Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/4/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore žalobkyne: B. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXXX/X, XXX XX K., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava 1, o zaplatenie 680,00 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 680 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 680 eur od 20.12.2016 do zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov konania od žalovaného v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Bratislava III súdny poplatok vo výške 40,50 eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.01.2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 680 eur s prísl. žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia a aby súd priznal žalobkyni náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa uviedla, že dňa 28.11.2014 žalobca so žalobkyňou uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 106801150 (ďalej len "Zmluva"), ktorá je spotrebiteľskou zmluvou podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník") ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „Zákon č. 129/2010 Z. z."). Žalobkyňa v žalobe namietala, že žalovaný pred uzatvorením Zmluvy žalobkyni neposkytol informácie vyžadované podľa ust. § 4 Zákona č. 129/2010 Z.z. vo forme formulára Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, a teda porušil právnu úpravu už pred uzatvorením Zmluvy. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 700 eur, s úrokom 67,14 %, RPMN - 30 %, priemernou RPMN za úver 15,89 %, odplatou za poskytnutie úveru v sume 210 eur a celková čiastka splatná spotrebiteľom bola dohodnutá vo výške 1 380 eur. Žalovaný so žalobkyňou uzatvorili totožného dňa aj Dohodu o plnení v splátkach (ďalej len „Dohoda"), v zmysle ktorej sa žalobkyňa zaviazala uhradiť sumu vo výške 1 380 eur v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške sumy 115 eur vždy k 5. dňu v mesiaci, počnúc dňom 05.01.2015. Žalobkyňa uviedla, že v Zmluve resp. Dohode absentuje

správny údaj o termíne konečnej splatnosti, rozdelenie splátok na istinu, úrok a iné poplatky, adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. Žalobkyňa riadne plnila svoje záväzky, ktoré jej vyplývali zo Zmluvy, tzn. že žalovanému zaplatila celkovo sumu vo výške 1 380 eur, a teda žalovaný prijal plnenie na základe Zmluvy, v ktorej absentujú zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 9 Zákona č. 129/2010 Z.z., resp. Zmluva je v rozpore niekoľkými ustanoveniami Zákona č. 129/2010 Z.z. Dňa 05.12.2016 žalobkyňa vyzvala žalovaného, aby jej ako spotrebiteľovi vydal bezdôvodné obohatenie, a to do 14 dní odo dňa doručenia výzvy; žalovaný aj napriek tejto skutočnosti žalobkyni plnenie v stanovenej lehote nevydal. Žalobkyňa v žalobe namietala, že v Zmluve absentujú zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru, a to: A) Absencia úrokovej sadzby z dôvodu neprimeranej výšky úrokovej sadzby Výška úrokovej sadzby úveru uvedená v Zmluve je 67,14 % a odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 210 eur. Záväzok žalobkyne zaplatiť žalovanému poskytnutú istinu úveru vo výške sumy 700 eur sa pri riadnom splácaní úveru zvýšil za 12 mesiacov na sumu vo výške 1 380 eur, teda o sumu vo výške 680 eur a v tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1M Cdo 1/2009, podľa ktorého dohoda o výške úrokov musí byt' v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka a nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. Žalobkyňa uviedla, že podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejnenej na internetovej stránke Národnej banky Slovenska bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci november 2014 vo výške 7,89 %, čo znamená, že ide pri výške úrokovej sadzby o neplatné zmluvné dojednanie, treba naň prihliadať akoby vôbec nebolo obsahom Zmluvy a Zmluva tak neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby ako povinnú náležitosť spotrebiteľského úveru podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho sa Zmluva a úver považujú v zmysle ust. § 9 ods. 2 v spojení s ust. § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z.za bezúročný a bez poplatkov.

B) Absencia RPMN z dôvodu nesprávneho určenia RPMN Žalobkyňa uviedla, že v Zmluve je uvedená úroková sadzba vo výške 67,14% a RPMN vo výške 30% a s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu Žilina 10Co/672/2014 vzhľadom na skutočnosť, že hodnota RPMN uvedená v Zmluve je nižšia ako úroková sadzba, je preukázané, že žalovaný v Zmluve nesprávne uviedol výšku RPMN, v dôsledku čoho v Zmluve absentuje zákonná náležitosť spotrebiteľského úveru, čo má za následok zákonnú sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

C) Absencia výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov Žalobkyňa uviedla, že v Zmluve nie je uvedený spôsob započítania splátky úveru na istinu, úrok y a poplatky podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. ako podstatnej náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, dôsledku sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

