc. č. XXXX/X zapísaný na list vlastníctva č. XXXX až dňa 04.03.1999 práve na základe osvedčenia o vydržaní podľa notárskej zápisnice N 124/1998, Nz 115/1998 a do 04.03.1999 predmetný pozemok nebol evidovaný na žiadnom liste vlastníctva. Skutočnosť uvádzaná v notárskej zápisnici, že pozemok bol v čase jej spísania evidovaný na LV č. 4605, tak nie je pravdivá. List vlastníctva č. 4605 bol založený až dňa 18.10.1999, t.j. po spísaní notárskej zápisnice a je na ňom evidovaný bytový dom G. XX, XX v Bratislave. V notárskej zápisnici sa ďalej uvádza, že žalobca mal predmetný pozemok odkúpiť od N. R. dňa 02.02.1987, pričom táto zmluva mala byť riadne registrovaná pod č. M. XXX/XX. Katastrálny odbor však súdu predložil rozhodnutie Konfiškačnej komisie v Bratislave č. Y.-D.-XXXX z 18.02.1948, ktorým bol majetok N. R. skonfiškovaný a upovedomenie Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. XX.XXX/XX- V. z 03.02.1950, ktorým bolo odvolanie N. R. voči konfiškácii majetku zamietnuté. Zároveň katastrálny odbor nemal k dispozícii Zmluvu M. XXX/XX a táto sa nenachádzala ani medzi registrovanými zmluvami, ktoré štátne notárstva ako archívny materiál odovzdali v roku 1993 vtedajšej správe katastra, navyše

najvyššie číslo registrovanej zmluvy v roku 1987 bolo 366. Zo všetkých okolností je tak zrejmé, že žalobca ako kupujúci nemohol platne uzavrieť s N. R. kúpnu zmluvu k predmetnému pozemku, nakoľko všetok pôdohospodársky majetok bol N. R. skonfiškovaný v roku 1950, zároveň sa možno odôvodnene domnievať, že zmluva RI 486/87 ani nikdy neexistovala. V neposlednom rade notár JUDr. Stanislav Bauer poprel, že by bola notárska zápisnica N 124/1998, Nz 115/1998 na jeho notárskom úrade spísaná. Na základe všetkých uvádzaných skutočností a predložených listinných dôkazov tak súd dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 17.03.1999 je absolútne neplatná, nakoľko žalobca slobodne a vážne neprejavil svoju vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, zároveň nikdy nevlastnil nehnuteľnosť, ktorá mala byť v zmysle zmluvy prevedená do vlastníctva žalovaného. Navyše žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu v priebehu konania nepopieral, v rámci procesnej obrany uvádzal, že si vzhľadom na odstup času nepamätá, či zmluvu uzatváral skutočne so žalobcom, pričom pri uzatváraní kúpnej zmluvy konal v dobrej viere a s náležitou starostlivosťou. Súd nevykonal ďalšie dôkazy navrhované stranami sporu, nakoľko takýto postup považoval za nadbytočný a nehospodárny a mal za to, že vykonané dôkazy dostatočne preukazujú skutkové tvrdenia žalobcu, podľa ktorých kúpnu zmluvu neuzavrel a prevádzanú nehnuteľnosť ani nikdy nevlastnil.