D) Absencia doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti Žalobkyňa uviedla, že povinnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy je podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a v Zmluve je uvedený konečný termín splatnosti spotrebiteľského úveru 28.11.2015, ale v Dohode z rovnakého dňa, ktorou došlo k zmene Zmluvy, bola stanovená povinnosť žalobkyne splácať úver v 12-tich pravidelných mesačných splátkach, vždy 5. dňa v mesiaci, počnúc dňom 05.01.2015, z čoho vyplýva, že posledná splátka bola splatná 05.12.2015, teda pred termínom konečnej splatnosti úveru podľa Zmluvy. V Zmluve zmenenej Dohodou tak absentuje správny údaj o termíne konečnej splatnosti Zmluvy, čo má podľa žalobkyne za následok, že úver poskytnutý podľa Zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatku.

E) Absencia adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti Žalobkyňa v žalobe namietala, že Zmluva nemá ani ďalšiu náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., a to adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, čoho dôsledkom je, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadom na žalobkyňou uvedené skutočnosti mala za preukázané, že uhradila žalovanému sumu 1 380 eur, a obohatenie žalovaného, ktoré predstavuje rozdiel medzi peňažnou čiastkou reálne poskytnutou žalovaným, t.j. sumou 700 eur a sumou, ktorú žalobkyňa zaplatila, t.j. 1 380 eur, teda suma vo výške 680 eur, je plnenie bez právneho dôvodu (bezdôvodné obohatenie) na strane žalovaného, ktoré musí tento vydať žalobkyni.

3. K žalobe žalobkyňa pripojila nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 106801150 zo dňa 28.11.2014, Dohoda o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 106801150 zo dňa 28.11.2014, výzva právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 05.12.2016 adresovaná žalovanému.

4. Súd vo veci vydal dňa 06.03.2017 platobný rozkaz č.k. 8Csp/4/2017-20, ktorým súd uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 680,00 eur s prísl. a nahradil trovy právneho zastúpenia vo výške 144,07 eur, alebo v tej istej lehote podal odpor na tomto súde.

5. Žalovaný dňa 05.04.2017 doručil súdu v zákonnej lehote odôvodnený odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom namietal, že sa nestotožňuje s názormi žalobkyne uvedenými v žalobe. V odpore žalovaný uviedol, že s odkazom na § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) na určení Zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov v dôsledku čoho sa domáha žalobkyňa vyplatenia sumy zaplatenej nad rámec istiny, nemá naliehavý právny záujem a tento nepreukázala a poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 52C/135/2014, kde bola táto vec riešená. K argumentácii žalobkyne, ktorá Zmluvu s odkazom na Zákon č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročnú a bez poplatkov uviedol, že nedošlo k naplneniu predpokladov podľa § 11 Zákona č. 129/2010 Z.z. a nemožno Zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný namietal, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane Zmluvy, kde je uvedené, že spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 1 380,00 eur, ak nie je dohodnuté inak do 28.11.2015 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi a doba trvania Zmluvy a termín konečnej splatnosti Zmluvy nastane dňa 28.11.2015, teda nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa Zmluvou zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 1 380,00 eur s termínom splatnosti dňa 28.11.2015, následne požiadal o možnosť využitia splátkového kalendára vo forme Dohody, s ktorou bol oboznámený, mal vedomosť aj o existencii náležitostí, ktoré v nej boli uvedené a podľa Dohody sa žalobkyňa sa zaviazala uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 115 eur, vždy k 5. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 05.01.2015. Zákon vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov, nikde nie je zvlášť ustanovené prerozdelenie splátky a navyše veriteľ používa takýto spôsob započítavania v prospech dlžníka. Podľa Dohody spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočíta v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 305,74 %. Dohoda oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorazovo tak, ako je to ustanovené v Zmluve), na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN, a teda že RPMN vo výške 30 % stanovená v Zmluve je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke a RPMN vo výške 305,74 % dohodnutá v Dohode, predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Žalobkyňa nesie dôkazné bremeno a je jej úlohou preukázať, v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť Zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná podľa zákonného vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, o RPMN bol dlžník dostatočne informovaný v prípade, ak požiada o Dohodu a o plnenie v splátkach. S odkazom na ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka žalovaný namietal, že pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve a je toho názoru, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. V Zmluve je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 210,00 eur, čo predstavuje RPMN vo výške 30,00 %. V Zmluve zobrala žalobkyňa na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania Zmluvy je vo výške 15,89 %, v dôsledku čoho výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN. Žalobkyňa v prípade, že po podpise Zmluvy nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú Zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná RPMN je vysoká, mala právo odstúpiť od Zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa jej uzavretia, čo nevyužila, z čoho

vyplýva, že súhlasila s obsahom Zmluvy a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. K tvrdeniam žalobkyne, týkajúce sa absencie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, žalovaný odkázal na Rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 C - 42/15 podľa ktorého, okrem iného nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Tvrdenia žalobcu týkajúce sa, že mu neboli poskytnuté Štandardné Európske informácie o spotrebiteľskom úvere ako aj absencia informácií o RPMN považoval za nedôvodné, keď žalobkyňa dňa 27.11.2014 svojím podpisom potvrdila prevzatie formuláru Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a skutočnosť, že sa s tlačivom oboznámila a bola informovaná o RPMN na samostatnom tlačive. K absencii adresy na podanie reklamácie a sťažností v Zmluve uviedol, že tieto sú nedôvodné vzhľadom na skutočnosť, že na prednej strany Zmluvy je zrozumiteľne, určito a jasne uvedená adresa veriteľa - žalovaného, na ktorú môže dlžník adresovať akékoľvek podania, sťažnosti a reklamácie. Žalovaný záverom uviedol, že je toho názoru, že zo Zmluvy nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon, žalobca plnil na základe platne uzavretej Zmluvy, táto nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú a rovnako právny dôvod na plnenie z tejto Zmluvy nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov a žiadal žalobu zamietnuť.

6. Súd následne odpor žalovaného doručil žalobkyni dňa 01.03.2018 a výzvou zo dňa 22.06.2017 ju vyzval, aby sa v súdom stanovej lehote 15 dní k odporu žalovaného vyjadrila; žalobkyňa sa v zákonom stanovenej lehote nevyjadrila.

7. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak (b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

9. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, keď ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur, súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania.

10. Súd podľa ust. § 219 ods. 3 vyvesil dňa 05.04.2018 na úradnú tabuľu a webovú stránku súdu oznámenie, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 23.04.2018 o 9.00 hod, č. d. 4/prízemie, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku, kedy súd vyhlásil tento rozsudok.

11. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

12. Ustanovením § 185 bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinami, a to: Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 106801150 zo dňa 28.11.2014, Dohodou o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 106801150 zo dňa 28.11.2014, výzvou zo dňa 05.12.201 adresovanou

žalovanému, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, z ktorého dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:

14. Dňa 28.11.2014 strany sporu uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 106801150, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 700 eur, za úrok v sadzbe 67,14 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 470 eur a odplatou za poskytnutie vo výške 210 eur. Medzi stranami sporu bolo dojednané, že žalobkyňa vráti žalovanému celkovú čiastku 1 380 eur do 28.11.2015. RPMN úveru je v Zmluve uvedená vo výške 30% a priemerná RPMN vo výške 15,89%. Toho istého dňa bola uzatvorená medzi stranami sporu Dohoda o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 106801150 a v tejto Dohode si strany dohodli plnenie v splátkach tak, že žalobkyňa zaplatí sumu 1 380 eur v 12-tich mesačných splátkach vo výške 115 eur splatných vždy k 5-temu dňu v kalendárnom mesiaci počnúc dňom 05.01.2015. V tejto Dohode bola uvedená RPMN vo výške 305,74 % a výška priemernej RPMN 15,16%.

15. Súd považoval za nesporné v súlade s ust. § 151 ods. 1 CSP, že žalobkyňa čerpala celý úver vo výške 700 eur a riadne pravidelnými mesačnými splátkami od 05.01.2015 splatila celú istinu úveru vo výške 700 eur aj s úrokmi a poplatkami vo výške 680 eur, teda celkovo sumu 1 380 eur, čo žalovaný v odpore nijak nepoprel.

16. Výzvou zo dňa 05.12.2016 vyzvala žalobkyňa žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to do 14 dní odo dňa doručenia výzvy, žalovaný požadovanú sumu neuhradil.

17. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj Zákona č. 129/2010 Z. z.

18. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

24. Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od

spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

28. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa ust. § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010, Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

31. Podľa ust. § 2 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

32. Podľa ust. § 2 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

33. Podľa ust. § 2 písm. d) Zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

34. Podľa ust. § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

35. Podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

36. Podľa ust. § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

37. Podľa ust. § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

38. Podľa ust. § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

39. Podľa ust. § 11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom znení, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

40. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

41. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

42. Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 43. Súd dospel k záveru, že Zmluva aj Dohoda z toho istého dňa uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení. V danom prípade Zmluva je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda bez časového stresu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Nemali by byť tiež žiadne pochybnosti, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu.