37. Žalobca svoj záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy odôvodňoval tým, že mu bola daňovým úradom uložená povinnosť zaplatiť daň z prevodu nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 318/1992 Zb. vo výške 136.302,- Sk. Žalobca v rámci daňového konania opakovane uvádzal, že kúpnu zmluvu zo dňa 17.03.1999 nikdy neuzavrel, prevádzanú nehnuteľnosť nikdy nenadobudol ani nepreviedol, v čase spísania zmluvy a overovania podpisov sa nachádzal v Číne a došlo k zneužitiu jeho odcudzených dokladov. Námietkam žalobcu proti výzve Daňového úradu Bratislava VI na zaplatenie daňového nedoplatku v zmysle § 58a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. nebolo vyhovené, následkom čoho bola voči žalobcovi začatá daňová exekúcia. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia daňového úradu, námietkam nebolo vyhovené, nakoľko nedošlo k zrušeniu pôvodnej kúpnej zmluvy a pôvodného povolenia vkladu do katastra nehnuteľností, a teda ani k zániku daňovej povinnosti. Daňový úrad sa s argumentmi žalobcu nevysporiadal ani prejudiciálne neposúdil platnosť kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti. Daňové konanie bolo právoplatne skončené, pričom daňová exekúcia bola odložená rozhodnutím zo dňa 12.04.2005 (č.l. 167) z dôvodu tohto súdneho konania. Podľa názoru súdu žalobca za aktuálnej situácie nemôže zvrátiť stav, kedy mu bola uložená daňová povinnosť z dôvodu prevodu nehnuteľnosti inak, ako predložením autoritatívneho súdneho rozhodnutia určujúceho, že právny úkon, predmetom ktorého bol prevod nehnuteľnosti, je neplatný. Žalobca za súčasného stavu nemôže využiť ani mimoriadne opravné prostriedky upravené v Daňovom poriadku (obnova konania, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), nakoľko už uplynuli subjektívne aj objektívne lehoty na podanie týchto opravných prostriedkov. Podľa názoru súdu by sa žalobca mohol na základe právoplatného súdneho rozhodnutia domáhať zastavenia daňovej exekúcie v zmysle § 96 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z.z. (ustanovenia účinného Daňového poriadku sa vzťahujú aj na daňové exekučné konanie začaté podľa predchádzajúcich predpisov - § 165 ods. 3), podľa ktorého správca dane daňové exekučné konanie zastaví, ak je tu iný dôvod (ktorý nie je vymedzený v § 96 ods. 1 písm. a) - f)), pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať. Rozhodnutie Daňového úradu Bratislava VI zo dňa 12.04.2005 o povolení odkladu daňovej exekúcie súd považoval za dostatočne relevantný dôkaz preukazujúci, že voči žalobcovi je stále evidovaný daňový nedoplatok, nakoľko daňová exekúcia bola odložená z dôvodu tohto súdneho konania, ktoré nebolo právoplatne skončené. Navyše pokiaľ by došlo k zániku daňového nedoplatku, resp. k zastaveniu daňovej exekúcie, táto skutočnosť by musela byť žalobcovi kvalifikovaným spôsobom oznámená. Žalobca však o týchto skutočnostiach vedomosť nemal, nemal k dispozícii ani prípadné rozhodnutie správcu dane, ktoré by mohol následne predložiť súdu. Pokiaľ by už žalobca daňovú povinnosť nemal, nemal by dôvod domáhať sa určenia neplatnosti spornej kúpnej zmluvy, nakoľko jeho jediným záujmom bolo preukázať, že mu daňová povinnosť titulom prevodu nehnuteľnosti nevznikla. Z uvedených dôvodov súd neprihliadol ani na tvrdenia žalovaného, podľa ktorého žalobca nie je evidovaný v zozname daňových dlžníkov zverejnenom na internete, a teda by nemal mať záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy.

38. Súd je názoru, že rozhodnutím o neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 17.03.1999 nebudú dotknuté ani práva intervenienta, ako aktuálneho vlastníka prevádzanej nehnuteľnosti. Zo znenia ustanovenia § 34 ods. 2 katastrálneho zákona vyplýva, že na to, aby okresný úrad obnovil na liste vlastníctve stav pred neplatným právnym úkonom aj v prípade, že právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou, musí byť kumulatívne splnená podmienka, podľa ktorej je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka (použitá spojka „a“ vo vete za bodkočiarkou). Podľa príslušných