44. K námietke žalovaného, že s odkazom na ust. § 137 písm. c) žalobkyňa na určení Zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov nemá naliehavý právny záujem súd uvádza, že žalobkyňa v konaní žaluje na plnenie (vydanie bezdôvodného obohatenia), v ktorom konaní posúdenie a určenie platnosti alebo neplatnosti Zmluvy a Dohody, prípadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa Zmluvy má povahu predbežnej otázky. Navyše súd s odkazom na ust. § 11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza, že možnosť domáhať sa určenia neplatnosti Zmluvy alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobou podľa ust. § 137 písm. d) je právnym poriadkom daná.

45. Zo zisteného skutkového stavu veci a právneho posúdenia Zmluvy a Dohody vyvodil súd ten právny záver, úroková sadzba v Zmluve je dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi keď zo Zmluvy vyplýva, že ročná úroková sadzba bola v danom prípade dohodnutá vo výške 67,14 % ročne. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole s prihliadnutím na princíp dobrých mravov v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Doterajšia judikatúra súdov v SR nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti, a ani kontroly podľa generálnej klauzuly kontroly neprijateľných podmienok (ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, ktorá je určená, najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaných bankami pri poskytovaní pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, a ktorým subjektom je aj žalovaný, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako100 %, je neprijateľná a v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzajúc z údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska, boli priemerné úrokové sadzby v čase uzavretia Zmluvy v novembri 2014 pri nových spotrebiteľských úveroch s dobou splatnosti do 1 roka v sadzbe 7,89 %. Úroková sadzba predmetného úveru podľa Zmluvy je teda viac ako 8-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“

46. Súd považoval žalovaným určenú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 67,14% za úžernícku, ktorá nemôže požívať súdnu ochranu, a preto je nutné ju vyhodnotiť ako neprijateľnú, ktorá odporuje dobrým mravom. Obdobný právny názor vyslovil aj Okresný súd Nitra v rozhodnutí sp. zn. 7C/126/2014, Krajský súd Prešov sp. zn. 17Co/296/2015, Krajský súd Prešov sp. zn. 25Co/2/2017, Krajský súd Banská Bystrica sp. zn. 13Co/253/2016.

47. Úrok z úveru je jedným z pojmových znakov, ktoré zmluvu o úvere definujú a je jej podstatnou náležitosťou. Ak žalovaný ako dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve podmienky, ktoré sú v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak koná v rozpore so zákonom a takéto ustanovenia o výške úroku nemôže byť výškou úroku, ktorá môže byť súdom akceptovateľná a v nadväznosti na to aj výška RPMN, tieto sú neplatné v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Keďže túto časť Zmluvy od jej zvyšnej časti Zmluvy z uvedených dôvodov nie je možné oddeliť, je neplatná celá Zmluva pre jej rozpor so zákonom v zmysle citovaných ustanovení, čo má za následok vznik bezdôvodného obohatenia s vzájomnou reštitučnou povinnosťou strán.

48. Súd má za to, že v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluva neobsahuje správny údaj o RPMN a poskytnutý úver žalovaným je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov pre nesprávne uvedenú výšku RPMN aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu Žilina 10Co/672/2014 podľa ktorého: „V hodnote RPMN za úver sú zahrnuté všetky náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom. Jednou z položiek týchto nákladov je úrok za poskytnutý úver, ktorého percentuálnym vyjadrením je úroková sadzba. Okrem úroku môžu medzi náklady úveru patriť rôzne poplatky (napríklad za poskytnutie úveru, za správu účtu), poistenie úveru a podobne. Je zrejmé, že pokiaľ sa v zmluve uvádza hodnota úrokovej sadzby úveru, hodnota RPMN za úver nemôže byť od nej nižšia". Vzhľadom na skutočnosť, že hodnota RPMN uvedená v Zmluve je nižšia ako úroková sadzba, má súd za to, že žalovaný nesprávne uviedol výšku RPMN, v dôsledku čoho v Zmluve absentuje zákonná náležitosť spotrebiteľského úveru, čo má za následok zákonnú sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

49. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že v Zmluve si strany splácanie úveru nedohodli. Zo Zmluvy vyplýva, že úver bol žalobkyni poskytnutý vo výške 700 eur a v Dohode o splátkach sa žalobkyňa zaviazala splatiť rovno sumu 1 380 a o skutočnej sume úveru sa tu nič nehovorí. Túto praktiku žalovaného súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v rozpore s dobrými mravmi. Je nevysvetliteľné, prečo uzatvárali strany sporu Zmluvu a Dohodu, keď stačilo uzavrieť jednu zmluvu a v nej obsiahnuť režim splácania úveru, čím by bola dodržaná aj litera Zákona č. 129/2010 Z. z.