ustanovení Civilného sporového poriadku je výrok právoplatného rozsudku záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku. Výnimku predstavuje konanie o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, kedy je výrok rozsudku záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Predmetom tohto súdneho konania je určenie neplatnosti právneho úkonu, t.j. nie určenie vecného práva k nehnuteľnosti, zároveň na príslušnom liste vlastníctva nebola zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní. Rozsudok súdu o určení neplatnosti kúpnej zmluvy tak bude záväzný len pre strany sporu, ktoré zároveň mali byť účastníkmi právneho úkonu, t.j. žalobcu a žalovaného. Pre intervenienta, ako súčasného vlastníka nehnuteľností, takýto výrok záväzný nebude, nakoľko nebol stranou v spore, konania sa zúčastňoval popri žalovanom, keďže mal záujem na výsledku konania, nekonalo sa však o jeho subjektívnych právach a povinnostiach. Pokiaľ výrok rozsudku o určení neplatnosti kúpnej zmluvy nebude pre intervenienta záväzný, nebude splnený ani predpoklad upravený v § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, a teda k zmene zápisu vlastníka na liste vlastníctva zo strany okresného úradu dôjsť nemôže.

39. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Súd je názoru, že rozhodnutím o neplatnosti kúpnej zmluvy došlo k naplneniu účelu súdneho konania, ktorého cieľom je spravodlivá ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov, nakoľko žalobca bude mať k dispozícii súdne rozhodnutie, ktoré môže viesť k zastaveniu daňovej exekúcie, zároveň ako vlastník nehnuteľností bude naďalej evidovaný intervenient, ktorý ich nadobudol v dobrej viere.

40. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

42. Žalovaný v priebehu konania uvádzal, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy konal dobromyseľne, vykonal všetko, čo možno od neho ako kupujúceho spravodlivo žiadať, svojím konaním neporušil žiadny právny predpis a vždy konal v súlade s dobrými mravmi. Žalovaný neplatnosť kúpnej zmluvy nespôsobil ani o nej nemohol mať vedomosť, a preto mu nemôže byť na ujmu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy pristúpil a nemôže mu byť na ujmu ani vedenie súdneho konania, bolo by preto v rozpore s dobrými mravmi, aby znášal trovy konania a trovy právneho zastúpenia, ktoré žalobcovi v konaní vznikli. Podľa účinnej právnej úpravy možno nepriznať náhradu trov konania úspešnej strane sporu vtedy, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia uvedeného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy najmä v prípadoch charakteristických sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa toto ustanovenie vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Pri posúdení dôvodnosti aplikácie § 257 súd prihliada aj na správanie strán v priebehu konania. Pokiaľ by žalovaný pri prvom procesnom úkone uviedol skutočnosti, podľa ktorých nemal vedomosť o tom, že nehnuteľnosť nadobúda od nevlastníka a prípadne by nárok žalobcu uznal, mohlo sa to následne prejaviť aj v rozhodnutí o trovách konania. Žalovaný bol však dlhodobo v konaní nečinný, až do roku 2016 súdu neposkytol žiadne vyjadrenie k veci samej, nezúčastňoval sa nariadených pojednávaní, pričom pokiaľ bol pri uzavretí kúpnej zmluvy uvedený do omylu, bolo aj v jeho záujme, aby súdu náležite vysvetlil okolnosti, za ktorých k uzavretiu zmluvy pristúpil. Napokon v záverečnom štádiu konania legitímne využíval prostriedky procesnej obrany, uvádzal tvrdenia o potrebe aplikácie § 137 písm. d) CSP, podľa ktorého by súd žalobe nemal vyhovieť, zároveň uvádzal, že žalobca nie je v zozname daňových dlžníkov, čím odôvodňoval nedostatok záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalovaný tak bol v konaní neúspešnou stranou, pričom nebol daný dôvod pre aplikáciu § 257 (prípadné dôvody týkajúce sa sociálneho aspektu žalovaný vôbec netvrdil). O trovách konania preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalobcovi ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle

§ 262 ods. 2 CSP. Intervenient sa zúčastnil konania popri strane, ktorá v konaní nemala úspech, preto mu analogicky podľa ust. 255 ods. 1 nárok na náhradu trov konania neprislúcha.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.