50. Pre úplnosť súd uvádza, že úver je bezúročný a bez poplatkov, ak súd zistí, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., pretože citovaný zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok (náležitostí písomnej zmluvy) vymenovaných v ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., aby úver bolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

51. Súd sa nestotožnil z námietkou žalobkyne, že Zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona č. 129/2010 Z. z.. V Zmluve je uvedené, že spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 1 380,00 eur, ak nie je dohodnuté inak do 28.11.2015, pričom následne Dohodou bolo zakotvené, že žalobkyňa sa zaväzuje uhradiť sumu celkovo 1 380 eur v 12-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 115,00 eur, vždy k 05. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 05.01.2015, z čoho je možné termín konečnej splatnosti jednoznačne určiť.

52. Súd sa nestotožnil s argumentáciu žalobkyne ohľadne absencie náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z. z. Súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, a to s poukazom na nasledovné: ,,Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia,

ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.“

53. Súd sa nestotožnil s argumentáciu žalobkyne ohľadne absencie náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. c) Zákona č. 129/2010 Z. z. Súd má zhodne so žalovaným za to, že prednej strany Zmluvy je zrozumiteľne, určito a jasne uvedená adresa veriteľa - žalovaného, na ktorú môže dlžník adresovať akékoľvek podania, sťažnosti a reklamácie.

54. Ako dôsledok neplatnosti Zmluvy podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, nastáva medzi stranami ako účastníkmi Zmluvy režim bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 457 Občianskeho zákonníka s povinnosťou vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia, bez akýchkoľvek poplatkov, či zmluvných pokút, pre ich rozpor s ust. Občianskeho zákonníka.

55. V dôsledku absencie podstatných náležitostí upravených v ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona č. 129/2010 Z. z. Z by súd považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia by bol rovnako daný.

56. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyňa čerpala celý úver vo výške 700 eur a splatila žalovanému celú istinu úveru vo výške 700 eur aj s úrokmi a poplatkami vo výške 680 eur, teda celkovo sumu 1 380 eur. Preto je žalovaný povinný uhradiť žalovanej úroky a poplatky z poskytnutého úveru, teda celkovo 680 eur ako požadovala žalobkyňa tak, ako je uvedené vo výroku č. I tohto rozsudku.

57. Podľa ust. § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

58. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

59. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

60. V danom prípade žalobkyňa vyzvala dňa 05.12.2016 žalovaného formou elektronickej komunikácie na úhradu žalovanej sumy v lehote 14 dní, t.j. do 19.12.2016 (vrátane) a dňa 20.12.2016 sa žalovaný dostal do omeškania. Žalovaný dátum prijatia výzvy ani samotné prijatie výzvy nijakým spôsobom nespochybnil. V tom čase úroky z omeškania predstavovali 5,00 % p.a., a preto súd priznal žalobkyni úroky z omeškania od 20.02.2016 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením peňažného dlhu doposiaľ trvá tak, ako je uvedené vo výroku č. I tohto rozsudku. Súd žalobu vo zvyšnej časti úrokov z omeškania zamietol tak, ako je uvedené vo výroku č. II tohto rozsudku.

61. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami, žiadny návrh na doplnenie dokazovania nebol stranami uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

62. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

63. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

64. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

66. Z dôvodu, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a teda žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 tak, že priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania od žalovaného v plnej výške, o výške náhrady ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok č. III rozsudku).

67. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len „ZoSP“), od poplatku sú oslobodení: (u) spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

68. Podľa § 2 ods. 2 ZoSP, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

69. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 veta prvá ZoSP, podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Žalobkyňa ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojich práv je oslobodená od súdnych poplatkov a žalovaný bol neúspešný v spore čo do zaplatenia sumy 680 eur. Zo žaloby o zaplatenie sumy 680 eur je súdny poplatok vo výške 40,50 eur v súlade s Položkou 1 písm. a) Sadzobníka (6 % zo základu) a na jeho úhradu súd zavial žalovaného (výrok č. IV rozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.